Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/24/2019 1019200244 13. 12. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200244.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 4049/2018 zo dňa 20.12.2018, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky číslo 4049/2018 zo dňa 20.12.2018 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava – mesto číslo 491/3542/2018-162 zo dňa 16.10.2018 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaná podaním zo dňa 15.03.2018 postúpila Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava – mesto, so sídlom Polianky 8, 841 01 Bratislava (ďalej len „RVPS“) podanie spotrebiteľa, v ktorom vyjadril podozrenie z porušenia zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o reklame“) žalobcom, ktorý sa mal dopustiť porušenia ustanovení o reklame alkoholických nápojov ustanovených v § 5 Zákona o reklame a po predbežnom posúdení podania pravdepodobne aj všeobecných požiadaviek na reklamu ustanovených v § 3 ods. 1 písm. d) až f) Zákona o reklame. Žalovaná postúpila uvedené podanie RVPS na prejednanie s tým, že okrem podania predložila kópiu článku, v obsahu ktorého bola prezentovaná reklama, ako aj arbitrážny nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu zo dňa 25.01.2018. 2. RVPS zaslala žalobcovi žiadosť o poskytnutie listinných dokumentov pre podozrenie z porušenia Zákona o reklame v internetovom denníku SME zo dňa 23.03.2018, v rámci ktorej RVPS požiadala žalobcu o (i) úplné znenie inzercie, ktorá bola uverejnená v internetovom denníku SME na určenej URL adrese a (ii) dokumenty, vyhotovené medzi žalobcom a spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s., týkajúce sa predmetnej inzercie. Na žiadosť žalobca reagoval podaním zo dňa 09.04.2018, v ktorom uviedol, že dotknuté dokumenty sa mu nepodarilo identifikovať, a preto ich nemohol zaslať.
3. Upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 12.09.2018 (ďalej len „upovedomenie“) RVPS oznámila žalobcovi, že na základe skutočností zistených pri šetrení podnetu spotrebiteľa začína správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu podľa § 11 ods. 3 písm. c) Zákona o reklame, ktorého sa mal žalobca ako šíriteľ dopustiť tým, že v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) a písm. b) Zákona o reklame šíril reklamu v internetovom denníku SME formou článku s názvom: „Demänovku mieša iba jeden človek. Ako strážia receptúru?“ na likér Demänovka, ktorého spotreba je dávaná do súvisu s priaznivým účinkom na telesnú a dušenú výkonnosť a sú mu pripisované liečivé vlastnosti, ako aj povzbudzujúce a upokojujúce účinky. RVPS zároveň vyzvala žalobcu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k pokladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia. 4. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril podaním zo dňa 20.09.2018, v ktorom poukázal, že obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Žalobca zdôraznil, že ho nemožno považovať za vinného zo spáchania správneho deliktu bez toho, aby bolo spáchanie skutku preukázané, t. j. podložené dôkazmi predloženými v rámci správneho konania. Z upovedomenia nie je zrejmé, aké a či vôbec existujú podklady a dôkazy o tom, že skutok, z ktorého je žalobca obvinený, bol spáchaný a ak, tak v akom rozsahu. Rovnako z upovedomenia nie je zrejmé, z akých podkladov a dôkazov správny orgán vychádzal, keď konštatoval tam uvedený skutkový stav, ktorý žalobca poprel; z uvedeného dôvodu nie je možné vyjadriť sa k podkladu a spôsobu zistenia tak ako to predpokladá § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 5. RVPS vydala dňa 16.10.2018 rozhodnutie č. k.: 491/3542/2018-162 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že žalobca (i) porušil zákaz dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame, a to tým, že minimálne v čase od 22.12.2017 do 11.01.2018 v článku „Demänovku mieša iba jeden človek. Ako strážia receptúru?“ uverejnenom v internetovom denníku SME, na internetovej stránke šíril reklamu na alkoholický likér Demänovka a (ii) porušil zákaz tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o reklame, a to tým, že minimálne v čase od 22.12.2017 do 11.01.2018 v článku „Demänovku mieša iba jeden človek. Ako strážia receptúru?“, uverejnenom v internetovom denníku SME, na internetovej stránke šíril reklamu na alkoholický likér Demänovka, čím podľa RVPS žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 11 ods. 3 písm. c) Zákona o reklame. Za uvedené správne delikty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX eur. 6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.11.2018 (ďalej len „odvolanie“), namietajúc že (i) prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi a (ii) prvostupňové rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 7. Žalobcovi z upovedomenia nebolo zrejmé, aké a či vôbec existujú podklady a dôkazy o tom, že skutok, z ktorého bol žalobca obvinený, bol spáchaný a ak, tak v akom rozsahu a akým spôsobom; RVPS neuviedla, kde mal byť sporný článok zverejnený. Žalobca mal za to, že RVPS všetky podklady a „dôkazy“, z ktorých vychádzala, pred žalobcom zatajila a znemožnila mu tak uplatniť právo vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca namietal, že so žiadnym dôkazom, z ktorého mala RVPS pri rozhodovaní vychádzať, nebol oboznámený, rovnako nebol ani len oboznámený s celým textom článku, ktorý mal byť zverejnený, a to aj napriek tomu, že z obsahu odpovede žalobcu zo dňa 09.04.2018muselo byť RVPS zrejmé, že žalobca o takomto článku nemá vedomosť. 8. Žalobca tiež namietal skutkový stav veci, ktorý RVPS zobrala v úvahu vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca poukázal, že s dátumom vytlačenia akéhokoľvek dokumentu z internetu je možné manipulovať tak jednoducho, že nemožno mať za preukázané, že bol akýkoľvek text, hoci aj z internetovej stránky A., či subdomémy B., vytlačený práve dňa 11.01.2018 a práve v takom znení ako to uvádza RVPS alebo aj nález Arbitrážnej komisie Rady za reklamu.
9. Žalobca súčasne uviedol, že žiadosť o poskytnutie listinných dôkazov nepredstavuje dôkaz a zároveň táto bola žalobcovi doručená pred začatím správneho konania. Žalobca mal zároveň za to, že RVPS porušila § 22 ods. 1 Správneho poriadku, keď vo veci nenariadila pojednávanie. K arbitrážnemu nálezu Rady pre reklamu žalobca uviedol, že Rada pre reklamu nie je ani správnym orgánom, ani verejnou inštitúciou a ani je ani súdom – jedná sa o občianske združenie a rozhodnutia Rady pre reklamu nemajú oporu v zákone, nie sú vynútiteľné a nemôžu tvoriť spoľahlivý podklad pre rozhodnutie. Zároveň žalobca poukázal, že nebol ani účastníkom konania pred Radou pre reklamu, uvedený nález tak nemožno považovať za dôkaz a ani za relevantný podklad, a to ako z procesného hľadiska, tak aj z hľadiska jeho obsahu. Konanie pred RVPS bolo nezákonné a nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom rozhodnutí sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že došlo k porušeniu zákona – prvostupňové rozhodnutie neuvádza žiaden relevantný dôkaz o zverejnení článku, o dátume zverejnenia článku, o dĺžke trvania zverejnenia a dokonca ani o obsahu samotného článku. S odkazom na uvedené žalobca navrhol zrušenie prvostupňového rozhodnutia a zastavenie konania. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 10. Vo vzťahu k podanému odvolania žalovaná vydala rozhodnutie o odvolaní č. k.: 4049/2018 zo dňa 20.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca ako prevádzkovateľ internetového Denníka SME na internetovej stránke C. porušil zákaz dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame a porušil zákaz tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy podľa § 5 ods. 1 Zákona o reklame, a to tým, že ako šíriteľ reklamy minimálne v čase od 22.12.2017 do 11.01.2018 v článku „Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?“, uverejnenom v internetom denníku SME šíril reklamu na alkoholický nápoj. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 11 ods. 3 písm. c) Zákona o reklame, za čo mu bola uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX eur. 11. Žalovaná uviedla, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom bolo náležite preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom internetovej stránky C. a ako šíriteľ reklamy poskytol na uvedenej stránke priestor na reklamnú inzerciu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. a uverejnil článok „Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?“. Žalovaná ďalej zdôraznila, že na tvrdenia v predmetnom článku upozornil spotrebiteľ a zároveň sa daným článkom venovala aj Arbitrážna komisia Rady pre reklamy a dospela k záveru, že daný článok je v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe. 12. Vo vzťahu k obsahu upovedomenia uviedla, že upovedomením sa len začína konanie, v ktorom bude prebiehať dokazovanie, pričom niektoré skutočnosti v samotnom konaní nemusia byť preukázané a dôjde aj k prekvalifikácii skutkov. Definitívne sa o porušení právnej povinnosti rozhoduje až v rozhodnutí vo veci. Žalobcovi boli oznámené tvrdenia z článku, bolo uvedené miesto šírenia reklamy, časový úsek šírenia reklamy a dôvody, prečo je táto reklama považovaná za porušenie požiadaviek na reklamu alkoholických nápojov. Žalovaná konštatovala, že žalobcovi bola daná možnosť na vyjadrenie sa a doplnenie podkladov pred vydaním rozhodnutia. Žalovaná uviedla, že žalobca sa k upovedomeniu vyjadril, pričom poprel uvedený skutkový stav a uviedol, že spáchanie skutku nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, preto nie je možné sa k podkladu a spôsobu zistenia vyjadriť. K uverejnenému článku a k tvrdeniam ohľadom alkoholického nápoja sa nevyjadril. 13. K námietkam žalobcu ohľadom menenia textu a dátumu jeho vytlačenia, tvrdeniam ohľadom motivácie sťažovateľa, žalovaná uviedla, že tieto sú vyfabulované, účelové, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. V tejto súvislosti poukázala na arbitrážny nález Rady pre reklamu, ktorá sama konala a vydala nález, podľa ktorého je predmetný článok v rozpore s čl. 10 ods. 3, čl. 29 ods. 1 písm. a) a čl. 35 ods. 2 Etického kódexu reklamnej praxe. 14. K námietke, že nebolo nariadené ústne pojednávanie žalovaná uviedla, že účastník konania nemá na nariadenie pojednávania právny nárok, a nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci a nebolo dostatočne opodstatnené, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav, by mohlo byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania,
a to rýchlosti a hospodárnosti konania. V predmetnej veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, pretože dôkazy, ktoré boli vyhotovené, presne a úplne preukázali stav veci a bolo možné na základe nich rozhodnúť – žalovaná poukázala na vytlačený článok a nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu. Vo vzťahu k Rade pre reklamu žalovaná uviedla, že nie je správnym orgánom, ale je orgánom etickej samoregulácie reklamy, ktorej hlavným cieľom je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama. 15. Žalovaná sa nestotožnila ani s námietkou žalobcu, ktorou namietol trvanie protiprávneho konania. Reklamný článok, ktorý je predmetom správneho konania, bol na uvedenej internetovej stránke dostupný už dňa 22.12.2017 a tiež 11.01.2018 a žalovaná uviedla, že nie je známe, či bol uverejňovaný aj po tomto dátume. Z bežnej praxe je známe, že reklama formou inzercie je uzatváraná na určitú dobu, ktorú však môže presne určiť len účastník konania na základe zmluvy s inzerentom. Žalobca na jednej strane spochybnil uvedené časové obdobie, kedy bol na internetovej stránke predmetný reklamný článok zverejňovaný, na druhej strane ako jediný, ktorý má k dispozícii tieto informácie, ich odmieta poskytnúť s tvrdením, že nevie identifikovať, o akú reklamu sa jedná. Žalovaná mala za to, že dostatočným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia je reklamný článok a nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu. Vo vzťahu k dĺžke protiprávneho konania žalovaná uviedla, že predmetný reklamný článok bol na internetovej stránke dostupný dňa 22.12.2017 a tiež 11.01.2018, pričom jeho presné trvanie nie je známe, avšak aby bola reklama dostatočne účinná a schopná v požadovanej miere zasiahnuť adresátov reklamy, zvyčajne trvá dlhšie ako pár dní. K výške pokuty žalovaná poukázala na diskrečnú právomoc správneho orgánu, s tým, že pokutu XX.XXX,XX eur považovala za primeranú, uloženú na spodnej hranicu zákonnej sadzby, schopnú plniť represívny, ale aj preventívny a výchovný účel. Zdôraznila, že výška pokuty nemá pre žalobcu, vo vzťahu k výške jeho zisku za rok 2017, likvidačný charakter. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 16. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veci správneho trestania zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 17. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože (i) konanie o správnom delikte nezodpovedalo pravidlám spravodlivého procesu, (ii) správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, (iii) zistený skutkový stav nemá oporu v príslušných administratívnych spisoch a (iv) rozhodnutia neobsahujú dostatok dôvodov pre ich vydanie. 18. Žalobca zdôraznil, že už vo vyjadrení k upovedomeniu poukázal na to, že v správnom konaní sa nepostupuje v súlade so zákonom, keď v upovedomení RVPS uviedla iba názov článku, obdobie, v ktorom mal byť článok zverejnený a sporné vyjadrenia priaznivých účinkov a povzbudzujúcich účinkov. Z upovedomenia nebolo zrejmé, z akých podkladov a dôkazov správny orgán vychádzal, a či takéto podklady a dôkazy existujú. Týmto postupom RVPS žalobcovi zatajila podklady a dôkazy a znemožnila mu uplatniť právo vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie podkladu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ani po upozornení žalobcu mu RVPS neoznámila podklad a dôkazy a rovno vydala prvostupňové rozhodnutie. Žalobca mal za to, že so žiadnym dôkazom, okrem upovedomenia, ktoré nemožno považovať za dôkaz a vyjadrenia k upovedomeniu, ktoré tiež nemožno považovať za dôkaz, ho RVPS žalobcu. Žalobca nebol oboznámený ani s textom článku, ktorý mal byť zverejnený, a to aj napriek tomu, že RVPS muselo byť z odpovede zo dňa 09.04.2018 zrejmé, že žalobca daným článkom nedisponuje. Rovnako ani žalovaná sa s námietkami ohľadom porušenia práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevysporiadala. 19. Žalobca následne poukázal na to, že účastníka konania nemožno nútiť predložiť dôkazy proti sebe samému a nemožno toto začať ani pred začatím správneho konania. Správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného. Žalobca súčasne namietal, že nebolo nariadené ani ústne pojednávanie. 20. K nespoľahlivo zistenému stavu veci, k nedostatku dôkazov a nedostatočnému zdôvodneniu – nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca poukázal, že žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na dvoch dokumentoch - znenie sporného článku, ktoré malo byť vytlačené z internetu dňa 11.01.2018
a o arbitrážny nález Rady pre reklamu, ktorý je však len nepriamym dôkazom. Žalobca v odvolaní spochybnil pravosť niektorých dôkazov, z ktorých žalovaná a RVPS vychádzali pri svojom rozhodovaní s tým, že sa jedná o dôkazy, ktoré môže ktokoľvek pozmeniť alebo vyrobiť, a preto nie sú absolútne použiteľné ako relevantný dôkaz. 21. Žalobca konštatoval, že z vyjadrenia RVPS je zrejmé, že RVPS pracovala s verziou článku, ktorú vytlačil pracovník odboru auditu a kontroly žalovanej a nie spotrebiteľ, ktorý podával podnet. Žalovanej bol tak bol článok postúpený päť dní (16.01.2018) po tom ako bol článok vytlačený (11.01.2018). Pracovník žalovanej teda mohol vytlačiť iba to, čo k podnetu priložil spotrebiteľ, nie priamo článok z internetu. Skutočnosť, že pracovník žalovanej vytlačil dokument, ktorý mu bol doručený, neznamená, že tento dokument odráža realitu. Žalobca poukázal, že s dátumom vytlačenia akéhokoľvek dokumentu z internetu je možné manipulovať tak jednoducho, že nemožno mať za preukázané, že bol akýkoľvek text, hoci aj z internetovej stránky A., či subdomémy B. vytlačený práve dňa 11.01.2018 a v takom znení ako to uvádza RVPS alebo aj nález Arbitrážnej komisie Rady za reklamu. 22. Žalobca následne uviedol, že žiadosť o poskytnutie listinných dokumentov mu bola doručená takmer pol roka pred začatím správneho konania a zároveň došlo aj k porušeniu § 21 ods. 1 Správneho poriadku a nebolo nariadené ústne pojednávanie. Žalobca súčasne zopakoval, že Rada pre reklamu je občianskym združením a jej rozhodnutia nemajú oporu v zákone, nie sú vynútiteľné a nemôžu tak slúžiť ako spoľahlivý podklad pre rozhodnutie. 23. Žalovaná sa vôbec nevysporiadala s argumentáciou žalobcu ohľadom dôveryhodnosti článku. URL adresa neurčuje obsah zverejneného dokumentu, pretože to, čo dnes nájdeme na URL adrese nie je a nemusí byť to isté, čo bolo na nej zverejnené napr. 22.12.2017 a pod. Žalobca uviedol, že článok tak ako to tvrdil spotrebiteľ a správne orgány, nebol zverejnený ako z hľadiska obsahu, tak aj z hľadiska času. Žalovaná si je vedomá svojho nesprávneho postupu, keďže pri výške pokuty uviedla, že nie je známe, či bol článok uverejnený aj po dátume – 11.01.2018. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovanej, že trvanie protiprávneho konania nie je známe. Žalovaná tak nemala k dispozícii žiadne relevantné informácie. S odkazom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil. IV. Vyjadrenie žalovanej 24. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 28.05.2019 (ďalej len „vyjadrenie“). v ktorom v zásade zopakovala obsah napadnutého rozhodnutia, a preto správny súd primerane odkazuje na relevantné časti tohto rozsudku, v ktorom sa nachádza zhrnutie záverov napadnutého rozhodnutia. 25. Žalovaná uviedla, že upovedomenie bolo žalobcovi doručené, boli v ňom popísané zistené skutočnosti a žalobca mal právo sa k upovedomeniu vyjadriť. Žalovaná poukázala na to, že žalobca sa k upovedomeniu vyjadril, poprel zistený skutkový stav a uviedol, že spáchanie skutku nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, a preto nebolo možné sa k podkladu a spôsobu zistenia vyjadriť. K nenariadeniu ústneho pojednávania žalovaná, považujúc zistený skutkový stav za spoľahlivo zistený a preukázaný, zdôraznila zásadu rýchlosti a hospodárnosti správneho konania. K Rade pre reklamu žalovaná zopakovala, že hoci nie je správnym orgánom, je orgánom etickej samoregulácie. 26. Vo vzťahu k dĺžke protiprávneho konania žalovaná zopakovala, že článok bol na internetovej stránke dostupný už dňa 22.12.2017 a tiež 11.01.2018 a zároveň uviedla, že nie je známe, či bol uverejňovaný aj po tomto dátume. Žalovaná zhrnula, že práva žalobcu porušené neboli a v konaní bolo dostatočne preukázané spáchanie správneho deliktu, a preto žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 27. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA – 5S/24/2019. 28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval z obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 29. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. účastníci konania dodatočne súhlasili s tým, aby bola vec prejednaná bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2023. 30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 33. Podľa prvej vety § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. 34. Podľa prvej vety § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 35. Podľa prvej vety § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 38. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame (znenie tohto ustanovenia je rovnaké ako v čase vydania napadnutého rozhodnutia, tak aj prvostupňového rozhodnutia, tak aj v čase vyhlásenia rozsudku), reklama alkoholických nápojov nesmie dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť.
39. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o reklame (znenie tohto ustanovenia je rovnaké ako v čase vydania napadnutého rozhodnutia, tak aj prvostupňového rozhodnutia, tak aj v čase vyhlásenia rozsudku), reklama alkoholických nápojov nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy. 40. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame (znenie tohto ustanovenia je rovnaké ako v čase vydania napadnutého rozhodnutia, tak aj prvostupňového rozhodnutia, tak aj v čase vyhlásenia rozsudku), okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 orgán dozoru uloží pokutu do 66 400 eur šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 okrem písmen b) a c), ods. 3 až 6 a požiadaviek na reklamu niektorých produktov podľa § 5 až 7, § 8 ods. 4 a § 9 a držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorý je predmetom reklamy, za porušenie ustanovení § 8 ods. 11, 15, 16, 19 až 22 a 24. 41. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o reklame (znenie tohto ustanovenia je rovnaké ako v čase vydania napadnutého rozhodnutia, tak aj prvostupňového rozhodnutia, tak aj v čase vyhlásenia rozsudku), na konanie orgánov dozoru pri ukladaní sankcií sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania orgánu dozoru podľa § 10 písm. e), na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis. 42. S odkazom na žalobu a uplatnené žalobné body bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či si orgány verejnej správy zaobstarali dostatok dôvodov k vydaniu napadnutých rozhodnutí a či ich správna úvaha a odôvodnenie napadnutých rozhodnutí poskytujú dostatočný obraz toho, ako orgány verejnej správy dospeli k svojim záverom. 43. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na poskytnutie inej právnej ochrany, z dôvodu, že došlo k porušeniu práva uvedeného v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd tento žalobný bod vyhodnotil ako dôvodný. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že upovedomenie nemožno považovať za podanie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aj keď samotné upovedomenie na toto ustanovenie vo svojom obsahu odkazuje. Upovedomením začalo samotné správne konanie a ako to správne uviedla aj žalovaná na strane 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, upovedomením sa len začína správne konanie, v ktorom bude prebiehať dokazovanie. Teda až po tom ako orgán verejnej správy vykoná dokazovanie, na základe ktorého môže dôjsť k prekvalifikácii skutkov, ako aj k tomu, že niektoré skutočnosti nemusia byť preukázané, dochádza k aplikácii § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemožno použiť jednorazovo iba na začiatku správneho konania, v rámci štádia ktorého už len z podstaty veci nemôže dôjsť rovno aj k ukončeniu dokazovania. Takýmto spôsobom by dochádzalo k obchádzaniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a teda aj k porušeniu práv účastníkov konania, čo je v príkrom rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 44. Správny súd uvádza, že zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019). Uvedené obdobne platí aj pre odvolací orgán, ktorý je povinný oboznámiť účastníka konania s ním novo vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015). 45. Z obsahu upovedomenia zároveň nie je zrejmé, aké podklady RVPS mala, resp. ako k uvedeným podkladom dospela – už len toto samotné svedčí o tom, že upovedomenie nie je možné považovať za úkon podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 46. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukazovala na § 23 Správneho poriadku, a teda na nazeranie do spisov, správny súd uvádza, že si nemožno zamieňať inštitút nazerania do spisov a právo uvedené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku. K rovnakému právnemu záveru dospela aj právna doktrína, ktorá uvádza, že právo účastníka konania nahliadať do spisu (podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku) a povinnosť správneho orgánu dať vždy účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie sú dva rôzne inštitúty. Fakt, že účastník konania má právo kedykoľvek nahliadnuť do spisu, nezbavuje správny orgán povinnosti upovedomiť účastníka konania o tom, aby sa oboznámil s podkladmi
pre rozhodnutie (a aby prípadne navrhol ich doplnenie) po tom, čo správny orgán – podľa vlastného uváženia – obstaral všetky podklady potrebné pre spravodlivé a čo najobjektívnejšie rozhodnutie vo veci (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 328). 47. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 48. Správny súd vyhodnotil ako dôvodný aj žalobný bod, v ktorom žalobca namietal nespoľahlivo zistený stav veci a nedostatok dôkazov. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ako RVPS, tak aj žalovaná vydali napadnuté rozhodnutia na podklade článku, vytlačeného z internetu a arbitrážneho nálezu Rady pre reklamu. Správny súd má za to, že procesné úkony ako žiadosť o predloženie listín alebo upovedomenie neobstoja ako dôkaz, pretože nenapĺňajú obsahový štandard dôkazu podľa § 34 Správneho poriadku a jedná sa o úkony, ktoré majú vplyv na vedenie konania / upravuje sa nimi vedenie konania. 49. Čo sa týka námietky žalobcu, že článok, stiahnutý z internetu mohol byť upravovaný, s touto sa žalovaná nedostatočne vysporiadala. Záver žalovanej o tom, že táto námietka je vyfabulovaná, účelová, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie (strana 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) neobstojí. Žalobca relevantným spôsobom namietol vierohodnosť jedného z dvoch dôkazov, ktoré boli použité ako podklad napadnutých rozhodnutí a žalovaná sa s týmito tvrdeniami relevantným spôsobom nevysporiadala, neuvidela žiadne podstatné dôvody, pre ktoré dospela k záveru o dôveryhodnosti použitého dôkazu. V tejto súvislosti tak nemožno hovoriť ani o dostatočne zistenom skutkovom stave veci v prípade, ak bola objektívnym a dostatočným spôsobom spochybnená relevancia dôkazu. O tom, že nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci značí aj zjavný rozpor, kedy vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že k protiprávnemu konaniu došlo od 22.12.2017 do 11.01.2018, zatiaľ čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že protiprávne konanie bolo dňa 22.12.2017 a tiež 11.01.2018 (teda nie „od – do“, ale len presne stanovené dva dni) a zároveň uviedla, že presné trvanie protiprávneho konania nie je známe (strane 16 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 50. Vo vzťahu k arbitrážnemu nálezu Rady pre reklamu správny súd zdôrazňuje, že tento môže slúžiť len ako podporný dôkaz; len v prípade, ak by bolo inými dôkazmi preukázané, že k protiprávnemu konaniu došlo a tento arbitrážny nález tento záver len dodatočne potvrdil. Je však vylúčené, aby arbitrážny nález, ktorý nemá právnu vynútiteľnosť a záväznosť, vydaný orgánom, ktorý nemá postavenie orgánu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov konania (čo potvrdila aj žalovaná, ktorá uviedla, že sa jedná o orgán etickej samoregulácie reklamy), bol jedným z dvoch dôkazov, na ktorých je založené vyhodnotenie zodpovednosti žalobcu za spáchanie iného správneho deliktu. 51. Správny poriadok jednoznačne stanovuje, že správny orgán je povinný rešpektovať zásadu materiálnej pravdy, t. j., aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, za účelom čoho Správny poriadok vymenúva rôzne inštitúty na naplnenie tejto zásady, napríklad aj ústne pojednávanie. Je možné súhlasiť so žalovanou, že sa jedná o „možnosť“, avšak aj táto fakultatívnosť nariadenia ústneho pojednávania musí rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré patrí zásada materiálnej pravdy. Pokiaľ žalobca už vo vyjadrení zo dňa 09.04.2018, ako aj v podanom odvolaní popieral spáchanie správneho deliktu, možno dospieť k záveru, že nariadenie ústneho pojednávania by nepochybne prispelo k objasneniu veci a náležitému zisteniu skutkového stavu. 52. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 53. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom správneho súdu, vyjadreným v tomto rozsudku. Ich úlohou bude v súlade so zásadou materiálnej pravdy zistiť skutočný stav veci, odstrániť zjavné rozpory medzi námietkami žalobcu a zisteniami orgánu verejnej správy a v konaní dodržiavať procesné práva žalobcu tak ako vyplývajú so Správneho poriadku a zásad správneho trestania, vrátanie princípu in dubio pro reo. 54. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).