Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/101/2018 1018201552 06. 10. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201552.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkýň: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX XX E. F., 2/ A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX XX E. F., proti žalovaným: 1/ Obec Dunajská Lužná, Jánošíkovská 466/7, 900 42 Dunajská Lužná, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovaným 1/ a 2/ súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Dôvody žaloby (žalobné body) 1. Dňa 24.04.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave elektronicky doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá bola dodatočne doručená v listinnej podobe dňa 26.04.2017. Žalobkyne 1/ a 2/ žiadali krajský súd, aby zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom zásahu, ktorým je neprihlásenie žalobkýň na trvalý pobyt, a aby určil povinnosť žalovanému prihlásiť ich na trvalý pobyt do chatky so súpisným číslom XXXX v kat. území C. D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. 2. Vo svojej žalobe žalobkyne namietajú skutočnosť, že pri prvom pokuse o prihlásenie na trvalý pobyt dňa 28.12.2016, ani pri druhom pokuse o prihlásenie dňa 06.02.2017 po ich dostavení sa na oddelenie ohlasovne pobytu Obecného úradu Dunajská Lužná, neboli prihlásené na trvalý pobyt v nehnuteľnosti uvedenej na liste vlastníctva č. XXXX. Ohľadne neposkytnutia ich súčinnosti príslušným orgánom, a to nepredložením príslušného kolaudačného rozhodnutia žalovanej 1/, respektíve neposkytnutím súčinnosti stavebnému úradu vo veci miestneho zisťovania účelu stavby in re prihlásenia na trvalý pobyt, uviedli, že takéto povinnosti im zákon neukladá. Ďalej žalobkyne tvrdili, že v Slovenskej republike sú subjekty prihlásené a prihlasované na trvalý pobyt v nebytových budovách majúce súpisné číslo, konkrétne v chatkách, záhradných chatkách, chatách na individuálnu rekreáciu a pod., keďže to zákon umožňuje, no v obci Dunajská Lužná to evidentne nie je možné, napriek tomu, že podľa územného plánu zóny žalovanej 1/ celá oblasť, kde leží predmetná nehnuteľnosť je definovaná ako oblasť pre individuálnu rekreáciu (chatová osada). Poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 68/2014 zo dňa 18.02.2015. 3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2021 uviedla, že je pravdou, že žalobkyňa 1/ sa v dňoch 28.12.2016 a 07.02.2017 osobne dostavila na Obecný úrad v Dunajskej Lužnej – oddelenie evidencie obyvateľstva so žiadosťou o prihlásenie na trvalý pobyt seba a žalobkyne 2/ do predmetnej nehnuteľnosti (chatky), no po predložení dokladov žalobkyňou 1/ zamestnankyňa ohlasovne vyjadrila pochybnosti, či je možné do predmetnej nehnuteľnosti žiadateľky prihlásiť, nakoľko z predloženého originálu listu vlastníctva nebolo jednoznačne zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť spĺňa požiadavky
ustanovené v § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky platného a účinného v čase posudzovania žiadosti (ďalej len zákon č. 253/1998 Z.z.), teda či predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Ďalej konštatovala, že vzhľadom na vzniknuté pochybnosti sa bezodkladne obrátila na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska, z ktorého vyplynulo, že skutočnosť, či predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu je možné zistiť z kolaudačného rozhodnutia, respektíve stavebného povolenia, respektíve, že sa treba obrátiť na stavebný úrad, a ak ani tento nepotvrdí, že predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu, v takom prípade nie je možné prihlásiť sa do predmetnej chatky na trvalý pobyt. Ďalej konštatovala, že v zmysle stanoviska sa ohlasovňa bezodkladne obrátila na Stavebný úrad Dunajská Lužná so žiadosťou o poskytnutie kolaudačného, prípadne stavebného povolenia k predmetnej chatke, no vzhľadom na skutočnosť, že na Stavebnom úrade Dunajská Lužná sa nenachádzali podklady – kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie, prípadne projektová dokumentácia, z ktorých by mala ohlasovňa jednoznačne za preukázané, že sa jedná o budovu, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, požiadali zamestnanci úradu žalobkyňu 1/ o súčinnosť, aby v prípade, ak má k dispozícii kolaudačné rozhodnutie, toto poskytla ohlasovni k nahliadnutiu za účelom odstránenia pochybností o účele užívania danej nehnuteľnosti a vyriešenia veci v čo najkratšom možnom čase – žalobkyňa 1/ takúto súčinnosť rázne a kategoricky odmietla. Ďalej uviedla, že Stavebný úrad v E. F. sa snažil postupom v zmysle § 104 stavebného zákona vykonať miestne zisťovanie vo veci zistenia účelu stavby a za tým účelom vypísal miestne šetrenie na deň 23.02.2017 o 14:00 hod., a následne na deň 14.03.2017 o 13:00 hod. a požiadal žalobkyňu 1/ aby predložila dokumentáciu vzťahujúcu sa k predmetnej stavbe. Konštatovala, že stavebný úrad v uvedených termínoch zisťovanie na mieste samom nemohol vykonať, nakoľko žalobkyňa 1/ odmietla v tejto veci poskytnúť súčinnosť. Ďalej uviedla, že listom zo dňa 21.02.2017 požiadala o súčinnosť Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, o zaslanie podkladov na základe ktorých bola predmetná chatka zapísaná do katastra nehnuteľností. Po doložení požadovanej dokumentácie a po jej preskúmaní dospela k záveru, že ani na základe predložených dokladov (žiadosť o zápis predmetnej záhradnej chatky, príslušné kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie obce Dunajská Lužná o určení súpisného čísla) nie je preukázané, že chatka je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu. Tvrdila, že z kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že vtedy príslušný Obvodný národný výbor Bratislava – vidiek, odbor výstavby a územného plánovania, povolil užívanie stavby – záhradnej chaty v sídelnom útvare Dunajská Lužná, pričom pre užívanie stavby určil v zmysle vtedy platných právnych predpisov podmienku užívať stavbu ako záhradnú chatu. Vzhľadom na uvedené bola toho názoru, že sa v súlade s ust. § 43c) ods. 1 písm. m) stavebného zákona jedná o nebytovú budovu – záhradnú chatku. Mala za to, že v zmysle § 3 zákona č. 253/1998 Z.z., je možné trvalý pobyt prihlásiť aj v nebytovej budove, ak v zmysle ust. § 43c) ods. 3 stavebného zákona časť takejto budovy slúži na bývanie, avšak na takúto časť budovy sa vzťahujú požiadavky na bytové budovy (v zmysle ust. § 43b) ods. 1 stavebného zákona sú bytové budovy stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie). V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/32/2007. Tvrdila, že v posudzovanom prípade nie je z príslušnej dokumentácie jednoznačne preukázané, či časť tejto nebytovej budovy slúži na bývanie a či sú splnené požiadavky na bytovú budovu a nie je ani preukázané, že predmetná chatka slúži na individuálnu rekreáciu. Konštatovala, že šetrením zistila, že podmienku pridelenia súpisného čísla nehnuteľnosť spĺňa, avšak nemala za preukázané, že súčasne je splnený aj účel užívania nehnuteľnosti, ktorý zákon č. 253/1998 Z.z. požaduje. Bola toho názoru, že neporušila žiadnu svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu k žalobkyniam a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2021 uviedol, že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu a žalobný petit. Konštatoval, že nie je orgánom verejnej moci, v ktorého kompetencii je prihlásenie na trvalý pobyt žalobkýň, pričom vykonáva len dohľad a kontrolu nad činnosťou ohlasovní pobytov, a teda mu neprislúcha klasifikácia druhov a kódov jednotlivých stavieb a ani posudzovanie účelu jednotlivých stavieb - táto problematika je vo výlučnej kompetencii príslušného stavebného úradu. Tvrdil, že žalobkyne vo svojej žalobe nekonkretizujú, v čom má spočívať iný zásah (ním spôsobený) v súvislosti s neprihlásením žalobkýň na trvalý pobyt na to príslušným orgánom verejnej moci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobu žalobkýň voči nemu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. 5. V replike zo dňa 20.06.2021 žalobkyňa 1/ uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 68/2014 dostatočne vyjadril k celkovej problematike prihlásenia na trvalý pobyt do
nebytových budov označených súpisným číslom, pričom tento právny názor je podľa nej aplikovateľný aj na toto konanie. 6. V duplike zo dňa 30.08.2021 žalovaný 2/ uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, a to najmä námietky jeho pasívnej vecnej legitimácie. Správnemu súdu dal do pozornosti, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 68/2014, na ktoré poukazuje žalobkyňa 1/, sa netýka obdobnej právnej veci, ale týka sa prihlásenia na trvalý pobyt pri voľbách do orgánov samosprávy obce. 7. V duplike zo dňa 14.09.2021 žalovaná 1/ uviedla, že petit, tak ako ho navrhli žalobkyne, je nejasný, neurčitý a nevykonateľný. Tvrdila, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 68/2014, na ktoré poukazuje žalobkyňa 1/ sa týka prihlasovania občanov na trvalý pobyt v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy, avšak toto rozhodnutie neobsahuje taký záver, ktorý by bol použiteľný aj v tomto prípade. Mala za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nedáva odpoveď na otázku, či je možné prihlásiť občana na trvalý pobyt do nehnuteľnosti, ktorej účel využitia nie je jednoznačne preukázaný, teda, či je možné prihlásiť občana na trvalý pobyt do nehnuteľnosti, o ktorej nemá ohlasovňa jednoznačne preukázané, že sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu. Konštatovala, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky dáva odpoveď na rad iných otázok, ktoré s touto súdenou vecou nesúvisia. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. II. Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie kasačného súdu 8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sa/30/2017 – 25 zo dňa 24.05.2017 žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola na zastupovanie žalobkyne 1/ vo veci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy splnomocnená fyzická osoba – žalobkyňa 2/, ktorá podala žalobu, pričom nie je ani advokátom, ani zamestnancom alebo členom žalobkyne 1/. Mal za to, že týmto nebola splnená podmienka obligatórneho právneho zastúpenia žalobkýň. 9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/30/2017 – 25 zo dňa 24.05.2017 podali žalobkyne kasačnú sťažnosť a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 10Sžk/3/2018 – 100 zo dňa 24.10.2018 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/30/2017 – 25 zo dňa 24.05.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že Krajský súd v Bratislave dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobu žalobkýň odmietol bez toho, aby ich vyzval na doplnenie dokladov preukazujúcich výnimku z povinného zastúpenia, a tým odňal žalobkyniam možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že povinnosťou Krajského súdu v Bratislave bolo v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy vyzvať žalobkyne na predloženie dokladu o ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. III. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 15. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 16. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 17. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 253/1998 Z.z.), občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu. 19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z., pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z., trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. 21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z., trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt. 22. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky riadi výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mestských častí mesta Košice na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy. IV. Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom 23. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na toto konanie, o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 24. Žalobkyne sa svojou žalobou zo dňa 22.04.2017 domáhajú toho, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom zásahu, ktorým je neprihlásenie žalobkýň na trvalý pobyt, a aby určil povinnosť žalovanej prihlásiť ich na trvalý pobyt do chatky so súpisným číslom XXXX v kat. území C. D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Namietali, že pri prvom pokuse o prihlásenie na trvalý pobyt dňa 28.12.2016, ani pri druhom pokuse o prihlásenie dňa 06.02.2017 po ich dostavení sa na oddelenie ohlasovne pobytu Obecného úradu Dunajská Lužná, neboli prihlásené na trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti – chatke. 25. Správny súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu, či oba žalované subjekty sú v tomto konaní pasívne vecne legitimovanými subjektami. Správny súd zistil, že žalovaný 2/ nie je orgánom verejnej moci, v ktorého kompetencii je prihlásenie na trvalý pobyt žalobkýň, pričom z § 26 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. nesporne vyplýva, že žalovaný 2/ vykonáva len dohľad a kontrolu nad činnosťou ohlasovní pobytov, pričom klasifikácia druhov a kódov jednotlivých stavieb a posudzovanie účelu jednotlivých stavieb patrí do výlučnej kompetencii príslušného stavebného úradu.
26. Navyše z obsahu administratívneho spisu, z obsahu vyjadrení účastníkov konania v súdnom konaní, ako aj z formulácie petitu žaloby žalobkýň, je zrejmé, že svoju žalobu smerujú voči žalovanej 1/, ktorá sa podľa názoru žalobkýň mala iného zásahu dopustiť. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné taktiež poukázať na § 255 ods. 1 SSP, podľa ktorého v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako žalovaný 2/ nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, v dôsledku čoho žalobu žalobkýň voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol. 28. Keďže Obec Dunajská Lužná ako žalovaná 1/ spĺňa podmienky uvedené v § 255 ods.1 SSP na to, aby bola považovaná za pasívne vecne legitimovaný subjekt v tomto konaní, správny súd pristúpil k preskúmaniu žaloby žalobkýň. 29. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaná 1/ požiadala v predmetnej veci o súčinnosť stavebný úrad v Dunajskej Lužnej za účelom vykonania miestneho zisťovania vo veci zistenia účelu stavby v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), pričom príslušný stavebný úrad na deň 23.02.2017 o 14:00 hod. zvolal miestne zisťovanie na mieste samom, ktoré sa z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobkýň nezrealizovalo. Príslušný stavebný úrad preto určil nový termín miestneho zisťovania na deň 14.03.2017 o 13:00 hod., pričom ani v uvedený deň žalobkyne stavebnému úradu neposkytli potrebnú súčinnosť, v dôsledku čoho stavebný úrad potrebné zisťovanie nemohol uskutočniť. 30. Z predmetného spisu súd zistil aj to, že podľa LV č. XXXX, okres H., obec E. F., kat. územie C. D., predmetná chatka je približne zo 70-tych, 80-tych tokov, pričom podľa tvrdenia žalobkyne 1/ nemá toaletu ani kúpeľňu. 31. Zo stanoviska žalovaného 2/ zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že ak chatka je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom, pre prihlásenie občana na trvalý pobyt je ďalej potrebné zistiť, či predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu v kontexte § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. Skutočnosť, že predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu je možné zistiť z kolaudačného rozhodnutia, respektíve stavebného povolenia. V prípade, že to z uvedených dokumentov nevyplýva, je potrebné sa obrátiť na príslušný stavebný úrad, a ak ani príslušný stavebný úrad nepotvrdí, že predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu, v takom prípade nie je možné prihlásiť sa na trvalý pobyt do predmetnej chatky. 32. Zo stanoviska žalovaného 2/ zo dňa 28.02.2017 taktiež vyplýva, že je vecou príslušného stavebného úradu, aké stavby bude povoľovať, ako ich bude definovať a na aký účel budú tieto stavby slúžiť. Na tomto základe príslušná správa katastra zaeviduje jednotlivé stavby do katastrálneho operátu. V prípade, že príslušný stavebný úrad E. F. rozhodne, že stavba skolaudovaná ako chatka, je určená na individuálnu rekreáciu, v takom prípade možno prihlásiť občana na trvalý pobyt v predmetnej chatke. Ohlasovňa pobytu nie je oprávnená vyžadovať od občana iné doklady než tie, ktoré sú zákonom taxatívne vymedzené. V prípade, že ohlasovňa pobytu z predložených dokladov nedokáže posúdiť, či predmetná budova je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, je potrebné, aby sa v rámci súčinnosti úradu obrátila na príslušný stavebný úrad, ktorý potvrdí (na základe kolaudačného rozhodnutia, stavebného povolenia), či predmetná budova je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu. 33. Z administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že žalovaná 1/ požiadala o súčinnosť aj Okresný úrad Senec, Katastrálny odbor, a to za účelom zaslania dokladov – listín o zápise predmetnej chatky do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Senec, Katastrálny odbor, dňa 28.03.2017 doručil žalovanej 1/ požadované doklady, ktoré pozostávali z žiadosti o zápis záhradnej chatky do katastra nehnuteľností, príslušného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 25.06.1984, ako aj z rozhodnutia o určení súpisného čísla zo dňa 31.05.1996. Správny súd v tejto súvislosti z predložených dokladov zistil, že ani z jedného dokumentu nevyplýva (nie je v nich uvedené), že by predmetná chatka bola určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
34. Keďže z dokladov zaslaných Okresným úradom Senec, Katastrálny odbor, a ani z iných dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom, respektíve v súdnom spise, nebolo možné zistiť, či predmetná chatka bola určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu (aj keď zo strany oboch žalovaných bolo vyvinuté značné úsilie smerujúce k zisteniu predmetnej informácie), tak správny súd má za to, že jediným možným spôsobom ako zistiť túto informáciu, je zo strany žalobkýň poskytnúť žalovanej 1/, respektíve dožiadanému stavebnému úradu Dunajská Lužná potrebnú súčinnosť za účelom vykonania miestneho zisťovania vo veci zistenia účelu stavby v zmysle § 104 ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ žalobkyne aj naďalej zotrvajú na v zásade bezdôvodnom odopieraní miestneho zisťovania (takáto žiadosť o poskytnutie súčinnosti najmä vzhľadom na okolnosti prípadu nemôže zakladať rozpor so zákonom ako to uvádzajú žalobkyne), vo veci nebude možné spravodlivo a v zmysle zákona posúdiť skutočnosť, či predmetná chatka je určená na bývanie, ubytovanie, respektíve individuálnu rekreáciu, v dôsledku čoho nemôžu očakávať, že budú prihlásené v obci Dunajská Lužná na trvalý pobyt, čo by bolo v rozpore s vyššie uvedenými platnými právnymi predpismi. 35. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že až po miestnom zisťovaní bude za danej situácie môcť príslušný úrad (v prípade, ak by na základe miestneho zisťovania zistil, že predmetná chatka spĺňa zákonom stanovené podmienky na bývanie, ubytovanie, respektíve individuálnu rekreáciu), konštatovať, že predmetná chatka uvedené kritériá spĺňa a následne žalovaná 1/ bude môcť iniciovať ďalšie postupy, na základe ktorých bude možné žalobkyne prihlásiť na trvalý pobyt v danej obci (napr. vydanie doplňujúceho rozhodnutia, doplňujúcej poznámky ku kolaudačnému rozhodnutiu, vydanie potvrdenia o účele stavby – predmetnej chatky). Samozrejme, ak by sa z miestneho zisťovania zistilo, že predmetná chatka nespĺňa zákonom stanovené podmienky na bývanie, ubytovanie, respektíve individuálnu rekreáciu, tak v danom prípade žalobkyne nemožno prihlásiť v predmetnej obci na trvalý pobyt. Správny súd však považuje za potrebné uviesť aj to, že doposiaľ konanie žalobkýň javí znaky účelovosti (zjavné obštrukcie pri poskytnutí požadovanej súčinnosti v súvislosti s miestnym zisťovaním), ako by sa domnievali, že pokiaľ dôjde k miestnemu zisťovaniu, bude daný prípad posúdený v ich neprospech. 36. Pokiaľ žalobkyne argumentovali rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky - jeho uznesením sp. zn. PL. ÚS 68/2014 zo dňa 18.02.2015, je potrebné konštatovať, že predmetné rozhodnutie sa netýka obdobnej právnej veci, ale prihlásenia sa na trvalý pobyt pri voľbách do orgánov samosprávy obce, pričom spomínané rozhodnutie neobsahuje odpoveď na to, či je možné prihlásiť občana na trvalý pobyt do nehnuteľnosti, o ktorej nemá ohlasovňa jednoznačne preukázané, že sa jedná o nehnuteľnosť na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu. Keďže predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky neobsahuje závery použiteľné na toto konanie, správny súd naň neprihliadal. 37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď konaním a postupom v danej veci sa žalovaná 1/ preukázateľne nedopustila namietaného nezákonného iného zásahu voči žalobkyniam, pričom vo svojom postupe plne rešpektovala a dodržala zákon, správny súd žalobu žalobkýň smerovanú voči žalovanej 1/ podľa § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyniam nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nich spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorej žalobkyne neboli úspešné, im trovy kasačného konania neprináležia (tieto by im patrili iba v prípade, ak by boli v konaní úspešné). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).