Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/153/2021 1021201065 05. 10. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1021201065.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: ChocoSuc Partner, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 502, 075 01 Trebišov, IČO: 36 617 016, zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské Nivy 44/A, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave opatrenie - Oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva SR o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021 oznámil žalobcovi, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení neskorších predpisov a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080 zo dňa 11.05.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej prenajímateľom AUPARK Žilina SC a.s. (IČO: 44441193) v mene nájomcu - žalobcu za obdobie sťaženého užívania 19.12.2020 až 31.12.2020 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. II. Žaloba 2. Žalobou zo dňa 25.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.06.2021, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu a nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 3. Žalobca vidí nezákonnosť opatrenia predovšetkým v tom, že závery, ku ktorým dospel žalovaný v predmetnom opatrení vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnom výklade a aplikácii obsahu pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb” použitého uzneseniami vlády SR a vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR. Žalovaný pri vydávaní napadnutého opatrenia zjavne nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav ohľadom činnosti žalobcu v prevádzke v nákupnom centre AUPARK Žilina, kde žalobca ponúka iba cukrovinky, a to výlučne len v rozsahu čokoládových produktov značky DEVA. Na základe uvedeného nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu následne žalovaný aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, a teda nesprávne vyhodnotil, že vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu nie sú splnené podmienky stanovené vo výzve pre poskytnutie dotácie na nájomné. Žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti (opatrenie) neodôvodnil resp. v rozsahu odôvodnenia iba bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a bez uvedenia úvah, ktoré ho k vydaniu predmetného opatrenia viedli oznámil svoje rozhodnutie. 4. Prevádzka žalobcu v nákupnom centre AUPARK Žilina, a to prevádzka čokolatérie, resp. vzorkovej predajne čokoládových produktov značky DEVA, neposkytuje uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb, keďže sa v tejto prevádzke predáva výlučne iba väčšinou nebalená čokoláda a výrobky z nej (značky DEVA), pričom v tejto prevádzke nie je možné si zakúpiť ani len akýkoľvek nápoj, resp. iné k životu nevyhnutné potraviny. Z uvedeného teda vyplýva, že na predmetnú prevádzku žalobcu sa nevzťahuje a ani nemôže vzťahovať výnimka z uznesení vlády SR a z vyhlášok UVZ SR, a to výnimka z uzatvorenia prevádzok. Prevádzka žalobcu v nákupnom centre AUPARK Žilina bola za uvedené obdobie, za ktoré žiada dotáciu na nájomné, z dôvodu, že neposkytuje uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb, zatvorená. Medzi „obstaranie resp. uspokojenie nevyhnutných životných potrieb” je s poukazom na teleologický výklad a rešpektujúc jazykové pravidlá možné zaradiť iba také činnosti, ktorých cieľom sú potreby primárne (základné), prípadne vrodené, a ktorých obstaranie je nevyhnutné pre samo zachovanie ľudskej existencie. Ani relevantná spotrebiteľská verejnosť si pri bežnom vnímaní pojmu „obstaranie resp. uspokojenie nevyhnutných životných potrieb" nepochybne nepredstaví kúpu čokolády, výrobkov z nej. Poskytovanie tovaru v rozsahu čokolády a výrobkov výlučne z nej (značky DEVA) nemožno považovať za obstaranie primárnych (základných) potrieb nevyhnutných pre samo zachovanie ľudskej existencie, a preto ani výnimka zo zákazu uzatvorenia prevádzok (z dôvodu poskytovania nevyhnutných životných potrieb) sa na prevádzku žalobcu nemohla vzťahovať. Navyše verejnosť musela a bola obmedzená v návštevnosti prevádzky žalobcu z dôvodu zákazu vychádzania, nakoľko nemohla navštíviť inú ako najbližšiu maloobchodnú predajňu, ktorou nepochybne nemohla byť vždy prevádzka žalobcu nachádzajúca sa v nákupnom centre AUPARK Žilina. 5. Žalovaný vágne odôvodnil svoje rozhodnutie o neschválení žiadosti žalobcu o dotáciu iba konštatáciou, že: „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ Z predmetného opatrenia však žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel žalovaný k uvedenému právnemu záveru. Z opatrenia žalovaného nevyplýva, aký skutkový stav mal žalovaný zistený, resp. z akých skutkových okolností vychádzal, a ako ich vyhodnotil. Vzhľadom k tomu, že uvedené nejasnosti nie je možné odstrániť ani výkladom, nakoľko odôvodnenie opatrenia žalovaného spočíva iba v jedinej strohej vete, ktorá je navyše bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, je dôvodné konštatovať nepreskúmateľnosť tohto opatrenia žalovaného. Dôvodnosť a relevantnosť námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov umocňuje aj skutočnosť, že porovnateľné subjekty získali dotáciu na nájomné, avšak žalobcovi bez akéhokoľvek potrebného a zákonného odôvodnenia nebola priznaná dotácia. Došlo tak k diskriminácii a znevýhodneniu, čo nepochybne osvedčuje záver o tom, že do práv a právom chráneným záujmov žalobcu sa nezákonne zasiahlo vydaním tohto opatrenia žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vyjadrením zo dňa 28.02.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Právny nárok je úzko spätý so subjektívnym právom, lebo spočíva vo vymáhateľnosti subjektívneho práva. Nárok sa vždy viaže na konkrétne subjektívne právo, preto nárok bez subjektívneho práva nemá opodstatnenie a nemôže samostatne existovať. Na rozdiel od subjektívneho práva, ktoré nemusí byť vždy vybavené vlastnosťou
vynútiteľnosti, t.j. nárokom. Z uvedeného vyplýva, že nároky nemôžu existovať samostatne, bez práv, ale práva môžu byť buď spojené s nárokmi, alebo môžu byt bez nárokov. V súvislosti s ust. § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií zákonodarca právo na štátnu pomoc nevybavil nárokom. To znamená, že vlastnosťou, obsahom tohto práva nie je jeho vynútiteľnosť proti vôli povinného subjektu. Realizáciu práva na poskytnutie štátnej pomoci ponecháva zákonodarca na vôli zúčastnených subjektov. Ide teda o právne vzťahy, kde absentuje nárok. Právo na dotáciu nie je vybavené nárokom, ale ide o subjektívne nežalovateľné právo, lebo nie je vynútiteľné ani žalovateľnosťou. Je teda nevynútiteľné proti vôli povinného subjektu (poskytovateľa dotácie). Poskytnutie dotácie je viazané na celý rad podmienok ustanovených právnymi predpismi, ktoré sa premietajú do rôznych práv a povinností, s ktorými je spojený celý komplikovaný proces poskytovania štátnej pomoci. Navyše, celkový rozsah štátnej pomoci (celkový finančný objem), ktorý možno poskytnúť, je limitovaný. To znamená, že zo samotnej povahy či charakteru práv na štátnu pomoc vyplýva, že ho nemožno od počiatku vybaviť nárokom. Z charakteru tohto práva potom vyplýva aj potreba ponechať výber konečného prijímateľa štátnej pomoci na správny orgán. 7. Čo sa týka skutkového stavu žalovaný potvrdil, že žalobca žiadosť o poskytnutie dotácie podal. Žalovaný z dôvodu očakávania veľkého objemu žiadostí o dotáciu na nájomné a pre urýchlenie poskytovania dotácií nastavil celý proces výlučne elektronicky t.j. žiadosť je možné podať výlučne na elektronickom formulári podpísanom zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako k vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádzalo resp. stále dochádza výlučne v systéme, na základe žiadateľom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický systém je nastavený tak, že bez ľudského faktoru sám vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V nadväznosti na uvedené, žalovaný nevedie, nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. Žalobca nebol povinný v období od 19.12.2020 do 31 .12.2020 uzatvoriť svoju prevádzku a mohol naďalej vykonávať činnosti spočívajúci v predaji potravín v zmysle §1 ods. 1, §1 ods. 2 písm. c) Vyhlášky UVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí č. 45/2020 a podľa časti B bodu 2. uznesenia vlády SR č. 804 zo 16.12.2020 a § 2 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Žalovaný uviedol, že v prílohe prikladá ako dôkaz emailovú komunikáciu so žalobcom z 09.03.2021, 10.03.2021, emailovú komunikáciu medzi žalovaným a UVZ SR, dôkazy k štátnej dotácii. Správny súd uvádza, že žalovaný pripojil k vyjadreniu len Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácii na nájomné. IV. Ďalšie vyjadrenia žalobcu 8. Žalobca vyjadrením zo dňa 20.01.2022 zopakoval právnu argumentáciu k výkladu pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“. Vyjadrením žalobcu zo 07.03.2023 poukázal na obdobné konania týkajúce sa preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného len za iné rozhodné obdobia (v ktorých konaniach vystupuje žalobca taktiež v procesnej pozícii žalobcu a správnymi žalobami napáda opatrenia vydané žalovaným za takmer rovnakého skutkového aj právneho stavu), a to: v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 20.04.2021, číslo: 61708/2021-1080-113419, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.: 6S/163/2021, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 20.04.2021, číslo: 60388/2021-1080-113173, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.: 6S/162/2021 v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 19.06.2021, číslo: 91493/2021-1080-163143, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.: 1 S 83/2021. Konštatácia žalovaného, v ktorej žalovaný výslovne a nepochybne potvrdil, že administratívny spis týkajúci sa toho-ktorého napadnutého opatrenia nevedie a ani nemá, je významná pre posúdenie veci v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že žiaden administratívny spis týkajúci sa napadnutého opatrenia a jeho vydaniu predchádzajúceho konania žalovaný zjavne nemá lebo neexistuje, je nutné prijať záver, že žalovaný tento administratívny spis týkajúci sa napadnutého opatrenia ani v budúcnosti nebude schopný v tomto konaní predložiť konajúcemu správnemu súdu. Už samotné vyjadrenie žalovaného o tom, že nemal a ani nikdy neviedol žiaden administratívny spis v obdobných veciach, len osvedčuje nezákonnosť správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného, keďže toto opatrenie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je nepreskúmateľné. Len z obsahu administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom uložených by bolo možné preskúmať postup a zákonnosť opatrenia žalovaného. Žalobca upravil žalobný návrh tak, aby konajúci správny súd zrušil opatrenie - oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu, zo dňa 30.05.2021, č.: 80259/2021-1080-151401 bez vrátenia veci na ďalšie konanie. V.
9. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 2S/153/2021. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/153/2021. VI. Relevantné právne predpisy 10. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 11. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 12. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (ods.2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods.4). 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 19. Podľa § 103 ods. 1 SSP, ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu.
20. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 21. Podľa § 105 ods. 2 písm. c) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. 22. Podľa § 13c ods. 1 zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení od 09.12.2020 do 29.11.2022 (ďalej len „zákon o dotácii“), dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 23. Podľa § 13c ods. 2 zákona o dotácii, predmetom nájmu môže byť a) miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov, b) trhové miesto. 24. Podľa § 13c ods. 4 zákona o dotácii, dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť a) fyzická osoba – nepodnikateľ, b) fyzická osoba – podnikateľ, c) právnická osoba – nepodnikateľ, d) právnická osoba – podnikateľ. 25. Podľa § 13c ods. 5 zákona o dotácii, žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. 26. Podľa § 13c ods. 8 zákona o dotácii, nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na základe schválenej schémy pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) a výzvy na predkladanie žiadostí. 27. Podľa § 13c ods. 14 zákona o dotácii, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. 28. Podľa § 2 písm. j) zákona o dotácii, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom (§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na podporu nájomného podľa § 13c.
29. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dotácii, na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). 30. Podľa §7 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom. 31. Podľa § 17 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Za poskytnutie pomoci je zodpovedný jej poskytovateľ. VII. Právne posúdenie správnym súdom 32. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 05.10.2023 bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 14.09.2023. 33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že konajúc podľa §13c zákona o dotácii a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080 zo dňa 11.05.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej prenajímateľom AUPARK Žilina SC a.s. (IČO: 44441193) v mene nájomcu - žalobcu za obdobie sťaženého užívania 19.12.2020 až 31.12.2020 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. 34. Správny súd konštatuje, že žalovaný nepredložil správnemu súdu administratívny spis s odôvodnením, že tento neviedol, keďže žiadosti boli posudzované elektronicky, bez ľudského faktora. Hoci žalovaný v texte svojho vyjadrenia uviedol, že prikladá dôkazy týkajúce sa posúdenia žiadosti žalobcu o dotáciu, žiadne takéto dôkazy k vyjadreniu nepriložil. 35. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou Schémou štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – SA.59809 (2020/N)– Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1, vykonávateľ schémy – žalovaný, trvanie 16.12.2020 – 30.6.2021, dátum rozhodnutia EK 15.12.2020 C(2020) 9314 final, forma pomoci: Priamy grant (úhrada časti nájomného), prístupné z https://www.antimon.gov.sk/data/files/1177_prehlad-novych-schem-statnejpomoci-a-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020.pdf (ďalej len „schéma štátnej pomoci“). 36. Právnym základom schémy štátnej pomoci je: Zmluva o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 202, 7.6.2020, str. 47); Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení; Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci); Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; Zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorší predpisov. 37. Zo schémy štátnej pomoci vyplýva (bod 18), že prijímateľmi pomoci sú všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, ktoré a) si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa právneho poriadku iného štátu (ďalej ako „nájomná zmluva“) prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto (ďalej spoločne ako „prevádzkareň“); b) uzavreli
nájomnú zmluvu s právom užívať prevádzkareň najneskôr od 1. augusta 2020; c) boli priamo dotknuté opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány v súvislosti s pandémiou COVID-19 a prostredníctvom ktorých bola uložená povinnosť zatvoriť svoje prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti vo svojich prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Bod 19 ustanovuje, že prijímatelia musia spĺňať nasledovné podmienky: a) nemajú povinnosť vrátiť pomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, b) k 31. decembru 2019 neboli podnikom v ťažkostiach s výnimkou ustanovenou v dočasnom rámci v znení platnom v čase poskytnutia pomoci, c) majú vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, d) nie je voči nim vedené konkurzné konanie, nie sú v konkurze alebo v reštrukturalizácii a nebol proti nim zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, e) nie je voči nim vedený výkon rozhodnutia , f) neporušili v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, g) nemajú evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa voči nim neeviduje pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov , h) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, i) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, j) v žiadosti označia konečných užívateľov výhod, ak výška pomoci podľa schémy prevyšuje 100 000 EUR na žiadosť, k) sú poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým sa neposkytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa podmienky uvedené v tomto bode v písm. c) a v písm. e) až g) považujú za splnené. Na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa splnenie podmienok uvedených v bodoch d), h) a i) preukazuje vyhlásením o splnení podmienok. 38. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou výzvou žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o dotácii a v zmysle schémy štátnej pomoci, s dátumom vyhlásenia výzvy 16.12.2020 a dátumom uzavretia výzvy 30.06.2021. V zmysle uvedenej výzvy (bod 3) je oprávneným žiadateľom o dotáciu na nájomné nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa. Nájomca musí spĺňať nasledovné podmienky: 1. má s prenajímateľom uzavretú zmluvu podľa časti 1 tejto výzvy; 2. nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; 3. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (podmienka je relevantná len pre právnické osoby); 4. nenárokuje sa voči nemu vrátenie štátnej pomoci na základe rozhodnutia Európskej komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom; 5. v prípade, že je stredným alebo veľkým podnikom, spĺňa podmienku, že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach podľa čl. 2 ods. 18 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. V prípade, že nájomca je mikro alebo malým podnikom, spĺňa podmienku, že nedostal pomoc na záchranu ani pomoc na reštrukturalizáciu; 6. spĺňa podmienky stanovené v schéme; 7. má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom; 8. nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia; 9. neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu; 10. nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov; 39. Podľa bodu 6 uvedenej výzvy žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o dotácii a v zmysle schémy štátnej pomoci, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. V prípade neschválenia dotácie na nájomné ministerstvo elektronicky zašle prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o neschválení dotácie na nájomné. Dôvodom neschválenia dotácie na nájomné môže byť napríklad nesplnenie podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, nesprávnosť alebo neúplnosť podpisov, duplicita žiadostí o dotáciu na nájomné, identifikovanie zhody medzi nájomcom a prenajímateľom a pod.
40. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. 41. Podľa čl. 47 prvý odsek Charty základných práv EU, každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. 42. Dobrá správa („good administration“) je súhrn minimálnych právnych požiadaviek na verejnú správu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou princípov európskeho správneho práva. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovnakého zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti. Medzi princípy dobrej správy patrí princíp viazanosti právom, ktorý zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalej je to princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, nestrannosti a objektivity, proporcionality, právnej istoty, konania v primeranej lehote, spoluúčasti, rešpektovania súkromia, transparentnosti (Zdroj: JUDr. A. B., PhD., dátum publikácie: 15.01.2014, prameň: Bulletin slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2013 / Bulletin SAK - 12/2013, zverejnené https://www.epi.sk/odborny-clanok/Dobra-sprava-zasada-modernejverejnej-spravy.htm). 43. V primárnom práve EU je právo na dobrú správu vecí verejných obsahom čl. 41 Charty základných práv EU, podľa ktorého znenia má každý právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote (čl. 41 ods. 1). Toto právo zahŕňa najmä (čl. 41 ods. 2): a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 44. Podľa čl. 42 Charty základných práv EU každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič. 45. Správny súd sa ako prvé vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný neposkytol správnemu súdu administratívny spis s vyjadrením, že žiaden nebol vedený, keďže vyhodnotenie žiadostí vykonáva elektronický systém. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď sa vyššie citované ustanovenia Charty základných práv EU týkajú práva každého v konaní pred inštitúciami Európskej únie, zohľadňujúc slovenskú vnútroštátnu úpravu je možné uvedené ustanovenie analogicky aplikovať na definovanie obsahu pojmu „právo na dobrú správu vecí verejných“ aj vo vnútroštátnom právnom prostredí a toho, či vnútroštátny orgán verejnej správy porušuje právo na dobrú správu vecí verejných, pokiaľ na výzvu súdu vyhotovenú v súlade so zákonom (SSP) neposkytne súdu administratívny spis. Potreba použitia analógie platí preto, že v prejednávanom prípade je právnym podkladom dotácie primárne právo EU – Zmluva o fungovaní Európskej únie a štátna pomoc podlieha právu EU. Nakoľko v nadväznosti na Chartu základných práv EU bol vydaný Európsky kódex dobrej správnej praxe, je potrebné pri výklade práva na dobrú správu vecí verejných, podporne prihliadnuť aj na jeho obsah. 46. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaný na výzvu súdu nepredložil v zmysle príslušných ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedených vo výzve súdu administratívny spis, bez ohľadu na nosič a formu, v akej sa dokumentácia týkajúca sa žalobcu vedie, jedná sa o porušenie zákonných
povinností žalovaného vo vzťahu k súdu, ako aj o porušenie práva každého, t.j. aj žalobcu, na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, a o porušenie práva žalobcu na prístup k dokumentom žalovaného. 47. Správny súd tak vyjadrenie žalovaného ohľadom nepredloženia administratívneho spisu vyhodnotil ako konanie porušujúce povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa ustanovenia § 102 ods. 1 SSP a § 105 ods. 2 písm.c) SSP, ako aj konanie porušujúce povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že žalovaný pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny správneho súdu v zmysle § 103 ods. 1 SSP. 48. Takéto konanie žalovaného spočívajúce v porušení zákonných povinností predložiť súdu administratívny spis je podľa názoru správneho súdu porušením práva žalobcu na dobrú správu vecí verejných, najmä pokiaľ ide o princíp viazanosti právom, transparentnosti a právnej istoty. 49. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že žiadosti o dotáciu neboli posudzované s použitím ľudského faktora, ale výlučne elektronickým systémom žalovaného, správny súd uvádza, že podpis pod oznámením o neschválení žiadosti patrí ministrovi hospodárstva SR, ktorý tak potvrdil, že sa jedná o oficiálny výstupný dokument ústredného orgánu štátnej správy. 50. Správny súd pripomína, že žalovanému nič nebránilo predložiť dokumentáciu tvoriacu obsah administratívneho spisu aj v elektronickej podobe. 51. Navyše podľa zákona o štátnej pomoci je za poskytnutie pomoci zodpovedný jej poskytovateľ, ktorý sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že uvedie, že nie žalovaný, ale jeho elektronický systém je ten, kto rozhoduje o poskytnutí dotácie. 52. Správny súd poukazuje na to, že aj napriek nepredloženiu administratívneho spisu je súd povinný konať, a to podľa § 103 ods. 1 SSP. Akýkoľvek iný výklad by znamenal popretie práva garantovaného Ústavou SR v čl. 46 ods. 2 a 4, ako aj v Charte základných práv EU v čl. 47, a popretie zásad a zmyslu správneho súdnictva. 53. Správny súd zdôrazňuje, že konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§5 ods. 2 SSP). Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§5 ods. 3 SSP). 54. Podľa názoru správneho súdu nepredloženie administratívneho spisu žalovaného v súdnom konaní je samo o sebe závažným zásahom do subjektívnych práv žalobcu, kedy žalovaný kladie žalobcovi ako aj súdu prekážky. Znemožňuje tak žalobcovi realizovať práva na prístup k dokumentov a ku spisu, ktorý sa ho týka, a súdu znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Takýto stav je v právnom štáte netolerovateľný vo vzťahu k akémukoľvek žalovanému, a je osobitne znepokojujúci, pokiaľ je žalovaným ústredný orgán štátnej správy. 55. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z neho vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci.
Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5S/14/2018 uviedol, že i keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Súdneho správneho poriadku v takomto znení, z ust. § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis. Ak žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis, súd mal za to, že je to taká vada, ktorá má za následok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 56. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje jednu vetu v znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo Výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme štátnej pomoci žalobca nesplnil. 57. Správny súd uvádza, že aj keď na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, žalovaný musí zamietnutie žiadosti riadne zdôvodniť, a to práve s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. 58. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (B., C.,D., E.,D., C., F. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 59. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade, že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63: „60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. 61. Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania,
vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu. 63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho konania.“ 60. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného Oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva SR o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80259/2021-1080-151401 zo dňa 30.05.2021 pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 61. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia správny súd nemohol pristúpiť k vyhodnoteniu druhej žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci. 62. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP). V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a o žiadosti žalobcu o dotáciu č. 80259/2021-1080 zo dňa 11.05.2021 rozhodne s riadnym odôvodnením tohto rozhodnutia. 63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.