Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/101/2019 1019201725 28. 09. 2023 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201725.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2018, zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2018, zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.10.2019 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd priznáva voči Sociálnej poisťovni, ústredie nárok na náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2019 domáhal preskúmania rozhodnutí žalovanej o nepriznaní invalidného dôchodku. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2018 rozhodla žalovaná o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi od 01. januára 2018 vo výške 215,90 eur. Uvedeným rozhodnutím žalovaná vyhovela žalobcovi iba čiastočne, pretože síce žalobcovi priznala invalidný dôchodok, ale až od roku 2014, hoci žalobca riadne požiadal o priznanie invalidného dôchodku už dňa 05.02.2014. Žalovaná posúdila obdobie od podania prihlášky od 05.02.2014 do priznania invalidného dôchodku v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, keďže žalobca splnil podmienky na započítanie obdobia poberania príspevku na opatrovanie na priznanie invalidného dôchodku už k 05.02.2014, pretože podal aj prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania, čo by malo byť riadne založené v osobnom spise žalobcu. Žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré mu zakladajú nárok na výplatu invalidného dôchodku od 05.02.2014. Uvedené tvrdenie žalobcu podporuje aj konštatovanie žalovanej uvedené na strane 2 odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 06.08.2018: „Ku dňu vzniku invalidity ste splnili aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím Vám vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2.003 Z.z. v znení neskorších predpisov 3. júna 2014." Voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 06.08.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím zo dňa 02.10.2019 doručeným žalobcovi 29.10.2019. Dňa 29.10.2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie zo dňa 02.10.2019, ktorým žalovaná zmenila rozhodnutie zo dňa 06.08.2018 a teda aj rozhodnutie, ktoré bolo dôvodom na podanie žaloby v tomto súdnom konaní. Rozhodnutie zo dňa 02.10.2019 mení všetky predošlé rozhodnutia, t.j. aj rozhodnutie, ktoré bolo dôvodom na podanie žaloby ešte v roku 2016. Rovnako tak je rozhodnutie zo dňa 02.10.2019 nutné skúmať v tomto konaní aj z dôvodu, že prvý výrok rozhodnutia zo dňa 02.10.2019 priamo zamieta žiadosť o invalidný dôchodok z roku 2014, pretože tvrdí, že žalobca nezískal potrebný počet rokov na priznanie invalidného dôchodku do 31.12.2017, čo žalobca viackrát v tomto súdnom konaní namietol a navrhol na podporu svojich tvrdení doplniť
dokazovanie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia zo dňa 02.10.2019 majú byť rovnaké dôvody ako sú dôvody uvedené v tomto konaní na zrušenie pôvodného rozhodnutia, t.j. splnenie podmienok na priznanie invalidného dôchodku od podania žiadosti na Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 05.02.2014. Rozhodnutia žalovanej vychádzajú v prípade posúdenia miery invalidity z nesprávny lekársky záverov a namieta zaujatosť lekárskych posudkov lekárov Sociálnej poisťovne, pretože nezohľadňujú ani minulý a ani aktuálny zdravotný stav žalovaného a jeho skutočnú mieru invalidity, ktorá má byť podľa názoru žalobcu vyššia ako 70 %, čo preukazuje správ lekára E. F. D. zo dňa 20.05.2010 a správou lekára E. A. C. zo dňa 05.02.2014, ktoré obsahujú nálezy, ktoré neboli posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne zobraté vôbec do úvahy. Posudkoví lekári Sociálnej neposúdili celkový zdravotný stav žalovaného a nesprávne určili celkovú mieru invalidity žalobcu. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, na základe ktorého sa odstránia rozpory medzi závermi lekárov a určí sa skutočná miera invalidity žalobcu nie len v súčasnosti, ale aj v roku 2010. Na základe znaleckého dokazovania by malo byť zrejmé že žalobca bol invalidný už viac ako 3 roky pred podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a v zmysle § 112 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. mal byť invalidný dôchodok priznaný nie len odo dňa podania žiadosti o invalidný dôchodok, ale tri roky spätne pred podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. V osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 02.10.2019 uvedená aj doba dôchodkového poistenia, ktorú žalobca vykonával ako učeň pred 01.09.1980 a to z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 54/1956 Zb. v znení účinnom od 01.07.1968 do 31.01.1982 boli dôchodkovo poistení aj učni. Dôkazom, že žalobca bol učeň pred 01.09.1980 je vysvedčenie. Ďalej nie je zrejmé, prečo rozhodujúce obdobie pre výpočet dôchodkového poistenia nezohľadňuje obdobie po roku 2013 a to najme riadok uvedený na strane dva rok 2013 Z 01.01.-06.10. Ak by bolo zobraté do úvahy obdobie dôchodkového poistenia učňa a obdobie dôchodkového poistenia počas poberania príspevku na opatrovanie a rovnako tak skutoční deň vzniku invalidity, tak by žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 05.02.2011 3. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 22.09.2020 tak, že generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. októbra 2019 zmenil podľa § 218 ods. 2 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2018 vo veci invalidného dôchodku tak, že žalobcovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť o invalidný dôchodok k 31. decembru 2017, pretože nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, podľa § 70 ods. 1, § 274, §82, § 293dw a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznal invalidný dôchodok od 1. januára 2018 v sume 216,40 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšil invalidný dôchodok od 1. januára 2019 na sumu 222,10 EUR mesačne. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2018 bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 274, § 293dw, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. januára 2018 priznaný invalidný dôchodok v sume 215,90 EUR mesačne. Zmena v rozhodnutí nastala v dôsledku správneho započítania obdobiam dôchodkového poistenia od 1. januára 1986 do 22. septembra 1986, po zmene dátumu vzniku invalidity od 7. októbra 2013 a zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 7. apríla 2017. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. októbra 2019 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 3. mája 2019, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 % od 7. októbra 2013 a na 70 % od 7. apríla 2017. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu v odvolacom konaní boli posúdené nasledovné lekárske správy: reumatologické vyšetrenie zo dňa 3. mája 2010, zo dňa 17. októbra 2013, zo dňa 4. februára 2014, zo dňa 3. júna 2014, zo dňa 5. augusta 2014, zo dňa 25. marca 2015, zo dňa 12. augusta 2016, zo dňa 15. augusta 2017, zo dňa 22. januára 2018 a zo dňa 15. januára 2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie na ortopedickom oddelení vo Fakultnej nemocnici Bratislava zo dňa 26. septembra 2013, RTG vyšetrenia rúk, RTG vyšetrenia nôh, RTG vyšetrenie panvy, ORL vyšetrenie zo dňa 7. apríla 2017, ortopedické vyšetrenie zo dňa 8. októbra 2018 a predložené záznamy dekurzných listov dorastového lekára zo dňa 26. septembra 1980. Namietané lekárske správy, zo dňa 20. mája 2010 (E. F. D.) a zo dňa 5. februára 2014 (A. C.) neboli v odvolacom konaní predložené, a preto ich posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove nemohol zohľadniť. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V súlade s uvedeným bolo účastníkovi konania na základe odvolacích námietok do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobie poberania peňažného príspevku za opatrovanie od 1. augusta 2006 do 7. augusta 2006 a od 1. júna 2008 do 6. októbra 2013 a obdobie starostlivosti o dieťa od 1. februára 2005 do 31. januára 2006. Po započítaní uvedeného obdobia dôchodkového poistenia účastníkovi konania vznikol v súlade s § 293dw zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. nárok na výplatu invalidného dôchodku od 1. januára 2018. K námietke žalobcu, že mu vznikol nárok na invalidný dôchodok dňa 5. februára 2014 je potrebné uviesť, že § 293dw ods. 1 nadobudol účinnosť 1. januára 2018. Až na základe tejto právnej úpravy žalovaná mohla priznať žalobcovi invalidný dôchodok, a to najskôr od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy, t. j. od 1. januára 2018. Žalovaná priznala invalidný dôchodok žalobcovi od najskoršieho možného dátumu, t. j. od dátumu kedy splnil všetky potrebné podmienky na nárok invalidný dôchodok v súlade s § 70 ods. 1, § 274, § 82, § 293dw a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. K námietke žalobcu, že žalovaná, ústredie vo svojom rozhodnutí č. 650 110 6183 0 zo dňa 6. augusta 2018 uviedla, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 3. júna 2014, t. j. ku dňu pôvodnému vzniku invalidity, je potrebné uviesť, že v odvolacom konaní bol dátum vzniku invalidity zmenení z 3. júna 2014 na 7. októbra 2013. V napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. októbra 2019 je uvedené, že ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 7. októbru 2013 získal žalobca 4 696 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 316 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca k 7. októbru 2013 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Až právna úprava účinná od 1. januára 2018, zakotvená v § 293dw zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z., umožňuje pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotiť aj obdobie poberania príspevku za opatrovanie blízkej osoby. Bez započítania tohto obdobia, by žalobca nespĺňal jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. K námietke žalobcu nezapočítania doby dôchodkového poistenia, kedy bol žalobca učňom pred 1. septembrom 1980, je potrebné uviesť, že: Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení dobou zamestnania sa rozumela doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov. Žalobca na základnú školu nastúpil dňa 1. septembra 1971, t. j. keď dosiahol 6 rokov veku. Dňa 1. septembra 1979 nastúpil žalobca na Stredné odborné učilište chemické. Nakoľko povinná školská dochádzka trvala deväť rokov, povinnú školskú dochádzku žalobca skončil dňa 31. augusta 1980. Ako obdobie dôchodkového poistenia bola preto žalobcovi hodnotená doba štúdia na Strednom odbornom učilišti chemickom až od ukončenia povinnej školskej dochádzky, od 1. septembra 1980, t. j. od druhého ročníka strednej školy. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia obdobia od 1. januára 2013 do 6. októbra 2013 ako rozhodujúceho obdobia je potrebné uviesť, že: Podľa § 63 ods. 6 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok 7. októbra 2013, preto bol kalendárny rok 2013 vyňatý z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 63 ods. 6 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. Napriek tomu, že žalobca fakticky splnil podmienky na nárok na invalidný dôchodok dňa 7. októbra 2013, bol mu invalidný dôchodok priznaný až od 1. januára 2018, pretože žalovaná nemohla vzhľadom na skoršiu právnu úpravu zhodnotiť obdobie dôchodkového poistenia poberania peňažného príspevku za opatrovanie už skôr, z dôvodu absencie právnej úpravy, podľa ktorej sa toto obdobie dôchodkového poistenia zohľadní pri výpočte invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 4. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2018 zrušila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.03.2016 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2016 zrušila aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2015 a zároveň rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2018 navrhovateľovi priznala od 01.01.2018 invalidný dôchodok. 5. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.10.2019 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.08.2018 zmenené.
6. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 7. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm.a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 12. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 16. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 22. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 25. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 27. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 28. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 29. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 31. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2018, zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2018, zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.10.2019. 32. Podľa názoru správneho súdu nebolo v administratívnom konaní dostatočným spôsobom zistený skutkový stav, keď z vykonaného dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BA-4Sa/101/2019 a to potvrdenia Dôvery zdravotnej poisťovne zo dňa 07.08.2023 vyplýva, že žalobca má evidovaný priebeh poistenia od 01.10.1995 do 06.11.1995 ako samoplatiteľ, zatiaľ čo z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že toto obdobie žalobca zhodnotené nemá.
33. Z uvedeného vyplýva, že už v čase prvého rozhodovania toto obdobie nebolo zohľadnené a k náprave nedošlo ani pri ďalších zmenových rozhodnutiach, takto zistený skutkový stav nebol dostačujúci a neúplné dokazovanie nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu, nakoľko je povinnosťou žalovanej zistiť všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné na vydanie zákonného rozhodnutia vychádzajúce z úplne zisteného skutkového stavu. 34. Z uvedeného dôvodu súd zrušil rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná odstráni dôvody, pre ktoré boli rozhodnutia zrušené, teda ustáli, aké ďalšie obdobie je potrebné zohľadniť ako započítateľné obdobie, uvedie správny počet dní rozhodujúceho obdobia a to z dôkazov, ktoré vyšli najavo v administratívnom a súdnom konaní s tým, že prihliadne aj na ďalšie námietky žalobcu. Žalovaná nové rozhodnutie dôkladne odôvodní aj pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa obdobia, odkedy má byť invalidný dôchodok priznaný, ako aj lekárskych správ. 35. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil rozhodnutia žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 36. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 37. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech, a to napriek tomu, že zo spisu nevyplýva, že by trovy konania žalobcovi reálne vznikli. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.