Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Sk/7/2018 6017200239 27. 09. 2021 JUDr. Viola Takáčová ECLI:SK:NSSSR:2021:6017200239.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: L.. O. A., bytom Z., Y. X, zastúpenej JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Jána Cikkera 8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. apríla 2017, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2018, č.k. 20Sa/19/2017-31, t a k t o rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2018, č.k. 20Sa/19/2017-31 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. 1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 12. marca 2018 , č. k. 20Sa/19/2017-31 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. apríla 2017, č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) z m e n i l a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že „podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa pani L.. O. A. zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok“. 2. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti o invalidný dôchodok z 15. decembra 2016 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. januára 2017 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity, tak ako to určil posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného dosiahnutím 18 rokov veku XX. D. XXXX bolo splnenie zákonom stanovených podmienok pre invalidný dôchodok podmienené získaním potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia najmenej 1 rok dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.
Konštatoval, že na prípad žalobkyne nemožno aplikovať ustanovenie § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z., na ktoré žalobkyňa v správnej žalobe poukázala vzhľadom na dátum vzniku invalidity a na účinnosť uvedeného zákonného ustanovenia od 1. januára 2005. Z obsahu spisov vyplynulo, že invalidita žalobkyne nevznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, preto neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 na účely § 263 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004. Za nesporné považoval krajský súd správnosť posúdenia zdravotného stavu žiadateľky o invalidný dôchodok, ktorý znaky plnej invalidity naplnil až dosiahnutím veku 18 rokov žalobkyne. 5. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. II. 7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Poukázala na nesprávne zistenie skutkového stavu veci krajským súdom a aplikáciu nesprávnej právnej normy. Zdôraznila, že krajský súd v predmetnej veci konal o správnej žalobe v sociálnej veci, preto nebol viazaný sťažnostnými bodmi uvedenými v správnej žalobe fyzickej osoby. 10. V správnom konaní bol zdravotný stav žiadateľky o invalidný dôchodok posúdený posudkovou komisiou (posudkovým lekárom sociálneho poistenia - poznámka kasačného súdu), ktorá potvrdila sledovanú diagnózu detskej mozgovej obrny od roku 1987 sprevádzanej somatickým postihnutím s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. V odvolacom správnom konaní sa preukázalo, že invalidnou sa nestala ku dňu XX. D. XXXX, ale invalidnou sa prakticky narodila. Poukázala na niekoľko správ z neurologických vyšetrení v období od 26. novembra 1987 do 7. novembra 2016. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo odmietnuté s poukazom na účinnú právnu úpravu ku dňu 24. november 2004, podľa ktorej síce naplnila podmienku invalidity, ale nesplnila podmienku požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 70 v nadväznosti na § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24. november 2004. 11. Žalobkyňa sa s právnym posúdením veci nestotožnila. Zdôraznila, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniká naplnením zákonných podmienok. Uvedenú právnu normu je treba vkladať v nadväznosti na § 72 zákona. Nárok žalobkyne na invalidný dôchodok vznikol dňom, kedy vstúpila do účinnosti novela zákona č. 429/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2005, ktorá našla svoje legislatívne zakotvenie v § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. To znamená, že tento nárok vznikol a trvá, pretože žalobkyňa kumulatívne naplnila všetky zákonné podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, teda bola uznaná invalidnou, je fyzickou osobou, ktorá bola v tom čase nezaopatreným dieťaťom a zároveň splnila aj podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia s poukazom na zákonodarcom koncipovanú fikciu § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. 12. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázala na právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Poukázala na Čl. 39 ods. 1 a 3 a Čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky. Vyslovila názor, v zmysle ktorého neexistuje pochybnosť o tom, že skutočným cieľom zákonodarcu bolo kreovať takú právnu úpravu, ktorá bude reflektovať na postuláty právneho a demokratického štátu a všetkým občanom, ktorí budú uznaní invalidnými, vytvorí tak právny priestor, aby mohli byť v plnej miere realizované ich základné práva. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 148/06 z 12. apríla 2007 poukázala aj na zásadu ústavne konformného výkladu. 13. Záverom poukázala na historický výklad vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 121/1975 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako aj na zákon č. 413/2002 Z.z. o
sociálnom poistení a napokon zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedeným výkladom poukázala na ustálenosť právnej úpravy od roku 1975 až po súčasnosť s výnimkou obdobia od 1. júla 2003 do 1. januára 2005, kedy zákonodarca evidentne opomenul normatívne regulovať prípady vzniku invalidity nezaopatreného dieťaťa, ktoré nemôže naplniť podmienku požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia. 14. Žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. III. 15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 19. júna 2018. 16. Napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdil a žalobu zamietol. Uviedla, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. 17. Kasačnú sťažnosť navrhla podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. IV. 18. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila. V. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 20. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 21. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 22. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 19. apríla 2017, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 28. januára 2017, ktorým sa rozhodlo podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. 29. Správny súdny poriadok upravuje podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane v správnom súdnictve. 30. Podľa § 199 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok osobitosťou konania o správnej žalobe v sociálnych veciach je, že správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach. Povinnosť poskytnúť fyzickej osobe v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach poučenie o jej procesných právach a povinnostiach správny súd nemá iba vtedy, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má taký účastník konania vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 31. Na rozdiel od úpravy v § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorá ako obligatórnu náležitosť správnej žaloby požaduje aj vyjadrenie, či žalobca žiada nariadiť pojednávanie, pričom na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach nevyžaduje (§ 202 ods. 1 SSP). 32. Poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na prístup k súdu. V rámci poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobkyňu aj o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania. Žalobkyňa uvedené procesné pochybenie podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP namietala. 33. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka porušenie práva na spravodlivý proces nenamietala. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd dňa 5. decembra 2017 doručil žalobkyni vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti a poučenie podľa § 106 ods. 1 SSP. Žalobkyňa žiadala o vytýčenie pojednávania žiadosťou doručenou krajskému súdu dňa 15. decembra 2017. 34. Po doručení žiadosti žalobkyne (15. decembra 2017) k vyjadreniu žalovanej a jeho následnom doručení žalobkyni (5. decembra 2017) správny súd postupom podľa § 137 ods. 4 SSP oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27. februára 2018 termín rozhodnutia vo veci dňa 12. marca 2018 o 10,30 hod. a miesto vyhlásenia - v pojednávacej miestnosti č. 120 tohto súdu. 35. Podľa Čl. 48 ods. 2 zákona č. 462/2002 Z.z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 36. Podľa Čl. 46 ods. 4 veta prvá ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 37. V konaniach podľa Tretej hlavy označenej ako Správna žaloba v sociálnych veciach správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach (§ 199 ods. 2 SSP).
38. Poučovacia povinnosť správneho súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na prístup k súdu. V rámci poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobkyňu aj o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania o správnej žalobe na pojednávaní v správnym súdom určenej lehote. 39. Keďže správny súd žalobkyňu o tomto procesnom práve nepoučil, napriek tomu žalobkyňa žiadala súd o vytýčenie pojednávania, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP je dôvodná. Preto postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP, rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k ostatným sťažnostným bodom, pretože uvedené poučenie procesných práv žalobkyne spôsobila bez ďalšieho nezákonnosť rozsudku. Za danej situácie prieskum rozsudku v merite veci možný nebol. 40. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude nariadiť vo veci pojednávanie, riadne a včas predvolať na pojednávanie účastníkov konania a vo veci znovu rozhodnúť. 41. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o trovách kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.