Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/33/2008 z 3. 5. 2011

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/33/2008 9508100118 03. 05. 2011 ruzena sabova ECLI:SK:SSPK:2011:9508100118.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a Mgr. Ivana Matela, v trestnej veci proti obžalovanému V..C.. pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. mája 2011 v Pezinku takto rozhodol: Obžalovaný V.. C.., narodený Z. E. Z., živnostník, trvale bytom Z., ulica Z., j e v i n n ý, ž e - v dobe od 01. 01. 1999 do 30. 12. 1999, ako konateľ obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r. o., v jej sídle v Banskej Bystrici a v pobočkách tejto obchodnej spoločnosti na rôznych miestach v Slovenskej republike, i prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení dlžníka obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r. o. zmluvy o pôžičke s vystavením vlastných zmeniek tejto spoločnosti na dlžnú sumu, ktoré mali zabezpečovať splnenie záväzku vrátiť požičané peňažné prostriedky spolu so sľubovaným zhodnotením, a to tak, že peňažné prostriedky vylákal od fyzických osôb zneužívajúc pritom ich dôveru, nedostatok skúseností a dôverčivosť, keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, v mnohých printových a elektronických médiách dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou reklamou, vytvárajúcou dojem o spoločnosti DRUKOS, spol. s r. o. ako dynamickej a prosperujúcej spoločnosti, a súčasne sľubujúcou zhodnotenie požičaných peňazí až vo výške 20 % - 31 %, v závislosti od dĺžky poskytnutia pôžičky, a to s trojnásobnou garanciou, hoci na základe interných ekonomických informácií a nízkych hospodárskych výsledkov spoločnosti vedel, že sľubované záväzky nebude možné splatiť z jej podnikateľských aktivít, čím na škodu 1 367 fyzických osôb získal na základe 1 512 zmlúv o pôžičke peňažné prostriedky vo výške 237 739 896,- Slovenských korún, v prepočte 7 891 518,82 euro, ktoré boli použité na vyplácanie predchádzajúcich vkladateľov a krytie vlastných nákladov spoločností v skupine Drukos, - v dobe od 01. 01. 2000 do 24. 02. 2002, ako predseda predstavenstva BDV družstva a súčasne generálny riaditeľ a predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti DRUKOS, a. s., v sídle v Banskej Bystrici a v pobočkách obchodnej spoločnosti DRUKOS, a. s. na rôznych miestach v Slovenskej republike, prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení družstva, po prechádzajúcom prijatí fyzickej osoby za člena BDV družstva a prijatí ďalšieho členského vkladu, predstavujúceho istinu, zmluvy o budúcej darovacej zmluve, zmluvy o prevode cestovného šeku, dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu s vystavením cestovného šeku, dodatky k zmluve o prevode cestovného šeku a k zmluve o budúcej darovacej zmluve, následne darovacie zmluvy, dodatky k darovacej zmluve a potvrdenia o prevzatí cestovného šeku, predmetom ktorých bol sľúbený výnos a vrátenie ďalšieho členského vkladu, a to tak, že peňažné prostriedky vylákal od fyzických osôb zneužívajúc pritom ich

dôveru, nedostatok skúseností a dôverčivosti, keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, v mnohých printových a elektronických médiách dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou reklamou, vytvárajúcou dojem o spoločnosti DRUKOS, a.s. ako dynamickej a prosperujúcej spoločnosti, a súčasne sľubujúcou zhodnotenie požičaných peňazí až vo výške 15 % - 31 %, v závislosti od dĺžky dohodnutého času poskytnutia peňažných prostriedkov, a to so štvornásobnou garanciou a rizikovým stupňom nula, hoci na základe interných ekonomických informácií a nízkych hospodárskych výsledkov vedel, že sľubované záväzky nebude možné splatiť z podnikateľských aktivít spoločností skupiny Drukos, čím na škodu 23 834 fyzických osôb získal na základe 28 617 zmlúv peňažné prostriedky vo výške 3 729 415 732,-Slovenských korún, v prepočte 123 793 923,26 euro, ktoré boli použité na vyplácanie predchádzajúcich vkladateľov a krytie vlastných nákladov spoločností v skupine Drukos, teda na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činom škodu veľkého rozsahu, čím

spáchal

pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného 01. januára 2006. Za to sa

do

odsudzuje

Podľa § 250 odsek 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 k trestu odňatia slobody na 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 39a odsek 2 písm. a), za použitia § 39a odsek 3 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do 1. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 04. novembra 2008, pod číslom konania VII Gv 166/04-268 podal obžalobu na obvineného V.. C.. pre skutok právne posúdený ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. novembra 2009 súd predbežne prerokoval podanú obžalobu a podľa § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por. nariadil hlavné pojednávanie, určil jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch od 22. 03. - 31. 03. 2010, od 19. 04.- 30. 04. 2010, od 24. 06. - 28. 06. 2010, od 29. 11. - 02. 12. 2010, v dňoch 20. 12. 2010, 28. 02. 2011, 01. 03, 24. 03. - 25. 03. 2011 a v dňoch 02. 05. a 03. 05. 2011 súd v procese dokazovania skúmal, či sa skutok uvedený v obžalobe stal a či má znaky trestného činu, či tento skutok spáchal obžalovaný a pokiaľ áno z akých pohnútok takto konal, aký je stupeň závažnosti činu vrátane jeho príčin a podmienok jeho spáchania. Súd zisťoval i osobné pomery obžalovaného a výšku jeho príjmov z prejednávanej trestnej činnosti. Za tým účelom súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to výsluchom obžalovaného, svedkov navrhnutých prokurátorom i obžalovaným, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkami, výsluchom znalcov, vecnými dôkazmi včítane obrazového záznamu, čím náležite zistil

skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na základe dokazovania upravil znenie čiastkových skutkov uvedených v obžalobnom návrhu tak, aby zodpovedali skutočnému stavu veci, pričom identita takto upraveného skutku so skutkom uvedeným v obžalobe zostala zachovaná. Mal pritom na zreteli rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2006, sp. zn. 1Ndtš 2/2006, ktorým sa podľa § 47 ods. 3 Tr. por. v tomto trestnom konaní nepripúšťa účasť poškodených. Obžalovaný vyhlásil: „Som nevinný“. K svojim osobným pomerom uviedol, že má 5 detí a je ženatý s manželkou menom B.. C.. Obhajoval sa tým, že nikdy nechcel urobiť podvod. Chcel, aby spolupráca s DRUKOSom bola bezpečná. DRUKOS vždy deklaroval, že na prvom mieste je spokojnosť zákazníka. Podľa jeho názoru prevádzkový cash hovorí o tom, ako fungujú činnosti. Druhý investičný cash flow hovorí o tom, koľko je investované pre budúcnosť a ten je záporný. Rozdiel vyrovnával finančný cash flow, to sú úvery, pôžičky alebo prijatie spoločníkov ako boli členovia BDV družstva. Spoločnosť investovala, pretože mali záujem na jej budúcnosti, investovala do nákupu nehnuteľností, ktoré boli v tom období podhodnotené i do nových projektov, ako bolo zavádzanie Komfortu i v iných krajinách, vyvinuli i systém predaja cez SMS. V multilevel marketingu na Slovensku bolo okolo 5-7 tisíc ľudí, z ktorých mali vyrásť talenty, ktoré by DRUKOS použil na ďalšie svoje rozvojové projekty v zahraničí. Obžalovaný argumentoval, že obrátkovosť zásob DRUKOSu bola 31-33 dní, čiže zhruba 11 krát do roka sa zásoby otočili, a teda 1 koruna sa otočila 11 krát. Čiže zo 100 korún sa každých 33 dní získal rabat. Ten rabat pri Komforte bol 33% a vtedy sa to stále zvyšovalo. Náklady boli v priemere 20-30%. Poukázal na to, že pri celom hodnotení DRUKOSu je dôležité vziať do úvahy, že firma bola obchodnovýrobno a finančná, pričom pri leasingu odpisy musel znášať prenajímateľ DRUKOS. Odpisy zaťažovali hospodársky výsledok. Obžalovaný namietal, že znalci ÚSI Žilinskej univerzity dospeli k záveru, že DRUKOS mal záporný cash flow, pričom nezohľadnili investičný cash flow, to čo bolo investované. Podľa názoru obžalovaného DRUKOS podľa tohto výpočtu mal plusový cash flow, mohutne investoval a vybudoval označené činnosti. Dodal, že do budúcnosti sa investovalo správne, zámery boli prospešné tak pre firmu, ako aj pre ich spoločníkov, t.j. aj BDV-čkárov. Obžalovaný poukázal na to, že v procese Vašej vlny privatizácie boli poškodení, pretože ich štát neoprávnene vylúčil zo súťaže o privatizáciu strategického podniku Slovenskej sporiteľne. Nepriaznivý dopad na DRUKOS mal údajne i nátlak na konci roku 2001, kedy údajne museli požičať istej osobe cez 100 miliónov korún. Nepriaznivý dosah mali i zásahy organizovaného zločinu. Obžalovaný potvrdil, že v jeho zastúpení spoločnosti DRUKOS, a.s. a DRUKOS výnos spol. s r.o. uzatvorili dňa 24. 10. 2001 Zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Media Invest, na základe ktorých došlo k pôžičkám finančných prostriedkov v sumách 10 miliónov, 55 miliónov, 35 miliónov Sk. Obžalovaný uviedol, že tieto peniaze museli požičať. Bolo od neho žiadané, aby pomohol pri vyplatení podielu Markízy. Bolo sľúbené, že finančné prostriedky budú vrátené, ale tieto nevrátili. Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo, že zber finančných prostriedkov od obyvateľstva začal z toho dôvodu, že sa musela riešiť situácia s nedostatkom úverových zdrojov od bánk po roku 1997. Uviedol, že o tejto možnosti získania finančných prostriedkov rozhodlo predstavenstvo DRUKOSu, pričom sa nevedel jednoznačne vyjadriť kedy, kde a za akých okolností sa to udialo. Spoločnosť rástla, a preto potrebovala investície, a to i na prevádzkové činnosti. Drukos výnos patril priamo pod DRUKOS, spol. s r.o. a bol založený na zmluvách o pôžičke, ktorým predchádzal „tichý spoločník“. Projekt bol vypracovaný ekonómami a zaoberal sa návratnosťou i ziskom. Produkt Drukos výnos bol názov služby, produktu. Po zmene zákona sa vyžadovala zmena, a preto vzniklo BDV družstvo. Nástrojom tohto produktu Drukos výnos sa stalo BDV družstvo. Dodal, že to malo inakšiu právnu formu, nie pôžičky, ale sa stával ten čo chcel, na základe svojej prihlášky, členom družstva. Projekt Drukos výnos sa inovovaný uplatnil v BDV družstve. Pri určovaní výšky úrokov vychádzali z ekonomických predpokladov a prepočtov. Úroky stanovovali na základe prepočtov, prichádzal s nimi T.. Na začiatku sa vytvorili predpoklady pre poskytnutie výnosov, hodnotila sa výhodnosť pre klienta, prihliadalo sa na úroky v bankách. K navýšeniu základného imania spol. DRUKOS, a.s. v marci 2001 došlo preto, lebo to jednak odrážalo realitu a jednak sa dosiahlo pevnejšie ručenie pre členov BDV družstva. Údajne tým vytvorili mechanizmus, že DRUKOS, a.s. bude ďalej fungovať a cez akcie, dividendy z nich, alebo cez predaj samotných akcií jednotlivých členov BDV družstva sa im to vráti. To sa nemohlo odohrať údajne preto, že N. spôsobila zastavenie nakladania s akciami DRUKOSu, a.s. Ďalšie ručenie nastalo tým, že poisťovňa Drukos poisťovala jednotlivých členov BDV družstva. DRUKOS, a.s. údajne ručil za záväzky členov

BDV družstva cennými papiermi, akciami, t.j. svojím podielom - BDV družstvo malo 27,27 % podiel v Drukose a.s. a jednak ešte každému členovi BDV družstva Drukos osobitnou zmluvou ručil v prípade, že BDV družstvo by pre nejaký dôvod nebolo schopné vyplácať, tak všetok ten majetok zvyšný 72% sa rozdelí podľa členského podielu, aký majú v BDV družstve tým, ktorým by sa niečo nevyplatilo. Údajne Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých 70% ručila akciami Drukosu jednotlivým členom BDV družstva. V roku 2002 na Stredisku cenných papierov bolo zablokované nakladanie s akciami DRUKOSU, a.s.. Dodal, že Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, ktorú ovládala Spoločnosť pre ekonomiku sociálny rozvoj a ktorej bol majiteľom, by sa bola v prospech ľudí vzdala všetkého. Poukázal na to, že podľa stanov BDV družstva DRUKOS, a.s. ručil akciami do 100 miliónov Sk. K nákupu zmenky Slovenských telekomunikácií od spol. Herold Telemédia došlo preto, lebo chceli to použiť na vyplatenie členov BDV družstva. Obžalovaný priznal, že ľudia vložili prostriedky do spoločnosti DRUKOS a BDV družstva i pod vplyvom televízie. Údajne videli, že robia dobré projekty, akou bola Vaša vlna privatizácie, t.j. privatizáciu strategických podnikov. Obžalovaný uviedol, že konal ako zástupca spoločnosti DRUKOS, a.s. pri uzatváraní Zmluvy o združení medzi BDV družstvom a DRUKOSom, a.s. Zmluva vznikla preto, aby mohli fungovať ekonomické, finančné vzťahy medzi BDV družstvom a DRUKOS, a.s.. DRUKOS mal vykonávať činnosti, zhodnocovať prostriedky. BDV družstvo dávalo peniaze. Obžalovaný potvrdil, že pokiaľ viedli rokovania s Volksbank, dialo sa tak so zámerom dostať sa do režimu takého, ako sa zaviazali voči „spoločníkom - BDV-čkárom“, ďalej chceli odstrániť nedostatok „cashu“ z toho dôvodu, že neprichádzali z prevádzkovej činnosti tržby, odmietli im dávať nový tovar s lehotami splatnosti, ale len za hotové. Údajne z produktu Drukos výnos bolo vyplatené všetko a nebyť toho, že v septembri 2002 odišiel, tak do jedného a pol mesiaca by všetko bolo vysporiadané. Uviedol, že v čase jeho odchodu zo spoločnosti bol reklamný balík v DRUKOSe v trhovej hodnote zhruba 500 000 000,-Sk. DRUKOS, a.s. mal predplatenú reklamu na 3-5 rokov. Údajne i to bolo záruka toho, že sa bude predávať a že budú plynúť tržby a z toho aj následne sa mohla vyplácať istina aj výnosy. Písomná komunikácia v spoločnosti podľa vyjadrenia obžalovaného poukazuje na to, že to nebola firma jedného muža, sám nerozhodoval. Na veciach pracovalo a rozhodovalo viac ľudí. Systém riadenia bol delegovaný, pretože sa snažil, aby to boli tvoriví pracovníci. Riaditelia mali právomoci. Súd sa oboznámil s listinou splnomocnenie pre J.. T.. Obžalovaný uviedol, že sa jednalo o zamestnankyňu jeho sekretariátu. Za príčinu vzniknutého stavu považuje návrh na konkurz, ktorý podala N.. Q.. E.., ktorá mala zmluvu na 10.000,-Sk, pričom DRUKOS tejto osobe peniaze nedlhoval. Uviedol, že 24. 02. 2002 spoločnosť ďalej vyplácala, i keď s meškaním. Svoje konanie v relácii Na telo odvysielanej v televízii Markíza označil ako skratové, ktoré urobil údajne z dôvodu nemoci. Sám si toto vyjadrenie vyčíta, uvádza, že stačilo povedať, že budú meškať, ale vyplácať budú ďalej. Obžalovaný uviedol, že ani jemu, ani jeho manželke neboli vyplatené žiadne peniaze zo spoločností, ktoré vlastnil DRUKOS. V súvislosti s predajom spoločností uviedol, že tak konali preto, lebo hľadali riešenie na vyplatenie všetkých klientov a spoločníkov Drukosu Výnosu, produktu BDV družstvo. Súd vykonal dôkaz videozáznamom z televíznej relácie z názvom: „Na telo“ odvysielanej na televíznej stanici Markíza dňa 24.02.2002, ktorej účastníkom bol obž. V.. C.. Vtedy povedal: „ …jednoznačne ide teraz lavína, ktorá spúšťa a zachycuje aj nás.… Od zajtra týmto pádom musíme my tiež zavrieť pobočky. …“ Na otázku moderátorky: „Nevyplácate vklady?“ obžalovaný uviedol: „Nie, nemôže vyplácať ďalej vklady“. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Banská Bystrica zo 17. 03. 2011, živnostenský register č. 601 - 4373 sa zisťuje, že podnikateľ V. na základe rozhodnutia č. Žo-1992/02077 z 27. 07. 1992 má oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti s predmetom podnikania: výroba športových potrieb a drevených doplnkov mimoriadnej prevádzky, obchodná a sprostredkovateľská činnosť mimoriadnej predajne so všetkými druhmi tovarov, okrem tovarov, na ktoré je potrebné povolenie a prenájom dopravných, prepravných a iných základných prostriedkov.

Súd mal za nepochybne dokázané, že spoločnosti DRUKOS, spol. s r. o., DRUKOS, a. s. a BDV družstvo, všetky so sídlom v Banskej Bystrici vyvíjali svoju činnosť v inkriminovanom období na základe registrácie v obchodnom registri ako podnikateľské subjekty. Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica súd zistil, že obžalovaný V.. C.. bol do 30. 12. 1999 konateľom obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. so sídlom Banská Bystrica. V dobe od 31.12.1997 do 30.12.1999 bola jediným spoločníkom tejto spoločnosti obchodná spoločnosť s názvom Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o., Banská Bystrica s výškou základného imania 3 068 000,-Sk. Spoločenská zmluva uzavretá dňa 14. 10. 1992 svedčí o tom, že spoločníci V.. C.., B.. C.. a ďalší, založili na dobu neurčitú spoločnosť s ručením obmedzeným s názvom Drukos, spol. s r.o. so sídlom v Banskej Bystrici so základným imaním 634 100,-Kčs. Z toho V. s vkladom vo výške 58% a B.. C.. s vkladom vo výške 21%. V obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, spol. s r.o. so sídlom Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri dňom 10. 11. 1997 obžalovaný vykonával funkciu konateľa. Spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti bola Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica (v dobe od 10. 11. 1997 do 04. 12. 1999), Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s.r.o. (v dobe od 05. 12. 1999 do 19. 04. 2005) a spoločnosť Telean Investment Company B.V. so sídlom Amsterdam (od 20. 04. 2005). V obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri dňom 24. 09. 1999 obžalovaný vykonával funkciu konateľa do dňa jej zrušenia 10. 12. 2010. V tejto spoločnosti so základným imaním 200 000,-Sk bol spoločníkom s manželkou B. Obchodná spoločnosť DRUKOS, a.s. so sídlom Banská Bystrica bola založená zakladateľskou listinou z 10. 12. 1999 vo forme notárskej zápisnice č. Nz 522/99 premenou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným Drukos, spol. s r.o. Výška základného imania v dobe od 29. 12. 1999 do 15. 03. 2001 predstavovala sumu 3 621 901 000,-Sk, v dobe od 16. 03. 2001 do 20. 10. 2002 sumu 5 020 035 000,Sk a v dobe od 08. 12. 2010 sumu 170 681 190,-Eur. V obchodnej spoločnosti DRUKOS, a.s. (od 06. 06. 2007 DRUKOS, a.s. „v konkurze“) obžalovaný zastával funkciu predsedu predstavenstva v dobe od 29. 12. 1999 do 20. 10. 2002, a túto funkciu vykonáva od 08. 12. 2010 s dátumom vzniku funkcie dňom 23. 08. 2010. Z notárskej zápisnice č. N 570/99, Nz 522/99 napísanej dňa 10. 12. 1999, ktorou notárka za prítomnosti konateľov obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, spol. s r.o. I.. Y.. a V.. C.. osvedčila prehlásenie zakladateľa o založení akciovej spoločnosti DRUKOS, a.s. súd zistil, že základné imanie akciovej spoločnosti ako univerzálneho právneho nástupcu obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. ku dňu 10.12.1999 činilo 3 621 901,-Sk. Zakladateľ rozhodol, že základné imanie akciovej spoločnosti bude ako vklad zakladateľa vytvorené z podstatnej časti z čistého obchodného imania zrušenej obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. Zo stanov akciovej spoločnosti DRUKOS, a.s. z 10.12.1999 vyplýva, že základné imanie vo svojej skladbe je presne a podrobne konkretizované v 2 znaleckých posudkoch, a to: 1/ č. 126-101/1999 zo 06.12.1999 - znaleckej organizácie ZNALEKON, s.r.o. - v hodnote 3 621 901,-Sk a 2/ č. 9/1999 zo 06.12.1999 znaleckej organizácie FINSERVICE, a.s. Bratislava - v hodnote 3 812 026,Sk. Podľa stanov predstavenstvo zaväzuje akciovú spoločnosť tak, že v mene predstavenstva konajú a podpisujú samostatne predseda a prvý podpredseda a spoločne vždy dvaja ostatní členovia predstavenstva.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27K/203/2002 z 05.12.2002 súd zistil, že bolo rozhodnuté o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka DRUKOS a.s. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obo27/03 z 20. 02. 2003 rozhodol tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05. 12. 2002 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27K/2003/2002 z 08. 01. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2004 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka DRUKOS a.s. Banská Bystrica. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe návrhu voči dlžníkovi s pohľadávkou z titulu zmlúv o pôžičke uzatvorených v roku 1999. Návrhom z 03. 10. 2002 si navrhovateľ - správca konkurznej podstaty úpadcu Dopravná banka a.s. v konkurze uplatnil právo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, pričom v návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi pohľadávku titulom Zmluvy o úvere č. 6099910199 zo dňa 28. 12. 1999, kde sa dlžník ako ručiteľ zaviazal splatiť veriteľovi úver, a to v prípade, ak ho nezaplatí riadne a včas úverový dlžník. Návrhom zo dňa 02. 05. 2003 si dlžník uplatnil právo na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, pričom v návrhu uviedol, že správa audítora konštatuje známky predĺženia spoločnosti DRUKOS a.s. a pochybnosti, či spoločnosť bude schopná naďalej zabezpečiť nepretržité trvanie účtovnej jednotky. Za správcu konkurznej podstaty súd určil C..P.. Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu DRUKOS a.s. z 31. 03. 2004 bol ustanovený osobitný správca B.. T.. pre odbory správy: vedenie účtovníctva a zabezpečenie činnosti - predaj a servis motorových vozidiel. V spoločnosti s obchodným menom BDV družstvo so sídlom Banská Bystrica (ďalej len „BDV družstvo“) zapísanej v obchodnom registri dňom 21. 12. 1999 odo dňa zápisu bol obžalovaný V. predsedom predstavenstva družstva, ktorého podpredsedom predstavenstva bol O.. T.. v dobe od 21. 12. 1999 do 03. 01. 2001 a členmi predstavenstva boli I.. C.., C.. T.., P..T.., D.. G.., I.. E.. a R..T.. Predmetom podnikania tohto družstva bola od dňa zápisu táto činnosť: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb, sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, požičiavanie strojov a prístrojov, prenájom dopravných prostriedkov a dopravných mechanizmov, poskytovanie leasingových služieb, reklamná a propagačná činnosť, inzertná činnosť, organizovanie obchodno-predajných výstav, trhov a prehliadok. Za družstvo konali členovia predstavenstva tak, že predseda alebo podpredseda predstavenstva konali samostatne alebo vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Výška zapisovaného základného imania predstavovala sumu 50 000,-Sk a výška základných členských vkladov spoločností DRUKOS, spol. s r.o. a AUTODRUKOS, s. r.o. predstavovala pomer 40 000,-Sk: 10 000,-Sk. Družstvo bolo založené ustanovujúcou členskou schôdzou konanou dňa 18. 11. 1999. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 39-24K 48/02-1189 zo dňa 05. 12. 2002 bol vyhlásený konkurz na majetok BDV družstva. Súd vykonal dokazovanie Stanovami BDV družstva z 18. 11. 1999 a ich Dodatkom č. 1 z 03. 01. 2000 (č.l. 104 607-104 627 zv. 343), z ktorých zistil, že zakladajúcimi členmi sú DRUKOS, spol. s.r.o. a AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen. Z Dodatku č. 1, kedy za DRUKOS, a.s. konal R. K. ako prvý podpredseda predstavenstva a za AUTODRUKOS, s.r.o. T. K. ako konateľ, vyplynulo, že sa mení obchodné meno na BDV DRUKOS VÝNOS DRUŽSTVO a predmet jeho činnosti tak, že družstvo vyvinie úsilie, aby zabezpečilo svojou činnosťou pre členov družstva podmienky najmä na nákup hnuteľných vecí, spotrebného tovaru, na výstavbu rodinných domov, ako aj podmienky pre iné činnosti alebo záujmy členov družstva. Z článku 14 vyplýva, že členovi družstva pri zániku členstva vzniká nárok na vyrovnávací podiel vo výške, ktorá sa rovná výške splateného základného členského vkladu a ďalšieho členského vkladu ku dňu zániku členstva v družstve. V prípade, že medzi družstvom a členom družstva dôjde k dohode o ukončení členstva v družstve, nárok na vyrovnávací podiel je splatný vždy až v lehote splatnosti vyrovnávacie podielu uvedenej v dohode o skončení členstva v družstve. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 39-24K 48/02-KI zo 07. 09. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 10. 2010 bola schválená konečná správa o speňažení majetku z podstaty úpadcu BDV družstvo „v konkurze“. Správkyňa konkurznej podstaty P.. Š.. v konečnej správe uviedla, že k 14. 12. 2002 účtovná hodnota majetku predstavovala sumu 2 294 844 175,80 Sk, z čoho spoluvlastnícke

podiely v združeniach bez právnej subjektivity - Združenie BDV Drukos - pohľadávky voči DRUKOS, a.s. zo združenia BDV Drukos - predstavujú hodnotu majetku = 690 494 825,-Sk, pohľadávky zo združenia BDV Drukos = 102 899 731,-Sk. Stav finančných prostriedkov podľa účtovníctva ku dňu 05. 12. 2002 činil spolu 242 005,80 Sk. Stav záväzkov úpadcu podľa účtovníctva ku dňu 05. 12. 2002 predstavoval 3 033 655 452,20 Sk, z toho záväzky voči vkladateľom = 2 898 191 453,-Sk a prijaté zálohy Združenie BDV Drukos = 87 645 243,-Sk. Z tejto správy súd zistil, že medzi spoločnosťami DRUKOS, a.s. a BDV družstvo bola uzatvorená Zmluva o združení z 01. 06. 2000, predmetom ktorej bola obchodná činnosť s dopravnými prepravnými prostriedkami a náhradnými dielmi včítane osobných a úžitkových automobilov obchodná a sprostredkovateľská činnosť so všetkými druhmi tovarov okrem tovarov, na ktoré je potrebné osobitné povolenie, na prenájom základných prostriedkov a dopravných prostriedkov včítane leasingu, na kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - ojazdené motorové vozidlá, na kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti - ojazdené motorové vozidlá a na sprostredkovateľskú činnosť v oblasti nákupu a predaja ojazdených motorových vozidiel. Medzi spoločnosťami I.M, spol. s r.o. a BDV družstvom bola uzatvorená Zmluva o združení z 30. 11. 2001, predmetom ktorej bol predaj tovaru a služieb prostredníctvom splátkového predaja Stavbár. Celkový príjem konkurznej podstaty je 15 903 197,68 Eur (479 099 733,28 Sk). Na rozdelenie veriteľom zostáva suma 15 607 409,40 Eur (470 188 815,57 Sk). Pri vstupe do konkurzu sa v pokladni úpadcu nachádzala suma 44 011,80 Sk a na bankovom účte suma 197 994,-Sk. Správkyňa konkurznej podstaty zachovala prevádzku podniku a získala do podstaty čistý príjem z podnikateľskej činnosti združenia Stavbár a združenia BDV Drukos prevádzkovaných po vyhlásení konkurzu sumu 213 437,70 Eur. Vydaním výťažku v prospech úpadcu na základe rozvrhového uznesenia vydaného v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi DRUKOS, a.s. v konkurze, bol získaný príjem v sume 15 562 895,02 Eur. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne P.. Š.., správkyne konkurznej podstaty BDV družstvo „v konkurze“, ktorej úlohou bolo zistiť a spísať všetok majetok, ktorý bol na strane úpadcu. Dňa 09. 02. 2003 jej úpadca v zastúpení V.. C.. predložil súpis majetku, ktorý bol v účtovnej hodnote 2 294 844 175,80 Sk. Po vyhlásení konkurzu na DRUKOS, a.s. prihlásila pohľadávky vo výške 4 miliardy 400 miliónov Sk vrátane ale úrokov z omeškania. Z toho správkyňa konkurznej podstaty C.. P.. v rámci prieskumného pojednávania uznala pohľadávky vo výške 869 miliónov Sk, v ďalšej časti vykonávali incidenčný spor na Krajskom súde v Banskej Bystrici, kde bola uznaná pohľadávka vo výške cca 1 miliarda 400 miliónov Sk. V priebehu roku 2004 prebiehala schôdza konkurzných veriteľov, kde bol odsúhlasený plán speňaženia. Niektoré časti majetku boli predmetom predaja, iné časti majetku boli prihlasované do konkurzu úpadcu DRUKOS, a.s. Súd vykonal dôkaz i výsluchom svedkyne C.. P.., správkyne konkurznej podstaty DRUKOS, a.s. „v konkurze“, ktorá uviedla, že DRUKOS, a .s. dlhoval BDV družstvu peniaze, ktoré si správkyňa konkurznej podstaty BDV družstva prihlásila do konkurzu. Viedli súdne spory i o určení pravosti pohľadávky. Správkyňa konkurznej podstaty BDV družstvo si prihlásila do konkurzu sumu 4 474 040 285,94,-Sk. Z tejto sumy uznala na prieskumnom pojednávaní iba sumu vo výške 869 785 157,-Sk. Bola to suma, ktorá sa nachádzala na spojovacom účte združenia BDV Drukos. Dňa 01. 06. 2000 bolo uzavreté Združenie BDV Drukos a toto združenie malo spoločne hospodáriť so spoločným majetkom v oblasti leasingových zmlúv a tzv. splátkového predaja Komfort. Do tohto združenia vnieslo BDV družstvo sumu 1 272 253 070,-Sk a DRUKOS, a.s. do tohto združenia vniesol know how. Táto pohľadávka bola čiastočne potom vyporiadaná tak, že DRUKOS, a.s. preberal záväzky za BDV družstvo, prípadne vyplácal klientov BDV družstva ku dňu vyhlásenia konkurzu. Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Okresného súdu Nitra Okresného súdu Bratislava I. a Okresného súdu Košice I. sa ďalej zisťuje, že obžalovaný V.. C.. pôsobil ako konateľ a predseda predstavenstva v týchto obchodných spoločnostiach: - Autodrukos Nitra s.r.o. ku dňu 03. 01. 2002; spoločníkom tejto spoločnosti bola v dobe od 07. 1996 spoločnosť Drukos, s r.o. s vkladom 600 000,-Sk;

31.

- Drukos asimpex, spol. s r.o. od 28. 06. 1999 do 22. 03. 2001; spoločníkom tejto spoločnosti bola v dobe od 28. 06. 1999 do 22. 03. 2001 i spoločnosť Drukos, spol. s r.o. s vkladom 120 000,-Sk;

- AVAM ETRIX LIMITED, s.r.o. od 30. 04. 1997 do 01. 06. 1999; spoločníkom tejto spoločnosti bola v dobe od 12. 03. 1997 do 01. 06. 1999 i spoločnosť Drukos, spol. s r.o. s vkladom 52 000,-Sk; - R.K.O, a.s. od 07. 12. 2000 do 15. 04. 2002; - LG Industry, s.r.o. od 03. 11. 2007; ¬- Slovak Industry HPM, s.r.o. od 07. 05. 2003; - EGO, s.r.o. spolu so svedkom X. od 27. 12. 2000 do 06. 03. 2003; spoločníkmi boli v dobe od 27. 12. 2000 do 17. 10. 2002 spoločnosť DRUKOS a.s. s vkladom 98 000,-Sk a v dobe od 18. 10. 2002 do 29. 11. 2007 L. M. s vkladom 6 098 000,-Sk; - CLEANEA, a. s. od 03. 12. 1999 do 15. 07. 2001 ako predseda predstavenstva; - DRUKOS-SKZ, a.s. od 16. 07. 2001 ako predseda predstavenstva; - AmosDrukos, a.s. od 02. 06. 2000 ako podpredseda predstavenstva; - D + S, s.r.o. od 12. 10. 1994 ako konateľ; spoločníkom je odo dňa zápisu do obchodného registra 10. 1994 i spoločnosť Drukos, s.r.o. s výškou vkladu 49 000,-Sk;

12.

V obchodnej spoločnosti AUTODRUKOS, s.r.o. so sídlom Zvolen (ďalej len „AUTODRUKOS, s.r.o.“) je obžalovaný V. od 19. 04. 1995 jedným z konateľov spolu so sv. G. a Q.. Spoločníkmi tejto spoločnosti sú B.. s vkladom 95.000,-Sk a spoločnosť DRUKOS, a.s. od 07. 02. 2005 s vkladom 245 405 000,- Sk. Z notárskej zápisnice č. N 150/00, Nz 147/00 z 28. 06. 2000 vyplýva, že V.. C.., konateľ obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o., ktorá spoločnosť je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti DRUKOS, a.s. sa dostavil na notársky úrad a notárom bolo osvedčené rozhodnutie jediného akcionára vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti DRUKOS, a.s. o zmene stanov spoločnosti a schválení dodatku č. 2 k stanovám spoločnosti tak, že sa zmenil článok 4 platných stanov a doplnil sa predmet podnikania o ďalšie činnosti. Z notárskej zápisnice č. N 185/00, Nz 183/00 z 21. 08. 2000 vyplýva, že V.. C.., konateľ obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o. sa dostavil na notársky úrad a notárom bolo osvedčené rozhodnutie jediného akcionára vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti DRUKOS, a.s. o zmene stanov spoločnosti a schválení dodatku č. 3 k stanovám spoločnosti tak, že sa zmenil článok 4 platných stanov a doplnil sa predmet podnikania o ďalšie činnosti. Z notárskej zápisnice č. N 537/2000, Nz 479/2000 z 22. 12. 2000 vyplýva, že bol osvedčený priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti DRUKOS, a.s., na ktorom predsedajúci V. oboznámil prítomných akcionárov E.. T.., konateľa S.O.K. s.r.o., S. a J. so skutočnosťou, že akciová spoločnosť má dlh voči BDV družstvu v celkovej výške 1 371 102 000,-Sk. Valné zhromaždenie spoločnosti DRUKOS, a.s. rozhodlo, že firma JEFO, spol. s r.o. vloží nepeňažný vklad do akciovej spoločnosti DRUKOS, a.s. v podobe nehnuteľností nachádzajúcich sa v Kráľovej pri Senci a ďalej rozhodlo, že sa zvyšuje základné imanie spoločnosti DRUKOS, a.s. o hodnotu 1 398 134 000,-Sk. Základné imanie činí 5 020 035 000,Sk. Valné zhromaždenie udelilo súhlas na premenu pohľadávky BDV družstva v celkovej výške 1 371 102 000,-Sk na nepeňažný vklad v rovnakej výške do akciovej spoločnosti. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že predsedajúci V.. C.. informoval prítomných, že v prípade družstva BDV by išlo o kapitalizáciu pohľadávky s tým, že by došlo k vydaniu akcií v nominálnej hodnote 1000,-Sk v celkovom počte 1 371 102 ks, ktorých držiteľom - vlastníkom bude družstvo BDV, a to bez výzvy na upisovanie akcií tým spôsobom, že na základe premeny pohľadávok na nepeňažný vklad od družstva BDV sa stáva BDV družstvo akcionárom DRUKOSU, a.s. Z dodatku č. 5 k stanovám obchodnej spoločnosti pre súd vyplýva, že základné imanie akciovej spoločnosti v hodnote 5 020 035 000,-Sk je vytvorené z čistého obchodného imania zrušenej obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o., z nepeňažného vkladu predstavujúceho súbor pohľadávok BDV družstva v celkovej výške 1 371 102 000,-Sk a z nepeňažného vkladu spoločnosti JEFO, s.r.o. v podobe nehnuteľností. Svedok R.. E... uviedol, že spoločnosti DRUKOS poskytoval právne služby na základe mandátnej zmluvy. Jeho právna kancelária vypracovávala pre spoločnosť právne stanoviská a na základe

požiadavky obž. V.. C.. i stanovisko k zakladajúcim dokumentom v kauze družstva. Dostali na posúdenie aj zmluvy o pôžičke, zmenky, vyplatenie atď. Vypracovávali i vzor zmluvy o pôžičke, vzor zmenky atď. V tom čase dôležité dokumenty obvykle posielali i poštou. Svedok uviedol, že na základe dohody s obž. V.. C.. neprevzali zastúpenie vo veci privatizácie Slovenskej sporiteľne, a to z toho dôvodu, že by ho nemohli dostatočne brániť v jeho predstavách. K tomu kroku dávali právny rozbor s negatívnym právnym stanoviskom.

Súd vykonal dokazovanie listinami: Vyjadrenie k obchodovaniu so zmenkami z 30. 06.1998 spracované za Advokátsku kanceláriu R.. E.., Vyjadrenia k prijímaniu pôžičiek od fyzických osôb zo 14. 07. 1998 spracované AK R.. E.. a adresované spoločnosti Drukos s.r.o. + Návrh zmluvy o pôžičke, Vyjadrenia k návrhu zmluvy o tichom spoločenstve z 22. 06. 1998 spracované advokátskou kanceláriou R.. E.. adresované pre spol. Drukos s.r.o., Stanoviská k výzve NBS na ukončenie nepovolenej činnosti z 28. 04. 1999, ktoré vypracovala advokátska kancelária R.. E.. a adresovala Drukosu spol. s.r.o. do rúk J.., Stanovisko vo veci Drukos - Výnos z 24.01.2000 od advokátskej kancelárie R.. E.., ktoré bolo adresované spoločnosti Drukos a.s. do rúk p. T.. (č. l. 12 014- 12 014/65, zv. 47), z ktorých zistil, že advokátska kancelária posielala spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. verzie zmluvy o pôžičke a o prevode zmenky. Zároveň poukázala na riziko vyplývajúce z možného obchádzania zákona č. 21/1992 Z.z. o bankách a zákona č. 530/1990 Z.z. o dlhopisoch. Bolo dané upozornenie i na možnosť sankcionovania takéhoto konania i v rovine trestnoprávnej, ak ide o skryté prijímanie vkladov od verejnosti. Advokátska kancelária podala spoločnosti DRUKOS, a.s. i právne stanovisko k produktu Drukos výnos, v ktorom odporúčala spoločnosti doplnky a zmeny v stanovách BDV Družstva súvisiace o.i. i so základným a ďalším členským vkladom, s prihláškou a ďalšími listinami predpokladanými pre vznik, trvanie a zánik členstva v družstve. Svedok I.. Č.. poskytoval právne poradenstvo spoločnosti DRUKOS, a.s. do polovice roku 2000. Pretože si svedok nespomínal na hlavnom pojednávaní na skutočnosti týkajúce sa derivátových obchodov, nepamätal si na obsah posudzovania finančného produktu Drukos výnos, ani na to, aké odporúčania dal vo vzťahu k právnej forme, v akej by malo spoločnosť DRUKOS, a.s. zhodnocovať finančné prostriedky, na návrh prokurátora bola predložená svedkovi jeho výpoveď z prípravného konania. Vtedy uviedol, že DRUKOS, a.s. uzatvoril tzv. derivátové obchody s Tatrabankou, a.s. a v dôsledku ktorých utrpel stratu. Po zverejnení zákona o kolektívnom investovaní bol požiadaný o právny názor na právne dopady tohto zákona na finančný produkt označovaný Drukos výnos. Právna forma družstva v čase zverejnenia zákona o kolektívnom investovaní najlepšie vyhovovala produktu Drukos výnos, pretože na rozdiel od akciovej spoločnosti, ktorá môže mať len obmedzený počet akcionárov a nemôže nadobúdať vlastné akcie odplatne, družstvo mohlo mať neobmedzený počet členov a mohlo nadobúdať vlastné vklady do družstva. Forma zmlúv o tichom spoločenstve hraničila s obchádzaním zákona. Svedok pripomenul, že právna forma družstva je regulovaná Obchodným zákonníkom, predstavuje formu investovania vo forme vlastných zdrojov spoločnosti a v dôsledku toho v tom čase nespadala pod zákon o kolektívnom investovaní, ktorý vychádzal z prijímania finančných vkladov vo forme cudzích zdrojov. Spoločnosť DRUKOS, a.s. mala získané finančné prostriedky použiť na financovanie leasingu. Pri akontácii vyžadovanej leasingovou spoločnosťou v rozpätí okolo 20-30 % mala získať spoločnosť z titulu vrátenia DPH a nadobudnutej akontácie počas „pár týždňov“ cca 50% hodnoty predmetu leasingu späť, čo jej malo umožniť použiť finančné prostriedky niekoľkokrát počas doby splatnosti finančných prostriedkov získaných prostredníctvom produktu Drukos výnos. Na základe uvedeného vypracoval pre DRUKOS, a.s. právnu analýzu a v nej navrhol vytvorenie družstva, v rámci ktorého by mohli drobní investori združovať finančné prostriedky a získať na základe toho výnos. Predmetom právnej analýzy nebolo určovanie úrokových sadzieb ani výšok vkladov. Súčasťou ním poskytnutého právneho poradenstva bolo vypracovanie návrhu zmlúv a iných formulárov, ktoré mali byť použité pri produkte Drukos výnos po jeho transformácii na formu družstva. Nedávali návrhy darovacích zmlúv a cestovných šekov. Svedok dodal, že formuláre používané spoločnosťou DRUKOS, a.s. a BDV družstvom neboli zhodné s textami a formulármi navrhnutými ich kanceláriou. Nepodieľal sa na vypracovávaní žiadnych formulárov alebo návrhov zmlúv používaných spoločnosťou DRUKOS, a.s. pred vznikom BDV družstva. Svedok dodal, že DRUKOS, a.s. mohol vytvoriť družstvo pri dodržaní všetkých zásad obozretného podnikania, pričom toto družstvo mohlo prerásť v investičnú spoločnosť alebo banku.

Predmet činnosti svedka I.. Č.. a dobu jej vykonávania ozrejmovali i listiny Zmluva o dielo uzavretá medzi DRUKOS, a. s. a J. Č. z 23. 08. 1999 a Zmluva o právnej pomoci uzavretá medzi DRUKOS, a. s. a I.. Č.. z 02. 01. 2000 (č. l. 11 682, zv. 46). Svedkyňa K.. Ď.. ako advokátka pre spoločnosť DRUKOS pracovala od roku 1997. Poskytovala právne služby v oblasti veľkoobchodu, splátkového predaja, leasingovej činnosti, vymáhania pohľadávok. Úplne na začiatku obž. V.. C.. chcel zainteresovať svojich pracovníkov na podiele na majetku spoločnosti, a preto sa robili zmluvy o tichom spoločenstve len pre zamestnancov. V rokoch 1998-1999 mala spoločnosť DRUKOS problém zaúverovať svoje podnikateľské činnosti, pretože úvery sa poskytovali ťažšie a za dosť vysoké úrokové sadzby. Preto sa hľadali finančné prostriedky. Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť DRUKOS, a.s. spolupracovala so správkyňou konkurznej podstaty, ktorá pokračovala v činnostiach, napríklad i v leasingovej činnosti. Svedkyňa dodala, že zastupovala aj incidenčné spory v rámci konkurzného konania, kde na strane navrhovateľov boli ľudia, ktorí vložili peniaze. Bolo zvykom v spoločnosti mať predtlačené formuláre zmlúv, na ktorých v hlavičke a na konci predtlače ako podpisujúci bolo meno V.. C... V skutočnosti zmluvy podpisovali oprávnení štatutári. Osobne upozorňovala na to, že v zmluve má byť uvedený aj v hlavičke aj pri podpise ten štatutárny zástupca, ktorý zmluvu podpisuje a ktorý vykonáva daný právny úkon. Z výpovede svedkyne R.. T.. z 24. 07. 2007, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že pre spoločnosť DRUKOS, spol. s r.o. pracovala ako komerčný právnik do roku 1997. I táto svedkyňa potvrdila, že v tomto období banky prestali spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. dávať úvery. Zmluvy uzatvorené s občanmi - vkladateľmi pozná, pretože zastupovala spoločnosť AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen, kde sa s týmito zmluvami stretla. Z výpovede svedkyne Ľ.. J.. zo 19. 07. 2007, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že od marca roku 1998 do apríla roku 2002 bola zamestnaná v spoločnosti DRUKOS, spol. s r. o., neskôr a.s. ako právnička na právnom oddelení. Náplňou mojej pracovnej činnosti boli bežné obchodné veci týkajúce sa firmy ako vymáhanie leasingových pohľadávok, či už motorových vozidiel alebo technológií, bežné uzatváranie zmluvných vzťahov, tak v DRUKOS, spol. s r. o. a DRUKOS, a.s., ako aj pre dcérske spoločnosti v rámci skupiny DRUKOS. Čo sa týka zmlúv, ktoré boli uzatvárané, či už so spoločnosťou DRUKOS, spol. s r. o. alebo BDV družstvo a občanmi - vkladateľmi, na tvorbe týchto zmlúv sa nepodieľala. Z výpovede svedka E. z 19. 07. 2007, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že v spoločnosti DRUKOS, spol. s r. o. bol zamestnaný asi od roku 1996 do januára roku 1999 na právnom oddelení ako riadny zamestnanec spoločnosti. I jeho pracovnou náplňou bolo vymáhanie leasingových pohľadávok motorových vozidiel a rôznych technológií. Čo sa týka zmlúv medzi tzv. vkladateľmi a spoločnosťou DRUKOS, spol. s r. o. a DRUKOS, a.s. svedok uviedol, že sa nepodieľal na tvorbe týchto zmlúv. Myšlienka o tejto činnosti sa zrodila v období vysokých úverových úrokov, nemožnosti obstarať finančné prostriedky pre podnikanie a ak, tak len pri vysokej úrokovej miere. Svedok C.. T.. v spoločnosti DRUKOS, a.s. pracoval od 25. 07. 2001 do 15. 04. 2002 v pozícii právnik na právnom oddelení. Zmluvy, ktoré uzatvárala spoločnosť Drukos, prípadne družstvo BDV s občanmi na právnom oddelení nemali na starosti obsah zmlúv po právnej stránke neskúmali a ohľadom toho nezabezpečovali právny servis. Svedok uviedol, že obž. V.. C.. považovali zamestnanci za najvyšší orgán, s ktorým vždy jednali. Nikdy osobne nejednal s predstavenstvom spoločnosti, ale vždy jednal s obžalovaným ako so svojim zamestnávateľom. Pokyn obžalovaného považoval za pokyn zamestnávateľa. Svedok dodal, že riešili prípad súvisiaci s Radou pre reklamu a reklamou „Drukos výnos rizikový stupeň 0“. Rada pre reklamu vtedy upozornila, že ten „rizikový stupeň 0“- to je zavádzanie klientov lebo žiadna investícia nie je bezriziková. Súd vypočul ako svedkov členov predstavenstva BDV družstva O.. T.., D.. G.., I.. E.., P.. T.., R.. T.., C.. T.. a za súhlasu strán prečítal výpoveď svedka I.. T.. z prípravného konania. Svedok O.. T.. bol podpredsedom predstavenstva BDV družstva od 21. 12. 1999 do 03. 01. 2001. Uviedol, že bol konateľom BDV družstva, ale jeho činnosťou sa nikdy nezaoberal. Spoločnosť BDV družstvo bola založená za tým účelom, aby získavala finančné prostriedky, ktoré sa v tom čase veľmi ťažko dali získavať z komerčných bánk do projektov lízing a do projektov Drukos Komfort. Banky

prestali požičiavať úverové prostriedky na lízingovú činnosť. V spoločnosti DRUKOS pôsobil od roku 1993 do roku 2000 v pozícii riaditeľa predaja nových a ojazdených motorových vozidiel. Táto činnosť prosperovala, pričom leasing zastával významnú činnosť z hľadiska obratu spoločnosti DRUKOS. Pokiaľ sa jedná o podnikateľský zámer v Číne svedok uviedol, že tam boli 2-3 krát, vyviezli tam náhradné diely a motorové vozidlá okolo 60 - 70 kusov. V oblasti reklamy bolo jeho úlohou zabezpečiť lacno nákup reklamných priestorov. Rokoval s majiteľmi reklamných agentúr, televízií, rádií a s ich pracovníkmi o nákupe reklamného času a mediálneho priestoru. Jednali s televíziou Markíza, STV, s Fun rádiom, rádiom Expres, Twist, s denníkmi Hospodárske noviny, Pravda, Smer, regionálne denníky. Bol tvorcom zmlúv po obchodnej stránke, právnu stránku zmlúv o reklame dotváralo právne oddelenie. Obsah zmlúv konzultoval s obžalovaným V.. C.. Svedok P.. T.. bol členom predstavenstva BDV družstva od 21. 12. 1999 do 03. 01. 2001. V spoločnosti DRUKOS pracoval od roku 1993 do novembra roku 2000 v ekonomicky obslužných činnostiach jednal na úseku všeobecnej ekonomiky. Neskôr sa stal vedúcim tímu, ktorý mal na starosti spoluprácu s bankami pri získavaní úverových zdrojov pre financovanie lízingových činností. Pre vývoj a pre prevádzkovanie svojich činnosti DRUKOS potreboval pomerne dosť veľký objem cudzích zdrojov, a to najmä pre prevádzkovanie lízingových činností. Tieto činnosti boli závislé na cudzích zdrojoch financovania. Spolupráca s bankami bola orientovaná na strednodobé úvery. Na peňažnom trhu bol pomerne dosť veľký nedostatok úverových zdrojov, predovšetkým strednodobých a dlhodobých. Postupne spolupráca s bankovým sektorom bola rozšírená až dvanásť bánk na Slovensku. Príprava úverových zmlúv bola náročná činnosť, banky boli maximálne opatrné. Podľa možností bánk boli používané i iné formy financovania, napr. zmenkové obchody, príp. formy dlhopisov atď. Predmetom financovania zo strany bánk boli aj tzv. prevádzkové úvery na obchodné zásoby alebo na zásoby obchodného tovaru, vzhľadom na to, že DRUKOS prevádzkoval aj bežný predaj. DRUKOS v tom období zabezpečoval aj určitý rozvoj investičný, a to budovaním autosalónov, autoservisov atď. Spolupráca s bankami bola orientovaná aj do oblastí investičných úverov. DRUKOS plnil načas podmienky úverovej zmluvy. Bolo možné zabezpečiť účelovosť čerpania prostriedkov, pretože vždy prísne súviselo s priebehom lízingových prípadov. Bola zabezpečená aj návratnosť úveru, a to hmotným majetkom, predmetom leasingu. Zdrojom splácania lízingového úveru boli tržby, nie zisk spoločnosti. Tržby boli generované lízingovými splátkami. Priebeh splácania bol rovnomerný v priebehu trvania celého úverového prípadu, čo spravidla boli tri roky. Okolo roku 1998 došlo k útlmu spolupráce s bankami. Bolo to tým, že došlo k vývoju lízingového trhu a banky vytvorili svoje dcérske spoločnosti, ktorým poskytovali zdroje na financovanie lízingu a prestali financovať obchodné spoločnosti, ktoré prevádzkovali lízing. Dôvodom uzatvárania zmlúv s občanmi podľa názoru svedka bolo práve to, že banky ustupovali od financovania ostatných spoločností zaoberajúcich sa leasingovou činnosťou. DRUKOS bol lídrom na lízingovom trhu a chcel zachovať túto svoju pozíciu. Preto potreboval nájsť alternatívu financovania. Z bánk tieto prostriedky nešli v takom objeme ako predtým. Prostriedky od obyvateľstva mali nahradiť nedostatok zdrojov pre financovanie lízingu, a aj iných produktov, napríklad aj splátkový predaj - Drukos Komfort, ktorý bol alternatívou lízingu. Svedok dodal, že v rokoch 1999-2000 spoločne s obžalovaným aj v zahraničí rokovali o možnosti financovania aktivít spoločnosti DRUKOS, konkrétne s bankou Credit Swiss. Mali zámer získať z tejto zahraničnej banky úverové prostriedky. Spolupráca sa ďalej nerozvinula. Rokovali aj s poisťovňou Allianz o možnosti získania finančných prostriedkov na financovanie aktivít DRUKOS. Jednania neboli zdarné preto, lebo objemy, ktoré mohla poisťovňa Allianz poskytnúť boli pomerne nízke vo vzťahu k požiadavkám, ktoré potreboval DRUKOS. V súvislosti s hľadaním možností financovania absolvovali pracovné cesty, v Rakúsku, Česku, Maďarsku, v USA. V súvislosti s projektom tzv. Chicagska burza - NAZDAQ sa jednalo o prieskum možností vstupu na kapitálový trh. Podieľal sa na príprave rámcového materiálu - podnikateľského zámeru. Zúčastnil sa aj na pracovnej ceste v Chicagu, kde sa skontaktovali s osobou slovenského pôvodu, ktorá im pomohla sprostredkovať vstup na Americký kapitálový trh, ktorý však bol spoplatnený a problémom boli vysoké poplatky a pomerne malá pravdepodobnosť úspešnosti vstupu na trh. DRUKOS prijímal zdroje na financovanie splátkového predaja od obyvateľstva. Štandardné podmienky boli také, že spoločnosť DRUKOS uzatvárala s klientom zmluvu 1 mesiac pred dodávkou tovaru. Predmetom financovania bol bežný obchodný tovar. DRUKOS ako veľkoodberateľ týchto tovarových komodít, mal uzatvorené s dodávateľmi zmluvy s obchodnou maržou až 30 %, čo bol zisk z predaja. DRUKOS platil za tovar po 3 mesiacoch, kedy už zákazník zaplatil akontáciu 20 % a 4 splátky z 12 splátok. DRUKOS tak zostalo na úverovanie 20-25% hodnoty tovaru.

DRUKOS financovala len necelú 1 . Z hodnoty 30 %, ktorú získal ako maržu, 5% zaplatil na úrokoch a ďalších 25% mal na financovanie ďalších nákladov. Z tohto predaja DRUKOS profitoval maržou okolo 5 až 10%. V súvislosti s produktom vkladov obyvateľstva svedok dodal, že pokiaľ by prostriedky boli použité v produktoch, na ktoré spolupráca s obyvateľstvom bola založená, na leasing a na splátkový predaj, tak prostriedky by boli návratné. Problém nastal v tom, že tých prostriedkov bol prebytok a nebolo ich možné umiestniť do financovania týchto aktivít. Pokiaľ boli finančné prostriedky investované do iných aktivít, ktoré nesúviseli so splátkovou činnosťou katalógu Komfort a leasingovou činnosťou, tak návratnosť týchto finančných prostriedkov mohla byť problematická z dôvodu zhodnotenia týchto finančných prostriedkov. Spoločnosť DRUKOS bola organizačne rozčlenená podľa činnosti na oddelenia. Pravidelne sa raz týždenne usporadúvali porady, na ktorých sa zúčastňovali všetci vedúci oddelení, riaditelia dcérskych spoločností, ktoré v tom čase fungovali, aj ďalší pracovníci, ktorí považovali za potrebné zúčastniť sa na tejto porade. Náplňou porád bola informácia o tom, ako sa minulý týždeň vyvíjal z hľadiska vývoja obchodných aktivít a informácia o tom, čo sa očakáva v najbližšom období. Boli spoločné porady za účasti štatutárnych orgánov spoločnosti a členov dozorných rád. Svedok uviedol, že V.. C.. mal vždy právo konať samostatne a ostatní konatelia mali právo konať vždy v dvojici. Činnosť spoločností podliehala generálnemu riaditeľovi V.. C.., pričom mnohé z aktivít sa realizovali na jeho priamy pokyn a pod jeho metodickým usmerňovaním. Niektoré dokumenty podpisovali dvaja štatutárni zástupcovia spoločnosti, avšak s vedomím generálneho riaditeľa. Dodal, že ku každej činnosti rozhodol generálny riaditeľ, a to i udelením súhlasu. Zamestnanci ekonomického oddelenia pripravovali denne pre generálneho riaditeľa hlásenia, ktoré obsahovali informácie o vývoji obchodných aktivít za predchádzajúci deň a o finančných tokoch. Súčasťou hlásenia boli aj objemy nutných záväzkov, stavy pohľadávok, atď. Generálny riaditeľ na základe tohto rozhodoval o finančných tokoch. Pokiaľ sa jednalo o výšku úročenia, ktoré boli sľubované v zmluvách vkladateľom, svedok uviedol, že o týchto rozhodoval V.. C..“. Spoločnosť DRUKOS mala zámer sprivatizovať Slovenskú sporiteľňu cez aktivitu „Vaša vlna privatizácie“. Prostriedky získané od obyvateľstva mali byť použité na privatizáciu - kúpu Slovenskej sporiteľne. Bol teda predpoklad, že táto finančná inštitúcia bude fungovať. Svedok I.. E.. bol členom predstavenstva BDV družstva od 04. 01. 2001. Účelom BDV družstva bolo získanie finančných prostriedkov a ich investovanie v rámci obchodných aktivít skupiny DRUKOS. V spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. pôsobil od roku 1998 na oddelení podnikateľského rozvoja. Toto oddelenie bolo riadené najprv T.., ktorý zodpovedal ako priamy podriadený obž. V.. C.. Neskôr bola jeho nadriadenou I.. Náplňou toho oddelenia bola príprava podnikateľských zámerov, hodnotenie ich návratnosti, predkladanie do bánk, následne na základe týchto žiadostí potom spoločnosť čerpala, alebo dostávala úvery na financovanie svojich aktivít. Oddelenie malo na starosti i prepočty ekonomickej návratnosti produktov. S V.. C.. do styku ako normálny zamestnanec tak, že keď boli úlohy, tak ho zavolal a spolu komunikovali. Robili sa i prepočty leasingovej návratnosti, efektivity z hľadiska investovania finančných prostriedkov do leasingu, a na základe toho sa potom predkladalo bankám, ktoré buď poskytli alebo neposkytli prostriedky na financovanie aktivity. Bol členom Risk manažmentu, poradného orgánu vedenia, ktorý posudzoval návrhy na financovanie a následne výstup predkladal na finálne schválenie generálnemu riaditeľovi V.. C.. Ten rozhodol o tom, „že či áno alebo nie alebo za akých podmienok“. Risk manažment k predloženému materiálu vyslovil súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko, a to v zápise, ktorý bol odoslaný generálnemu riaditeľovi. Svedok D.. G.. bol členom predstavenstva BDV družstva od 04. 01. 2001. Ako štatutárny zástupca BDV družstva podpisoval listiny, ktoré mu boli predložené na podpis. Na týchto listinách videl parafu právnika alebo V.. C.. Niekedy sa bránil podpísať listinu, ale po jej opakovanom predložení ju nakoniec podpísal. Stávalo sa, že na predstavenstve oponoval obž. V.. C.., ktorý jeho názor vypočul, ale nakoniec rozhodnutie urobil podľa seba. V spoločnosti DRUKOS vykonával funkciu vedúceho oddelenia informatiky a od januára 2000 do roku 2002 bol členom jej predstavenstva. Jeho úlohou bolo zabezpečovať prevádzku firmy z hľadiska informačných technológií a telekomunikačných systémov. Uviedol, že informačný systém musel poskytovať údaje na všetkých miestach, ktoré vyžadoval manažment firmy, musela byť koexistencia dát a ich bezpečné uloženie. Systémy DRUKOS a.s. a BDV družstva boli odlúčené. BDV družstvo malo vlastný systém, ktorý nebol spojený v počítačovej sieti

s informačným systémom spoločnosti DRUKOS. Svedok dodal, že bol daný podnet na preverenie koexistencie dát v BDV družstve. Preverenie dát požadoval i obž. V.. C.. Preverovalo sa, či je možné manipulovať s dátami, vykonávala sa kontrola údajovej základne z papierových dokladov k tomu, čo bolo uložené v počítačovom systéme. V tom čase existovali kontrolné ekonomické zložky, ktoré dbali, aby z jednotlivých častí systému výstup korešpondoval so vstupom toho nového informačného systému. Svedok dodal, že DRUKOS predával produkty i cez webový portál a cez systém SMS server. Vedel o podnikateľských aktivitách Stavbár, katalógový predaj o finančných projektoch, ktorými sa mali zhodnotiť financie na finančnom trhu, o projektoch s nehnuteľnosťami, predaj počítačov - Asimpex Drukos, Asimpex. Dodal, že sa tak dialo cez spoločnosti, ktoré „podliehali veleniu pána C..“. Sám sa zúčastnil na biznis portáli - spoločnosť Amos Drukos. Jednalo sa o pokus o internetový biznis portál. Táto aktivita sa nerealizovala z dôvodu rozdielnych názorov vedúcich firiem P.. a C.. Má vedomosť o pokuse s lodným motorom a centrifúgou. Táto aktivita sa nerealizovala z dôvodu rozporu so základmi fyziky. Dodal, že to stálo veľa peňazí. Na otázku smerujúcu k elektronickým platobným kartám svedok uviedol, že v rokoch 2000-2001 V.. C.. dal úlohu smerujúcu k zvýšeniu flexibility a zvýšeniu tržieb. Elektronické platobné karty boli v tom čase novinkou, ktorú doviedli do funkčného štádia. Právnici zámer pozastavili, pretože to nebolo legislatívne ošetrené a táto aktivita sa napokon nerealizovala. Len technicky overili funkčnosť kariet.. Svedok sa vyjadril i k firme Drukos I.M. tak, že aj ohľadom tejto aktivity pokyny vydával najvyšší konateľ všetkých spoločností V.. C... Príslušní ľudia mali zabezpečiť zisk. Svedok sa zmienil, že v jednom prípade okamžite bol zrušený pracovný pomer 5 ľuďom z riadiacich postov, ktorí nesplnili pokynom zadané úlohy. On sám sa obával odmietnuť úlohu a povedať „nie“, lebo to znamenalo okamžitú stratu zamestnania. Jeho znalosť o finančnej situácii spoločnosti vyplývala z dokumentov, ktoré poskytlo ekonomické oddelenie vo forme výstupov. Materiál prechádzal ekonomickými, finančnými zložkami a V.. C.. Následne ako člen predstavenstva mal k dispozícii oficiálne údaje. Potvrdil svoje vyjadrenie z prípravného konania, kedy uviedol, že ani ľuďom vo vedení nebolo známe s akým objemom finančných prostriedkov, ktoré boli vložené do spoločnosti, skupina DRUKOS, disponuje. Tieto finančné toky boli neprehľadné, nebolo vidieť reálny cash - flow, systém bol nelogický a nepochopiteľný. Aj zo strany ekonómov boli ťažko vysvetliteľné niektoré operácie. Každý vykonával príkazy generálneho riaditeľa V.. C..“, ktorý podával i podnety na reklamu. Organizačná zložka, ktorá mala na starosti túto reklamu, urobila reklamu s viacerými variantmi, pričom o detailoch a o obsahu reklamy vždy rozhodol V.. C.. Až na rokovaniach na úrovni generálneho riaditeľa bola dohodnutá periodicita, objem a pod. Dodal, že spoločnosť bola riadená V.. C.. formou pravidelných operatívnych porád, na ktorých sa prezentovali názory zúčastnených. Porady boli vedené väčšinou V.. C.. Na týchto poradách sa vydávali a kontrolovali úlohy, ktoré súviseli s podnikateľským portfóliom. Bola uplatňovaná i písomná forma riadenia formou pokynov a smerníc, ktoré podpisoval V.. C.. ako generálny riaditeľ alebo riaditeľ. Pokyny a smernice vydávané V.. C.. súviseli s dennou prevádzkou firmy. Obžalovaného V.. C.. vnímal ako človeka tvrdého, nekompromisného, ktorý ide za svojím cieľom. Svedkyňa R.. T.. bola členkou predstavenstva BDV družstva od 04. 01. 2001 do 26. 08. 2010. Údajne sa výkonnej činnosti v BDV družstve nezúčastňovala. BDV družstvo bolo zriadené za účelom získania finančných prostriedkov, pretože situácia v rámci skupiny DRUKOS bola taká, že si vyžadovala finančné prostriedky na udržanie činnosti. Peniaze takto získané boli používané na leasing a na prevádzkovú činnosť v rámci spoločností skupiny DRUKOS. O účele použitia vyzbieraných finančných prostriedkov od občanov rozhodoval obžalovaný V.. C.. Dodala, že on bol informovaný o zámeroch a keď bol zámer dobrý, tak ho schválil, v opačnom prípade sa od tohto zámeru upustilo. Bola členkou Risk manažmentu, ktorého úlohou bolo posudzovanie nových ponúk v rámci zhodnocovania. Na zasadnutí Risk manažmentu sa posúdil projekt a zápis zo zasadnutia so stanoviskom bol predložený obžalovanému V.. C.., ktorý ako generálny riaditeľ akciovej spoločnosti podľa vyjadrenia svedkyne: „mal konečné slovo“. V spoločnosti DRUKOS, a.s. pôsobila od roku 1999 do marca 2002 na pozícii kontrolóra a mala na starosti i realitnú a stavebnú činnosť a ako výkonná riaditeľka i správu budov. Bola na služobnej ceste na Floride, ktorej cieľom bolo založenie dcérskej spoločnosti v tomto štáte. Tá sa mala zaoberať realitnou a developerskou činnosťou. Počas tejto cesty mali jediné stretnutie s manželským párom slovenského pôvodu zaoberajúcim sa realitnou činnosťou. V rámci tejto aktivity bol vybudovaný jeden rodinný dom v oblasti Chicaga. I svedok I.. C.. uviedol, že bol len pasívnym členom predstavenstva BDV družstva, pretože všetka činnosť v BDV družstve bola riadená predsedom predstavenstva V.. C.. BDV družstvo vzniklo za účelom získavania finančných prostriedkov pre činnosti spoločnosti DRUKOS, a.s., ktorá v tej dobe

bola jednou z najväčších rozmáhajúcich sa firiem na Slovensku, nakoľko komerčné banky na území SR prestali poskytovať úvery na jej podnikateľskú činnosť. Svedok nemal vedomosť o tom, žeby sa v BDV družstve vykonávali aktivity, ktoré boli uvedené v predmete obchodnej činnosti tohto družstva. Jedinou činnosťou bolo prijímanie darov od občanov, ktoré sa mali zhodnotiť a následne im zhodnotené už vyplatiť. Náklady BDV družstva boli nízke, pretože sa na jeho činnosť využívala existujúcu leasingovú sieť malých kancelárskych priestorov. BDV družstvo len vyzbieralo finančné prostriedky, ktoré boli následne presunuté do spoločnosti DRUKOS, a.s. Svedok dodal, že sa týždenne sa zúčastňoval porád, ktoré v prevažnej miere viedol generálny riaditeľ V.. C.. Na týchto poradách boli prezentované výsledky hospodárenia jednotlivých dcérskych spoločností ako aj spoločnosti DRUKOS, a.s. a zúčastňovali sa na nich vedúci oddelení a riaditelia dcérskych spoločností. Svedok C. bol členom predstavenstva BDV družstva, avšak na žiadnu členskú schôdzu si nepamätal. Uviedol, že zmyslom tzv. produktu Drukos výnos bolo získať finančné zdroje za účelom investovania v rámci aktivít DRUKOS. Peniaze sa mali používať na krytie leasingu, pretože v tom čase bol problém získať úver. Produkt DRUKOS výnos mu bol zverený C.. V tej dobe sa uzatvárali zmluvy o tichom spoločenstve. Všetky uzatvárané zmluvy mali pripravenú formu. Zmluvy o tichom spoločenstve sa uzatvárali do roku 1998. Od 01. 01. 1999 sa robil ten istý produkt prostredníctvom zmlúv o pôžičke. Zároveň sa klientom na základe zmluvy o pôžičke vystavovala zmenka. Zmluvy o pôžičke boli v písomnej forme a boli číslované v časovej následnosti podľa doby uzatvorenia zmluvy. Zmluvy boli vo forme tlačív, bol vyhotovený softwér aj na tvorbu zmlúv, pričom zmluvy boli číslované. Každá pobočka, každý týždeň dostala čísla a tieto čísla sa použili. Zmluvy fyzicky evidovali a archivovali v šanónoch a od roku 1998 sa okrem fyzickej evidencie zmlúv viedla i elektronická evidencia. Elektronickú evidenciu zmlúv viedol svedok s pomocou softwéru tak, že zo zmluvy zaviedol do elektronickej podoby všetky údaje včítane dátumu uzatvorenia zmluvy, mena, rodného čísla, adresy, veľkosti istiny, percentá, aká suma sa má klientovi vrátiť a dátum splatnosti. Predmetom jeho činnosti od roku 1998 bolo vedenie tejto evidencie. Údaje do počítača prenášal z písomnej formy zmluvy, ktorú buď uzatvorili na pobočke v Banskej Bystrici alebo ktorá im bola doručená z ostatných pobočiek. Na základe zmluvy o pôžičke sa vystavovala zmenka, ktorá bola súčasťou zmluvy o pôžičke. DRUKOS, spol. s r. o. bol vystaviteľ zmenky ako dlžník na klienta ako veriteľa. Zmenka bola vystavená na konkrétnu sumu, ktorá zodpovedala hodnote istiny a dohodnutého výnosu vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke. Na základe toho veriteľ poskytoval finančné prostriedky dlžníkovi na určité obdobie. Súčasne AUTODRUKOS, s.r.o. s klientom uzatváral i Zmluva o prevode cenného papiera. V deň splatnosti zmenky AUTODRUKOS, s.r.o. odkúpil zmenku od klienta a vyplatil mu plnú hodnotu, ktorá bola na zmenke. V zmluve o pôžičke bolo uvedené, že v prípade ak klient predá zmenku, zaniká mu jeho pohľadávka voči DRUKOS vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke. Pohľadávku zo zmenky mal AUTODRUKOS, s.r.o., ktorý si ju uplatňoval v DRUKOS. Na základe tohto procesu mal klient peniaze oslobodené od dane. Pokiaľ by zmenku nechal preplatiť v DRUKOS, tak zisk zo zmenky by musel zdaniť. Zmenka bola zmenkou spoločnosti DRUKOS a zmenka bola vystavená na hodnotu istiny pôžičky. Vtedy sa už robila reklamná kampaň popri iných reklamných kampaniach o činnosti DRUKOS. Svedok dodal, že tento produkt sa realizoval na pobočkách spoločnosti, v ktorých sa realizoval aj leasing. Od roku 2000 sa predmetný produkt prispôsobil tak, aby zodpovedal vtedajším právnym normám. Predmetný produkt sa začal realizovať na BDV družstvo. BDV družstvo prijímalo vklady členov do družstva. Vkladatelia sa stávali členmi družstva a zároveň sa s BDV družstvom dohodli, že ak vystúpia z družstva, tak dostanú peniaze navyše. Peniaze vložené klientom na pobočke sa vložili na účet DRUKOS, ktorý s nimi obchodoval v rámci svojich obchodných aktivít. Klient mohol vkladať v hotovosti len na pobočke v Banskej Bystrici, na centrále, ostatné pobočky neprijímali peniaze v hotovosti. Klient uzatvoril zmluvu, podpísal ju ako osoba, ktorá peniaze požičiava, zmluvy boli poštou doručované na centrálu, kde ju spracovávali v momente, ako peniaze prijali v dohodnutej výške. Klient do siedmich dní od momentu uzatvorenia zmluvy musel zabezpečiť, že peniaze budú pripísané na účet DRUKOS, t. j. na účet, ktorý bol uvedený v tej zmluve. Koncom roka 1999 dostali program obsahujúci zmluvu, do ktorej zavádzali údaje klienta. S klientom komunikovali o novej právnej forme, inak sa preňho nezmenilo nič. Od 01. 01. 2000 klient dával vklad do družstva a stal sa členom družstva. Vklad bol rozdelený na sto korún a na zvyšok. Okrem zmlúv o vklade sa uzatvárali aj darovacie zmluvy. Hodnota darovacej zmluvy zodpovedala v podstate tomu, čo klient mal dostať navyše oproti tomu vkladu. Klienti chodievali na základe reklamnej kampane alebo na základe toho, že im niekto povedal o tomto produkte. Reklamná agentúra pripravila letáky, na ktorých boli uvedené i percentá. Svedok uviedol, že od roku 2000 sa inicioval zníženie percent, pretože mal za to, že je možné zabezpečiť prílev peňazí aj pri nižších

percentách. Znižovanie schvaľoval V.. C.. Dostal pokyn s uvedením dátumu, od ktorého sa znižujú percentá. Ako zamestnanec DRUKOS bol poverený na základe splnomocnenia predsedu predstavenstva V. na uzatváranie týchto zmlúv. Zmluvy uzatváralo buď BDV Družstvo alebo DRUKOS alebo AUTODRUKOS, s.r.o. so zastúpením obžalovaného V.. Zmluvy podpisoval on alebo jeho kolegyne, na základe splnomocnení. Zmenky vystavovala spoločnosť DRUKOS a obžalovaný V.. C.. ako člen predstavenstva tieto podpisoval. Svedok nepotvrdil obhajobu obžalovaného v tom, že uzatvárali zmluvy s členmi, na základe ktorých BDV Družstvo ručilo za záväzky akciami DRUKOS. Svedok si nemyslí, že sa to mohlo realizovať, pretože v tom čase by klienti museli mať otvorené vlastné účty, keď chceli mať nejaké cenné papiere. Na to sa nikdy klientov nepýtali. Svedok dodal, že sa klientom vystavovali 2 cestovné šeky. V DRUKOS denne dávali zmluvy, ktoré sa uzatvorili za predchádzajúci deň, na oddelenie, na ktorom pracovali I.. a E.. Im dávali podklady a oni boli zodpovední za prípravu prehľadov pre vedenie. Im posielali zoznam klientov a oni spravovali účty a videli koľko peňazí fyzicky prišlo. Uviedol, že takto to fungovalo do 24. 02. 2002, kedy obž. V.. C.. rozhodol o uzavretí pobočky. V.. C.. mu v ten deň telefonicky oznámil, že zatvára pobočky. Finančné prostriedky nemohli predčasne vyplácať, pretože zmluvy mali dohodnutú splatnosť. Po 24. 02. 2002 klienti uzatvárali zmluvu s DRUKOSom, na základe ktorej pohľadávku nemali voči BDV družstvu, ale priamo voči DRUKOSu. S klientmi komunikovali v tom zmysle že vedenie bude riešiť vzniknutú situáciu, avšak svedok si nepamätal na žiadne konkrétne riešenia. Po zatvorení pobočiek spolupracoval s políciou a odovzdal jej databázu klientov v elektronickej podobe tak, že skopíroval údaje na CD nosič. Svedok R.. E.. bol finančným analytikom DRUKOS v rokoch 2000 do marca 2003. Robil prehľady o tržbách, zásobách, pohľadávkach, záväzkoch jednotlivých divízií DRUKOS, a.s. a dcérskych spoločností. Realizoval styk s bankami administratívneho charakteru. Zbieral každý deň v bankách výpisy z účtov, zabezpečoval podpisové práva k jednotlivým účtom. Dával podpisovať zmluvy o pristúpeniach k záväzkom a vypočítaval úroky z pôžičiek. Robil aj analýzy o vývoji tržieb a vývoji zásob. V súvislosti s projektami Florida - výstavba nehnuteľnosti a Eucana-výroba tehál odhadom sa zadávali zisky, resp. hodnota majetku. Odhady navrhovali V.. C.. alebo X.. I.. Súd na návrh obžalovaného vykonal dôkaz listinou z 13. 08. 2002 Verzia číslo 1- Cudzie zdroje - krytie (č.l. 102 993 zv. 336). Takéto listiny obsahujúce mesačné prehľady o tom, čo bude musieť DRUKOS, a.s. zaplatiť a koľko peňazí získa, boli vyhotovované svedkom E. v pravidelných mesačných intervaloch a boli predkladané obžalovanému, čo vyplynulo z jeho vyjadrenia k vykonanému dôkazu. Svedkyňa T.. E.. uviedla, že v spoločnosti pracovala od 2000-2004 ako asistentka manažéra v pobočke v Banskej Bystrici. Jej nadriadeným bol T.. Mala na starosti vyplácanie zmlúv, ktoré sa ukončili a boli zaslané do centrály do Banskej Bystrice. Skontrolovala všetky doklady pri ukončení zmluvy a následne vyplácala podľa dátumu. Keď sa ukončila zmluva tak sa zaevidovalo, že bude vyplatená. Následne pripravila platbu, a to buď vypísala poštovú poukážku, alebo spravila ten bankový prevod. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že na počítači v excely sa viedla tabuľka a tam sa zapisovali údaje zo zmlúv. V listinách musel byť odfotený občiansky preukaz. Z občianskeho preukazu sa v počítači evidovalo meno, adresa, dátum narodenia a rodné číslo. Podpis na zmluve musel súhlasiť s podpisom na šeku. V Banskej Bystrici v centrále sa vyplácali peniaze v hotovosti, poštovou poukážkou alebo prevodom na účet. Po celom Slovensku bolo okolo 10 pobočiek BDV družstva. Na pobočkách sa s peniazmi disponovalo bezhotovostne. Suma, ktorá sa mala vyplatiť v konkrétny deň, sa potom hlásila na finančné a oni odsúhlasili, či sa môže urobiť prevod peňazí. Vystavovala aj výdavkové doklady na hotovostné peniaze. V trezore mali peniaze na výplatu hotovosti, ktoré sa na konci dňa previedli do hlavnej pokladne, do ďalšie trezoru. Keď pokladňa prekročila limit tak sa to odvádzalo do banky. Svedkyňa dodala, že obžalovaný V.. C.. jej podpisoval prevodné príkazy do banky. Pádom BMG a Horizont sa ľudia začali obávať o tie svoje vklady. Bolo málo ľudí, ktorí by znovu vkladali a väčšina chcela len vybrať tie peniaze. Vtedy došlo k problémom: „nestíhalo sa vyplácať“. Bola snaha vyplácať, aj keď to už neboli celé vklady, ale len malé čiastky 100-200,-Sk. Objem peňazí určených na vyplácanie sa zmenšoval.

Svedkyňa S.. B.., rodená D.. nastúpila 01. 02. 2002 do BDV družstva ako administratívna pracovníčka. Pracovala tam 2 týždne, pretože dňa 24. 02. 2002 sa pobočky zavreli. Po zavretí sa prestali prijímať a vydávať peniaze. Predtým sa peniaze zhromažďovali na pobočke v kancelárii a potom sa odvádzali do hlavnej pokladne DRUKOS-u. Jej nadriadeným bol T.. Po príchode na pobočku BDV družstva sa údajne klienti nepýtali načo budú použité ich peniaze a ani na riziko s tým spojené, prichádzali s tým, že DRUKOS-u sa darí. Po pripomenutí výpovede z prípravného konania svedkyňa potvrdila, že v súvislosti s typom zmlúv, ktoré boli uzatvárané na BDV družstve, prvý typ zmlúv sa odlišoval od ostatných v počte tzv. cestovných šekov. Jeden bol vystavený na vklad a jeden na dar, pričom dar sa myslel ako výnos. Tieto cestovné šeky boli vystavené na spoločnosť DRUKOS, a.s. V druhom type zmlúv bol vystavený iba jeden cestovný šek, a to na vklad a dar bol ošetrený darovacou zmluvou, ktorá bola vystavená na spoločnosť DRUKOS, a.s. Cestovný šek na vklad bol vystavený na BDV družstvo. Tretí typ zmlúv sa odlišoval od predchádzajúcich tým, že darovacia zmluva a cestovný šek boli vystavené na BDV družstvo. V štvrtom type zmlúv boli doklady vedené na BDV družstvo, bola zrušená darovacia zmluva, pri vklade bola vystavená zmluva o budúcej darovacej zmluve, pri vyplácaní vkladov sa vystavila darovacia zmluva. Potom, keď V.. C.. dňa 24. 02. 2002 vyhlásil zastavenie vyplácania vkladov, dňa 25. 02. 2002 vedúci T.. oznámil, že sa vklady vyplácať ani prijímať nebudú. Ľuďom písali aj listy o tom, že sa hľadajú spôsoby ako sa im vrátia finančné prostriedky. Svedkyňa E. dodala, že nastúpila do BDV družstva vo februári v roku 2002 na pozíciu administratívna pracovníčka. Na starosti mala spracovanie zmlúv, ktoré boli uzavreté s klientmi. Údaje zo zmlúv nahrávala do počítača. Zo zmlúv nahrávala rodné čísla, mená, adresy, výšky vkladov, dátum kedy bol vložený, kedy sa bude vyplácať. Pracovala na základe pokynu, ktorým jej bolo určené aké údaje má vkladať do počítača. Svedkyňa E.. E.., rod. T.. bola zamestnaná v spoločnosti DRUKOS od mája 1999 ako operátorka call centra. Po určitom čase sa stala asistentkou riaditeľa majúceho na starosti autobazáre. Neskôr prestúpila na funkciu manažér a mala na starosti uzatváranie leasingových zmlúv a zmlúv s výnosom v pobočke v Nitre a to podľa pokynov od zamestnávateľa. Klientov neinformovala o spôsobe použitia nimi poskytnutých finančných prostriedkov. Zmluvy robila za Drukos výnos a BDV družstvo. Zmluvy boli vo forme predtlače, ktorú používala celá spoločnosť. Do predtlače vypisovala základné údaje klientov, meno, bydlisko a rodné číslo, výšku vkladu, na akú dobu chcú vlastne uzatvoriť viazanosť a aj výška úroku tam bola uvedená. Výška úroku bola daná z firmy v závisti od viazanosti zmluvy, teda podľa toho na akú dlhú dobu boli peniaze viazané bola daná výška úroku. Po vypísaní údajov dala klientom zmluvu podpísať. Pri podpise zmluvy v krátkosti klientom vysvetlila to, na čo sa pýtali. Denne posielala zmluvy do Banskej Bystrice na centrálu. Zmluvy podpisoval klient a ona zmluvu podpísala v zastúpení. Pri zmluvách boli aj zmenky. Klienti sa preukazovali zmenkami na vyplácanie výnosu a tie sa tiež posielali do Banskej Bystrice. Ak chcel klient vybrať peniaze, tak prišiel so zmenkou a so zmluvami. Na zmenku sa z druhej strany vypisovalo číslo účtu, na ktoré chcel klient peniaze zaslať. Potom, keď bol navrhnutý konkurz na BDV družstvo zákazníci prichádzali s tým, že chcú peniaze vyberať, i keď nemali skončenú viazanosť. Klientom vtedy dávali možnosť ako vybrať peniaze. Jednou z možností bolo i uzatvorenie poistnej zmluvy. Do februára 2002 BDV družstvo peniaze po lehote splatnosti nedlhovalo klientom. Svedkyňa dodala, že v priestore, kde pracovala, boli umiestnené letáky, ktoré obsahovali čo ponúka spoločnosť. Bola v nich uvedené výška úroku, za aký sa môže dosiahnuť pri určitej viazanosti. V krátkosti bolo uvedené, čo firma ponúka, čím sa zaoberá. Svedok C.. B.. v spoločnosti Drukos pracoval v rokoch 2000-2002 ako manažér leasingu - predajca na pracovisku v Košiciach spoločne so svojou manželkou sv. L.. B.. Náplňou jeho práce bolo uzatváranie zmlúv s klientmi buď BDV družstva. Pripravoval zmluvu z údajov z občianskeho preukazu klienta, ktorú dal podpísať klientovi a odoslal ju do Banskej Bystrice. V Banskej Bystrici bol zamestnanec, ktorý mal na starosti pracoviská po celom Slovensku. Klient, ktorý mal záujem vložiť finančné prostriedky, podpísal na pobočke zmluvy, ktoré on pripravoval, vypísal a to konkrétne Žiadosť o vloženie členského vkladu do BDV družstva, Prihlášku za člena do BDV družstva, Zmluvu o vrátení ďalšieho členského vkladu, Zmluvu o budúcej darovacej zmluve. Klienta informoval o tom, že vložiť finančné prostriedky môže len bezhotovostne a po úhrade boli zmluvy podpísané aj za spoločnosť Drukos, resp. BDV družstvo. Každá zmluva mala svoje číslo, zmluvy po vyplnení údajov vytlačil z počítača a dal klientovi na podpis. Svedok uviedol, že predtým ako došlo k podpisu zmluvy neinformoval ani neupozorňoval klientov na riziká spojené so zhodnocovaním peňazí. Mali propagačné materiály, kde boli uvedené výnosy, klienti už vedeli z reklamy v televízii, či z iných prostriedkov, aké sú výnosy. Letáky propagujúce činnosť spoločnosti Drukos mali na pobočke na stole alebo pred dverami. Klienti, ktorí prichádzali na pobočku sa odvolávali

na reklamu, ktorú videli v televízii. Príprava predmetných zmlúv sa na pobočke robila do 22. 02. 2002. V tom čase obž. V.. C.. vystúpil v televízii a oznámil, že končí BDV družstvo s prijímaním a vyplácaním vkladov. Svedok uviedol, že klienti potom čo najskôr chceli svoje peniaze späť:„Boli buď nervózni, buď agresívni, buď nešťastní“. Pri ukončovaní zmlúv ponúkali klientom, že prostriedky, ktoré im mali byť vyplatené, budú použité na ich životné poistenie. Uzatvárali sa zmluvy v prípade ak klient súhlasil s tým, že prostriedky, ktoré mu mali byť vyplatené alebo vrátené, budú použité ako úhrada jeho životnej poistky. Svedok dodal, že na základe splnomocnenia mal právo podpisovať listiny, avšak si nevedel spomenúť na aké listiny sa toto právo vzťahovalo. Od marca alebo začiatku apríla roku 2002 ukončovali zmluvy a preberali cestovné šeky podľa ponuky, ktoré každému klientovi zaslali z Banskej Bystrice. Išlo o ponuky, ktoré boli ponúkané DRUKOS, a.s.. Klientovi vystavil potvrdenie o prevzatí cestovného šeku a uzatvoril Dodatok k zmluve o budúcej darovacej zmluve, pričom bol splnomocnený na podpisovanie za stranu BDV družstvo. Pripravovala sa i Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú podpisoval klient a následne sa táto zmluva zasielala na podpis na centrálu do Banskej Bystrice. Zhodne vypovedala i svedkyňa L.. B.., ktorá bola zamestnaná v spoločnosti DRUKOS spol. s r.o., neskôr DRUKOS, a.s. od 01. 01. 1997 do konca roka 2002 ako manažérka leasingu na pobočke v Košiciach. Dodala, že zo začiatku vykonávala len leasing motorových vozidiel, neskôr uzatvárala aj Zmluvy o pôžičke, ktorými sa zhodnocovali peniaze a neskôr sa uzatvárali Zmluvy o členstve v BDV družstve. Klienti prichádzali na základe reklamy a chceli vložiť peniaze na zhodnotenie. Pýtali sa na určité teda fakty ohľadom spoločnosti, no v tom čase nebol problém. Spoločnosť sa zaoberala leasingom, obchodnou činnosťou a klientov zaujímalo zhodnotenie ich peňazí. Klientov na riziká spojené so zhodnocovaním neupozorňovala, údajne na to nevidela dôvod. Od 01. 01. 2000 spoločnosť DRUKOS, a.s. ponúkala klientovi produkt Bonifikačný Drukos Výnos aj na pobočke v Košiciach. Podobne, ako pri zmluvách o pôžičke, klient, ktorý mal záujem vložiť finančné prostriedky podpísal na pobočke zmluvy, ktoré pripravila a to konkrétne Žiadosť o vloženie členského vkladu do BDV družstva, Prihlášku za člena do BDV družstva, Zmluvu o vrátení ďalšieho členského vkladu, Zmluvu o budúcej darovacej zmluve. Čo sa týka ukončovania zmlúv, t.j. prevzatia cestových šekov po splatnosti zmlúv, tieto sa preberali do konca februára 2002. Peniaze, ktoré ľudia priniesli, boli určené na zhodnotenie. Vedeli, že spoločnosť DRUKOS, a.s. sa zaoberá obchodnou činnosťou a leasingovou činnosťou, čiže preto peniaze vkladali, aby sa zhodnotili. Od marca - začiatku apríla 2002 ukončovali zmluvy a preberali cestovné šeky podľa ponuky, ktoré každému klientovi zaslali z Banskej Bystrice. Išlo o ponuky, ktoré boli ponúkané DRUKOS, a.s. Klientovi vystavili potvrdenie o prevzatí cestovného šeku a uzatvorili Dodatok k zmluve o budúcej darovacej zmluve. Svedkyňa bola splnomocnená na podpisovanie za stranu BDV družstvo. V rámci tohto Dodatku zanikla povinnosť vyplatiť prisľúbený výnos, resp. dar. Ďalej pripravila Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú podpisoval klient a následne na to sa táto zmluva zaslala na podpis na centrálu do Banskej Bystrice. V rámci tejto zmluvy pohľadávku predstavoval členský vklad do BDV družstva a obsahom zmluvy boli podmienky ponúkané DRUKOS, a.s.. Klienti pristupovali najmä na mesačné splátky po dobu 10 rokov, čo sa týka polovice vkladu a na mesačné splátky na kapitálové poistenie do Poisťovne Drukos na dobu 10 rokov, čo sa týkalo druhej polovice vkladu. Po 1. štvrťroku 2002 sa vyplácalo oneskorene. Svedok I.. C.. pôsobil od roku 1994 do 2007 v Allianz Slovenskej poisťovni. Robil makléra a jeho hlavnom úlohou bolo vyhľadávať klientov na poistenie. Svedok uviedol, že bol oslovený spoločnosťou DRUKOS so žiadosťou o získanie o možnosť životného poistenia prostredníctvom spoločnosti Allianz. Produkt označený M1J a M1J spočíval vo vyplatení jednorázovej čiastky na konci dohodnutej poistnej doby. Bol im poskytnutý zoznam osôb, ktorý by boli na tú dobu poistení a pri dožití by dostali sumu. Do styku prichádzal len s manažmentom spoločnosti DRUKOS, nie s investorom. O produkte komunikoval s obž. V.. C.. a s T.. ako jeho námestníkom. Svedok predpokladá, že k sprostredkovaniu toho obchodu s poisťovňou Alianz nedošlo a ak nebolo zaplatené poistné, tak nemohla vzniknúť ani poistná zmluva. Na otázku prokurátora aká by bola časová návratnosť takejto investície svedok uviedol, že zmluva o životnom poistení by bola uzatvorená na 10, 12, 15 rokov. Svedok C.. C.. uviedol, že nastúpil do DRUKOS, a.s. 01. 03. 2000. Bol poverený V.. C.., aby pripravil žiadosť na vydanie licencie pre poisťovňu DRUKOS. Žiadosť pripravili k 30. 06. 2000. Úrad pre finančný trh vydal licenciu a 01. januára 2001 zahájili činnosť. DRUKOS, a.s. vložil do poisťovne základné imanie v sume 80 miliónov Sk. Do septembra roku 2001 uzatvorili takmer 13 tisíc poistných zmlúv. Na konci

roka 2001 sa zvyšovalo základné imanie akciami o 36 miliónov korún. Vo februári 2002 V.. C.. ohlásil v televízii Markíza, že BDV prestáva vyplácať svoje vklady a to bol začiatok konca poisťovne. Akcie postupne stratili svoju hodnotu, nemali dostatok zdrojov a od 01. 08. 2003 bola poisťovňa DRUKOS v likvidácii. Podarilo sa im ešte umiestniť poistný kmeň spolu s 25 - 26 miliónov Sk rezerv do inej poisťovne. Na záchranu BDV družstva bolo dohodnuté, že DRUKOS, a.s. bude platiť za klientov do poisťovne DRUKOS určité finančné prostriedky za zmluvy. Poisťovňa DRUKOS poistila členov BDV, ktorí o to prejavili záujem s tým, že bola forma odškodnenia taká, že 50% sa bude odškodňovať a 50% sa bude teda dávať do poisťovne DRUKOS. Svedok dodal, že takt to fungovalo do septembra 2002. Z notárskej zápisnice o priebehu a ukončení likvidácie poisťovne, ktorú svedok použil pri svojej výpovedi súd zistil, že v Poisťovni Drukos a.s. bola najväčším akcionárom spoločnosť DRUKOS, a.s., ktorá vlastnila akcie v hodnote 80.000.000,-Sk. Obžalovaný V.. C.. vlastnil akcie v hodnote 9.000.000,-Sk a B. akcie v hodnote 9.000.000,-Sk. Menovaní akcionári vložili vklad formou akcií DRUKOS, a.s.. Svedok poškodený I.. T.. sa dozvedel z rôznych letákov a televízie, že Drukos výnos má dobré podmienky pre investovanie a keďže bol podnikateľ a chcel svoju firmu trošku zveľadiť. Preto tieto prostriedky investoval. V roku 1999 uzatvoril zmluvu a dostal zmenku, prevod ktorej sa potom uskutočnil na AUTODRUKOS. Mal za to, že táto firma bude peniaze splácať zo svojich podnikateľských aktivít. Splatnosť tej zmenky bola 01. 10. 2002. Dlh bol rozdelený na 15 splátok a z tých splátok dostal jednu dňa 12. 10. 2002 vo výške 77 350,-Sk. Iné peniaze nedostal. Pri uzatváraní zmluvy (myslené zmluvy o pôžičke) bol uistený, že je to v poriadku, že investované prostriedky mu budú skutočne vyplatené. Z letákov vedel, že peniaze, ktoré im požičia použijú na rozvoj podnikateľských aktivít spoločnosti, a to hlavne na leasingovú činnosť. Bola mu prezentovaná trojnásobná garancia návratnosti finančných prostriedkov. Vložil sumu 500 000,-Sk, pričom pri vkladaní týchto peňazí vedel, že tam sú vysoké úroky, i keď i banky v tom čase mali okolo 20-22 % úroky. Mal za to , že peniaze požičiava firme DRUKOS a tieto peniaze sú ručené. Svedkyňa poškodená S.. J.. vypovedala, dňa 03. 11. 1999 vložili do DRUKOSu 400 000,-Sk na dobu 3 rokov. Zásadný vplyv na jej rozhodnutie vložiť peniaze do DRUKOS mali sľubované výnosy a to, že verili V.. C.. O možnosti investovať sa dozvedeli z časopisov, z reklám a televízie. V kancelárii spoločnosti DRUKOS v Banskej Bystrici, kam prišla s manželom, im vysvetlili možnosti, t. j do čoho môžu investovať peniaze a tvrdili im, že je tam trojnásobná garancia. Dostali aj zmenku. Na možné rizika neboli upozornení. Od pracovníčky dostali leták, z ktorého sa dozvedeli aké aktivity chce vyvíjať DRUKOS. Dohodli sa tak, že budú dostávať splátky, a to v prvom roku 2000 v sume 124 000,-Sk, v druhom roku rovnako a v treťom roku dostanú naspäť tých 400 000,-Sk + ešte 124 000,-Sk korún. Prvý rok a druhý rok dostali splátku v dohodnutom termíne, tretiu splátku, ktorou mala byť preplatená celá zmenka v novembri roku 2002 už nedostali. V júni 2009 dostala poštou od správkyne konkurznej podstaty DRUKOSU sumu okolo 3600 - 3700,-€. Svedok poškodený R.. M.. dodal, že sa cíti byť podvedený, pretože všade bola reklama Drukos výnosnulové riziko. Do DRUKOSu dal 6,5 milióna. Peniaze si našetrili s manželkou, chceli kúpiť dom. Pri uzatváraní zmluvy v pobočke DRUKOSu v Bratislave nebol zamestnancami pobočky upozorňovaný na žiadne riziko. V kancelárii spolu s manželkou videli náčrt, kde boli tie pozemky v Dunajskej Lužnej, na ktorých sa mali stavať domy. Peniaze mala spoločnosť investovať s tým, že tieto peniaze budú zarábať. Zmluvu uzatvoril na 1 rok a potom každý rok zmluvu obnovovali. Každý rok dostali po roku výnos, ešte došetrili a peniaze nikdy nevyberali, vždy len dokladali. I keď sa so svojim nárokom prihlásil do konkurzu a nárok mu bol priznaný, žiadne peniaze mu doposiaľ neboli vyplatené. Svedok poškodený V.. Ř.. uviedol, že sa s manželkou po prežitej osobnej tragédii rozhodli pomôcť deťom s onkologickým onemocnením tak, že im venujú 1 milión korún. Na základe veľkej televíznej reklamy, v ktorej sa uvádzalo, že DRUKOS zhodnocuje vklady 10-20-30 % sa rozhodli v roku 2000 vložiť 1 200 000,Sk, s tým že mu mal byť vyplatený 20% výnos. Pri obnovení zmluvy po roku peniaze ani dar nevybral, ale sa zaviazal nechať tam peniaze ešte rok. Po uplynutí dohodnutého času v júni 2002 prišiel do kancelárie spoločnosti, kde mu povedali, že mu peniaze vydať nemôžu. Zmluva mu končila 12. 06. 2002 a mal dostať 1 525 000,-Sk. Okrem zmluvy dostal aj cestovný šek na sumu 1 525 000,-Sk. Namiesto

peňazí dostal prehlásenie BDV, ktorým potvrdzuje, že riadne eviduje záväzok voči jeho osobe vo výške nevyplatenej hodnoty cestovného šeku splatného 12. 06. 2002 vyplývajúci zo zmluvy zo dňa 11. 07. 2001. Dodal, že podľa zmluvy nebolo žiadne riziko, pretože za vklad ručil DRUKOS. Vyplývalo to aj z propagačných materiálov, kde sa uvádzalo rizikový stupeň nula. V televízii bolo povedané, že družstvo DRUKOS tieto vložené peniaze dokáže zúročiť vo výške 10-20-30%, nebolo povedané akým spôsobom. Z vložených peňazí mu dosiaľ nebolo nič vyplatené. Dňa 15. 01. 2009 dostal peňažný poukaz na čiastku 331,94€ od Krajského súdu Banská Bystrica. Bola to čistka, ktorá zostala po zaplatení všetkých výdavkov na konkurz. Svedok dodal, že DRUKOS navrhoval 4 varianty riešenia, ktoré považoval za zavádzajúce a neprijateľné včítane tej, ktorou za ich peniaze mali mať životné poistenie, pričom peniaze mala im vrátiť poisťovňa po 10 rokoch s tým, že im bude pridané 5%. Neprijateľné bolo ani riešenie predajom akcií v hodnote 1000,-Sk, pretože DRUKOS údajne nespĺňal podmienky stanovené burzou a nemohol na tejto burze fungovať. Jeho 1525 akcií by tak malo nulovú hodnotu. Súd vykonal dokazovanie listinami z 11. 07. 2001, a to Žiadosťou o vloženie ďalšieho členského vkladu do BDV družstva - žiadateľ V.. Ř.., Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva medzi zmluvnými stranami BDV družstvom zastúpená V.. C.. a členom družstva V.. Ř.. a Zmluvou o budúcej darovacej zmluve 29626/2001 medzi BDV družstvo zastúpená V.. C.. a V.. Ř.., Zmluvou o zriadení záložného práva k cenným papierom č. 29626/2001, záložný veriteľ V.. Ř.., záložca Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s.r.o., výdavkovým pokladničným dokladom a príjmovým pokladničným dokladom (č.l. 103 102 - 103 106 zv. 337), z ktorých zistil, že v tomto zmluvnom vzťahu BDV družstvo je zastúpené V.. C.., predsedom predstavenstva. Na základe Dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu sa zmluvné strany dohodli na vrátení ďalšieho členského vkladu vyplývajúceho zo žiadosti o ďalší členský vklad do BDV družstva vo výške 1.525 000,-Sk ku dňu 12. júl 2002. Predmetom zmluvy o budúcej darovacej zmluve je darovanie finančnej čiastky vo výške 320 250,-Sk v deň uzatvorenia darovacej zmluvy, t. j. 12. júla 2002. Podmienkou pre uzatvorenie darovacej zmluvy je dodržanie všetkých zmluvných podmienok dohodnutých v Dohode o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k cenným papierom č. 29626/2001 súd zisťuje, že záložca Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s.r.o. je zastúpená V.. C.. ako konateľom tejto spoločnosti, pričom predmetom záložného práva sú cenné papiere - akcie emitenta CP DRUKOS, a.s. v počte 1845 kusov. Zmluvné strany sa dohodli, že záložné právo k cenným papierom sa zriaďuje na dobu určitú, a to do splatenia vyrovnávacieho podielu a daru zo strany BDV družstva. Svedok poškodený N.. J.. vedel o spoločnosti DRUKOS to, že predávala autá a robila ich servis. Robila i leasing vozidiel a mala zásielkový predaj. Mal za to, že tá firma mala potenciál na to, aby dokázala s peniazmi narábať. V tom čase chcel stavať, a tak sa rozhodol svoje peniaze zúročiť. Vedel, že DRUKOS má základný majetok a predpokladal, že táto spoločnosť sa tak nemôže „ľahko stiahnuť z trhu“. O možnosti investovať sa dozvedel z masívnej kampane. Svedok dodal, že sa nehovorilo o tom na aký účel budú jeho peniaze použité. Bol uzrozumený s tým, že DRUKOS ručil akciami za pohľadávky BDV. Bolo to tak napísané. Svedok uviedol, že 22. 05. 2001 vložil 1 982 000,-Sk - dátum výberu 22. 05. 2002. Ďalší vklad bol 21. 06. 2001 - dátum výberu 22. 06. 2002 - 1 200 000,-Sk. Ďalší vklad bol 27. 08. 2001 - dátum výberu 29. 08. 2002 - 100 000,-Sk. 27. 08. 2001 ten istý deň vložil ešte 400 000,-Sk, potom 01. 02. 2002 - 700 000,-Sk, 04. 02. 2002. Výber mal byť 05. 02. 2003 v sume 2 792 000,-Sk a 14. 12. 2001 v sume 1 700 000,-Sk. Navyše mu bolo sľubovaných 20%. Vrátených mu bolo 60 300,10 €. Svedok poškodený W.. Q.. hľadal spôsob ako si zadovážiť peniaze na opravu rodinného domu, ktorý získal v reštitúcii. V decembri 2001 dal 3,5 mil.. Dar mal byť cez 2,5 milióna. O možnostiach investovania v BDV družstve sa dozvedel z televízie. V decembri 2001 dal 3,5 mil. a o tieto peniaze prišiel. Zmluvu podpisoval na pobočke v Bratislave. Pred podpisom zmluvy nebol zamestnankyňou poučený o možných rizikách. Pri rozhodovaní mala naňho vplyv reklama, ktorá sa vysielala každých 15 minút a od nemenovaného priateľa sa dozvedel, že to funguje, že on dostal nejakú čiastku. Na otázku, či s ním bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k cenným papierom Drukosu svedok uviedol, že nevie čo to znamená, ale nejakú zmluvu podpisoval. Dodal, že žiadal výpis, ale bolo mu povedané, že tam nič nie je. Pri podpisovaní zmluvy sa stal členom BDV. S obsahom zmluvy sa pred jej podpisom oboznámil.

Svedkyňa poškodená C.. Š.. investovala peniaze, na základe veľkej mediálnej kampane. Vložila 1 milión korún. Pri uzatváraní zmlúv v pobočke v Bratislave nebola informovaná o možných rizikách, ale sama sa informovala a bola ubezpečená, že nemám mať strach. Pokiaľ sa jedná o účel použitia jej financií tak vtedy rozprávali o tom, že by otvárali autosalóny, že by sa zaoberali autami a neskôr výstavbou domov. Uprednostnila toto riešenie pred vkladom peňazí do banky preto, lebo spravili veľkú reklamu v televízii, v rozhlase alebo v časopisoch. Myslela si, že je to múdre. Vtedy nevedela, že sú v tom vyššie riziká. Po konkurznom konaní dňa 12. 06. 2009 dostala poštou 9 264,76,-€. Svedok poškodený P.. Š.. dodal, že k vloženiu peňazí do DRUKOSu ho motivovala reklama. Z tej sa dozvedel i o činnostiach DRUKOSu. Svedok poškodený B.. I.. dňa 10. 01. 2001 v Bratislave vložil 200 tisíc Sk. Po desiatich dňoch zistil, že banka pána C.. krachuje. Hneď žiadal, aby mu boli vrátené peniaze, avšak dostal odpoveď, že aby čakal vo februári v roku 2003. Peniaze potreboval na opravu strechy. Uviedol, že „z obyčajného človeka urobili chudáka, sprostáka…“. Cíti sa byť ponížený. Tieto peniaze si odkladal celý život. Pracoval ako šofér. Bolo mu zamestnankyňou povedané, že sú solventní a že im môže veriť. Dala mu číslo účtu, na ktoré mal poslať peniaze. Z reklamy vedel, že Drukos vynášal 20 alebo 40%. 20% tak, nie 40%. Podnetom pre vloženie peňazí dala mu televízia Markíza, ktorá dennodenne vysielala každú pol hodinu reklamu. Uveril, že sú lepší, že dávajú lepšie výnosy, uveril po toľkom nátlaku. Súdu bola doručená písomnosť od adresáta B.. C.. prílohu ktorej tvorí: vyhlásenie BDV, dohoda o vrátenie ďalšieho členského vkladu z BDV družstva z 10.02.2002, zmluva o zriadení záložného práva k cenným papierom, cestovný šek, reakcia na oznam od združenia poškodených občanov, oznámenie BDV družstva, žiadosť o predčasné zrušenie zmluvy, výpis z účtu Slovenskej sporiteľne, a poukážka do Poštovej banky, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. 08. 2003, vklad BDV družstvo, vzor prihlášky konkurzného veriteľa do konkurzu úpadcu a možnosti vysporiadania pohľadávky členov družstva voči BDV družstvu a tieto listiny evidované na č.l. 102 872 - 102 887 zv. 336 súd vykonal ako dôkaz. I v tomto prípade v dohode o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva vystupuje obž. V.. C.. v zastúpení BDV družstva, pričom zmluvné strany sa na základe tejto listiny dohodli na vrátení sumy 199 900,-Sk dňa 11. 02. 2003. Cestovný šek č. 44310/2002 dokazuje, že BDV družstvo sa zaväzuje za tento šek zaplatiť sumu 199 900,-Sk v deň jeho predloženia k výplate, a to 11. 02. 2003. Z písomnosti od spol. Drukos a.s. o možnosti vyporiadania pohľadávky členov družstva voči BDV družstvu z 20. 03. 2002 súd zistil, že boli ponúkané možnosti vyporiadania pohľadávky členov družstva voči BDV, a to formou Životného kapitálového poistenia alebo formou kombinácie 50% členského vkladu formou Životného kapitálového poistenia a 50% členského vkladu formou splátkového kalendára rozloženého na obdobie 10 rokov alebo kombinácie 50% členského vkladu formou Životného kapitálového poistenia a 50% členského vkladu vysporiadaných formou predaja akcií Drukos, a.s. alebo vysporiadanie formou predaja akcií spoločnosti Drukos, a.s. Svedok Š.. I.. uviedol, že sa v roku 2002 stal predsedom Združenia poškodených občanov. V roku 2002 sa stal i členom predstavenstva spoločnosti DRUKOS, a.s. Spolupracoval v tom čase s obžalovaným, ktorý bol generálnym riaditeľom spoločnosti a ktorý súhlasil s tým, že podpisové práva prejdú na predstavenstvo spoločnosti. Po nástupe s pomocou ekonóma analyzovali hnuteľný, nehnuteľný majetok, stavy účtov spoločnosti, pohľadávky spoločnosti. Uvažovali nad tým, že spoločnosť nepôjde do konkurzu, ale sa využije zákonná možnosť vyrovnania. Urobila sa kategorizácia hnuteľného a nehnuteľného majetku do troch takých základných skupín, kde prvá skupina bol majetok, ktorý prinášal zisky spoločnosti. Druhá kategória bol majetok, ktorý by mohol pri malých investíciách priniesť v krátkodobom horizonte zisky spoločnosti a tretia kategória bol majetok, ktorý nikdy neprinášal zisky spoločnosti, ale vždy bol, vytváral iba prebytočné náklady spoločnosti. V tom čase spoločnosť nebola schopná sa vyrovnávať. V pokladni bolo 300 000,-Sk a účty spoločnosti Drukos a.s. boli zablokované. Nebolo možné riešiť základnú otázku obnovenia činnosti spoločnosti, nemali prostriedky na zabezpečenie záležitostí, ktoré s tým súviseli. V máji 2003 podali návrh vyhlásenie konkurzu. Po odchode V.. C.. prevzal funkciu generálneho riaditeľa a začal riešiť ďalšie otázky týkajúce sa vykonania inventarizácie materiálu dovezeného z maloobchodov spoločnosti DRUKOS, a.s. Neexistovali doklady o inventarizácii medzi pobočkami a centrálnou evidenciou DRUKOSU. Riešili i otázku dcérskych spoločností, odstupné, otázky odpredajov obchodných podielov. Drukosu CZ nemal prostriedky na

prevádzku, problémom bola aj prevádzka na Zvolenskej ceste v Banskej Bystrici. Došlo k zastaveniu činnosti prevádzky, pretože Porsche zobralo vozidlá. V spoločnosti Komfort a ostatných leasingových spoločnostiach podľa súpisov majetku zistil, že tam dochádzala k neoprávnenej manipulácii s majetkom. V maloobchodných predajniach spoločnosti nebolo možné identifikovať položky. Svedok len v tom vidí stratu peňazí veriteľov v sume 8 195 000 466,-Sk. Dodal, že obž. V.. C.. Zmluvou o členskom vklade previedol na Združenie poškodených občanov pohľadávku s vlastnou zmenkou v objeme 5 miliárd slovenských korún. Ďalej na Združenie poškodených občanov previedol problém za 7 miliárd slovenských korún spočívajúci v nepripustení do privatizácie. Svedok pripomenul i nevymožiteľnosť pohľadávky Ekotermálu Košice, ktorá nezaplatila za čistiace vozidlá a ďalšie. Pohľadávky Komfortu boli v takom stave, že správca konkurznej pohľadávky musel kompletizovať rok a pol tieto pohľadávky s niekoľkými pracovníkmi. Objem pohľadávok je v objeme 1,2 miliardy korún. Svedok poukázal na netransparentné nakladanie s majetkom DRUKOSU i v ďalších zaznamenaných prípadoch. Svedok Š.. C.. ako konateľ spoločnosti OPV, spol. s r.o. predal spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. podnikateľský zámer so zameraním na vypracovanie podkladov „Zmenkový obchod“. Za stranu DRUKOS, spol s r.o. preberací protokol podpísal V.. C.. V rámci zmluvy bolo dohodnuté, že počas realizácie tohto produktu sa spol. DRUKOS, spol s r.o. zaviazala uhrádzať podiel na výnose z tohto produktu, ktorý sa aj realizoval v období r. 1998-1999. Za tento produkt spoločnosť DRUKOS, spol. s r.o. zaplatila viac ako 5 000 000,-Sk. Súčasťou tohto produktu bolo aj určovanie úrokových sadzieb. Tieto sa určovali na základe analýzy podnikateľskej činnosti spoločnosti DRUKOS, spol s r.o. Súd vykonal dokazovanie i listinou - Preberacím protokolom z 01. 07. 1998 o odovzdaní „Podnikateľského zámeru“ so zameraním na vypracovanie podkladov Zmenkový obchod (č. l. 11 877, zv. 47). Svedkyňa X.. E.. pracovala v spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. od augusta 1998 na pozícii finančný analytik na podnikateľskom oddelení, kde bola úloha vypracovať podnikateľské zámery pre banky. Podnikateľské zámery mali slúžiť na získanie úverov. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný ako generálny riaditeľ presadzoval svoje zámery aj napriek tomu, že zo strany podriadených mu boli poskytované iné návrhy. Svedok I.. I.. od konca marca 2000 do roku 2002 pracoval v spoločnosti DRUKOS, a.s. ako vedúci finančného oddelenia. Jeho pracovnou náplňou bolo zabezpečenie platobného styku, zostavovanie podkladov pre rozhodovanie riaditeľa spoločnosti o denných úhradách, o stave pohľadávok, záväzkov, zásob, na bankových účtoch a hotovosti v pokladni. Na základe toho riaditeľ rozhodoval o tom, koľko záväzkov bude uhradené. Každý deň oddelenie vypracúvalo prehľad o výške príjmov DRUKOS, a.s. v členení podľa jednotlivých hospodárskych činností a o výške záväzkov v danom dni, za podľa jednotlivých hospodárskych činností. Na základe toho riaditeľ firmy rozhodoval, akú sumu peňazí určí na úhradu záväzkov jednotlivých obchodných činností, resp. divízií akciovej spoločnosti. Úlohou oddelenia bolo zabezpečiť úhradu záväzkov na základe dodávateľských faktúr, čiže zabezpečiť denný cash-flow a zozbierať údaje od jednotlivých divízií, resp. stredísk podľa obchodných členení podľa obchodnej činnosti o stave ich zásob, pohľadávok, stav ich záväzkov. Oddelenie poskytovalo údaje o peňažných tokov po jednotlivých strediskách, za jednotlivé hospodárske činnosti oddelene. Pri rozdeľovaní cashflow na úhradu jednotlivých záväzkov riaditeľ spoločnosti vždy trval na tom, aby jednotlivé strediská mali vždy vyššie príjmy než výdaje, aby boli schopné zarobiť na úroky, ktoré DRUKOS, a.s. poskytoval vkladateľom - občanom. Záväzky vznikali buď na základe dodávateľských faktúr, ktoré sa zhromažďovali na finančnom oddelení v centrále DRUKOS, a.s., kde boli zaevidované do účtovníctva ako dodávateľské faktúry. Vtedy vznikol záväzok z obchodného styku. Následne v účtovnom systéme bolo zrátané koľko je záväzkov k danému dňu a riaditeľ rozhodoval, že v akej sume sa záväzky uhradia za dané stredisko. Strediská boli povinné tvoriť zisk zo svojich činností a na základe toho splácali pôžičku prostredníctvom vnútropodnikovej banky centrále spoločnosti. Sledovali denný stav na účtoch a vždy ráno podľa výpisov z účtov z banky oznámili riaditeľovi aký je stav peňazí na účtoch DRUKOS, a.s.. V čase jeho pôsobenia sa používali účtovné programy, v ktorých sa priamo vykonávalo účtovníctvo. Firma DRUKOS, a.s. používať účtovný softvér od dodávateľa bratislavskej firmy EMEL, ktorý slúžil ako bežný účtovný program, fakturácia, evidencia, pohľadávky, záväzky, bežný účtovný softvér. Účtovný softvér od firmy EMEL obsahoval v sebe aj modul tzv. vnútropodnikovej banky. Bol to automatický modul, do ktorého nezasahovali používatelia. Čerpal údaje z účtovníctva, čiže presné údaje o tokoch príjmov a výdavkov. Na základe toho mal určiť, či dané stredisko, ktoré uskutočňovalo určitú hospodársku činnosť, dokáže

generovať príjem alebo jeho výdavky prevyšujú jeho príjem. Účelom tohto vnútropodnikového systému sledovania vnútropodnikovej banky bolo zistiť, že či to dané stredisko dokáže vygenerovať objem peňazí nad objem výdavkov, ktoré minie a zároveň s akým úrokom dokáže vygenerovať ten príjem. Každé stredisko na začiatku dostalo ako keby úver od centrály DRUKOS, a.s. a ten bol vyrátaný presne podľa výšky vkladov od občanov. Každé stredisko dostalo svoj podiel a úlohou činnosti toho strediska bolo zabezpečiť, aby podiel vkladov od občanov dokázalo zhodnotiť a vrátiť naspäť DRUKOS, a.s., aby ten mohol vyplácať občanom. Účelom vnútropodnikovej banky bolo vlastne sledovať schopnosť daného strediska vygenerovať dostatok peňazí, vygenerovať dostatočný príjem na to, aby dokázalo splácať tú danú istinu, ten úver, ktorý dostalo od centrály. Na základe toho riaditeľ rozhodoval, koľko záväzkov v danom dni bude zaplatených. Prevodný príkaz do homebankingu bol podpisovaný riaditeľom priamo a parafovaný vedúcim strediska. Riaditeľ v čase svojej neprítomnosti vždy určoval zástupcu, ktorý rozhodoval o týchto prevodoch. V prípade, ak BDV družstvo nemohlo pokryť záväzky vlastnými peniazmi, dochádzalo k prevodom z účtov DRUKOS, a.s. na účty BDV, aby mohli byť občania vyplatení. Najviac k tomu dochádzalo v období, keď bolo oznámené v médiách zastavenie vyplácania a prijímania vkladov. Vtedy denne dochádzalo k tomu, že záväzky voči občanom boli vyplácané z účtov DRUKOS, a.s., teda z hospodárskej činnosti DRUKOS, a.s.. Prichádzalo menej peňazí z BDV a viac bolo treba vyplácať. Údaje o tom, akú výšku záväzkov v danom dni má spoločnosť BDV družstvo dostávali priamo od BDV družstva. Riaditeľ schvaľoval výšku peňazí, ktorá sa vyplatí občanom. Svedok dodal, že v Rumunsku bola obchodná kancelária, ktorá mala pripraviť fungovanie splátkového predaja. Nazdáva sa, že pozastavenie vyplácania občanom po udalostiach v roku 2002 zapríčinilo, že tento splátkový predaj nebol rozbehnutý. Svedok potvrdil, že do Kazachstanu posielali asi dvakrát finančné prostriedky, svedok si nepamätal za akým účelom. V súvislosti s podnikateľským zámerom vo Švajčiarsku mali rokovania so zástupkyňou poisťovne Prudential, a to investičnej spoločnosti Prudential - Bache. Cieľom tejto spoločnosti bolo získať DRUKOS, a.s. ako klienta pre investovanie do investičných alebo podielových fondov, ktoré spravuje spoločnosť Prudential - Bache. K dohode však nedošlo. Najskôr boli prekážky v legislatíve, neskôr chýbali voľné zdroje. Mnohé zo spoločností, ktoré ponúkali sprostredkovanie obchodovania na kapitálových trhoch sa ukázali ako nespoľahlivé firmy. Nedošlo k dohode ani s jednou zo spoločností. Drukos Finance o.c.p. bola založená kvôli tomu, aby Drukos, a.s. mohla obchodovať na kapitálových trhoch. Drukos Finance sa začal zaoberať aj faktoringom. Došlo k prevodu finančných prostriedkov na firmu Transtrading, pretože bol zámer investovať do amerických akcií na trhu Nasdaq s cieľom zhodnotenia finančných prostriedkov. Svedok nevedel, či cash-flow Drukos Finance o.c.p bol plusový alebo mínusový. Svedok dodal, že bol oprávnený prostredníctvom telefónu dohodnúť s bankou krátkodobý terminovaný vklad, aby sa peniaze zúročili vyššou sumou než bola bežná sadzba na bežnom účte za tým účelom mal podpisový vzor a bol splnomocnený na uzatváranie terminovaných vkladov v banke, hlavne overnighty, ktoré robili každodenne. Termínované vklady sa zriaďovali za účelom vyššieho zhodnotenia voľných peňažných prostriedkov, pretože bežné účty boli nízko úročené, pričom jednodňové a niekedy aj viacdňové terminované kontrakty boli úročené oveľa vyššou sadzbou. Išlo o obchodovanie priamo medzibankovom peňažnom trhu Slovenskej republiky. Svedkyňa C.. Č.. nastúpila do Drukosu, spol. s r.o. v r. 1994 ako sekretárka. V.. C.. a vnímala ako náročného šéfa, ktorý trval na tom, aby bola zapísaná každá písomnosť do knihy pošty. Došlé faktúry dávali na ekonomické oddelenie alebo priamo strediskám. Každé ráno obž. V.. C.. požadoval ekonomické výsledky. Tie prichádzali e-mailom z jednotlivých stredísk a dcérskych spoločností DRUKOSu a boli v tabuľkovej forme. Svedkyňa C.. D.. v čase od roku 1996 do 2004 pracovala v spoločnosti DRUKOS na pozícii metodik informačnej sústavy. Vypracúvala metodické pokyny týkajúce sa zapracovania zákona do postupov účtovania. Splátkový predaj Drukos Komfort bol účtovaný dvomi spôsobmi. Účtovali ako leasing, kedy odpisy šli do nákladov, konkrétny predmet sa zaradil do majetku, vykonávali sa odpisy. Splátky, ktoré zákazník platil išli do výnosov. Druhý spôsob účtovania bol priamo predaj, kedy vznikli len pohľadávky voči zákazníkom. Predmet sa predal a vznikla pohľadávka voči tomu zákazníkovi. Vtedy nevznikli odpisy. Svedkyňa dodala, že finančné prostriedky, ktoré prichádzali od fyzických osôb do BDV družstva a do

spoločnosti Drukos prichádzali na samostatný účet. Osobitný účet, z ktorého by sa hradili prevádzkové náklady nemali zriadený a svedkyňa dodala, že ten by sa ani nemal z čoho tvoriť. Svedkyňa X.. I.. vypovedala, že do firmy DRUKOS nastúpila koncom roku 1999 najprv do pozície finančného pracovníka, od roku 2000 ako ekonomická riaditeľka. Mala na starosti styk s daňovými úradmi, so štatistikami, s poisťovňami. Riadila všeobecnú učtáreň, učtáreň na lízingu, na Komforte, oddelenie pohľadávok, rizikových pohľadávok, zabezpečovanie vymáhania pohľadávok a po odchode T.. aj podnikateľské oddelenie. Mala na starosti celkovú evidenciu finančných tokov DRUKOS, a.s. a všetky činnosti, ktoré sa vykonávali v DRUKOS, a.s. boli zamerané na podnikateľské aktivity, a to na lízingové zmluvy, Komfort, kúpu a predaj áut, na realizáciu nehnuteľností. Veľa peňazí bolo investovaných do rôznych pozemkov a hlavne v roku 1999 do podnikateľskej aktivity „Vaša vlna privatizácie“, ktorá bola náročná na náklady, hlavne na reklamu. „Vaša vlna privatizácie“ bola smerovaná k získaniu strategických podnikov. Táto aktivita prebiehala formou dvoch spôsobov zaistenia investícií pre ľudí, ktorí vkladali peniaze, a to formou Združenie fyzických osôb - peniaze boli ukladané priamo v bankách na terminovaných položkách, pričom všetky tieto finančné prostriedky mali byť ľuďom vrátené, a pretože tieto finančné prostriedky nepostačovali, vzniklo Združenie DRUKOS a BDV družstvo. Podnikateľská činnosť združenia bola zameraná na obstaranie leasingových predmetov Komfortu a na podnikateľské aktivity, ktoré robil DRUKOS, a.s. Predstaviteľom Združenia DRUKOS a BDV družstvo bol V.. C.. Združenie účtovalo sa samostatnom účtovnom stredisku tak, že sa spojili náklady a výnosy súvisiace s tou činnosťou a hospodársky výsledok sa rozdelil. BDV družstvo vkladalo do združenia finančné prostriedky získané od obyvateľstva. Táto forma predstavovala rizikovejšiu skupinu na investovanie, pretože tam boli sľubované väčšie úroky, s väčším rizikom. BDV družstvo bolo členom združenia v rámci „Vašej vlny privatizácie“. Od začiatku roka 2000 do februára sa tam zbierali dlhopisy, ktoré mali byť použité v rámci privatizácie. Podnikateľským zámerom bolo zúčastniť sa kupónovej privatizácie, privatizácie strategických podnikov, ako bola Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa a Slovenský plynárenský priemysel. Svedkyňa dodala, že „Vaša vlna privatizácie“ smerovala k získaniu strategických podnikov, a preto bola presvedčená, že všetky ostatné aktivity sú len dočasné riešenie. Tieto podnikateľské zámery boli vo firme prezentované obžalovaným V.. C.. BDV družstvo účtovali ako združenie BDV družstva a DRUKOS. Účtovali sa spoločné náklady a výnosy, ktoré sa potom sa preúčtovávali. Aby mohli spoločne podnikať, museli byť obidva tieto subjekty platcami dane z pridanej hodnoty. Podklady, ktoré predkladali vedeniu DRUKOS vyplývali z účtovníctva, ktoré bolo auditované. Predstavenstvo dostávalo z ekonomického oddelenia doklady o hospodárení a účtovnú uzávierku overenú audítorom. Dodala, že v spoločnosti boli veľké problémy s tým, že tam nebolo riadne počítačové vybavenie. Svedkyňa uviedla, že ziskový bol lízing, predaj áut, bazáre a Komfort. Za ďalšie ziskové aktivity svedkyňa považuje pozemky v okolí Bratislavy, kde sa pripravovali stavebné pozemky a ktoré boli kúpené za nižšiu cenu v porovnaní s cenami pozemkov v súčasnej dobe. DRUKOS mal stavebnú firmu so zámerom vystavať rodinné domy. V tom čase sa na pokyn obžalovaného C. dávali peniaze do nehnuteľností. Svedkyňa uviedla, že bola súčasťou poradnej skupiny vedenia, ktorá každý týždeň z podnikateľských aktivít dala spracovať analýzy jednotlivým ľuďom, potom to spoločne prehodnotili a spísali zápisy s návrhom riešenia, ktoré dávali C.. On sa vyjadril slovom „súhlasím - nesúhlasím“. Svedkyňa uviedla: „On nám povedal áno - nie, on definitívne povedal, že touto cestou pôjdete, touto nie, toto budete realizovať, toto nie.“ Skupina risk manažment bola zriadená za účelom posudzovania podnikateľských zámerov v skupine DRUKOS, ako aj v súvislosti s prejednávaním dôležitých obchodov nad určitú sumu. Podklady pripravoval zodpovedný riaditeľ za svoj úsek a v rámci komisie ho predniesol. Členovia komisie hlasovali a vyjadrovali svoj názor. V.. C.. mal k výsledkom komisie právo veta. Svedkyňa potvrdila, že počas jej pôsobenia v skupine DRUKOS sa v súvislosti s Mongolskom nič reálne neudialo. Na otázku týkajúcu sa aktivít v Kazachstane svedkyňa uviedla, že v súvislosti s tým došlo k zaplateniu veľkej zálohy osobe - „nejaký ataché“, ktorá tam mala založiť spoločnú firmu. Vie, že peniaze sa nevrátili a vie že dávali podklady na žalobu. Pokiaľ sa jedná o podnikateľský zámer NASDAQ, v účtovníctve DRUKOS sa reálne neudiali nijaké obchody. V Rumunsku bol vypracovaný projekt s tým, že boli pripravené do tlače stravné lístky, mal sa rozbiehať aj splátkový predaj. Projekt bol pripravený po právnej a daňovej stránke, bol konzultovaný s poradcami v Rumunsku. Predpokladá, že projekt sa nezrealizoval z dôvodu nedostatku peňazí. Pri projekte Allianz sa jednalo sa o životné poistenie mladých,

ktorí týmto poistením ručili za hypotéky na získanie nehnuteľnosti. Projekt bol rozpracovaný, avšak skončil pre nedostatok finančných prostriedkov. Svedkyňa dodala, že „bolo to prepočítané a pripravené. Dcérska spoločnosť AMOS DRUKOS mala podľa svedkyne dobrý zámer s počítačmi, pričom došlo i k vyplateniu finančných prostriedkov pre ňu neznámej osobe z Detvy. V rokoch 2001 a 2002 sa začalo rozbiehať budovanie siete Komfort v Čechách, avšak podľa údajov svedkyne, i keď tam bola značná podpora, nemal sa kto tomu poriadne venovať, a preto projekt nedosiahol predpokladanú úroveň tak, ako to bolo na Slovensku. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kto určoval výšku úrokových sadzieb s odôvodnením, že toto neprechádzalo cez ekonomické oddelenie. Na konci roku dostávali iba sumu ktorá sa na to zaúčtovala do účtovníctva. Po pripomenutí výpovede z prípravného konania, kedy tvrdila, že úrokové sadzby určoval V.. C.. v spolupráci s T.., túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní potvrdila. Dodala, že potom, keď obžalovaný v televízii vyhlásil zastavenie vyplácania, došlo k problémom. Vie, že už v čase, keď boli zavreté pobočky, boli uzavreté zmluvy s ľuďmi na desaťročné splátky. Do augusta 2002, do času kým sa predal Komfort, dokázali presvedčiť ľudí, že v priebehu desiatich rokov sa im peniaze vrátia. Svedkyňa odhaduje, že pohľadávky DRUKOS v tom čase presahovali 1 miliardu slovenských korún. Na otázku, či ziskové aktivity boli spôsobilé garantovať splnenie záväzkov, ktoré boli vkladateľom sľubované, a to aj s prihliadnutím na návratnosť investícií svedkyňa uviedla, že v čase, keď došlo k zastaveniu vyberania aj vkladania - vo februári v roku 2002 - mali intenzívne rokovania s Volksbank o prefinancovaní všetkých záväzkov. Vtedy s podnikateľským oddelením robili podnikateľský zámer, v rámci ktorého došlo k prepočítaniu vrátenia peňazí za desať rokov pri desaťpercentnom úroku. Podnikateľský zámer bol na to, aby firma mala dlhodobé zdroje - desaťročné, cez ktoré by dokázala vrátiť svoje staré dlhy a zároveň vrátiť aj úver. Úver, ktorý chceli získať z Volksbank bol určený na vrátenie záväzkov voči malým vkladateľom. Pretože firma prišla o dôveryhodnosť, došlo k zastaveniu všetkých rokovaní. Spoločne s obžalovaným V.. C.. sa zúčastnila na rokovaniach s Volksbank, pričom zástupcovia tejto spoločnosti vyhodnotili ponúknutý projekt ako rizikový. Z dôvodu neúspešnosti rokovaní s Volksbank začali uzatvárať dohody s jednotlivými ľuďmi v domnievajúc sa, že z podnikateľskej činnosti dokážu vrátiť peniaze. Preto prolongovali splatnosť jednotlivých záväzkov. Keďže úver nebol poskytnutý a spoločnosť DRUKOS v tom čase už neprijímala iné prostriedky, ani nemala zdroje z bánk, pristúpila k úspornému režimu a minimalizovala svoje aktivity. Firma začala mať problémy s likviditou a svedkyňa predpokladá, že práve preto sa V.. C.. rozhodol predať Komfort. Svedkyňa na otázku týkajúcu sa formy riadenia spoločností odpovedala, že hlavnou riadiacou osobnosťou bol V.. C.., ktorý firmu riadil jednak denne, jednak formou týždenných porád. Úlohy zadával i písomne e-mailovou formou počas dňa. Príkazy od obžalovaného dostávala na poradách ústne alebo e- mailom. Svedkyňa X.. P.. bola v spoločnosti Drukos zamestnaná od januára do júna 2002 najprv na podnikateľskom oddelení a po 2 mesiacoch na učtárni. Jej nadriadenými boli na podnikateľskom oddelení I.. E.., potom E.., riaditeľka ekonomického oddelenia, na účtovnom oddelení pani D.. Uviedla, že podnikateľský úsek patril pod I.. a potom pod obžalovaného. Podieľala sa na spracovaní podnikateľských zámerov firmy DRUKOS, a.s. Pripravovali vstup DRUKOS, a.s. na burzu cenných papierov v Bratislave a vo Viedni a pripravovali akcie pre katalóg Komfort. Z počutia vedela, že v spoločnosti dochádzalo k veľkej výmene osôb a že V. si svoje záujmy presadzoval direktívnym spôsobom. Vo februári a v marci 2002 sa začali hromadné výbery peňazí z BDV družstva. Vtedy počula, že nie sú peniaze, že bude problém vyfinancovať ďalšie fungovanie spoločnosti…že nebude na výplaty. Svedok K.. S.. pôsobil v rokoch 2000-2002 na oddelení podnikateľských činností. Náplňou činnosti podnikateľského oddelenia bolo zostavovanie podnikateľských zámerov za účelom podávania žiadostí o úvery v rôznych bankách. Bol zodpovedný za prognózovanie vývoja cash flow obchodnej aktivity Komfort, t.j. splátkového predaja elektroniky cez katalóg Komfort. Údaje mal z účtovníctva a na základe nich mesačne prognózoval vývoj splátkového predaja. Koeficienty sa pohybovali v závislosti od splátok, ktoré boli stanovené na 6-9-12 mesačnú splátku. K tomu existovala metodika výpočtu koeficientov. Komfort bol ziskovou aktivitou. Rovnakou formou ako fungoval katalóg Komfort pripravovali katalóg Stavbár, kde by dochádzalo k splátkovému predaju montovaných domov. Túto myšlienku nestihli dopracovať. Svedok dodal, že nie všetky aktivity, ktoré mal DRUKOS boli tak ziskové, aby dokázali v danom období zabezpečiť vyplácanie všetkých pôžičiek. Z jeho pohľadu ekonóma bolo treba vykonať

redukciu aktivít a urobiť v nich nápravné opatrenia a potom by bol predpoklad vyplatenia dlhu, avšak s časovým odkladom splátok alebo s použitím úveru od banky. Uviedol, že na niektorých konkrétnych postoch boli nekompetentní ľudia a rozmach spoločnosti bol tak veľký, že sa nedali odkontrolovať kroky jednotlivých prevádzok. V rámci splátkového predaja díleri kontrahovali nových predajcov, pričom ich odmeny prevyšovali obchodnú maržu. Na základe kontrol túto skutočnosť uviedli i v podanej správe. Odmeňovací systém v spoločnosti bol postavený na percentách z obratu jednotlivých prevádzok. Banky prestali DRUKOSu poskytovať úvery z dôvodu prekročenia jeho úverovej angažovanosti a keďže aktivity rozmáhajúcej sa spoločnosti bolo potrebné financovať, pristúpilo sa k financovaniu z nebankových zdrojov. Takto sa v spoločnosti nahromadili finančné zdroje, ktoré prekračovali možnosti ich umiestnenia v zabehnutých obchodných aktivitách a na základe toho sa hľadali nové obchodné príležitosti aj v zahraničí. Svedok uviedol, že sa poukazovalo na to, že budúce obchodné aktivity nemusia byť ziskové. Obžalovaný V.. C.. trval na realizácii projektu. Svedok K.. Y.. pôsobil ako ekonóm v AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen od 01. 11. 2000 do začatia konkurzného konania v tejto spoločnosti. V prípade potreby, ak AUTODRUKOS, s.r.o. chýbali peniaze, tak sa uzatvorila zmluva o pôžičke so spoločnosťou DRUKOS. Pokiaľ ide o produkt DRUKOS výnos a zmenkové záväzky svedok uviedol, že v čase jeho pôsobenia v spoločnosti boli tieto produkty cez AUTODRUKOS, s.r.o. vyplácané. AUTODRUKOS, s.r.o. vyplácal zmenky z DRUKOS, a.s. a z BDV družstva cez jeden zvláštny účet, na ktorý poukazoval peniaze DRUKOS, a.s. a aj manipuloval s týmto účtom. Niektoré veci sa údajne započítali tak, že sa predalo auto napríklad za tretinu ceny a v pohľadávke sa to tak započítalo. DRUKOS, a.s. poukázal peniaze na tento účet a aj ich posunul ďalej. Bol tam nulový zostatok. Svedok uviedol, že pokiaľ sa jedná o samotné zmenky, ktoré sú uložené v AUTODRUKOS, s.r.o., tieto predstavujú pohľadávku AUTODRUKOS, s.r.o. voči DRUKOS, a.s., nakoľko za vyplatenie peňazí, ktoré bral od občanov DRUKOS, mal zodpovedať AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen. Svedok Q.. D.. B.. dodal, že pôsobil v AUTODRUKOS, s.r.o. od apríla 2000 ako výkonný riaditeľ a konateľ. Bol členom vrcholového manažmentu DRUKOS, a.s. Mal na starosti predaj nových vozidiel a servis týchto vozidiel vo Zvolene. Svedok uviedol, že v uzatváraných zmluvách bolo uvedené, že po ukončení určitých záväzkov voči fyzickým alebo právnickým osobám sa mali vyplatiť čiastky uvedené v týchto zmluvách z prostriedkov AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen. Peniaze sa vyplácali tak, že dostali dokumentáciu obsahujúcu zmluvy z materskej spoločnosti DRUKOS, potom sa z tejto spoločnosti previedli peniaze do AUTODRUKOS, s.r.o. a z tejto spoločnosti sa následne bankovým prevodom vyplácalo. Po februári roku 2002 došlo k ťažkostiam, financie im z DRUKOS, a.s. neprišli, a tak ďalšie prostriedky na výplaty nemali. Pred budovou AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen sa zhromažďoval veľký dav ľudí, ktorí žiadali svoje peniaze, pretože v zmluvách mali, že zaplatí AUTODRUKOS, s.r.o. Pred februárom 2002 vyplácali len tým ľuďom, ktorí podľa zmluvy mali svoje termíny avizované. Svedok uviedol, že táto činnosť spoločnosti AUTODRUKOS, s.r.o. neprinášala zisk. Svedok neobjasnil dôvod výkonu tejto činnosti spoločnosťou AUTODRUKOS, s.r.o., údajne sa rozhodlo o tejto činnosti skôr ako sa stal jej výkonným riaditeľom a konateľom. Pred ním bol konateľom spoločnosti V.. C.., T. a T.. Projekty, ktoré sa snažili budovať nedokázali doviesť do konkrétnych podôb. Žiaden zisk z aktivít, ktorých sa zúčastňoval v zahraničí, nemali. Príčinou tohto stavu bol fakt, že v zahraničí nepôsobili konkrétne dcérske spoločnosti DRUKOSU, neorganizoval sa žiadny obchod. Náklady na jeho jednu služobnú cestu na Kubu činili okolo 3 000 USD. Z výpovede svedka nebohého G.. Y.. zo 06. 11. 2006, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že v spoločnosti Autodrukos Nitra, s.r.o. bol zamestnaný od 01. 12. 1996 vo funkcii riaditeľa spoločnosti a od 24. 05. 2001 bol jej konateľom. Konateľom v tejto spoločnosti bol i obž. V.. C.., a to z titulu personálnej a kapitálovej prepojenosti spoločnosti Autodrukos Nitra, s.r.o. a spoločnosti DRUKOS, a.s. Finančné výpomoci, ktoré boli poskytnuté tejto spoločnosti zo spoločnosti DRUKOS alebo z BDV družstva, mali formu návratnej pôžičky za zmluvne dohodnutý úrok. Tieto pôžičky boli poskytnuté v súvislosti s investičným rozvojom spoločnosti Autodrukos Nitra, s.r.o. - výstavbou nového autosalónu a výstavbou nového autoservisu. Záväzky z pôžičiek voči DRUKOS, a.s. a BDV družstvu boli splnené s menším omeškaním. Jedenkrát spoločnosť odkúpila pohľadávku od fyzickej osoby, ktorá bola následne zavedená do účtovníctva a započítaná voči pôžičke, ktoré mali s BDV družstvom. V rámci skupiny DRUKOS sa zaoberal zámerom predávať vozidla v Rumunsku. Na základe legislatívnej zmeny

v Rumunsku bol obmedzený dovoz áut na tento trh a to bol dôvod, pre ktorý sa tento podnikateľský zámer nezrealizoval. Čo sa týka priestorov, ktoré tam vytvorili, tieto boli len prenajaté a jednalo sa o investíciu vo výške asi 10.-20.000,- Sk. Svedok I.. C.. v spoločnosti DRUKOS, a.s. mal v roku 2001 a 2002 na starosti kontrolné činnosti a styk s prevádzkami. Prácu organizoval generálny riaditeľ. DRUKOS, a.s. v čase, keď sa úroková sadzba na vkladoch u komerčných bánk pohybovala okolo 15 až 18 %, prezentoval úrokovú sadzbu 28 - 30 %. Svedok W.. C.. v roku 1990 spolu s obžalovaným zakladal družstvo DRUKOS, ktoré sa neskôr pretransformovalo na spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej pôsobil do roku 1999. Ako stavebný inžinier mal na starosti koordináciu projekčnej časti a neskôr realizačnej časti stavieb v dcérskej spoločnosti Drukos IM, spol. s r.o. Na Slovensku a v Nemecku realizovali najmenej 4 rodinné domy, pričom pri podmienkach v Selciach, kde mali výrobnú halu mohli vyrobiť maximálne 20 konštrukcií do roka, teda 5 rodinných domov na kľúč. Svedok uviedol, že jedným z dôvodov jeho odchodu zo spoločnosti bola nekompetentnosť ľudí vo vedení spoločnosti IM, spol. s r.o. Svedok vypovedal, že ľuďom sa sľubovali 30-40% výnosy. Mal za to, že nie je možné takýto výnos vyprodukovať, o čom sa s obžalovaným rozprávali. Usudzoval tak zo samotných režijných nákladov, z veľkosti firmy. Tento názor oprel o skúsenosti z chodu firmy IM, spol. s r.o., kde zabezpečovali realizačnú a obchodnú činnosť a kde sa s výnosmi pohybovali na úrovni 5 - 10 %. Jeho návrhy obžalovaný neakceptoval. Obžalovaný argumentoval tým, že je majoritným spoločníkom a rozhodne tak, ako uzná on za vhodné. Svedok I.. G.. pracoval ako riaditeľ spoločnosti Drukos IM, s r.o. v roku 1999 a 2000. Po nástupe do funkcie zistil, že v záujme naplnenia vízií spoločnosti musí skvalitniť personál. Personálny stav znížil na polovicu. Na poradách dostával úlohy a termíny na ich splnenie, ktoré boli pre neho záväzné. Generálny riaditeľ mal rozhodujúce slovo. Ambícia generálneho riaditeľa bola taká, že montované rodinné domy budú vyvážať do sveta, avšak po príchode do spoločnosti zistil, že podmienky na výrobu neboli také, aby spoločnosť bola konkurencieschopná. O tom opakovane upovedomil generálneho riaditeľa a žiadal ho o iné priestory na výrobu. Potrebovali finalizovať vyrobené panely v rýchlejšom čase, avšak výrobné priestory to neumožňovali. Neboli vyhovujúce ani pracovné podmienky pre robotníkov. Nové priestory však nedostali. Následne zo spoločnosti odišiel. Svedok C.. K.. potvrdil, že pracoval od roku 1995 i vo firme Drukos IM, ktorú riadil generálny riaditeľ V.. C.. Z výpovede svedka nebohého Š.. E.. zo 04.10.2006, ktorú súd prečítal na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že so svedkom K.. bol za účelom prieskumu trhu Thajsku. Predmetom ich záujmu bolo obchodovanie s textilom, elektronikou a iné. S touto krajinou sa nezrealizoval žiadny obchod. Svedok uviedol, že podnikanie v tejto časti sveta bolo zložité, pretože nebolo legislatívne ošetrené. Z výpovede svedkyne Ž.. I.. z 20.12.2006, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že v súvislosti so spoločnosťou D + S, s. r.o. je evidovaná ako štatutárny orgán spolu s V.. C.. Aktívne v tejto spoločnosti nikdy nepracovala, ani túto spoločnosť neviedla. Táto spoločnosť postavila 3 domy v Nemecku. Za ich zhotovenie neboli vyplatené finančné prostriedky. Jednalo sa o sumu okolo 60.000,DEM. Účtovníctvo tejto spoločnosti viedla spoločnosť DRUKOS. Svedok Š.. Y.. bol predajca motorových vozidiel v spoločnosti Drukos, s.r.o., neskôr aj Drukos a.s. Bol konateľom spoločnosti Drukos - SKZ, a.s. ktorá bola založená za účelom vymoženia pohľadávky od Mesta Košice vo výške asi 300 mil. Sk. Táto spoločnosť nebola prínosom pre materskú spoločnosť, pretože zámer, ktorý mala pri svojom založení sa neuskutočnil. V spoločnosti Autodrukos, s r.o. Vrbové od r. 2001 zastával post štatutárneho zástupcu. Údajne len formálne. Spoločnosť Autodrukos, s.r.o. Vrbové mala na bežnú prevádzku dostatok prostriedkov z vlastných podnikateľských aktivít. Peniaze na ďalšie činnosti získavala z vnútropodnikovej pôžičky. Vyzbierané peňažné prostriedky od občanov sa podľa údajov svedka používali na leasingovú činnosť. Boli obdobia, že nastal prebytok peňazí, ktoré sa použili na iné účely ako leasing a predaj vozidiel. Každé použitie finančných prostriedkov prešlo kontrolou generálneho riaditeľa. Svedok dodal, že postavenie obžalovaného V.. C.. nebolo v spoločnosti formálne.

Svedok W.. T.. v spoločnosti DRUKOS, a.s. bol zamestnaný od 01. 12. 2000 do 01. 04. 2002 vo funkcii zástupcu riaditeľa predajcu automobilov. Jeho priamym nadriadeným bol I.. E.. V tejto funkcii mal na starosti riadenie a kontrolu predajní nových a ojazdených motorových vozidiel, a to podľa pokynov nadriadených. Sieť autobazárov mala obchodný názvov Motokontakt. Svedok nezaznamenal, že by sa sieť autobazárov mala rozširovať i mimo územia Slovenska. Na základe pokynu obžalovaného V.. C.. ako vtedajšieho generálneho riaditeľa spoločnosti a V. pracoval na rozširovaní siete autobazárov len na území Slovenska. Všetky vozidlá na sklade iné predmety boli sledované z hľadiska obrátkovosti a ich prekročenie bolo sankcionované. Preto dochádzalo ku komisionálnej úprave cien týchto vozidiel, ktoré boli dlhšie na sklade. V tej dobe boli najväčší predajca automobilov, mali najväčšiu sieť predajní. Obž. V.. C.. osobne riešil otázky týkajúce sa reklamácií služieb, prípadne výrobkov. Mzda sa odvíjala od hospodárskeho výsledku toho ktorého strediska. Základná mzda sa zvyšovala o pohyblivú sumu, ktorá bola závislá na hospodárskom výsledku toho ktorého strediska. Informačný systém motokontaktov bol prepojený centrálnym informačným systémom DRUKOS, a.s., preto mal prístup do počítačovej siete a mohol pozrieť na hospodárske výsledky jednotlivých stredísk DRUKOS, a.s. Potom nastal útlm tejto činnosti, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Svedok I.. E.. pracoval v spoločnosti DRUKOS, a.s. od roku 2000 v najprv pozícii vedúceho bazárov použitých motorových vozidiel, potom vo funkcii riaditeľa predaja motorových vozidiel. Ako kanadský občan mal aktivity v DRUKOSE cez spoločnosť Eucana, ktorá mala zámer dovážať keramické výrobky z Čiech do Severnej Ameriky. Do tejto spoločnosti DRUKOS, a.s. vložil okolo 50 000,-USD. Vklad pohltili vlastne náklady spoločnosti za nájom priestorov. Ako vyplynulo z výpovede svedka táto spoločnosť ziskovú činnosť nevyvinula, pretože Chlumčanské keramické závody, ktoré mali dodávať tovar kúpila spoločnosť Lasesberg a tá na obchode nemala záujem. Svedok uviedol, že na prosperitu obchodných aktivít mala vplyv televízna relácia, v ktorej vystúpil obž. V.. C.. a povedal, že „ďalej to nejde“, … Svedok G.. T.. uviedol, že bol na služobnej ceste v Číne a v Rumunsku, kde chceli zmapovať trh a prenajať priestory za účelom vykonávania servisnej činnosti. Obžalovaného V.. C.. považoval za nadriadeného, ktorý vedel o ich zámeroch, pretože spolu o tom rozprávali. Nič sa tam nezrealizovalo, pretože s obžalovaným sa v tomto období nevedeli dohodnúť a naplánovať nič konkrétne. Obžalovaný sa v tom čase zaoberal riešením svojich vecí a bez jeho rozhodnutia sa nemohlo pokračovať v projekte. Svedok C.. J.. v spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. pracoval od roku 1995 do roku 1999 na pozícii vedúceho oddelenia zahraničného obchodu. Jeho pracovnou náplňou bolo zabezpečovanie nových dodávateľov, nových príležitosti na zahraničných trhoch a prekladanie anglických textov. Bol vysielaný na zahraničné pracovné cesty, kde tlmočil obsah rokovaní. Rokovania viedol sám, i za prítomnosti obž. V.. C.. Zúčastnili sa na rôznych obchodných výstavách, veľtrhoch. K cestám do Číny svedok uviedol, že tam bol 4x, 1x i s obž. V.. C.. Zúčastnili sa tam na veľtrhu spotrebného tovar, kde viedli bežné obchodné rokovania s dodávateľmi, pokúšali sa nájsť nové výrobky, ktoré mohli dovážať na Slovensko. Jednali s 2-3 dodávateľmi. Svedok uviedol: „nič tam nebolo dotiahnuté“. Podľa názoru svedka na tieto cesty s ním boli vysielaní nedostatočne kvalifikovaní ľudia, ktorí nemali schopnosť reálne zhodnotiť situáciu, i keď on mal dobré jazykové znalosti a zabezpečil tlmočenie. Svedok dodal, že obžalovaný sa rozprával iba s určitými ľuďmi, mal vlastný rozum a nepočúval nikoho. V tom čase bol „megaloman“ a ak niekto povedal inak ako chcel obžalovaný, tak potom „ten človek bol odstavený vedľa“. Svedok C.. C.. bol na prelome rokov 1998-1999 zamestnaný na pozícii obchodného investičného manažéra, ktorého úlohou bolo vyhľadávať obchodné príležitosti a investičné príležitosti, do ktorých by mohol DRUKOS, spol. s r.o. investovať svoje finančné prostriedky. S obž. V.. C.. vyhodnotil ako zaujímavú obchodnú príležitosť nadviazať obchodné styky s Áziou v oblasti dovozu tovaru ako autorádiá, autopríslušenstvo, doplnky, počítače a príslušenstvo k počítačom. Za účelom nadviazania obchodných stykov s Áziou bola na prelome rokov 1999-2000 založená spoločnosť Drukos IMPEX, s r.o.. Obž. V.. C.. im zveril financie a rozhodol, že s nimi bude spolupracovať. Spoločnosť obchodovala so ziskom 2-2,5%. Svedok uviedol, že nedosiahli obchodné výsledky, ktoré si predstavoval obž. V.. C.. Preto sa skončil jeho zamestnanecký pomer a po 6 mesiacoch ukončila činnosť i spoločnosť Drukos IMPEX, s r.o..

Svedok I.. Š.. nastúpil do spoločnosti DRUKOS, a.s. v septembri 2001 na pozíciu riaditeľa zahraničného obchodu. V čase jeho nástupu do spoločnosti existovali zahraničné obchodné aktivity, ktoré neboli koordinované žiadnou osobou ani oddelením spoločnosti. V spoločnosti pôsobil 6 mesiacov. Zaoberal sa zámermi smerujúcimi na rumunský trh a v Českej republike. V Rumunsku sa mali etablovať tie podnikateľské aktivity, ktoré prebiehali na Slovensku. Bol pripravovaný systém na predaja stravných lístkov a istá forma lotérie. V Rumunsku dosiahli výsledky len predajom pár vozidiel, ostatné aktivity skončili len pri vzorkách. V Českej republike bol vykonávaný systém predaja Komfort. Obž. V.. C. usmerňoval túto činnosť a s ním aj riešil zásadné veci a nové nápady, ktoré by sa na trhu mali realizovať. Svedok X.. C.. na prelome rokov 1998-1999 pracoval na oddelení kontroly v spoločnosti Drukos, spol. s r.o. Mal na starosti 20-23 maloobchodných predajní a tam kontroloval tovar a robil inventarizácie. Na základe kontrol zistil, že v spoločnosti sa zle fyzicky disponovalo s finančnými prostriedkami. Tieto neboli ukladané na účtoch v banke, ale nachádzali sa v rôznych krabiciach a nebol prehľad o tom, v akom množstve boli. Výsledky kontroly vždy v písomnej podobe predkladal obž. V.. C.. Domnieva sa, že v spoločnostiach skupiny DRUKOS bolo chaotické hospodárenie s finančnými prostriedkami. Riadenie spoločnosti obž. V.. C.. spočívalo na direktívnom princípe a ten zasahoval do riadenia firmy. Dodal, že ekonomický riaditeľ predložil výsledky a majiteľ rozhodol. Čo sa týka tvorby, obsahu a pôvodu reklamy, tak túto mal na starosti obž. V.. C.. Vo firme EGO, s.r.o. Banská Bystrica (od 30.11.2007 LG Industry, s r.o. Veľké Leváre - poznámka) pracoval na energeticko - technickom zariadení. Predmetom obchodu mali byť predmety dekoračnej a úžitkovej hodnoty. Zámer bol dizajnérsky konštruovať svetelné veci systémom optických vlákien, veci nízko energetické, vyhrievacie, mali zámer predávať patentové práva. Firmu EGO, s r.o. zakladali v roku 2000. Zámer zostal v rozpracovanej forme a nakoniec z toho bola strata. Svedok uviedol, že bol spoločníkom v spoločnosti Jeffo, spol. s r.o. Banská Bystrica, ktorá v rámci vnútropodnikovej banky si požičala priamo od BVD družstva približne 5,5 milióna korún na nákup pozemkov. Dodal, že do BDV družstva vstúpil s vkladom 250 000,-Sk. Jeho rodičia tam vložili okolo 50 000,-Sk. Peniaze mu neboli vrátené. Z výpovede svedka W.. C.., ktorú súd prečítal na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v lete v roku 2000 nastúpil do spoločnosti DRUKOS, a.s. na pozíciu finančného manažéra na ekonomickom oddelení. V spoločnosti pôsobil asi 10 mesiacov. Náplňou jeho pracovnej činnosti bolo spracovanie podkladov a analýz. Pripravoval projekt na plynofikáciu osobných motorových vozidiel. Snahou bolo zabezpečiť aj vlastné čerpacie stanice pre plynofikované autá. V súvislosti s tým sa vykonali skúšky, ktoré pozostávali z montáže príslušného zariadenia na auto a jeho následným odskúšaním v prevádzke. V súvislosti s Motokontaktami uviedol, že sa jednalo o predajnú sieť autobazárov na Slovensku. Boli vypočítavané náklady na prevádzku, bol skúmaný pomer medzi nákladmi a výnosmi, aby bol dosahovaný zisk. V súvislosti s Iránom pripravoval podklady pre kontaktnú osobu, ktorá sa nachádzala v Iráne a v Čechách pripravoval finančné analýzy pre spustenie katalógového predaja Komfort. Spracované podklady predložil Risk manažmentu. Jeho úlohou bolo pripraviť ekonomické podklady pre túto činnosť, ktoré pozostávali z analýzy ziskovosti, potrebných počiatočných nákladov na rozbeh tejto činnosti, hranici rentability a iné. Nakoľko v spoločnosti pôsobil krátku dobu, nevie do akého štádia realizácie sa dostali uvedené projekty. Svedok O.. N.. pôsobil v pozícii riaditeľa divízie elektro v DRUKOS, a.s. Mal na starosti elektropredajne a do februára 2002 mal na starosti i elektro divíziu katalógu Komfort. Jeho nadriadeným bol obž. V.. C.. Katalóg Komfort sa sledoval denne. Každodenne sa vypracovával sumár za predchádzajúci deň o tom koľko zmlúv bolo uzatvorených v rámci produktu Komfort. Tieto informácie jeho asistentka posielala obž. V.. C.. Každý mesiac sa posielali informácie i zo sieti elektro v rámci celého Slovenska. Zo štatistík, ktoré mal k dispozícii, prevládali stratové predajne. Z výpovede svedka I.. O.. zo 20.12.2006, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že viedol účtovníctvo v spoločnostiach S.O.K., s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, SPOJÁR, s.r.o. so sídlom v Kremnici a v Spoločnosti pre ekonomiku a sociálny rozvoj so sídlom v Banskej Bystrici. V spoločnosti SPOJÁR, s.r.o. bol predmetom činnosti nákup osobných motorových vozidiel od spoločnosti DRUKOS, pričom tieto motorové vozidlá sa mali následne predávať cez túto spoločnosť. Za každé predané auto mala spoločnosť SPOJÁR zisk asi 500,-Sk. Tieto motorové vozidlá sa vyvážali do Nemecka. Za celé

obdobie bolo vyvezených asi 120 vozidiel. Spoločnosť nemala zamestnancov a celý predaj motorových vozidiel zabezpečovali predajne AUTODRUKOS. Spoločnosť vykazovala malý zisk, pričom zmyslom jej založenia bola pomoc pri predaji motorových vozidiel v rámci skupiny DRUKOS. Predmetom činnosti spoločnosti S.O.K., s r.o. bola sprostredkovateľská činnosť. Cez túto spoločnosť DRUKOS požičiaval svojim dcérskym spoločnostiam finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky sa mali aj vracať spoločnosti S.O.K. a tá ich mala následne poukázať na účty spoločnosti DRUKOS. Táto spoločnosť bola zriadená preto, lebo spoločnosť DRUKOS mohla len v obmedzenom objeme požičiavať svoje finančné prostriedky dcérskym spoločnostiam. Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj nevykazovala žiadne podnikateľské aktivity. Cez túto spoločnosť boli predané len dve - tri autá. Svedok D.. Y.. bol konateľom spoločnosti Ekotermal, voči ktorej spoločnosť DRUKOS mala pohľadávky vyplývajúce z leasingov automobilov zn. Mann. S obžalovaným jednal o tom, že DRUKOS získa 51% podiel v spoločnosti Ekotermal, avšak k podpisu zmluvy nedošlo a na spoločnosť Ekotermal bol podaný návrh na konkurz. Keď vstúpil ako konateľ do spoločnosti Ekotermal, dostal leasingové zmluvy a protokoly o prevzatí. Rukou tam boli dopisované výrobné čísla motorov a karosérií, pričom na origináloch to nebolo. I.. O.., ktorý pred svedkom Y.. bol konateľom spoločnosti Ekotermal popodpisoval následne aj leasingové zmluvy s Kofisom leasing Žilina, a to preto, lebo DRUKOS založil tie isté auta jednak Kofis Žilina a jednak SAS Slovensko. Vozidla Mann skončili naspäť v Ekotermali, lebo Ekotermal vyplatili Kofisu všetky dlžné pohľadávky. Svedok S.. K.. uviedol, že v roku 1997 ho oslovil obž. V. a prejavil záujem obchodovať s Mongolskom. Strategickým cieľom obžalovaného bola orientácia na podnikanie v oblasti obchodu s energetickými surovinami. Svedok mal kontakty s bývalými študentmi pochádzajúcimi z Mongolska, s ktorými na Slovenku študoval. V lete roku 1998 potom vycestoval v zastúpení DRUKOS do Mongolska. Po návrate v správe pre DRUKOS navrhol smery, ktorými bolo možné sa uberať pri podnikaní. Idea bola založiť s mongolskou firmou - firmu na realizáciu vrtov pre prieskum ropy a ťažba uhlia na lokalite v južnej časti Mongolska vo vzdialenosti asi 50 km od čínskych hraníc. V roku 1999 vycestoval do Mongolska a po uskutočnení geologického prieskumu zistil, že sú tam administratívne a technologické problémy pri ťažbe uhlia. Na tomto ložisku bol v druhej polovici októbra 1999 uskutočnený veľkopokus ťažby uhlia v objeme okolo 5000 ton, odstránených bolo cca 15 000 ton skrývky. Z tohto množstva sa predalo len 500 ton miestnym spotrebiteľom. Zvyšok 4500 ton uhlia zostal na mieste, pričom pokusy o jeho odpredaj boli neúspešné. Prípravnú ťažbu a veľkopokus financovala spoločnosť DRUKOS. V lete v roku 2000 opäť vycestoval do Mongolska a vtedy zistili, že projekt by nebol rentabilný, pretože náklady na dopravu uhlia do Číny by zvýšili cenu uhlia. Preto bolo upustené od podnikateľského zámeru v Číne, pričom neboli žiadne zisky z týchto aktivít. Svedok dodal, že v tom čase bol živnostník a DRUKOSu vystavil za svoju činnosť faktúru na sumu do výšky 350.000,-Sk. Potvrdil, že služobné cesty vykonal na návrh obž. V.. C.. Svedok C.. S.. dodal, že v marci 1999 sa stretol s K.. a boli mu ponúknuté aktivity okolo mongolského ložiska čierneho uhlia Narinsuchajt. Mal posúdiť kvalitatívne parametre tohto ložiska iba na základe faxov a písomnej dokumentácie, ktorá bol buď v ruštine, alebo prekladaná priamo v Mongolsku do slovenčiny. Mal vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti projektu, ktorý bol zameraný na vznik spoločnej mongolskočínsko-slovenskej spoločnosti, ktorá by sa zaoberala ťažbou. Výsledkom jeho posudku bolo, že ložisko má kvalitatívne parametre. Mal informácie, že je problém s infraštruktúrou, s geologickými pomermi, so samotnou logikou toho projektu. Vedel, že je predpoklad obrovských investícií a vedel, že čínska strana skôr preferovala výstavbu tepelnej elektrárne na danom ložisku na mongolskej strane a dodávanie elektrickej energie. Bola to riziková akcia a preto neodporúčal ekonomické aktivity zo slovenskej strany. Jeho úloha v tomto projekte skončila v máji 1999. Za to dostal zaplatené 15.000,-Sk. V júli 2000 oslovil obž. V.. C.. s návrhom na obchodovanie s Iránom. DRUKOS mal podľa názoru svedka silnú pozíciu v predaji automobilov a mohol sa umiestniť aj na iránskom trhu. Svedok dodal, že si projekt žiadal investície, pričom údajne z dôvodu nepružnosti sa nič neudialo. Komunikoval s J., ktorému podával získané informácie. Podnikateľský zámer neexistoval. Za Irán dostal zaplatené 17 500,- Sk v januári 2001. Jednalo sa o pokrytie nákladov za faxovanie a telefonovanie. Súd vykonal dokazovanie i listinami súvisiacim s týmto podnikateľským zámerom. Z časti sa jednalo o emailovú komunikáciu obsahujúcu správy o rokovaniach s osobami, ktoré sa zúčastnili na príprave tohto

zámeru a návrhy na ďalšie postupy. Súd zistil, že v spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. v prevažujúcej časti e-mailové správy prichádzali a odchádzali z adresy svedka C. Svedok C.. J.. bol v spoločnosti DRUKOS zamestnaný od roku 1996 do leta 2001. Pôsobil na funkcii manažéra podnikateľského oddelenia. K projektu v Mongolsku uviedol, že s K.. jednal ohľadom ťažby uhlia. Z podnetu obž. V.. C.. sa K.. vydal na pracovnú cestu do Mongolska. On zbieral poznatky od K.. a tieto prezentoval obž. V.. C.. Postupne komunikoval obžalovaný priamo s ním. K projektu v Iráne uviedol, že na podnet obž. V.. C.. sa stretol s S.. Vtedy nepoznali legislatívne dovozné limity a nebolo možné ich ani získať. Na poradách i pri osobných stretnutiach s obžalovaným sa o tomto stave rozprával. Dodal, že to išlo „do stratena“. Podnikateľské oddelenie malo za úlohu vypracovať podnikateľské zámery, ktoré predkladali bankám za účelom čerpania väčšinou investičných úverov, ktoré slúžili na financovanie leasingových činností. V rokoch 1998 - 1999 sa vykonávala len správa už poskytnutých úverov. Banky prestali poskytovať úvery, pretože samé začali vytvárať sami dcérske spoločnosti na leasingy. Nebolo možné získať z bánk investičné úvery pre leasingovú činnosť, a preto vznikol produkt Drukos výnos. Ten pripravovali právnické kancelárie, on vykonával sprostredkovateľa medzi myšlienkami vedenia a advokátskou kanceláriou. Obž. V.. C.. mu priamo dal túto úlohu na vyriešenie. Projekt Vaša vlna privatizácie smeroval k privatizácii strategických podnikov. Rovnako dostal za úlohu legislatívne a marketingovo tento produkt riešiť. Vtedy sa začalo jednať s reklamnými agentúrami. Myšlienka bola taká, že sa naakumulujú finančné prostriedky do Združenia, ktoré sa použijú na kúpu strategických podnikov. K samotnej reklamnej kampani svedok J. uviedol, že každé stredisko malo svoju vlastnú reklamu. Boli to reklamy produktové, či už na produkt výnos, na produkt elektro alebo na produkt leasing. Spolupracovali s reklamnou agentúrou SORIA Stred. Po obsahovej stránke reklamná agentúra dala vizualizáciu, návrh na základe podmienok stanovených obžalovaným V.. C.. Návrhy sa potom prezentovali na vedení. Reklama sa pripravovala v 2 fázach, prvý návrh, kde bol kreslený s fotkami s textáciou, ten sa dal obžalovanému a vedeniu firmy, potom sa na základe schváleného návrhu urobil televízny spot. Svedok vypovedal, že bol sprostredkovateľom medzi vedením DRUKOSu a reklamnou agentúrou. Čo sa týkalo textu samotnej reklamy, kontaktných telefónnych čísiel, typ loga a predmet reklamy, tak to bolo zadané z vedenia firmy. O samotnom texte reklamy rozhodoval obž. V.. C.. V rámci spoločnosti DRUKOS existovalo marketingové oddelenie, ktoré komunikovalo s touto reklamnou agentúrou. Už vypracovaný reklamný šot sa odovzdal na marketingové oddelenie a vedeniu firmy a pokiaľ to obž. V.. C.. schválil, tak reklama bola zadaná médiám. Svedkyňa C.. C.. v spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. pracovala od roku 1998 ako asistentka vedúcej reklamného oddelenia. Jej aktivity sa sústreďovali na podporu a reklamu predaja vozidiel. Postupne vzniklo reklamné a marketingové oddelenie s väčším počtom zamestnancov. Pokiaľ sa jedná o reklamnú kampaň k produktu Drukos výnos svedkyňa uviedla, že bola medzičlánok medzi spoločnosťou DRUKOS a medzi reklamnou agentúrou SORIA stred v Banskej Bystrici, ktorej zadávali údaje, t. j. vstupné informácie, a to výšku výnosu, telefón atď. Na ich základe reklamná agentúra spracovávala vizualizáciu reklamných spotov a inzerátov do printových médií. Agentúra spracovala návrh - story board, išlo o mapy o formáte A3, kde boli v 5 sekundových úsekoch zobrazená myšlienka televízneho spotu. Tieto návrhy sa prezentovali vedeniu DRUKOSu za prítomnosti obž. V.. Túto činnosť vykonávala s J., ktorý sa tiež zúčastňoval na jednaniach s reklamnou agentúrou. Svedkyňa I.. B.. pracovala v reklamnej agentúre SORIA Stred. S V.. C.. sa stretla v jeho kancelárii v čase, keď schvaľoval definitívnu podobu televízneho spotu. Reklamu schválil na základe VHS kazety. Obsah reklamy si zadával klient. Svedkyňa uviedla, že o definitívnej podobe reklamy rozhodoval V.. C.. Reklamu tvorili v dobrej viere. V tom čase bol DRUKOS dynamický podnik. I svedkyňa T.. G.. pracovala v reklamnej agentúre SORIA Stred. Dodala, že konečnú verziu schvaľoval zadávateľ. Komunikovali s jednotlivými riaditeľmi divízie, ktorí predložili popis produktu a ich úlohou bolo pripraviť niekoľko grafických návrhov. Robili aj médiá plány na printové médiá, v ktorých sa uvádzalo kedy a v ktorom printovom médiu bude uverejnený inzerát. Médiá plány sa vytvárali na celý mesiac. Svedok G.. T.. uviedol, že spolupráca reklamnej agentúry Roko a.s. v rokoch 1999-2002 sa týkala prípravy reklamných kampaní pre všetky skupiny v spoločnosti DRUKOS. Vyrábali televízne spoty, rozhlasové spoty, tlačili bilboardy, pripravovali inzerciu, nakupovali médiá. S obž. V.. C.. sa zoznámil

v čase kampane Vaša vlna privatizácie. Obžalovaný hľadal väčšiu agentúru, keďže to bola väčšia reklamná zákazka. Robili kampaň aj pre BDV družstvo. Za obsah vysielanej reklamy vždy nesie zodpovednosť klient. Agentúra navrhovala a klient reklamu schvaľoval. S obžalovaným sa väčšinou dohadovali o cenách. Pokiaľ sa jedná o obsah reklamy, tak na tom sa zúčastňovalo viac ľudí. Vždy marketingový človek z príslušnej firmy pre nich kontaktná osoba. Vysielanú reklamu svedok nepovažoval za klamlivú. Do televíznej reklamy vnášali emóciu a v danom prípade emócia bola, že BDV družstvo ponúka slušné zhodnotenie. Svedok dodal, že reklama je súčasť obchodnej stratégie. Televíznu reklamu svedok hodnotí ako iracionálnu, za 30 sekúnd nemožno občanovi oznámiť zásadnú skutočnosť. Dodal, že pracujú i pre zahraničné firmy a i tam je záujem urobiť reklamu tak, aby ľudia nosili peniaze. Okrem reklamy mala reklamná agentúra so spoločnosťou DRUKOS aj obchodnú spoluprácu, ktorá spočívala v leasingu motorových vozidiel a technológií, ako aj kúpe a predaja 1 ks cenného papiera. Konkrétne k činnosti súvisiacej s kúpou a predajom 1 ks cenného papiera svedok uviedol, že sa jednalo o predaj akcie spoločnosti R.K.O., a.s., Bratislava, spoločnosti DRUKOS, a.s. v nominálnej hodnote 9.900.000,-Sk. Na základe dohody s V.. C.. boli do orgánov spoločnosti R.K.O., a.s. zvolení zástupcovia spoločnosti DRUKOS, a.s. Dňa 31. 01. 2002 uzavreli s DRUKOS, a.s. zmluvu o kúpe cenného papiera a uvedenú akciu od DRUKOS, a.s. odkúpili. Spoločnosť DRUKOS, a.s. im oznámila, že v zmysle Dohody o pristúpení k záväzku č. 505/2000 zo dňa 22. 12. 2000 medzi DRUKOS, a.s. a BDV družstvom, platbu z uvedenej obchodnej transakcie realizovala a záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s. prevzalo BDV družstvo. Súd získal prehľad o obsahu reklamy, jej frekvenciách a uplatnení v reklamnom priestore printových a elektronických médií na základe listín, ktorými vykonal dokazovanie, a zmlúv o zabezpečení reklamy, reklamnými spotmi a reklamnou inzerciou a televíznymi spotmi DRUKOS a BDV odvysielanými v slovenských TV staniciach v rokoch 1998-2002, ktoré sú evidované vo zväzkoch 56, 4, 328 spisu. Svedok Ľ.. T.. vypovedal, že v roku 2000 nastúpil firmy do spoločnosti AV centrum s.r.o. ako konateľ a tichý spoločník s finančným vkladom vo forme tovaru za cca 1,7 milióna korún. Spoločnosť DRUKOS, spol. s r.o. mala 48% podiel s vkladom v hodnote 1 000 000,-Sk, ktorý poskytol obž. V.. C.. Hlavnou činnosťou tejto firmy bola distribúcia devocionálií a drobných náboženských predmetov. Polovica z týchto peňazí bola použitá na rekonštrukciu priestorov, namiesto toho, aby sa investovalo do tovaru. Stav spoločnosti nebol dobrý, preto v roku 2002 jej činnosť skončila. V súvislosti so vstupom do tejto spoločnosti mal stratu 1,3 milióna korún. So spoločnosťou DRUKOS jednal prostredníctvom určenej osoby B. Svedok C.. P.. potvrdil, že, že firma DRUKOS, a.s. mala katalógový zásielkový obchod. Ako zástupca spoločnosti GT systém mal webový portál, ktorý umožňoval elektronické obchodovanie. Vznikla myšlienka na spojenie týchto 2 produktov s tým, že do spoločného podniku Amos Drukos spoločnosť GT systém vniesla svoje know how ohľadne technologického obchodovania a spoločnosť DRUKOS, a.s. tam vniesla svoje know how v oblasti katalógového predaja výrobkov. Logistiku mal zaisťovať DRUKOS, a.s., t.j. ak sa prihlásil zákazník a kúpil nejaký produkt, túto informáciu posunuli DRUKOS, a.s. a táto spoločnosť mala tovar fyzicky dodať konkrétnemu zákazníkovi. DRUKOS, a.s. mal záväzok v rámci tohto spoločného podniku zabezpečovať reklamu a marketing. Do spoločného podniku vložila každá strana sumu 500 000,-Sk ako základné imanie. Po nejakom čase išiel skontrolovať stav účtu do Slovenskej sporiteľne a zistil, že je tam 14,-Sk. Vtedy sa nemohol dovolať obžalovanému, i keď okamžite mu telefonoval na tie čísla, ktoré mal k dispozícii. V spoločenskej zmluve bolo dohodnuté, že každý z konateľov koná samostatne. Vzhľadom na to, že nebol informovaný o takomto kroku, tak zrušil portál a dal pokyn technikom vo firme, aby odstrihli Amos Drukos z webu zo siete. Spoločnosť Amos Drukos nepriniesla zisk, fungovala 3-4 mesiace. Svedok J. dodal, že spoločnosť Amos Drukos bola založená za účelom internetového obchodu na predaj priemyselného tovaru. Asi po 1 mesiaci prestali s touto činnosťou, i keď katalógy boli pripravené a tovar sa posielal. Svedok C.. B.. bol vo funkcii vo funkcii prezidenta Poštovej banky, a.s. do roku 1999. Obžalovaného spoznal ako klienta, DRUKOS bol klientom Poštovej banky so zaradením v ratingu medzi dobrých klientov, ktorý si plnil záväzky. Súčasťou každého návrhu na schválenie aktívneho obchodu bolo spracovanie rizika klienta. Keď riziko bolo neprijateľné, úver sa neposkytoval. Hodnotila sa platobná schopnosť klienta, bonita klienta, postavenie na trhu, úverovaná aktivita, osobné vlastnosti, manažérske

schopnosti. Svedok na otázku obžalovaného prečo prestal DRUKOS dostávať úvery v rokoch 1997, 1998, 1999 uviedol, že nepozná príčinu tohto stavu. Svedok usúdil, že sa tak mohlo stať z dôvodu prekročenia opakovania úveru alebo z dôvodu, že boli navrhnuté na financovanie iné aktivity, než na ktoré sa poskytovali úvery. V tom čase nastali zmeny v aktívach klienta. Ako podpredseda zväzu bánk mal informácie o privatizácii bánk a vedel o tom, že obž. V.. C.. mal aktivity v rámci Vašej vlny privatizácie a boli úvahy o tom, že by časť akcií týchto významných inštitúcií odkúpili aj klienti formou investovania. Bol záujem zo strany obž. C.. uložiť finančné prostriedky, ktoré získal od občanov, v rámci aj reštrukturalizácie bánk. Svedok M.. E... sa s obžalovaným spoznal počas spolupráce v čase, keď pôsobil v Agrobanke a v banke Slovakia, kde vykonával funkciu viceprezidenta. Firma DRUKOS bola klientom banky Slovakia. V banke Slovakia bol do 31.07.1998 a dovtedy DRUKOS si plnil všetky svoje záväzky. Banka Slovakia mala sídlo v Banskej Bystrici a DRUKOS v tej dobe bol jeden z najvýznamnejších klientov banky. Preto bola snaha firmu DRUKOS financovať, pretože v tej dobe bol DRUKOS považovaný za serióznu a dôveryhodnú spoločnosť. Banka v tej dobe financovala leasing, predaj áut, obchodný tovar. V čase 90tych rokoch banky poskytovali úvery za úrok v rozpätí od 25 % po 10,12 %. Úvery na krátku dobu, tzv. overnighty sa obchodovali za výšky 70% až 100%. Keď poskytovala banka úvery DRUKOSu hodnotila aj riziko firmy DRUKOS, musela brať do úvahy aj všeobecne známe spoločenské a politické riziká. Svedok dodal, že v roku 1997 mal od obžalovaného zdokumentované informácie, že skupina okolo V. sa snažila spoločnosť DRUKOS vydierať. Svedok I.. C.. bol predseda predstavenstva a prezident banky Slovakia do 30. 09. 1998. Spoločnosť DRUKOS vnímal ako spoločnosť dynamicky sa rozvíjajúcu, ktorej banka poskytovala úvery na leasingovú činnosť. Banka Slovakia do času, kým ju riadil, nemala rizikové aktíva. Rokovania o úveroch viedol predseda predstavenstva alebo podľa úrovne kompetencií riaditeľ, alebo riaditeľka úverového odboru, alebo konkrétny referent, ktorý v podstate spracúval úverovú požiadavku. DRUKOS expandovala a požadovala objem úveru taký, ktorý malá banka, akou bola podľa vyjadrenia svedka i banka Slovakia, podľa kritérií obozretného podnikania poskytnúť nemôže. Súd vykonal dokazovanie správami peňažných ústavov evidovaných vo zväzkoch č. 50, č. 51 Poštovej banky, a.s., Banky Slovakia, a.s., HVB Slovakia, Istrobanky, a.s., UniBanky, a.s. Bratislava Dopravnej banka, a.s. „v konkurze“, ING Bank, AG Banky, Správcu konkurznej podstaty Slovenskej kreditnej banky, a.s. Komerčnej banky, a.s. Bratislava, VÚB, a.s. Ľudovej banky Volksbank, Devín Banky a.s. v konkurze, správa ČSOB, Prvej komunálnej banky, Investičnej a rozvojovej banky, a.s. Slovenskej sporiteľne, a.s. Dexia banky, a .s. Tatra banky, a.s., KB Banky, HVB Bank. Zo správy Poštovej bank, a.s. súd zistil že dňa 12. 01. 2001 bol zamietnutý návrh klienta DRUKOS, a.s. na poskytnutie úveru z dôvodu, že klient v predloženom vyhotovení notárskej zápisnice chcel upraviť klauzulu o.i. o tom, že účinky zmluvy sa rušia v prípade ak postupca a postupník neuzatvoria zmluvu o poskytnutí úveru s pevnou úrokovou sadzbou. I Istrobanka, a.s. oznámila, že v rokoch 1999-2000 bolo zamietnutých niekoľko žiadostí o poskytnutie investičného úveru, pričom dôvodom bolo i to, že klient AUTODRUKOS, s. r.o. nepredkladal stav založených pohľadávok a neplnil stanovené ukazovatele. UniBanka v rokoch 1999 a 2001 neposkytla spoločnosti DRUKOS, a.s. strednodobý a krátkodobý úver potom, keď po podaní žiadosti klient odmietol poskytnúť všetky bankou požadované údaje a pre nejasnosť pri rozbore jednotlivých ukazovateľov. Komerčná banka Bratislava, a.s. zamietla žiadosť spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. z dôvodu vysokého podielu cudzích zdrojov, neprimerane rizikový podnikateľský zámer a nedostatočné ručenie za požadovaný úver. Dňa 10. 01. 2001 banka zamietla poskytnutie úveru z dôvodov pozitívne skreslených ukazovateľov finančného hospodárenia spoločnosti, ktoré je výsledkom výrazného precenenia hodnoty majetku spoločnosti pri transformácii na akciovú spoločnosť z dôvodu prelievania finančných zdrojov v rámci skupiny DRUKOS a z dôvodu rizík vyplývajúcich z ďalších predmetov činnosti spoločnosti. Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 01. 06. 2000 zamietla žiadosť o poskytnutie úveru spoločnosti AUTODRUKOS Nitra, s r.o. pre vysokú zadlženosť firmy, zlú úroveň likvidity firmy, neúmerný nárast zisku v pláne na rok 2000, nárast cudzích zdrojov, majetok ponúknutý na zabezpečenie sa javil ako nedostatočný.

Svedok C.. Q.. dňa 15. 09. 1999 podpísal zmluvu o spolupráci so spoločnosťou DRUKOS, spol. s r.o. ktorej predmetom bol predaj produktov z katalógu Komfort. Od 01. 01. 2001 do začiatku roka 2002 túto činnosť vykonával ako konateľ spoločnosti MAC BROKERS s r.o. V evidencii MAC BROKERS v lete 2001 bol okolo 3000 obchodníkov. Úlohou bolo nájsť klienta, vysvetliť mu podmienky nákupu tovaru na splátky, zabezpečiť nevyhnutnú administratívu, a to vypísanie a podpis zmluvy s klientom. Po skompletizovaní zmlúv tieto odosielali na adresu spoločnosti DRUKOS v Banskej Bystrici. Následne kroky spojené s objednaním a dovozom tovaru zabezpečovala spoločnosť DRUKOS. Odmeňovaní boli za výkon. Spôsob odmeňovania bol postavený na princípe zrealizovanej zmluvy. Skutočnosť, ktorá podmieňovala vyplatenie odmeny obchodnému zástupcovi, spočívala v začatí splácania klientom, ktorému bol tovar dodaný. Odmena sa vypočítala podľa histórie spolupráce, podľa úspešnosti predaja v uplynulom mesiaci. Bol nastavený progresívny model odmeňovania. Výška odmeny bola závislá na celkovej mesačnej produkcii a vychádzala z predajnej ceny tovaru bez DPH. Obchodnú zmluvu mal uzatvorenú so spoločnosťou DRUKOS a.s. a od leta roku 2001 so spoločnosťou DRUKOS SKZ a.s. Svedok dodal, že pri katalógovej cene výrobku 12 500,- Sk, po odrátaní DPH vo výške 25% , zostala cena bez DPH 10 000,- Sk. Štandardný model nákupu na splátky bol 30% akontácia a 12 mesačných splátok. Po odrátaní 30% z 10.000,-Sk, t.j. 3 000,- Sk, zostáva 7.000,-Sk a po odrátaní priemernej marže, v tej dobe sa pohybovala na úrovni 25%, čiže 2 500,-Sk, zostávalo 5 500. Táto suma potom tvorila aktívum spoločnosti DRUKOS, t.j. pohľadávku voči klientovi. Na to aby sa pri tomto modeli vrátila spoločnosti DRUKOS investícia, ktorú dala do predmetného nákupu tovaru, potrebovala približne 7 mesiacov. Primárne zdroje, s ktorými DRUKOS pracoval, boli získané z BDV družstva, kde cena peňazí bola minimálne 27%-28 % ročne. Túto informáciu získal z voľne prístupných propagačných materiálov. Svedok uviedol, že v mesiacoch november v rokoch 2000 a 2001 bol v produkte Komfort obrat okolo 60 miliónov v predajných cenách. V mesiacoch február 2000 a 2001 bol prirodzený pokles obratu, pričom výkon vo februári 2001 bol vyšší ako vo februári roku 2000. Dňa 24. 02. 2002 videl na televízii Markíza diskusnú reláciu Na telo, v ktorej vystupoval V.. C.. a vtedy vyhlásil, že BDV družstvo končí. Pri osobnom stretnutí s obžalovaným zistil, že ten nejaví záujem pokračovať v tejto činnosti. O spolupráci svedka C.. Q.. so spoločnosťami skupiny DRUKOS svedčia i listiny Zmluva o obchodnom zastúpení a spolupráci medzi DRUKOS, a. s. a MaC BROKERS, s. r. o. z 30. 04. 2001 s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve z 30. 04. 2001 a Zmluva o prevzatí práv a záväzkov medzi DRUKOS, a. s., MaC BROKERS, s. r. o. a DRUKOS - SKZ, a. s. z 03. 07. 2001 s Dodatkom č. 2 k Zmluve o obchodnom zastúpení a spolupráci medzi DRUKOS - SKZ, a. s. a MaC BROKERS, s. r. o. z 03. 07. 2001 (č.l. 11 160 - 11 175, zv. 45) Svedkyňa I.. J.. vypovedala, že v roku 2000 ponúkla obžalovanému spoluprácu v rámci katalógu Komfort. Mala informáciu, že tejto obchodnej siete sa chce obžalovaný vzdať. Obžalovaný vnímal jej zámer ako možnosť rozšíriť obchodnú sieť, prípadne zefektívniť jej činnosť. Katalógy sa na požiadanie posielali záujemcom a ich knižné vydanie bolo pracovným nástrojom obchodníka, ktorý na základe toho ponúkal tovar na splátky. Svedkyňa vypovedala, že v priebehu mesiaca september 2001 bola založená dcérska spoločnosť Drukos SKZ a.s. Vo februári 2002 obžalovaný hľadal riešenia, pretože sa ponúkali produkty na splátky a muselo byť finančné krytie. Obžalovaný sa obrátil sa na banky, ale tie mu neposkytli úver. Utlmovanie činnosti v roku 2002 bolo sprevádzané neistotou, začal klesať obrat. Dodávatelia vtedy zastavili alebo obmedzili dodávky. Daná situácia spôsobila i meškanie dodávok tovaru pre zákazníkov. Jej záujmom bolo, aby to ďalej fungovalo. Preto oslovila svedka N. s ktorým predtým pracovala. Obžalovaného s ním zoznámil a vie, že sa potom dohodli na spolupráci, pretože vznikla spoločnosť Unikomfort, ktorá nahradila spoločnosť už fungujúcu. Svedok N.. W.. sa s obžalovaným V.. C.. stretol v presne neuvedenej dobe v mesiacoch apríl - máj 2002. V tom čase bol prezidentom americkej poradenskej firmy Adams and Company in Corporated. Obžalovanému V. ponúkol pomoc zameranú na to, aby drobní investori dostali späť aspoň to, čo vložili. Ďalšie právne kroky robil T.. Obžalovaný im predložil dokumenty, na základe ktorých skúmali reálny stav spoločnosti. Vstupnú analýzu robili v súčinnosti s obžalovaným. Mali zámer ukončiť tie aktivity DRUKOSU, a.s. ktoré neprinášajú zisk. Plán bol postavený tak, že 4-5 rokov by drobní investori dostali späť finančné prostriedky, ktoré vložili. Za zdravé činnosti spoločnosti považovali predaj automobilov, splátkový predaj cez katalóg Komfort a poisťovňu Drukos. S obžalovaným sa dohodli, že nájdu investora, ktorý zoberie na seba zdravé činnosti spoločnosti. Letter of intent bol prvotný právny dokument, na

základe ktoré mohli po podpísaní mlčanlivosti vykonávať analýzu spoločnosti a dohodli sa, že v budúcnosti podpíšu zmluvu. Jednalo sa o zmluvu o budúcej zmluve. Na tomto stretnutí sa potvrdil zámer vyplácať istinu. Podpísali sa i dokumenty súvisiace s prevodom. Obžalovaný sa stretol so zástupcami holandskej spoločnosti v presne neuvedenej dobe v mesiacoch júl - august 2002. Po vstupe Holanďanov do spoločnosti sa ukončila spolupráca s obžalovaným. Obžalovaný na tlačovej konferencii oznámil, že predal svoje podiely Holanďanom. Stalo sa tak v stredu a v pondelok ráno bola policajná razia v priestoroch Drukosu, policajti zapečatili miestnosti a zobrali dokumenty. Predstavy, ktoré boli o tom, ako sa bude ďalej konať sa tým zmenili. K realizácii projektu preto nedošlo Svedok dodal, že bol založený Unikomfort, a.s., ktorý mal byť pokračovateľom katalógu Komfort. I táto činnosť skončila. Svedok C.. P.. dodal, že v rámci poradenskej spoločnosti Adams and Company, ktorej bol v tom čase spoločníkom a konateľom vznikla dohoda o pomoci pri rozvíjaní činnosti spoločnosti DRUKOS, a.s. Výsledkom toho boli návrhy na aktivity v súvislosti s katalógom predajným produktov spoločnosti DRUKOS, a.s. Zamerali sa na činnosť katalógového predaja, bola snaha tú činnosť ďalej rozvinúť tak, aby prinášala väčší zisk. Spoločník W.. mu povedal, že je záujem zo strany spoločnosti DRUKOS, a.s., aby sa podieľali na jej reštrukturalizácii. Svedok uviedol, že v mesiaci júl 2002 mu p. W.. oznámil, že treba vypracovať bisniss plán na to, aby bolo možné vyplatiť členov BDV družstva. Za týmto účelom bola v priebehu začiatkom septembra 2002 založená spoločnosť UniKomfort, ktorej predmetom činnosti mal byť predaj na splátky prostredníctvom katalógu, po prípade prostredníctvom sieti predajní. Na základe tejto činnosti v priebehu niekoľko rokov bolo možné vytvoriť taký zisk, ktorý by sa dal použiť na čiastočnú úhradu záväzkov vkladateľov do družstva BDV. Po čase z toho odstúpil, lebo to neprinášal ekonomický prospech spoločnosti Adams and Company. Z listinného dôkazu Zmluva o prevode obchodného podielu medzi zmluvnými stranami V.. C.. a spoločnosť Telean Investment Company B. V. Amsterdam, Holandské kráľovstvo ako nadobúdateľ, zo dňa 18. 09. 2002 (č. l. 16 967 - 16 971, zväzok 73) súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod obchodného podielu prevádzajúceho V.. C.. v Spoločnosti pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s r.o. za kúpnu cenu 160.000,-Sk. Z listinného dôkazu Zmluva o prevode obchodného podielu medzi zmluvnými stranami B.. C.. ako prevádzajúci a spoločnosť Telean Investment Company B.V. Amsterdam, Holandské kráľovstvo ako nadobúdateľ, zo dňa 18. 09. 2002 (č.l. 16 972 - 16 976, zväzok 73) súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod obchodného podielu prevádzajúcej B.. C.. v Spoločnosti pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s r.o. za kúpnu cenu 40.000,-Sk. Z notárskej zápisnice napísanej dňa 24.07.2002 notárkou S.. M.. pod sp. zn. N208/02, NZ 207/02 (č. l. 103 109 - 103 110, zv. 337) pre súd vyplynulo, že notárka osvedčila priebeh valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, spol. s.r.o., na ktorom sa zúčastnil V.. C.., štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s r.o., ktorá je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, spol. s.r.o. V.. C.. predniesol rozhodnutie jediného spoločníka previesť jeho obchodný podiel v celom rozsahu na inú osobu z dôvodu uspokojenia vkladateľov BDV družstva, odovzdať riadenie spoločnosti do rúk profesionálnych a nezávislých manažérov, ktorí zabezpečia reštrukturalizáciu spoločnosti tak, aby boli uspokojené všetky osoby, ktoré vložili svoj vklad do BDV družstva. Svedok K.. T.. sa zaoberal vytvorením právnych predpokladov na vyporiadanie záväzkov spoločnosti DRUKOS, a.s. vo vzťahu k vkladateľom, resp. k investorom. Zámerom bola právna reštrukturalizácie vkladateľov, ktorí zverili do správy finančné prostriedky. Výsledkom tejto aktivity bolo vytvorenie trastu, kde jednotliví vkladatelia, resp. investori mali právne postavenie tzv. beneficientov t.z. osôb, ktorým mali plynúť výnosy z činnosti, buď skupiny DRUKOS, a.s. tak, aby nároky týchto jednotlivých vkladateľov boli aj právne vymáhateľné. Konal v rámci poradenskej spoločnosti K. I.. T. CONSULTING HOUSE, a.s., ktorá už zabezpečovala služby právneho poradenstva pre spoločnosť DRUKOS v čase, keď uvedenú skupinu spoločnosti riadil V.. C.. Všetci investori, o ktorých boli sprístupnené záznamy, u ktorých sa evidovali pohľadávky alebo vklady do BDV družstva sa stali beneficientmi v traste s názvom BDV depositors reorganisation trast.

Svedok K.. J.. viedol spoločnosť Unikredit, ktorá sa zaoberala splátkovým predajom. Mali záujem odkúpiť akvizíciu katalógu Komfort a za tým účelom mali 2 stretnutia s obž. V.. C.. V decembri 2001 C. oslovil s obchodnou ponukou na odkúpenie portfólia katalógu Komfort. Princípom tej ponuky bolo v podstate to, že chceli rozšíriť portfólio zákazníkov. Komfort už mal zákazníkov a týchto zákazníkov už mal zaregistrovaných a preverených. Komfort však podľa názoru svedka mal „komfortný“ odmeňovací systém obchodných zástupcov, ktorí dostávali odmeny vo výške 1 000 000,-Sk, aj 2 000 000,-Sk za mesiac, o čom sa mu sám obžalovaný V.. C.. zmieňoval. Neskôr, keď mal možnosť sa pozrieť do vecí týkajúcich sa tohto portfólia a keď študoval veci týkajúce sa Unikomfortu zistil, že tí ľudia podvádzali. Nedávali také výkony, aby mohli mať uvedenú odmenu. V zásade pracovník, ktorý podpisoval zmluvu so zákazníkom Komfortu mal za podpis zmluvy províziu. Súčasťou zmluvy, ktorú podpisoval Komfort so zákazníkom bol záväzok, že tovar mu bude dodaný do 60-tich dní. Po tejto lehote mal zákazník právo odstúpiť od zmluvy a ak mu bola vyplatená nejaká záloha, alebo ak zaplatil nejakú zálohu tak sa Komfort zaväzoval, že mu ju vráti bez nejakých nárokov. V spoločnosti sa podpisovali zmluvy za radovo desiatky miliónov korún, avšak veľa zmlúv bolo zrušených, pričom k vyplácaniu provízii za uzavretie zmluvy došlo. Ak obchodník podpísal zmluvu v najbližšom výplatnom termíne mal nárok na províziu. Provízie sa rovnali 10-100 000 aj miliónom korún. V účtovnom systéme videl, že tí istí zákazníci, ktorí zmluvu podpisovali začali hromadne zmluvy rušiť a toto rušenie zmlúv spôsobilo, že v podstate Komfort vyplatil provízie za nezrealizované obchody. Iným spôsobom bolo nepredstaviteľné aby jeden človek mohol urobiť za mesiac rádovo 10 miliónový obrat. Zistil, že často krát to boli ľudia z blízkeho okolia daného obchodníka. Do UniKomfortu a.s. bol prizvaný p. W.. niekedy v prvej polovici roku 2002. Svedok dodal, že spoločnosť UniKomfort sa nikdy nerozbehla. Svedok O.. M.. dodal, že pracoval na príprave plánu ďalšieho fungovania a rozvoja katalógu Komfort. Jeho úlohou bolo pripraviť finančný plán. Spolupracoval pri príprave vzorových zmlúv, pri príprave štruktúry cien a financovania splátkového predaja. Po oboznámení sa so stavom a s možnými rizikami sa rozhodlo, že táto činnosť bude prenesená do samostatnej spoločnosti nezaťaženej trvajúcimi záväzkami v spoločnosti Drukos. Vznikla spoločnosť Unikomfort, a.s. za účelom, aby ďalej prevádzkovala katalóg Komfort. Spoločnosť začínala so základným kapitálom 1 000 000,-Sk, ktorý mal byť neskôr navýšený na 30 000 000,-Sk. Na ďalšiu činnosť potrebovali úver vo výške okolo 100 až 120 000 000,-Sk. Spoločnosť začala svoju činnosť 01. 10. 2002. Hospodársky výsledok spoločnosti za rok 2003 bola strata. Z výpovede svedka C.. T.., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že koncom augusta roku 2002 bol oslovený N.. W.., ktorý mu objasnil biznisplán novej spoločnosti a dal mu ponuku na post predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti UniKomfort so sídlom v Banskej Bystrici. I tento svedok potvrdil, že finančné prostriedky sa mali použiť na vyplatenie záväzkov, ktoré mala spoločnosť Drukos voči veriteľom. Holandská spoločnosť YASAY International bola 100%-ným akcionárom UniKomfort. Zástupcom tejto spoločnosti bol W. Do spoločnosti UniKomfort nebol vložený žiadny zahraničný finančný kapitál. V pláne bolo navýšiť základné imanie o 130 miliónov korún, toto sa však nezrealizovalo. Spoločnosť PROFILE INVESTMENT HOLDINGS s.r.o. so sídlom v Košiciach poskytla financie vo výške 15,2 milióna Sk a krytie bolo pohľadávkami voči zákazníkom, t. j. splátkami, ktoré mali platiť zákazníci z produktov katalógu UniKomfort. Tieto finančné prostriedky boli použité z časti na vyplatenie záväzkov, z časti na financovanie nového splátkovania. Podnikateľská činnosť spoločnosti UniKomfort bola zastavená predstavenstvom k 30. 09. 2003. Dôvodom bola neschopnosť platiť záväzky. Bez navýšenia základného imania a úverových zmlúv neboli schopní nakupovať tovar za hotové a predávať na splátky. V roku 2005 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a zanikla. Suma 15,2 miliónov Sk získaná od spoločnosti PROFILE INVESTMENT HOLDINGS s.r.o. tejto bola vyplatená. Svedok C.. Y.. pracoval v spoločnosti DRUKOS 1 rok na pozícii katalógový predaj Komfort. Vývoj katalógového predaja bol pozitívny, pribúdalo stále viac sortimentu elektroniky, športové veci a nábytok. Svedok uviedol, že sa obchodníkom zvyšovali provízie, pričom V.. C.. vždy prideľoval prostriedky na túto činnosť. Jeho denná práca spočívala v podpisovaní zmlúv. Keď zákazník mal záujem o nejaký produkt tak zatelefonoval na call centrum, nadiktoval adresu, poslal sa mu katalóg a zákazník si tovar objednal. Za katalóg zákazník neplatil. Náklady na tlač katalógu znášala spoločnosť Drukos. Katalógový predaj bol realizovaný na území Slovenskej a z časti i Českej republiky. V roku 2002 klesal predaj. Svedok dodal, že vývoj bol poznamenaný príchodom novej spoločnosti z Košíc, ktorej vplyv na katalógový predaj bol deštruktívny. Nebol ochotný s týmito ľuďmi pracovať.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých I.. Q.. uviedol, že u obž. V.. C.. sa jedná o osobnosť nadpriemerne dynamickú s trvalou chuťou na riešenie a prekonávanie problémov, s podcenením prekážok. Sám seba preceňuje, má o sebe vysokú mienku, má malú mieru sebakritickosti, chýba mu schopnosť dôsledne do hĺbky riešiť jeden problém. Obžalovaný je zanietený pre momentálny nápad s pozabudnutím na nutnosť doriešenia predchádzajúcich. Má dobre zachovanú verbálnu zložku, ale otázka výkonových performačných schopností bola zjavne narušená. Kvalita jeho pamäti je plne zachovaná. Pokiaľ sa jedná o motiváciu toho konania, z psychologického hľadiska je uňho vystupňovaná túžba mať úspech, vyniknúť v podnikaní, veľmi mu záleží na tom, aby veci išli podľa jeho presvedčenia. Vzhľadom na to, že je zistený pokles výkonových schopností, je možné aj mylné hodnotenie reálnych faktov a podcenenia súvislostí v rozhodovaní. Znalec u obžalovaného nepozoroval sklony k podvodnému konaniu, pokiaľ sa jedná o klientov nebol schopný vcítiť sa do nich a platí to aj vo vzťahu ku spolupracovníkom. Jeho úsudkové schopnosti sú dostatočné. Obžalovaný nepostrehol, že jeho plány boli vizionárske, bez realistickej koncovky. Na otázku, či mohol obžalovaný ovplyvniť túto situáciu cez vôľovú zložku osobnosti znalec uviedol, že i keď jeho intelektové schopnosti boli len nadpriemerné toto nemohol. Znalec G.. C.. riaditeľ odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Kriminalisticko - expertízneho ústavu PZ Bratislava uviedol, že úlohou znaleckej organizácie bolo identifikovať predložené prostriedky výpočtovej techniky a vyjadriť sa k ich funkčnosti, preskúmať všetky pamäťové médiá na obsah súborov, ktoré by obsahovali údaje účtovnej agendy ako sú zmluvy, faktúry, pokladničné doklady, dodacie listy, úradné listiny obsahujúce záznamy o predaji obchodného podielu spoločnosti DRUKOS a.s., korešpondenciu s N.. W.. a K.. T.., inými obchodnými partnermi v SR a v zahraničí a v pozitívnom prípade tieto zadokumentovať, spracovať programy pre umožnenie čítania zaistených informácií v serveri z počítačov v DRUKOS, a.s. a z počítačov zaistených u V.. C.. Súd poznamenáva, že sa jednalo o veci zaistené, resp. vydané pri domovej prehliadke v dome, ktorý užíva obžalovaný v Obci Lukavica a pri prehliadka ch priestorov v sídle spoločnosti DRUKOS, a.s. na Zvolenskej ceste v Banskej Bystrici. Znalecká organizácia zistila, že na osobnom počítači pod č. 1 a pod č. 2 sa nenašli žiadne súbory s obsahom špecifikovaným v žiadosti, na prenosnom počítači bola nájdená elektronická komunikácia - obsah elektronickej pošty bol extrahovaný a archivovaný na CD nosičipríloha znaleckého posudku, diskety boli označené arabskými číslami od 1 až 12; diskety pod číslami 2, 3 a 9 obsahovali dokumenty- tie boli zálohované na CD nosič - príloha znaleckého posudku, CD nosiče v počte 19 neobsahovali relevantné údaje, obsahovali programové vybavenie, boli to hudobné CD nosiče a s obsahom videa, dáta zaistené z firmy Drukos boli archivované na 10 CD nosičov - príloha znaleckého posudku, obsahom CD nosičov označených 1-4 boli databázy z SQL servera, kde bola databáza účtovníctva firmy DRUKOS, databáza aplikácie multilevel marketing, databáza aplikácie Komfort, databáza leasingu a klientské programové vybavenie na komunikáciu s eskvel serverom; agenda je vedená od roku 2001. Obsahom CD nosičov označených 5-6 bola databáza miest a personalistiky z SQL servera Sofia a programové vybavenie na komunikáciu s SQL serverom, obsahom CD nosiča označeného 7 bola databáza esquel servera Malceková- účtovníctvo BDV družstva od roku 2001 - staré účtovníctvo BDV družstva softip, databáza zmlúv BDV družstva a databáza združenia poškodených občanov, obsahom CD nosiča označeného 8 boli dáta zo servera Balú, aplikácia Uniques, programové a dátové súbory starej aplikácie na vedenie evidencie leasingu, obsahom CD nosičov označených 9 a 10 boli dáta zo servera Novel FS, dátové a programové súbory starého účtovníctva firmy DRUKOS . Kompletná účtovná agenda zaistená vo firme Drukos a.s. bola inštalovaná a sprevádzkovaná na počítači priloženom Krajským úradom vyšetrovania v Banskej Bystrici, počítač takto nainštalovaný bol žiadateľovi odovzdaný dňa 30. 10. 2002. Účtovná agenda firmy bola nainštalovaná na počítač predložený Krajským úradom vyšetrovania Banská Bystrica a sprístupnená pre ďalšie skúmanie znalcom z odboru ekonomika. K procesu zrekonštruovania dát pre potreby vyšetrovateľa znalec uviedol, že krajský úrad vyšetrovania predložil holý počítač, na ktorý bol nainštalovaný operačný systém a príslušné S Ldatabázy s programovým vybavením tak, aby to bolo možné prezerať znalcom z odboru ekonomika. Vyšetrovateľ dostal výtlačky znaleckého posudku a 30. 10. 2002 mu bol odovzdaný nainštalovaný počítač s dátami, ktoré sú na CD-nosičoch 1-10. Dátové a programové súbory zaistené vo firme Drukos a.s. boli archivované na CD nosiči označené Drukos 1 až Drukos 10, ktoré tvoria súčasť prílohy č. 1 tohto znaleckého posudku. Dáta účtovníckej agendy boli archivované vo firme DRUKOS zo serverov. Databázy z esquele servera, čiže tie servre sa nachádzali v priestoroch firmy DRUKOS a tie dáta boli

štandardným spôsobom archivované na naše CD nosiče a následne potom boli sprístupnené na tom počítači pre krajský úrad vyšetrovania. CD nosiče tvoria prílohou tohto znaleckého posudku. Znalec pri popise predmetných CD nosičov uviedol, že na 10 CD nosičoch označených Drukos 1 až 10 sú údaje zo serverov a na CD nosičoch sú v komprimovanom tvare. Všetky CD nosiče boli sprístupnené na tom počítači. Na ďalšom nosiči označenom PC je archivovaná e-mailová korešpondencia. Obsah diskiet 2, 3 a 9, všeobecne dokumenty zo špecifikovaných obsahom z prenosného počítača a z diskiet, boli zálohované na tento CD nosič (označený PC). Pri príprave sa na hlavné pojednávanie preveroval čitateľnosť tých CD nosičov, zistil, že tie neboli čitateľné. Kontroloval prílohu, lebo rovnaká sada CD nosičov bola vytvorená ku každému výtlačku znaleckého posudku, ale tieto nosiče sú v tejto dobe nečitateľné. Znalec sa nazdáva, že zrejme doba archivácie je dlhšia ako je životnosť tých nosičov. Dodal, že ani KEÚ ich nevie prečítať. Posudok bol tvorený v dobe, keď nemali také diskové kapacity, aby tieto údaje zálohovali aj iným spôsobom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalcov podieľajúcich sa na vypracovaní znaleckého posudku č. 176/2002 v odbore podnikové hospodárstvo - oceňovanie a hodnota podnikov a súčasne týmto znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Obžalovaný odmietol závery znalcov a pri výsluchu znalcov namietal, že celý znalecký posudok je urobený s hrubou nedbanlivosťou a neodbornosťou. Argumentoval nesprávnosťou údajov, ktoré sú zdvojené pri 3,6 miliardy cudzích zdrojov a pri pohľadávkach Drukosu. Poukázal na nesprávnosť a zmätočnosť tohto znaleckého posudku. Uviedol, že nemožno konštatovať, že by si spoločnosť DRUKOS spol. s r.o., resp. DRUKOS, a.s. a BDV družstvo prestali plniť svoje záväzok, nemožno ani určiť dátum, kedy k tomu počas sledovaného obdobia v tomto znaleckom dokazovaní došlo. Nebolo dôkladne vysvetlené, aký je rozdiel pre vývoj hospodárskeho výsledku účtovanie na leasing a účtovanie na splátky. DRUKOS robil väčšinu obchodov na konci roka, preto mal aj vtedy súvislosti z pohľadu cashu najväčšie náklady spojené s obstaraním tovaru a zároveň mal do plusu do hospodárskeho výsledku ešte jeden mesiac december. Z výpovedi znalcov W.. D.., S.. Č.., I.. O.., S. R.. O.., ktorí potvrdili závery písomne vypracovaného znaleckého posudku a zo záverov tohto znaleckého posudku a jeho doplnení súd zistil, že celkové množstvo platných a realizovaných zmlúv produktu DRUKOS výnos s obyvateľstvom v dobe od 01. 01. 1999 do 24. 02. 2002 je 7 450. Počet celkovo jednoznačne nevyplatených a čiastočne nevyplatených osôb je 1 367, pričom tento počet v zmysle zmlúv bol znalcami zistený z uvedených podkladov na základe rodného čísla, pričom znalci uvádzajú, že tým je plne zabezpečené hľadisko opatrnosti, jednoznačnosti a preskúmateľnosti. Počet nevyplatených zmlúv o pôžičke predstavuje 1 512 a nevyplatená istina v zmysle týchto zmlúv predstavuje sumu 237 739 896,-Sk, z toho plne nevyplatených 208 553 166,-Sk a čiastočne nevyplatených 29 186 730,-Sk. Počet plne nevyplatených osôb je 1 085 a čiastočne nevyplatených 297. Celkové množstvo platných a realizovaných prihlášok do BDV družstva za sledované obdobie je 44 377. Počet nevyplatených osôb bol zistený z uvedených podkladov na základe identifikačného znaku - rodného čísla. Pri identifikácii nevyplatených a čiastočne nevyplatených osôb podľa rodného čísla bolo zistené, že niektoré osoby ostali ku koncu sledovaného obdobia plne nevyplatené a zároveň čiastočne nevyplatené, pričom celkové jednoznačné množstvo (očistené o tieto duplicity) nevyplatených a čiastočne nevyplatených osôb je 23 834. Počet nevyplatených zmlúv predstavuje 28 617, nevyplatená istina v zmysle zmlúv predstavuje k 24. 02. 2002 sumu vo výške 3 729 415 732,-Sk z toho plne nevyplatených v sume 3 628 854 346,-Sk a čiastočne vyplatených 100 561 386,-Sk. Počet plne nevyplatených osôb je 23 306 a čiastočne nevyplatených 784. Celková suma ostávajúcich plne a čiastočne nevyplatených istín za oba produkty po odpočítaní sumy vyššie uvedených po schválení riaditeľom predčasne vyplatených istín je 3 960 539 801,-Sk . Súd pri vykonávaní tohto dôkazu získal prehľad o podkladoch, ktoré boli použité na vypracovanie tohto znaleckého posudku, pričom nezistil dôvod na spochybnenie ich pravosti, či vierohodnosti. Podklady sú vymenované v úvodnej časti znaleckého posudku. Znaleckej organizácii bol v elektronickej forme predložený podklad súbor pre polícii - súbor typu XLS, v ktorom sú spracované vklady od obyvateľstva realizované v rámci produktu DRUKOS výnos a vklady od obyvateľstva formou prihlášok za člena BDV

družstva. V súbore Ukoncenia - súbor typu XLS sú spracované C.. T.. povinnosti vyplácať vklady od obyvateľstva, realizované v rámci produktu DRUKOS výnos a povinnosti vyplácať vklady od obyvateľstva formou prihlášok za člena BDV družstva. Spôsob výpočtu konečných súm na vyplatenie v zmysle jednotlivých zmlúv uzavretý do produktu DRUKOS výnos a prihlášok za člena do BDV družstva bol realizovaný znaleckou organizáciou v zmysle metodiky výpočtu týchto súm v spoločnosti DRUKOS. V adresári E. sú spracované končiace zmluvy z produktu DRUKOS výnos a z BDV družstva v priebehu jednotlivých mesiacov roku 2001 a 2002 a tento súbor vychádza zo základných tabuliek súboru Ukoncenia. Do týchto tabuliek sa v súlade s hláseniami od pobočiek doplňoval spôsob úhrady a prevod pri každej zmluve, navyše sa viedla aj evidencia zmlúv, ktoré boli po februári 2002 vyplácané po čiastkach. Znalci popísali v zmluvné vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami, ktoré mali súvis s jednotlivými odpoveďami na položené otázky. Tieto zmluvné vzťahy dokresľujú toky finančných prostriedkov medzi jednotlivými spoločnosťami a sú celkovo obrazom podnikateľských aktivít jednotlivých spoločností. Do Združenia BDV družstvo a DRUKOS, a.s. boli vnesené tieto majetkové hodnoty: - BDV družstvo peňažné prostriedky za účelom ich zhodnotenia podľa predmetu činnosti združenia, - DRUKOS, a.s. - Know - how a hmotný a nehmotný majetok v predmete činnosti združenia, ktoré bude bezplatne využívať po celú dobu jeho existencie. Zo spôsobu hospodárenia vyplýva, že správou majetkových hodnôt a vedením účtovnej evidencie sa poveruje DRUKOS, a.s., pričom peňažné prostriedky združenia sa budú sústreďovať na osobitnom účte zriadenom v pobočke VÚB v Banskej Bystrici. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 01. 06. 2000. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi BDV družstvo a DRUKOS, a.s. došlo k postúpeniu pohľadávok v celkovej výške 1 371 102 000,-Sk postupcovi BDV družstvo, ktorý je subjektom totožný s dlžníkom za účelom kapitalizácie pohľadávok v uvedenej výške, spôsobom vkladu pohľadávky ako nepeňažného vkladu do základného imania postupníka DRUKOS, a.s. Veriteľ BDV družstvo eviduje voči dlžníkovi DRUKOS, a.s. pohľadávky v uvedenej účtovnej zostatkovej hodnote, a to podľa zmlúv o pôžičke, dohodách o pristúpení k záväzkom a úrokových faktúr. Zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení tejto zmluvy za účelom kapitalizácie pohľadávok, ktoré vedie postupca ako veriteľ voči postupníkovi ako dlžníkovi výsledkom ktorej bude zvýšenie základného imania postupníka vo výške sumy, v ktorej sa pohľadávka postupuje. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 01. 03. 2001. Znalci konštatujú, že na základe analýzy z účtovníctva a na základe spracovaných písomných podkladov bola poskytnutá zo strany BDV družstva do podnikateľských i nepodnikateľských subjektov za neadekvátnych podmienok suma viac než 3 miliardy Sk. Najvyššiu položku tvorí právna forma pristúpenia k záväzkom medzi dlžníkom DRUKOS, a.s. a preberateľom BDV družstvo. Veľká väčšina finančných prostriedkov bola vynaložená na vyplatenie zmeniek spolu v sume 1 116 819 817,03 Sk. Poskytnuté finančné prostriedky sa nevrátili späť do BDV družstva, čím sa obmedzila možnosť BDV družstva uhrádzať vlastné záväzky vzniknuté vkladmi od obyvateľstva. Kapitalizáciou týchto pohľadávok do základného imania DRUKOS, a.s. sa síce zvýšil obchodný podiel v DRUKOS, a.s., ale táto finančná investícia vzhľadom na celkovú ekonomickú a finančnú situáciu DRUKOSu, a.s. nemohla priniesť BDV družstvu potrebný finančný efekt. Vklady do BDV družstva použité na vyplatenie zmeniek nemohli byť zhodnotené, pričom vklady použité na vyplatenie faktúr DRUKOSu, a.s. na základe ekonomicko-finančnej analýzy skúmaných spoločností a ich aktivít nasvedčujú tomu, že ani takto vynaložené finančné prostriedky získané od obyvateľstva neboli adekvátne zhodnotené. Okrem ekonomicko-finančnej analýzy tento záver potvrdzuje i denný prehľad casch flow z podnikateľských aktivít za sledované obdobie a vývoj hospodárskeho výsledku jednotlivých spoločností za obdobie rokov 1997 až február 2002. Znalci jednoznačne konštatujú, že príjmy z podnikateľských aktivít nepokrývali výdavky z nich, čo predstavuje celkový záporný rozdiel v sume - 2 081 250 000,-Sk. Spoločnosti od roku 1998 vykazujú ku dňu účtovnej závierky kumulovane stratu. Svojim postavením rozhodujúce spoločnosti DRUKOS, a.s. a BDV družstvo nedosahujú také výsledky, ktoré by zvrátili stratovosť celej skupiny. Počas sledovaného obdobia sa spoločnosť DRUKOS pokúšala získať finančné zdroje väčšieho rozsahu na pokrytie svojich záväzkov, o čom svedčia zmluvy o sprostredkovaní a vyvíjala snahu získať finančné prostriedky na vyriešenie svojej situácie keď oddelenie Risk manažment pripravovalo pre právnické, resp. fyzické osoby, ako sprostredkovateľov rôzne analýzy a podnikateľské zámery pre potreby jednaní o týchto finančných prostriedkoch. K realizácii zásadných podnikateľských zámerov však nedošlo. Mnohé z

prerokúvaných podnikateľských zámerov a projektov neboli realizované z toho dôvodu, že cez ne neboli získané požadované úverové zdroje. To, že spoločnosť nezískala pomocou týchto plánovaných aktivít žiaden úver od tretích osôb v SR a v zahraničí svedčí o nereálnosti a vysokej rizikovosti týchto zamýšľaných aktivít. Podnikateľské zámery s výnimkou katalógu Komfort jeseň/zima 2001, Stavbár neobsahovali popis zákazníka a charakteristiku trhu. Konkurencia nebola v podnikateľských zámeroch analyzovaná. Podnikateľské zámery s výnimkou zmieňovaného katalógu Komfort v dostatočnej miere neobsahovali stratégiu a definovanie časových medzníkov pre dosiahnutie cieľov. Absentuje i definovanie cieľov z oblasti marketingového mixu. Do podnikateľských zámerov neboli premietnuté organizačné zmeny a neboli predložené komplexne prepojené nadväzujúce finančné plány obsahujúce dopad podnikateľského zámeru na majetok spoločnosti, jej záväzky, náklady, výnosy a cash flow. Tabuľkové časti podnikateľských zámerov spravidla obsahovali predpokladané tržby a peňažné toky súvisiace iba so samotným podnikateľským zámerom. Znalci vyhodnotili podnikateľské zámery z dokladov, ktoré boli zaistené pri prehliadkach iných priestorov v budove spoločnosti DRUKOS, a.s., na Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici. Znalci rozdelili dokumenty, ktoré vôbec nespĺňali kritériá podnikateľského zámeru, išlo o materiály týkajúce sa podnikateľského potenciálu v Mongolsku, v USA (Florida, DRUKOS - USA, inc, Nízkoenergetické žiarovky a svetelná reklama, multi level marketing, finančný leasing rodinného domu, Mongolsko - 98, Nazdakq atď.), ďalej na dokumenty, ktoré čiastočne spĺňali kritéria na označenie podnikateľský zámer (obstaranie úverových zdrojov na krytie potrieb DRUKOS, a.s. a dcérskych spoločností, MLM siete, podnikateľský plán Siemens). Dokumenty, ktoré spĺňali kritériá, aby boli označené za podnikateľský zámer súviseli v 16 prípadoch so žiadosťami o poskytnutie úveru v rokoch 1996 až 2000, v jednom prípade sa jednalo o plynofikáciu, v jednom prípade sa jednalo o dokument, ktorého realizátorom projektu bola uvádzaná spoločnosť EGO, s.r.o. Ani tieto dokumenty však neobsahovali prepočty, ktoré by dávali do vzájomných súvislostí všetky splatné dlhy celej spoločnosti a predpokladané voľné čerpateľné zdroje. Ako spôsob financovania sa uvádza čerpanie úveru, projekty majú predpokladanú návratnosť niekoľko rokov a výnosnosť projektov je projektovaná na štandardnej úrovni. Dokumenty považované za podnikateľské zámery po formálnej i obsahovej stránke nezodpovedali požadovaným kritériám a nie sú vhodné na predloženie banke, alebo inému poskytovateľovi kapitálu s cieľom finančne kryť významný projekt, pretože neobsahujú komplexné informácie o dopade na ekonomiku celej spoločnosti a tak sú nedostatočným zdrojom pre kvalifikované rozhodnutia. Ciele, ktoré spoločnosť chcela dosiahnuť neboli v predložených dokumentoch jednoznačne písomne definované. Dokumentácia neobsahuje výpočty zaoberajúce sa pravdepodobnosťou vzniku rizika podnikateľských zámerov, resp. informácie o opatreniach smerujúci k zmierneniu neistoty. Nebolo eliminované riziko vzniku strát v prípade, žeby spoločnosť opustili osoby vlastniace potrebné know how. Pri nových podnikateľských aktivitách neboli doložené vypracované odborné posudky expertov s cieľom zistiť pravdepodobnosť vzniku rizika. Znalecká organizácia špecifikovala podnikateľské aktivity, ktoré neboli dotiahnuté do takého štádia, aby sa nimi reálne riešil deficit peňažných prostriedkov a medzi tie zaradila: FLORIDA, DRUKOS-USA, INC., Nízkoenergetické žiarovky a svetelná reklama, Multi-levelmarketing, Základné prvky produktu Autokomfort, Podmienky finančného leasingu rodinného domu, Mongolsko - 98, Jak spolupracovať s IFC, Mongolsko - čierne uhlie, Podnikateľský zámer - Nákup dlhopisov FNM, Vstup spoločnosti DRUKOS, a.s. do maloobchodných predajní potravín s využitím MLM siete, Podnikateľský plán „SIEMENS“. Za reálne považuje znalecká organizácia tie podnikateľské zámery, ktoré nadväzovali na doterajšie podnikateľské aktivity skupiny DRUKOS, a to plynofikáciu vozidiel a zámery tvoriace prílohu k žiadostiam o úver pre banky, ktoré nadväzovali na aktivity týkajúce sa leasingovej činnosti. Spoločnosť najneskôr od januára 2001 viedla súhrnný prehľad o majetku, ktorý by sa mohol použiť na krytie svojich záväzkov. Už v tom čase bolo známe, že na krytie časti cudzieho kapitálu vo výške cca 3,9 miliárd Sk (BDV + výnos) by po predaji likvidného majetku chýbalo vyše dva miliardy Sk. Z výsledkov ekonomicko-finančnej analýzy jednotlivých spoločností od roku 1997 až 2002, z prehľadov peňažných tokov za obdobie 2000 až 2002, z prehľadov vkladov od obyvateľstva do produktu DRUKOS výnos a BDV družstvo, zo zistení o povinnosti vyplácať tieto vklady vrátane výnosov z nich a o tom, ako boli použité vyberané finančné prostriedky BDV družstva za obdobie 2000 až 2002, z analýzy plánovaných podnikateľských aktivít, zo všeobecnej hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku spoločnosti a z ďalších vo veci vykonaných dôkazov, znalecká organizácia dospela k záveru, že finančné prostriedky získané z vkladov do BDV družstva slúžili najmä na pokrytie starších záväzkov, a teda nemohli byť dostatočne zhodnotené. Spoločnosť DRUKOS, a.s. bola prekapitalizovaná, ale nedokázala tieto

finančné prostriedky efektívne využiť. Spoločnosti skupiny DRUKOS, vzhľadom na svoju nepostačujúcu výkonnosť, nedokázali žiadnou zo svojich podnikateľských aktivít zabezpečiť potrebné finančné zdroje na pokrytie všetkých sľubovaných výnosov z vkladov od obyvateľstva. Podnikateľské zámery, ktoré boli predložené a pravidelne prerokovávané na poradách vedenia DRUKOS nepriniesli zásadný ekonomický pozitívny zvrat. Nosnou podnikateľskou aktivitou mala byť Vaša vlna privatizácie, všetky ostatné aktivity, oddelenia Risk manažment boli len náhradným riešením. Z účtovníctva nevyplýva žiadna realizovaná rozsiahla finančná transakcia v zmysle plánovaných podnikateľských zámerov. Hospodárske výsledky spoločnosti v skupine DRUKOS boli vo všetkých vykazovaných obdobiach veľmi nízke vzhľadom na kapitál, ktorý bol k ich dosiahnutiu k dispozícii. Reálna výnosnosť viazaného kapitálu sa pohybuje vo výške len do 2%. Ťažiskové spoločnosti BDV družstvo a DRUKOS, a.s., ktoré disponovali veľkou sumou kapitálu míňali dosiahnuté výnosy predovšetkým na krytie vlastných nákladov. Zisk, ktorý zostal bol z hľadiska sľúbených záväzkov bezvýznamný. Ostatné spoločnosti v rámci skupiny DRUKOS spotrebovávali dosiahnuté výnosy na krytie prevádzkových nákladov. Spoločnosti v rámci skupiny DRUKOS ako celok boli okrem roku 1997 stratové. BDV družstvo dosiahlo ku koncu roka 2000 zisk 32 412 000,-Sk, čo predstavuje rentabilitu z celkových aktív 2 099 974 000,-Sk iba 1,54%. V roku 2001 sa celková strata skupiny prehĺbila na mínus 499 481 000,-Sk, pričom stratu BDV družstva vo výške mínus 541 454 000,-Sk neutralizoval zisk DRUKOS, a.s. vo výške 82 524 000,-Sk, čím sa rentabilita viazaných aktív spoločností DRUKOS, a.s. dostala na úroveň 0,86%. Znalci konštatujú, že záväzky zo zmlúv neboli primerané a reálne splniteľné. Kritickým varovným signálom bol okamih, keď sa cudzie zdroje a sľúbené plnenia na strane jednej a majetok použiteľný na ich krytie na strane druhej dostal do pomeru 1:1. Tento časový okamih spadá pred začiatok roku 2001. Vtedy už bol uvedený pomer cca 2:1 a tendencia vývoja sa zhoršovala. Tempo získavania cudzích zdrojov bolo vyššie ako rast hodnoty majetku, ktorý skupina považovala za použiteľný na krytie všetkých svojich záväzkov. Hospodárske výsledky spoločnosti v skupine DRUKOS boli vo všetkých vykazovaných obdobiach nízke vzhľadom na kapitál, ktorý bol k ich dosiahnutiu k dispozícii. Reálna výnosnosť viazaného kapitálu predstavovala do 2%, pričom proklamované sľuby o výnosnosti boli vyše 30%. Celková suma hospodárskych výsledkov bežného účtovného obdobia k 31. 12. 1998 vykazuje stratu mínus 14 710 000,-Sk, pričom prvé vklady od obyvateľstva boli realizované v marci roku 1998. Cudzie zdroje k 31. 12. 1998 dosahovali výšku 1 959 000 000,-Sk. Ak by bolo potrebné ustáliť časový okamih, kedy vedeniu spoločnosti DRUKOS malo byť zrejmé, že nebudú schopný splácať svoje záväzky voči obyvateľstvu, tak prvým prelomovým dátumom je 31.12.1998. Prvú povinnosť vyplácať vklady a k nim prislúchajúce výnosy mala spoločnosť DRUKOS, a.s. od marca 1999. Do 01.03.1999 spoločnosť DRUKOS, a.s. získala od obyvateľstva vo forme platných a realizovaných zmlúv produktu DRUKOS výnos finančné prostriedky v celkovej sume 610 455 161,-Sk. Do konca roka 1999 vznikla spoločnosti DRUKOS na základe platných a realizovaných zmlúv produktu DRUKOS výnos povinnosť vyplatiť sumu 223 832 672,46 Sk ako záväzok voči obyvateľstvu. Celkovo suma vložených prostriedkov do produktu DRUKOS výnos od marca 1998 do 31. 12. 1999 bola 1 598 388 363,-Sk. Leasingová činnosť bola navonok deklarovaná ako činnosť, ktorá patrí k významným zdrojom na krytie úrokov (30%) v rámci sľúbeného zhodnotenia požičaných finančných prostriedkov od obyvateľstva. Nakoľko za poskytnuté úvery bolo potrebné platiť úroky bankám a prevádzkové náklady leasingových spoločností neboli nízke v nábehovej fáze, na prípadné krytie záväzkov voči občanom investujúcim do spoločnosti buď nezostalo žiaden zisk alebo iba zisk v symbolickej čiastke. DRUKOS nedokázal stáť za svojimi sľubmi v podobe vyplácania záväzkov obyvateľstvu, už od marca 1999 musel začať vyplácať vklady vrátane výnosov, pričom je zrejmé, že finančné prostriedky vložené od obyvateľstva nezhodnotil, pretože vyprodukoval stratu. K 31. 12. 1999, kedy sa DRUKOS, spol. s.r.o. transformovala na DRUKOS, a.s. a zároveň vzniklo BDV družstvo sa nezlepšila finančná situácia spoločnosti, ale len jej podnikateľská pozícia na základe zvýšenia základného imania formou nepeňažného vkladu v celkovej výške 3 618 833 000,--Sk. Vedeniu spoločnosti malo byť zrejmé už na základe výsledkov z roku 2000, že sľuby zo záväzkov nebude schopné splniť. Znalci posúdili ako neistú a neurčitú transakciu obchodnej spoločnosti DRUKOS, a.s., ktorou odkúpila dňa 23. 04. 2002 prostredníctvom Zmluvy o postúpení pohľadávky a prevode cenných papierov od

postupcu HEROLD TELEMEDIA Bratislava zmenku č. R001/1998 vystavenú zmenečným dlžníkom Slovenské telekomunikácie, š.p. na zmenečnú peňažnú sumu 5 miliárd slovenských korún, splatnú bez protestu dňa 01. 12. 2001 , pretože zmenka ako najlikvidnejšia forma pohľadávky odkúpená po lehote splatnosti už pri podpise zmluvnými stranami nezabezpečovala pokrytie deficitu finančných prostriedkov spoločnosti DRUKOS, a.s. vo výške 3 632 576 221,-Sk, ktoré deklaruje vo svojich prehľadoch k 27. 02. 2002. Celkové náklady spoločnosti DRUKOS, a.s. na reklamu boli za sledované obdobie rok 2000 až február rok 2002 v sume 168 821 033,-Sk. Náklady na reklamu BDV družstva boli za sledované obdobie rok 2000 až február rok 2002 v sume 72 111 438,-Sk. Z predložených podkladov vyplynulo, že spoločnosť DRUKOS, a.s. využívala na reklamné účely viacero druhov médií. Znalci k problematike reklamy dodali, že išlo o reklamu na úvery, nie na činnosť, ktorými by spoločnosť mohla dosiahnuť výnosy. Znalci preto trhovú hodnotu predplateného reklamného času, ktorý mohol byť predajný po udalostiach z februára 2002 považujú za fiktívnu. Súd sa oboznámil s listinami tvoriacimi prílohu tohto znaleckého posudku a pritom zistil: - Zmluvou o postúpení pohľadávky z 1. marca 2001 s prílohami, ktorá bola uzatvorená medzi BDV družstvo ako postupca zast. I.. E.., D.. G.., členovia predstavenstva a DRUKOS, a.s. ako postupník zast. R.. T.. S. I.. C.., členmi predstavenstva, sa postupuje postupcovi za účelom kapitalizácie pohľadávok vo výške 1.371 102 000,-Sk spôsobom vkladu pohľadávky ako nepeňažného vkladu do základného imania postupníka, t.j. dlžníka pohľadávka v celkovej výške 1.371 102 000,-Sk; - Vyhlásením o vložení nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti z 21. decembra 2000 - DRUKOS, a.s. zast. V.. C.., Autodrukos spol. s r.o. zast. D.. B.. Q.. V.., členská schôdza v súlade s čl. 18 ods. 1 písm. f Stanov družstva prijala rozhodnutie že pohľadávky v celkovom objeme 1.371 102 000,-Sk vkladá BDV družstvo ako nepeňažný vklad do DRUKOS, a.s.; - Zmluvou o pôžičke z 24. októbra 2001 medzi Drukos, a.s. ako veriteľ zast. R.. T.. a I.. C.., členmi predstavenstva a MEDIA INVEST, spol. s r.o. ako dlžník, spoločnosť DRUKOS, a.s. požičala sumu 10 miliónov Sk; Zmluvou o pôžičke z 24. októbra 2001 medzi Drukos výnos, spol. s r.o. ako veriteľ zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a MEDIA INVEST, spol. s r.o. ako dlžník spoločnosť DRUKOS výnos, spol. s r.o. požičala sumu 55 miliónov Sk; Zmluvou o pôžičke z 24. októbra 2001 medzi Drukos, a.s. ako veriteľ zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a MEDIA INVEST, spol. s r.o. ako dlžník, spoločnosť DRUKOS, a.s. požičala sumu 35 miliónov Sk; - Dohodou č. PZ 195/2000 z 13. júna 2000 k pristúpení k záväzku medzi DRUKOS, a.s. ako dlžník zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a BDV družstvo ako preberateľ zast. P.. T.. a C.. T.., člen štatutárneho orgánu, BDV družstvo pristupuje k záväzku dlžníka DRUKOS, a.s. vo výške 56 miliónov Slovenských korún, pričom Zmluvou o pôžičke č. 72 zo 14. júna 2000 medzi BDV družstvo ako veriteľ zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a DRUKOS, a.s. v zastúpení T. ako dlžník, spoločnosť BDV družstvo požičalo spoločnosti DRUKOS, a.s. sumu 56 miliónov Sk. finančná čiastka 56 miliónov Sk sú poskytnuté od 14.06.2000 na dobu neurčitú; - Zmluvou o pôžičke č. 68 z 18. mája 2000 medzi BDV družstvo ako veriteľ zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a DRUKOS, a.s. v zastúpení T.. J.. ako dlžník 72 zo 14. júna 2000 medzi BDV družstvo ako veriteľ zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a DRUKOS, a.s. v zastúpení T.. J.. ako dlžník, spoločnosť BDV družstvo požičalo spoločnosti DRUKOS, a.s. sumu 24 miliónov Sk od 18. 05. 2000 na dobu neurčitú; Súd sa oboznámil s obsahom jednotlivých typov uzatváraných zmlúv a listín, ktoré boli osobám vydávané v spojitosti s týmito záväzkovými vzťahmi.

Zmluva o pôžičke č. 2018/99 z 12. januára 1999 uzatvorená medzi E.. E.. ako veriteľom a Drukos, spol. s r.o. ako dlžník zast. V.. C.., konateľom. Touto zmluvou veriteľ ponecháva dlžníkovi do 17. 01. 2000 sumu 150.000,-Sk, pričom účelom pôžičky je rozvoj podnikateľských aktivít dlžníka. Za účelom splnenia záväzku vystavuje dlžník veriteľovi jednu vlastnú zmenku na 190.500,-Sk. Zo zmluvy o prevode zmenky z 12. januára 1999 súd zisťuje, že ako postupník vystupuje obchodná spoločnosť Autodrukos, s.r.o. zast. P.. T.. Súd sa ďalej oboznámil s Prihláškou do BDV družstva z 02. 01. 2001 žiadateľa S.. E.., ktorý uzatvoril toho istého dňa s BDV družstvom zast. V.. C.. Dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu v sume 99.900,-Sk vyplývajúceho z prihlášky do BDV družstva, a to ku dňu 3. január 2002. Zo Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č. 16000/2001 z 02. 01. 2001 medzi BDV družstvo zast. V.. C.., a S.. E.. vyplýva, že BDV družstvo sa zaviazalo k darovaniu finančnej čiastky vo výške 23.000,-Sk. Následne Darovacou zmluvou č. 16000/2001/1 z 03. 01. 2002 medzi BDV družstvo ako darca zast. V.. C.. a S.. E.. ako obdarovaným sa darca zaväzuje dňa 03. 01. 2002 darovať obdarovanému finančnú čiastku vo výške 24 731,-Sk. Listina označená ako Potvrdenie o prevzatí cestovného šeku z 03. 01. 2002 nasvedčuje tomu, že BDV družstvo zast. V.. C.. ako zmluvná strana 1 potvrdzuje, že dňa 03. 01. 2002 prevzala od S.. E.. ako zmluvnej strany 2 cestovný šek znejúci na hodnotu ďalšieho členského vkladu vo výške 99.000,Sk so splatnosťou 03. 01. 2002. Cestovný šek č. 16000/2000 na sumu 99.000,-Sk bol vystavený 02. 01. 2001 BDV družstvom; Súd sa oboznámil i s obsahom Prihlášky/ Žiadosti o ďalší členský vklad do BDV družstva z 28. 12. 2000 žiadateľa I.. T.., Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu z 28. 12. 2000 medzi BDV družstvo zast. V.. C.., a I.. T.., Zmluvou o budúcej darovacej zmluve č. 14992/2000 medzi DRUKOS, a.s. zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a I.. T.., Zmluva o prevode cestovného šeku č. 14992/2000 z 28. 12. 2000 medzi BDV družstvo ako nadobúdateľom, zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a I.. T.. ako prevádzajúcim, Darovacou zmluvou č. 14992/2000/1 zo 07. 01. 2002 medzi BDV družstvo, ako darca zast. V.. C.., predsedom predstavenstva a I.. T.. ako obdarovaným, Dodatkom k zmluve o budúcej darovacej zmluve č. 14992/2000 zo 07. 01. 2002, Cestovným šekom č. 14992/2000 vystavený 28.12.2000 BDV družstvom na sumu 69.900,-Sk. V tomto prípade suma označená ako ďalší členský vzťah predstavovala 69.000,-Sk (100,-Sk ako základný členský vklad), zmluvné strany sa dohodli na vrátení ďalšieho členského vkladu po 1 roku, a to dňa 29. 12. 2001 a za účelom splnenia záväzku vystavuje BDV družstvo členovi družstva cestovný šek na uvedenú sumu. Podľa Zmluvy o budúcej darovacej zmluve sa však darca DRUKOS, a.s. má v darovacej zmluve zaviazať k bezplatnému prenechaniu obdarovanému cestovný šek v hodnote 18.900,-Sk, čo vyplýva i zo Zmluvy o prevode cestovného šeku. Predmetom darovacej zmluvy je darovanie finančnej čiastky vo výške 18.900,-Sk dňa 07. 01. 2002. Listiny Prihláška do BDV družstva zo 14. 01. 2000 - žiadateľ C.. O.., Zmluva o prevode cestovného šeku č. 534/2000 zo 14. 01. 2000 medzi BDV družstvo ako nadobúdateľom a C.. O.. ako prevádzajúcim, Darovacia zmluva č. 534/2000 zo 14. 01. 2000 medzi BDV družstvo ako darcom a C.. O.. ako obdarovaná svedčia o tom, že v tomto prípade za BDV družstvo konal podpredseda predstavenstva O.. T.., avšak Dodatok k darovacej zmluve č. 534/2000 zo 14. 01. 2000 bol uzatvorený medzi C. a DRUKOS, a.s. zast. V.. C.., rovnako ako i Dodatok k Zmluve o prevode cestovného šeku č. 534/2000 zo 14. 01. 2000. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy i výpovede svedkov W.. Š.., T.. T.., C.. I.., I.. K.. a ďalšie svedecké výpovede, ako i vo veci vykonané listinné a vecné dôkazy. Svedok C.. I.. potvrdil, že obž. V.. C.. robil ochranu v čase, keď mali problémy v DRUKOSE. Údajne bol vtedy vydieraný podsvetím. Spoločnosť, ktorá zabezpečovala ochranu mala názov Baret security. Zhodné skutočnosti vypovedal i svedok I.. K.. Obžalovaný predniesol i ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, či listinnými dôkazmi. Súd týmto návrhom na doplnenie dokazovania nevyhovel. Uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať všetky ďalšie navrhované dôkazy, pretože sa týkali okolností, ktoré súd zistil inými navrhnutými dôkazmi. Súd nevykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom obžalovaným a obhajobou nielen preto, že skutočnosti, ktoré sa mali objasniť navrhnutými dôkazmi netvorili základ skutkových zistení, pre ktoré sa súdne konanie vedie, ale aj preto, že na takýto postup súdu prvého

stupňa boli dané formálne dôvody zakotvené v ustanovení § 240 ods. 3 Tr. por.. Súd poznamenáva, že obžaloba spolu s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov bola obžalovanému a jeho obhajcovi doručená krátko po doručení obžaloby súdu, pričom súd v tejto výzve obžalovaného upozornil, že podľa § 240 ods. 3 Tr. por. vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia tejto výzvy, môže odmietnuť. I napriek tomuto upozornenie obžalovaný navrhol vykonať dôkazy neskôr. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade boli naplnené aj formálne dôvody pre postup súdu podľa § 240 ods. 3 Tr. por. Súd zastáva názor, že vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v procesnom postupe rešpektujúcom zásady a ustanovenia trestného konania. Súd konal a rozhodoval o žalovanom skutku, pričom v procese dokazovania si ujasnil, čo tvorí samotný skutok. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu pri dodržaní základných zásad trestného konania uvedených v § 2 Tr. por. ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne a vyvodil jednoznačný záver, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný V.. C.. Za skutok považoval taký prejav vôle navonok, ktorý bol pre následok v trestnom práve relevantný a bol spôsobený zavinene. Skutok pozostávajúci z dvoch čiastkových útokov viazaných miestnou, časovou súvislosťou i jednotiacim zámerom následne posúdil ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006. Súd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 65 až § 67a Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok a toto ustanovenie zabezpečuje ochranu majetku štátu, obcí, fyzických a právnických osôb. Súd mal za dokázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt spáchal skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku. Súd vzal pritom do úvahy fakt, že obchodné spoločnosti DRUKOS, spol. s.r.o., od 31. 12. 1999 pretransformovaná na DRUKOS, a.s. a BDV družstvo, všetky so sídlom v Banskej Bystrici boli personálne spojené práve osobou obžalovaného V.. C.. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obžalovaný V.. C.. bol konateľom v obchodnej spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. Do 30. 12. 1999 bola jediným spoločníkom tejto spoločnosti obchodná spoločnosť s názvom Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o., s výškou základného imania 3 068 000,-Sk. Spoločníkom tejto spoločnosti, v ktorej bol obžalovaný konateľom bola i Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s.r.o. I v tejto obchodnej spoločnosti obžalovaný od 24. 09. 1999 vykonával funkciu konateľa a bol jej spoločníkom spolu s manželkou B.. C.. Obchodná spoločnosť DRUKOS, a.s. so sídlom Banská Bystrica bola založená premenou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným DRUKOS, spol. s r.o., a to v čase, keď jej jediným spoločníkom bola Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o. a jediným spoločníkom tejto spoločnosti bola Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s.r.o. úzko majetkovo a personálne zviazaná výlučne s osobou obžalovaného a osobou jeho manželky. Teda žiadna iná právnická, či fyzická osoba v tom čase nemala majetkový podiel v spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o. bola v čase skutku jediným akcionárom obchodnej spoločnosti DRUKOS, a.s. V obchodnej spoločnosti DRUKOS, a.s. (od 06.06.2007 DRUKOS, a.s. „v konkurze“) obžalovaný zastával funkciu predsedu predstavenstva v dobe od 29. 12. 1999 do 20. 10. 2002 a podľa stanov tejto akciovej spoločnosti v mene predstavenstva konal a podpisoval samostatne. I v právnickej osobe s názvom BDV družstvo bol obžalovaný predsedom predstavenstva družstva s právom v mene predstavenstva konať a podpisovať samostatne. Súd neprehliadol, že obžalovaný bol konateľom a predsedom predstavenstva i v ďalších skôr vymenovaných obchodných spoločnostiach, ktoré boli majetkovo prepojené so spoločnosťami DRUKOS, spol. s r.o. a DRUKOS, a.s., a i v týchto spoločnostiach mal samostatné právo konať a podpisovať v ich mene. Súd poukazuje i na jeho úzku majetkovú viazanosť na tieto spoločnosti cez spoločníka spoločnosť Drukos, s r.o., DRUKOS, spol. s r.o., DRUKOS a.s., i na majetkovú viazanosť jeho manželky ako spoločníka v obchodných spoločnostiach LG Industry, s.r.o. a AUTODRUKOS, s.r.o. Zvolen.

Súd na základe vykonaných dôkazov, a to listín i výpovedi svedkov dospel k záveru, že právo obžalovaného konať a rozhodovať v mene týchto spoločností rozhodne nebolo fiktívne, či formálne. Naopak, dôkazy svedčia o tom, že bolo konkrétne a s neobmedzovaným právom rozhodovať a obžalovaným i vykonávané. Súd pritom poukazuje na notárske zápisnice z 28. 06. 2000 a 21. 08. 2000 spísané v prítomnosti obžalovaného v pozícii konateľa obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých spol. s r.o., ktorý sa dostavil na notársky úrad a pôsobil v pozícii jediného akcionára vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti DRUKOS, a.s., ktorý rozhodol o zmene stanov akciovej spoločnosti tak, že sa zmenil článok 4 platných stanov a doplnil sa predmet podnikania o ďalšie činnosti. Notárska zápisnica z 24. 07. 2002 svedčí o tom, že práve obžalovaný výlučne sám rozhodoval o osude celej spoločnosti DRUKOS, a.s., keď na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, spol. s.r.o., na ktorom sa zúčastnil sám ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj, s r.o. predniesol rozhodnutie jediného spoločníka previesť jeho obchodný podiel v celom rozsahu na inú osobu z dôvodu uspokojenia vkladateľov BDV družstva. Z výpovedi svedkov i obžalovaného pre súd vyplynulo, že v organizačnej štruktúre obchodných spoločností obžalovaný zastával pozíciu generálneho riaditeľa. Zápisy z Risk manažmentu svedčia o tom, že toto zoskupenie odborníkov spoločnosti malo len poradný a odporúčajúci charakter, jeho návrhy boli predkladané obžalovanému a ten rozhodol o tom, či zámer bude alebo nebude realizovaný. Tak ako uviedla sv. T.. obžalovaný mal vždy posledné slovo. Súd poukazuje v súvislosti s rozhodovacou právomocou obžalovaného na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že obžalovaný vždy rozhodoval o detailoch a o obsahu reklamy a schvaľoval definitívnu podobu televízneho spotu (sv. G., sv. B..), obžalovaného považovali zamestnanci za najvyšší orgán, s ktorým vždy jednali, pokyn obžalovaného bol pokynom zamestnávateľa.(Sv. T..), na predtlačených formulároch zmlúv bolo meno V.. C.., i keď zmluvy podpisovali i iní štatutárni zástupcovia spoločností (Ď..). Z výpovede svedka T.. a iných svedkov ktorý podpisovali zmluvy a iné dokumenty obchodných spoločností súd zistil, že tak konali na základe písomných splnomocnení na konanie, ktoré udeľoval výlučne obžalovaný. Svedčia o tom napr. písomné splnomocnenia udelené T.., či J..T.., ktorými súd doplnil dokazovanie. Napokon i zo samotných dokumentov označených ako zmluva o pôžičke, darovacia zmluva a ďalších listín označených vo výroku o vine je zrejmé, že jednou zo zmluvných strán bola obchodná spoločnosť či BDV družstvo zastúpená obžalovaným. Pokiaľ sa v týchto dokumentoch nachádza meno svedka T.. konajúceho za BDV družstvo v postavení podpredsedu predstavenstva súd má za to, že sa tak udialo preto, aby sa zastrelo súbežné konanie obžalovaného za BDV družstvo i za spoločnosť DRUKOS, a.s. Veď ako je zrejmé z listín vyhotovených v súvislosti s poskytnutím vkladu C.. O.. v prípade Zmluvy o prevode cestovného šeku a Darovacej zmluvy dňa 14. 01. 2000 konal za BDV družstvo podpredseda predstavenstva O.. T.., avšak v prípade Dodatku k darovacej zmluve z toho istého dňa a Dodatku k Zmluve o prevode cestovného šeku, za spoločnosť DRUKOS, a.s. konal obžalovaný V.. C.. Obžalovaný mal vždy právo konať samostatne, činnosť spoločností podliehala obžalovanému ako generálnemu riaditeľovi, mnohé z aktivít sa realizovali na jeho priamy pokyn a pod jeho metodickým usmerňovaním, pričom niektoré dokumenty podpisovali dvaja štatutárni zástupcovia spoločnosti, avšak s jeho vedomím, čo potvrdil i svedok T.. Z výpovede svedka G.. i ďalších svedeckých výpovedí tak, ako je vyššie uvedené, spoločnosť bola riadená obžalovaným formou pravidelných operatívnych porád ním vedených, kde sa vydávali a kontrolovali úlohy. Bola uplatňovaná i písomná forma riadenia formou pokynov a smerníc, ktoré podpisoval obžalovaný ako generálny riaditeľ alebo riaditeľ D.. G.. Obžalovaný podpisoval i prevodné príkazy do banky, čo potvrdila svedkyňa E.. O rozhodovacej právomoci obžalovaného sa zmieňujú i ďalší svedkovia tak, ako je uvedené pri ich výpovediach v časti odôvodnenia tohto rozsudku. Súd neprehliadol vyjadrenie obžalovaného v televíznej relácii „Na telo“ dňa 24. 02. 2002, ktoré malo taký dosah, že v krátkom časovom slede sa prestali občanom vyplácať peniaze a zastavilo sa aj ich prijímanie. Súd v súvislosti s tým poukazuje na výpoveď svedka T.., ktorý uviedol, že obžalovaný mu v ten deň telefonicky oznámil, že zatvára pobočky. Z výpovede svedkyne S.. B.. súd zistil, že dňa 24. 02. 2002 sa pobočky zavreli a po ich zavretí sa prestali prijímať a vydávať peniaze. Pokiaľ sú dospel k záveru o samostatnosti obžalovaného konať a rozhodovať v mene spoločností, či ich predstavenstva, potom logickou úvahou dospel k záveru, že obžalovaný bol nositeľom zodpovednosti za takéto konanie. Tým súd považuje za vyvrátenú obhajobu obžalovaného o rozdelení právomoci a zodpovednosti a o tom, že sám nerozhodoval, pretože systém riadenia bol delegovaný. Súd pri ustálení doby skutku a jeho čiastkových útokov vychádzal z doby členstva obžalovaného v štatutárnych

orgánoch spoločností DRUKOS, spol. s.r.o., BDV družstvo a DRUKOS, a.s., pričom zistil, že obžalovaný bol konateľom spoločnosti DRUKOS, spol. s.r.o. do 30. 12. 1999. Preto oproti obžalobe upravil dobu páchania prvého čiastkového skutku. Súd mal pritom na zreteli, že doba páchania trestného činu je ohraničená dobou preukázateľne podvodného konania.

V ďalšom kroku súd posudzoval, či škodlivý následok na majetku poškodených osôb nastal v príčinnej súvislosti so zavineným konaním obžalovaného. Súd preskúmal zmluvy o pôžičke s vystavením vlastných zmeniek tejto spoločnosti, zmluvy o budúcej darovacej zmluve, zmluvy o prevode cestovného šeku, dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu s vystavením cestovného šeku, dodatky k zmluve o prevode cestovného šeku a k zmluve o budúcej darovacej zmluve, darovacie zmluvy, dodatky k darovacej zmluve a potvrdenia o prevzatí cestovného šeku, predmetom ktorých bol sľúbený výnos a vrátenie ďalšieho členského vkladu. Listiny označené ako zmluva o pôžičke podľa názoru súdu v zásade neodporovali normám Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Ako vyplýva z uzavretých zmlúv, zmluvné strany sa dohodli, že dlžníkovi spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o., ktorú dlžník v dohodnutej dobe i s dohodnutou výškou úrokov mal vrátiť. V písomnom vyhotovení zmluvy je uvedený i účel, na ktorý sa mali požičané peniaze použiť, a to rozvoj podnikateľských aktivít dlžníka, t.j. spoločnosti DRUKOS, spol. s r.o. Pokiaľ bola zmenka vystavená na spoločnosť AUTODRUKOS, s r.o. ako na iný podnikateľský subjekt, ktorý následne vracal peniaze, potom je zrejmé, že finančné prostriedky boli získavané s úmyslom použiť ich i na iný účel, než bol dohodnutý v zmluve o pôžičke. Tým sa touto listinou predstierali také skutočnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Napokon sám obžalovaný priznal, že peniaze sa používali i na aktivity vykonávané v iných spoločnostiach označovaných ako dcérske spoločnosti zaradené do skupiny DRUKOS, čo vyplývalo i z ďalších vykonaných osobných i listinných dôkazov. Súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že už touto zmieňovanou okolnosťou boli poškodení pri uzatváraní zmlúv o pôžičke uvádzaní do omylu, pretože v súvislosti s účelom použitia finančných prostriedkov im boli predstierané také skutočnosti a také úkony, ktorých realizácia v čase uzavretia zmluvy nebola dlžníkom predpokladaná. Dlžník nemienil použiť požičané prostriedky len na rozvoj svojich podnikateľských aktivít a ani ich v súlade s dohodnutým účelom nepoužil. Tie boli nesporne, a to na základe rozhodnutia obžalovaného, používané i na aktivity iných obchodných spoločností, s ktorými bol obžalovaný majetkovo i personálne spojený. Súd v spojitosti s tým poukazuje príkladne na aktivity v Mongolsku, Číne, Iráne atď. Listiny označené ako Prihlášky/ Žiadosti o ďalší členský vklad do BDV družstva, Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu zmluvy o budúcej darovacej zmluve, zmluvy o prevode cestovného šeku, dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu s vystavením cestovného šeku, dodatky k zmluve o prevode cestovného šeku a k zmluve o budúcej darovacej zmluve, darovacie zmluvy, dodatky k darovacej zmluve a potvrdenia o prevzatí cestovného šeku, predmetom ktorých bol sľúbený výnos a vrátenie ďalšieho členského vkladu podľa názoru súdu v zásade tiež neodporovali normám Obchodného zákonníka (ďalej „Obch. zák.“)a Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) účinných v čase skutku, avšak v danom prípade boli uzatvárané v spojitosti s návratnosťou členského vkladu do BDV družstva. Podľa § 221 ods. 1 Obch. zák. družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Podľa § 222 ods. 2 veta 1 Obch. zák. členovia neručia za záväzky družstva. Podľa § 223 ods. 1 Obch. zák. základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Podľa § 223 ods. 4 Obch. zák. členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva. Podľa § 233 ods. 1, 3 Obch. zák. pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnávací podiel, pričom pre určenie vyrovnávacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, v ktorom členstvo zaniklo. Podľa § 233 ods. 4 Obch. zák. nárok na vyrovnávací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia

riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, v ktorom členstvo vzniklo. Nárok na podiel na zisku vzniká len na obdobie trvania členstva. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Z vykonaných dôkazov je evidentné, že členstvo fyzických osôb poskytujúcich BDV družstvu peniaze pod zámienkou poskytovania základného a ďalšieho členského vkladu bolo fiktívne a právne úkony označené ako Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu, Zmluva o budúcej darovacej zmluve, Zmluvy o prevode cestovného šeku, Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu s vystavením cestovného šeku, Dodatky k zmluve o prevode cestovného šeku a k zmluve o budúcej darovacej zmluve a darovacie zmluvy, boli v kontexte so vznikom a zánikom členstva v družstve a jeho činnosťou iba simulované. Napokon sám obžalovaný priznal, že zber finančných prostriedkov od obyvateľstva začal z toho dôvodu, že sa musela riešiť situácia s nedostatkom úverových zdrojov od bánk po roku 1997 a produkt Drukos výnos po zmene zákona vyžadoval nový nástroj na zber peňazí. Preto vzniklo družstvo ako nová právna forma, ktorá nahrádzala získavanie peňazí na základe zmlúv o pôžičkách. Na základe výpovede svedka I.. V.., pritom poznajúc právo i platné zákony, súd zistil, že právna forma družstva bola výhodná na získavanie peňazí práve preto, že družstvo mohlo mať neobmedzený počet členov a nebolo regulované normami zákona o kolektívnom investovaní, ktorý vychádzal z prijímania finančných vkladov vo forme cudzích zdrojov. Družstvo podľa Obch. zák. predstavovalo investovanie vo forme vlastných zdrojov. Súd pri hodnotení tejto časti konania vychádza z ust. § 37 ods. 1 OZ podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V teórii občianskeho práva sa uplatňuje zásada, že v prípade neplatnosti právnych úkonov sú tieto neplatné absolútne, pokiaľ ich zákon výslovne nevyhlasuje za úkony relatívne neplatné. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka ak právny úkon trpí vadami vôle je absolútne neplatný. Rovnako je absolútne neplatný i právny úkon predstieraný. Následkom neplatnosti právneho úkonu je jednak to, že nemá právne účinky, jednak zodpovednosť toho, kto neplatnosť zavinil. Úlohou súdu v danom prípade bolo teda vyriešiť otázku, či pomenované právne úkony netrpeli vadami vôle, či týmito právnymi úkonmi nebol simulovaný iný zastretý právny úkon, či v prípade existencie zastretého právneho úkonu ten neodporoval zákonu alebo dobrým mravom, či aspoň jeden z účastníkov právneho úkonu konal dobromyseľne. Súd po vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že u obžalovaného ako štatutárneho orgánu BDV družstva, či akciovej spoločnosti DRUKOS, a.s. neexistovala vôľa vstúpiť do vyššie označených záväzkovo-právnych vzťahov. Právne úkony vykonané na podklade vyššie označených listín v skutočnosti boli simulované a zastierajúce právne vzťahy, ktoré fakticky zakladala zmluva o vklade. Tieto úvahy súdu sú podporené faktom, že sa obžalovaný uchádzal o získanie obchodného podielu v Slovenskej sporiteľni a ako sám priznal získanie banky bolo strategickým cieľom spoločnosti DRUKOS, a.s. Nepochybne jediný účinný spôsob ako zvrátiť nepriaznivý hospodársky výsledok k lepšiemu bola možnosť viesť údaje o prijatých a vyplatených peniazoch v účtovníctve, tak ako ich vedie banka, pretože úroky, ktoré vyplácali išli do nákladov nepriaznivo ovplyvňovali hospodársky výsledok. Pri prijímaní a vyplácaní peňazí, na základe už zmieňovaných zmlúv zjavne postupovali v rozpore s ust. § 2 zákona č. 21/1992 Z. z. o bankách, účinného do 01. 01. 2002, i v rozpore s ust. § 3 ods.1 platného zákona č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorých bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady ani poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu. Vstup do zmieňovaných právnych vzťahov bol klamlivo predstieraný, čím sa jednak uvádzali do omylu osoby, od ktorých peniaze boli získané, a jednak sa vytváralo klamlivé zdanie riadne fungujúcich obchodných spoločností. V kontexte vysloveného preto súd považoval obhajobu obžalovaného o ručení akciami DRUKOS, a.s. za záväzky tzv. členov BDV družstva za účelovú, zavádzajúcu a zastierajúcu skutočný stav veci. Preto sa ďalej touto obhajobou nezaoberal. Pri ustálení výšky úrokov vo výroku o vine súd vychádzal z obsahu reklamných spotov, ktorými vykonal dokazovanie a vzal do úvahy i vyjadrenie svedkyne E.. E.., že výška úroku bola daná z firmy v závislosti od viazanosti zmluvy, podľa toho na akú dlhú dobu boli peniaze viazané. Miesto páchania činu súd situoval do sídla spoločností DRUKOS, spol. s.r.o., DRUKOS, a .s. a BDV Družstvo v Banskej Bystrici a do pobočiek obchodných spoločností nachádzajúcich sa na celom území Slovenskej republiky, pretože ako vyplynulo z výpovedi svedkov napr. T.., E.., manželov B..; a výpovedí vypočutých poškodených osôb, listiny boli spisované s poškodenými osobami v kanceláriách zriadených obchodnou spoločnosťou

v presahujúcej miere za účelom leasingovej činnosti. Súd zastáva názor, že práve na týchto miestach sa dokončilo konanie, ktorým boli poškodení uvádzaní do omylu v dôsledku ktorého odovzdali svoje finančné prostriedky do dispozície inkriminovaných obchodných spoločností a družstva. Súd skúmal i okolnosti, ktoré primäli vkladateľov k tomu, aby s dôverou odovzdávali svoje finančné prostriedky. Súd skúmal akými skutočnosťami boli utvrdzovaní v presvedčení, že tieto prostriedky im budú v dohodnutej dobe a s dohodnutým úrokom vrátené. Pritom zistil, že poškodeným buď nebol známy ekonomický stav spoločností alebo ovplyvnení reklamou sa domnievali, že spoločností DRUKOSu smerujú k prosperite a oni sa nemajú čoho obávať. Ako vyplýva zo záverov znalcov z odboru podnikové hospodárstvo realita bola taká, že spoločnosti v rámci skupiny DRUKOS ako celok boli okrem roku 1997 stratové. V roku 2001 sa celková strata skupiny prehĺbila na mínus 499 481 000,-Sk. Hospodárske výsledky spoločnosti v skupine DRUKOS boli vo všetkých vykazovaných obdobiach nízke vzhľadom na kapitál, ktorý bol k ich dosiahnutiu k dispozícii. Reálna výnosnosť viazaného kapitálu predstavovala do 2%, pričom proklamované sľuby o výnosnosti boli vyše 30%. Poškodení potvrdili, že pri tomto konaní boli ovplyvnení nielen reklamou prezentovanou v elektronických a printových médiách v často sa opakujúcich frekvenciách prezentujúcich úspešnosť podnikania spoločností v skupine DRUKOS, ale aj tlačovinami s rovnakým obsahom nachádzajúcimi sa na viditeľných miestach v samotných pobočkách tejto spoločnosti. Prostredníctvom produktovej reklamy sa sľubovali nielen vysoké zisky, ale bolo v nich predstierané i nulové riziko. Nezákonnosťou tohto stavu sa zaoberala i Rada pre reklamu ako to vyplýva z Arbitrážneho nálezu Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu z 05. 12. 2001 na č. l. 101 187101 189 zv. 328). Tieto skutočnosti sú dokázané i výpoveďami svedkov C.. C.., J.. a ďalších, ktorí pracovali na oddeleniach zaoberajúcich sa reklamou. Svedkyne I.. B.., T.. G.. pôsobiace v reklamnej agentúre SORIA Stred a svedok G.. T.., pôsobiaci v reklamnej agentúry Roko a.s. spolupracovali pri vyrábaní televíznych a rozhlasových spotov, pri tlačení bilboardov, príprave inzercie a pri nákupe médií. Listinné dôkazy, ktoré súviseli s reklamou, obsah reklamných spotov, rozsiahlosť prezentácie reklamy v rôznych printových a elektronických médiách, výška nákladov na reklamu súd nenechali na pochybách, že spoločnosti DRUKOSu, včítane BDV družstva, plánovito vyvíjali reklamné aktivity s cieľom dosiahnuť, aby čo najväčší počet ľudí sa rozhodol vložiť im svoje peniaze. Obžalovaný napokon priznal, že obsah reklamy bol zameraný na získanie investorov, z čoho súd usudzuje že bol zameraný predovšetkým na získanie ďalších finančných prostriedkov. Priznal, že reklamou boli sľubované zisky. Súd dospel k záveru, že práve reklama významnou mierou podporovala podvodný úmysel obžalovaného, pretože sa stala účinným nástrojom na ovplyvňovanie mienky poškodených o ekonomickom stave spoločností. Mala za cieľ prilákať ďalších vkladateľov a zabezpečiť tak neustály prísun finančných prostriedkov. O masívnosti týchto reklamných aktivít svedčí neobvyklý nárast nákladov na reklamu, ktoré ako vyplýva zo znaleckého posudku predstavovali u spoločnosti DRUKOS, a.s. za sledované obdobie rok 2000 až február rok 2002 výšku 168 821 033,-Sk a u BDV družstva výšku 72 111 438,-Sk. Ako už bolo uvedené skutočný ekonomický stav obchodných spoločností skupiny DRUKOS bol taký, že od roku 1998 boli stratové. Súd pri ustálení doby začatia protiprávneho konania, ktoré sa obžalovanému kladie za vinu, vychádzal zo záverov znalcov z odboru podnikové hospodárstvo, ktorí uviedli, že dňom 31. 12. 1998, na základe interných ekonomických informácii a výsledkov muselo byť zrejmé, že spoločnosť DRKOS, spol. s r. o. nie je schopná splácať svoje záväzky voči obyvateľstvu. V tomto okamihu celková suma hospodárskych výsledkov bežného účtovného obdobia skupiny Drukos vykazovala stratu 14 710 000,-Sk. Cudzie zdroje k 31. 12. 1998 už dosahovali výšku 1. 959 000,-Sk. Súd overil ďalšími listinnými dôkazmi tvrdenie znalcov o tom, že bola poskytnutá zo strany BDV družstva v prospech iných podnikateľských subjektov suma viac než 3 miliardy Sk. Poskytnuté finančné prostriedky sa nevrátili späť do BDV družstva, čím sa obmedzila možnosť BDV družstva uhrádzať vlastné záväzky vzniknuté vkladmi od obyvateľstva. Kapitalizáciou týchto pohľadávok do základného imania DRUKOS, a.s. sa zvýšil obchodný podiel v DRUKOS, a.s., pričom znalci uvádzajú, že táto finančná transakcia nepriniesla BDV družstvu potrebný finančný efekt. Vykonané dôkazy, a to najmä výpovede svedkov pojednávajúce o efektívnosti a rentabilnosti podnikateľských aktivít podporovaných obžalovaným nespochybnili tvrdenie znalcov, že podľa ekonomicko-finančných analýz skúmaných spoločností a ich aktivít vynaložené finančné prostriedky

získané od obyvateľstva neboli adekvátne zhodnotené. Ako vyplýva z vyjadrenia znalcov príjmy z podnikateľských aktivít nepokrývali výdavky z nich. Súd vykonal dokazovanie zápisnicami Risk manažmentu, ktoré pripravovalo pre právnické, resp. fyzické osoby, ako sprostredkovateľov rôzne analýzy a podnikateľské zámery pre potreby jednaní o finančných prostriedkoch. Súd nezistil, že by došlo k realizácii zásadných podnikateľských zámerov. Má za to, že projekty neboli realizované z toho dôvodu, že cez ne neboli získané požadované úverové zdroje. To, že spoločnosť nezískala pomocou plánovaných aktivít žiaden úver z bankovej inštitúcie svedčí o nereálnosti a vysokej rizikovosti zamýšľaných aktivít, čo vyplynulo i z listín finančných ústavov, od ktorých bol úver žiadaný. Skutkové tvrdenie, že finančné prostriedky získané z vkladov slúžili najmä na pokrytie starších záväzkov z takýchto vkladov súd opiera o dôkaz vykonaný výsluchom znalcov z odboru podnikové hospodárstvo i o skutkové zistenia vyplývajúce z vyššie uvedených svedeckých výpovedi. Teda novoprijaté finančné prostriedky slúžili na vyplácanie ich predchádzajúcich záväzkov a vedeniu týchto spoločností musel byť zrejmý skutočný stav rizika a dopady ich činností. Súd zistil, že obchodné spoločnosti, vzhľadom na svoju nepostačujúcu výkonnosť a neúspešnosť podnikateľských projektov a BDV družstvo nevykonávajúce žiadnu činnosť okrem prijímania vkladov od obyvateľstva, nedokázali podnikateľskými aktivitami prinášajúcimi zisk zabezpečiť potrebné finančné zdroje na pokrytie všetkých sľubovaných výnosov z vkladov od obyvateľstva. Faktom je, že spoločnosti DRUKOS s.r.o. následne DRUKOS, a.s. a BDV družstvo ako podnikateľské subjekty nemohli vyplatiť sľubované výnosy obyvateľstvu vzhľadom na svoje výsledky hospodárenia. Tvrdenie, že finančné prostriedky získané z vkladov slúžili najmä na pokrytie starších záväzkov z takýchto vkladov je podporené i faktom, že po 24. 02. 2002 sa prejavilo, že nie je dostatok finančných prostriedkov na vrátenie peňazí. Svedčia o tom písomnosti od spol. Drukos a.s. o možnosti vyporiadania pohľadávky, ktoré boli už v marci 2002 odosielané poškodeným, a ktorými sa im núkala možnosť vyporiadania pohľadávky formou Životného kapitálového poistenia, formou splátok, pričom sa uvádzalo, že reálna doba navrátenia peňazí je 10 rokov. I tento fakt potvrdzuje, že bez kolobehu ďalších vkladov, de facto na základe fiktívnych právnych aktov, v čase vkladu peňazí nebolo reálne ich vrátenie v lehote, ktorá bola dohodnutá s vkladateľom. Napokon nereálnosť získania finančných prostriedkov inou formou, než vkladmi od obyvateľstva, potvrdzujú i neúspešné rokovania o poskytnutí peňazí s Volksbank, či stratová aktivita po vstupe tzv. nových investorov do projektu katalóg Komfort po vzniku spoločnosti Unikomfort, a.s. Súd pri vyčíslení škody vyjadrenej vo výroku o vine vychádzal z údajov znalcov o výške nevyplatenej istiny, a to v časti skutku ukotveného v dobe páchania trestného činu od 01. 01. 1999 do 30. 12. 1999 na základe zmlúv o pôžičke 1.367 osobám v sume 237 739 896,-Sk a v časti skutku ukotveného v dobe páchania trestného činu od 01. 01. 2000 do 24. 02. 2002 na základe platných a realizovaných prihlášok do BDV družstva 23 834 osobám v sume 3 729 415 732,-Sk. Súd nemal dôkaznú núdzu pri ustálení výšky spôsobenej škody. Vychádzal z tvrdenia obžalovaného a svedkov T.. a T.. E.. a ďalších zamestnancov pobočiek o riadne vedenej evidencii osôb, ktorí zverili peniaze obchodným spoločnostiam a družstvu a prijal ich tvrdenie o tom, že na výber a výplatu peňazí bol vytvorený počítačový softwér, do ktorého boli zaznamenané údaje z uzatvorenej zmluvy. Svedkovia potvrdili, že každá zmluva bola očíslovaná, v spoločnosti bola dôsledne zabezpečená kontrola zmlúv podľa ich postupnosti. Z výpovedi svedkov, ktorí boli zamestnaní na pobočkách súd zistil, že údaje z písomného vyhotovenia zmlúv boli dôsledne prenášané do elektronickej evidencie zmlúv. Znalci z odboru podnikové hospodárstvo potvrdili, že obchodné spoločnosti evidovali a uchovávali údaje zo zmlúv v elektronickej podobe a tieto podklady na CD-R nosiči, ktorý obsahoval súbor Pre políciu, súbor Ukoncenia, adresár E. boli použité na vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Ako vyplýva z vyjadrenia vypočutých znalcov, k záverom dospeli na základe dôslednej komparácie údajov, čím sa plne zabezpečilo hľadisko opatrnosti, jednoznačnosti a preskúmateľnosti. Počet nevyplatených osôb bol zistený z predložených podkladov zaistených v spoločnosti DRUKOS, a.s. na základe identifikačného znaku - rodného čísla. Znalcom sa stala podkladom elektronicky spracovaná evidencia zmlúv znalcami Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ. Kompletná účtovná agenda zaistená vo firme Drukos a.s. bola inštalovaná a sprevádzkovaná na počítači KÚV a výsluchom vyšetrovateľov bolo potvrdené, že takto spracovaná účtovná agenda bola odovzdaná znaleckému ústavu z odboru podnikové hospodárstvo. Preto súd nezistil skutočnosti spochybňujúce hodnovernosť podkladov pre závery znaleckej organizácie posudzujúcej rentabilnosť aktivít skupiny Drukos a jej hospodárskych výsledkov a teda nemal pochybnosť o vierohodnosti záverov znalcov o počte neukončených zmluvných vzťahov do doby televízneho vyhlásenia obžalovaného o uzavretí pobočiek. Na tomto základe potom ustálil záver o počte uzatvorených a neukončených

zmluvných vzťahov v období do 24. 02. 2002 a ustálil výšku škody na cudzom majetku na celkovú sumu 3.967 155 628 Slovenských korún, v prepočte 131 685 442,08 Eur. Súd zastáva názor, že obžalovaný V.. C.., i keď si bol vedomý nízkej rentabilnosti až vysokej stratovosti jeho podnikateľských aktivít, prostredníctvom aktivít vyvíjaných v spoločnostiach, s ktorými bol osobne i majetkovo spojený, lákal od ľudí stále väčšie množstvo finančných prostriedkov. Pritom si bol vedomý toho, že nemá vytvorenú reálnu možnosť tieto finančné prostriedky vrátiť v dohodnutých lehotách zo ziskov vytvorených podnikateľskou činnosťou obchodných spoločností či družstva BDV, prípadne z vlastných zdrojov. Pritom ako štatutárny orgán a nositeľ právomoci a zodpovednosti za ich činnosť v každom okamihu sa spoliehal na to, že peniaze získané vkladom od ľudí sa budú vracať z peňazí ďalších vkladateľov. Súd sa dôsledne zaoberal obhajobou obžalovaného poukazujúcou na tzv. trojnásobné garancie a štvornásobné garancie. Záruky vo forme zmeniek, cestovných šekov či vlastníctva akcií spoločnosti DRUKOS, a.s., ktoré mali zabezpečovať istotu vkladateľom, že im vložené peniaze budú vrátené, podľa úvahy súdu, popri masívnej reklame tvorili ďalšiu časť mozaiky podvodného konania, ktorá mala za cieľ umocniť poškodených vo falošnom presvedčení, že im vložené peniaze budú vrátené. Tým sa uľahčilo presviedčanie ľudí, čím sa prispelo k rýchlejšiemu rastu množiny osôb, ktoré vložili finančné prostriedky a v spojitosti s tým sa dosiahol i nárast vyššej sumy vylákaných finančných prostriedkov. Súd vníma takto prezentovanú obhajobu obžalovaného ako priznanie sa k spáchaniu trestnému činu. S poukazom na vyslovené, súd logicky neakceptoval obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tom, že spoločnosť by vrátila finančné prostriedky v prípade, ak by nezasiahol štát a v prípade, ak by nezapríčinil neúspešnosť projektu Vaša vlna privatizácie a neznemožnil by účasť DRUKOSU na privatizácii Slovenskej sporiteľne. Podľa názoru súdu práve takto prezentovaný zásah štátu zabránil obžalovanému v ďalšom podvodnom konaní a v náraste škody na majetku poškodených osôb. Súd s poukazom na nedôslednosť pri príprave podnikateľských projektov, na preukázateľne nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami (viď. obžalovaným rozumne nevysvetlená pôžička sumy 1 miliarda Sk spoločnosti Media Invest z 24. 10. 2001), na nedostatočnú kontrolu pri hospodárení s peniazmi obchodnej spoločnosti (viď. výpoveď sv. J.. o komfortnom odmeňovacom systéme obchodných zástupcov, ktorí dostávali odmeny vo výške 1 000 000,-Sk, aj 2 000 000,-Sk za mesiac, o čom sa mu sám obžalovaný V.. C.. dokonca zmieňoval) ako i s poukazom na absenciu schopnosti obžalovaného dôsledne do hĺbky riešiť jeden problém, na jeho mylné hodnotenie reálnych faktov a podcenenie súvislostí v rozhodovaní tak, ako na to poukázal znalec z odboru Psychológia pri posudzovaní osobnosti obžalovaného, súd logicky nemôže neúčasť obchodnej spoločnosti DRUKOS, a.s. na privatizácii akejkoľvek peňažnej inštitúcie hodnotiť inak než pozitívne. Obchodná spoločnosť vedená obžalovaným, podľa úvahy súdu vyplývajúcej zo znalosti obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nie je bezpečnou zárukou ochrany vkladov obyvateľstva. Súd sa nestotožnil ani s obhajobou obžalovaného o negatívnom vplyve návrhu na konkurz, ktorý podala N.. Q.. E.. Z listinných dôkazov vyplynulo, že návrh na konkurz touto osobou bol podaný, avšak konanie bolo zastavené. Súd zistil, že v krátkej časovej následnosti bol podaný návrh na konkurz Dopravnou bankou, a.s., a to z dôvodu nesplácania úveru. Návrh na konkurz podaný N.. Q.. E.. by rozhodne nemohol zapríčiniť zníženie dôveryhodnosti DRUKOS, a.s., pokiaľ v tom čase by táto spoločnosť bola na podnikateľskom poli stabilná a prosperujúca. Pri posúdení subjektívnej stránky trestného činu sa súd zaoberal úmyslom obžalovaného, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že úmysel priviesť do omylu vkladateľov preukázaný bol a existoval už od začiatku. Obžalovaný podľa úvahy súdu konal v nepriamom úmysle, vyjadrenom v ustanovení § 4 písm. b) Tr. zák., pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Dôkazy svedčia o tom, že obžalovaný mal denný prehľad o toku finančných prostriedkov i o hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Svedkyňa V.. potvrdila, že každé ráno obž. V.. C.. požadoval ekonomické výsledky. Tie prichádzali e-mailom z jednotlivých stredísk a dcérskych spoločností DRUKOSu a boli v tabuľkovej forme. Svedok R.. E.. robil prehľady o tržbách, zásobách, pohľadávkach, záväzkoch jednotlivých divízií DRUKOS, a.s. a dcérskych spoločností. Robil aj analýzy o vývoji tržieb a vývoji zásob a listiny označené Verzia číslo 1 - Cudzie zdroje - krytie obsahujúce mesačné prehľady o tom, čo bude musieť DRUKOS, a.s. zaplatiť a koľko peňazí získa, boli predkladané obžalovanému. O hospodárskych výsledkoch spoločnosti nepochybne vedel obžalovaný už z titulu svojho postavenia štatutárneho zástupcu. Preto súd nemal pochybnosť o vedomosti obžalovaného o tom, že činnosť BDV družstva spočívala výlučne v získavaní finančných prostriedkov v prospech DRUKOSU, a.s. a ďalších spoločností z tejto skupiny. Vedel o jej nízkej prosperite pri obchodovaní na burze cenných papierov, o nepripravenosti jej podnikateľských

aktivít, ktorými mali byť tieto prostriedky zhodnocované, mal vedomosť o hospodárskych výsledkoch spoločnosti a vedel, že reklama, na ktorej participoval, v skutočnosti vytvára nepravdivý obraz o prosperite obchodných spoločností. Bol si vedomý toho, že jej prvotným účelom je získavanie finančných prostriedkov od ďalších klientov, ktoré boli v prevažujúcej miere použité na vyplácanie predošlých dlhov. Obžalovaný bol pri tomto konaní motivovaný snahou dosiahnuť úspech v podnikaní a nepochybne konal zo zištnej pohnútky. Motivácia tohto konania, tak ako poukázal znalec z odboru Psychológia plynula i z osobnostnej črty obžalovaného, ktorou je túžba mať úspech. Príčinou tohto konania sa stal nedostatok i vysoká cena úverových zdrojov z finančných ústavov, ktoré boli nevyhnutné pre chod dobre prosperujúcej leasingovej činnosti a maloobchodného predaja. Obchodné spoločnosti nevyhnutne potrebovali úverové zdroje na nákup tovaru. Súd po vykonaní dôkazov správami bank sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že úverové prostriedky neboli obchodným spoločnostiam skupiny DRUKOS poskytované z dôvodu zníženia ich dôveryhodnosti v dôsledku zásahov organizovaného zločinu, či z dôvodov, že peňažné ústavy vnímali činnosť DRUKOSU ako konkurenčnú. Súd neprehliadol, že podľa vyjadrení viacerých bank sa tak stalo z dôvodu, že klient v predloženom vyhotovení notárskej zápisnice chcel upraviť klauzulu o.i. o tom, že účinky zmluvy sa rušia v prípade ak postupca a postupník neuzatvoria zmluvu o poskytnutí úveru s pevnou úrokovou sadzbou z dôvodu, že klient AUTODRUKOS, s. r.o. nepredkladal stav založených pohľadávok a neplnil stanovené ukazovatele, ďalej z dôvodu, že po podaní žiadosti klient odmietol poskytnúť všetky bankou požadované údaje, pre nejasnosť pri rozbore jednotlivých ukazovateľov z dôvodu vysokého podielu cudzích zdrojov, neprimeraného rizikového podnikateľského zámeru, nedostatočného ručenia za požadovaný úver, z dôvodov pozitívne skreslených ukazovateľov finančného hospodárenia spoločnosti, ktoré bolo výsledkom výrazného precenenia hodnoty majetku spoločnosti pri transformácii na akciovú spoločnosť, z dôvodu prelievania finančných zdrojov v rámci skupiny DRUKOS a z dôvodu rizík vyplývajúcich z ďalších predmetov činnosti spoločnosti. Banka neposkytla úver spoločnosti i pre jej vysokú zadlženosť, zlú úroveň likvidity, neúmerný nárast zisku v pláne na rok 2000, nárast cudzích zdrojov a majetok ponúknutý na zabezpečenie sa javil ako nedostatočný (Autodrukos Nitra). Obžalovaný na cudzom majetku spôsobili následok spočívajúci v škode v celkovej sume 3 967 155 628,- slovenských korún, v prepočte 131 685 442,08 eur. Táto škoda niekoľkonásobne prevyšuje sumu 2 460 000,-Sk (v prepočte 81 657,04 eur), ktorá v čase dokončenia protiprávneho konania (ku dňu 24. 02. 2002) bola dolnou hranicou pre škodu veľkého rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke dvomi čiastkovými konaniami naplnil znaky pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006. Majúc na zreteli ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona súd posúdil trestnosť činu obžalovaného a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, t. j. podľa Trestného zákona účinného do 01. januára 2006, pričom dobu dokončenia pokračujúcej trestnej činnosti určil dňom 24. 02. 2002. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestná sadzba pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods.1, ods.5 Tr. zák. v znení platnom do 01. 01. 2006 je trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Trestná sadzba pri tomto trestnom čine podľa § 221 ods.1, ods. 4 písm. b) teraz platného trestného zákona je trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Vzhľadom na uvedené rozpätie trestných sadzieb, s prihliadnutím na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť z hľadiska výšky spôsobenej škody je Trestný zákon v znení zákona č. 485/2001 Z. z., teda zákon účinný v čase spáchania skutku, ako celok pre obžalovaného priaznivejší. Z uvedeného dôvodu bola trestnosť činu posúdená a trest uložený podľa Trestného zákona účinného do 01. januára 2006. Podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01. januára sa trestného činu podvodu dopustí ten kto na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Podľa § 89 ods. 13 zákona č. 485/2001 Z. z., ktorým bol zmenený Trestný zákon účinný do 01. 01. 2006, škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej 500 násobok minimálnej mesačnej mzdy. Z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 411/2001 Z. z. z 3. októbra 2001, účinného od 19. októbra 2001, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, § 1 písm. b) vyplýva, že výška minimálnej mzdy sa ustanovuje na 4 920 Sk za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a teda je škodou veľkého rozsahu je škoda dosahujúca sumu 2 460 000 Sk. V súlade s ustanovením § 88 ods. 1 Tr. zák. pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods. 5 Tr. zák. súd prihliadol k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pretože pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu obžalovaného pre spoločnosť. Súd vzal do úvahy, že protiprávnym konaním bola spôsobená škoda, ktorá niekoľkotisícnásobne prekračuje hranicu škody veľkého rozsahu. Súd nemohol prehliadnuť ani spôsob páchania trestnej činnosti, mnoho početnosť útokov proti cudziemu majetku početnosť poškodených osôb a tiež i dlhú dobu páchania trestnej činnosti. Následkom tohto konania bola nielen majetková ujma, ale i množstvo negatívne ovplyvnených a poznačených ľudských osudov, ktoré ostro kontrastovali s nadpriemernou životnou úrovňou, ktorú dosiahol obžalovaný a jeho rodina. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného je určovaná najmä tým, že svojím konaním porušil záujem na ochrane cudzieho majetku. Pri skúmaní jeho osobných pomerov zistil, že má v starostlivosti maloleté deti. Súd nemal negatívne poznatky o jeho povesti. Obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný. Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil, že obžalovanému poľahčuje, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 3 ods. 4, § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú vplyv pri ukladaní druhu a výšky trestu súd dospel k záveru, že stupňu spoločenskej nebezpečnosti, pomerom obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je úmerný nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici prípustnej trestnej sadzby vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému ukladá trest za trestný čin uvedený v § 62 Tr. zákona, avšak má so zreteľom na stupeň narušenia obžalovaného za to, že bude jeho náprava a prevýchova v 1. nápravnovýchovnej skupine lepšie zaručená. Trestná sadza pri trestnom čine podľa § 250 ods.5 Tr. zák. účinného do 01. 01. 2006, je trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Nepodmienečný trest odňatia slobody súd uložil vzhľadom na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti, na prioritný záujem spoločnosti na boji proti sofistikovanej majetkovej trestnej činnosti zastieranej podnikateľskými aktivitami a v tejto súvislosti i s prihliadnutím na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 23 Tr. zák. účinného do 01. 01. 2006, ktorým je výchovné pôsobenie na ostatných členom spoločnosti. Podľa názoru súdu takto uložený trest je úmerný spáchanej trestnej činnosti a dostatočne by mal zabezpečiť nápravu obžalovaného. Bude výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, aby sa tak zamedzilo páchaniu podobnej trestnej činnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti tomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.