Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 5Asan/17/2019 5018200375 28. 10. 2021 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSSR:2021:5018200375.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: E., advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod registračným číslom: 0513, so sídlom: Hviezdoslavovo námestie 201, 029 01 Námestovo, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom: Kolárska 4, 813 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo II. ODS-9/15:4633/2012 zo dňa 12. novembra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/127/2018-141, zo dňa 2. apríla 2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200375.1, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a . II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Disciplinárny senát žalovanej (ďalej len „disciplinárny senát“) rozhodnutím č.: DS VI. 96/13:4633/2012 zo dňa 15. januára 2015 (ďalej len „prvostupňové disciplinárne rozhodnutie“) uznal žalobcu za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia (ďalej len „zákon o advokácii“), ktorého sa mal dopustiť porušením povinnosti uvedenej v § 28 ods. 4 tohto zákona, nakoľko sa bezodkladne nevyjadril na výzvu predsedu Revíznej komisie žalovanej zo dňa 16. januára 2015 (v predmetnej výzve bola určená lehota na vyjadrenie 7 dní). Zároveň disciplinárny senát týmto rozhodnutím upustil v súlade s § 56 odsekom 6 zákona o advokácií od potrestania a uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 380,- €. 2. Voči prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol II. Odvolací disciplinárny senát žalovanej (ďalej aj „odvolací disciplinárny senát“) rozhodnutím č. II. ODS-9/15:4633/2012 zo dňa 12. novembra 2015 (ďalej len „druhostupňové disciplinárne rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii prvostupňové disciplinárne rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Konanie pred správnym súdom 3. Správnou žalobou zo dňa 21. júna 2016 žalobca napadol viacero rozhodnutí žalovanej vrátane druhostupňového disciplinárneho rozhodnutia. V správnej žalobe okrem iného uviedol, že · návrh na začatie disciplinárneho konania z 8. augusta 2013 nie je vlastnoručne podpísaný, nachádza sa na ňom len faksimile podpisu, · predseda revíznej komisie ako aj traja členovia disciplinárneho senátu boli voči nemu zaujatí a mali byť vylúčení,
· prvostupňové disciplinárne rozhodnutie a druhostupňové disciplinárne rozhodnutie nie sú riadne odôvodnené, · paragraf 28 ods. 4 zákona o advokácii nestanovuje presnú lehotu na vyjadrenie, pričom žalobcovi poskytnutá sedemdňová lehota je neprimerane krátka, · ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom bolo nariadené s ohľadom na jeho predpokladanú dĺžku len formálne, · žalovaná sa v odvolacom disciplinárnom konaní nezaoberala neplatnosťami plnomocenstiev, ktoré udelil predseda revíznej komisie, · žalovaná sa riadne v disciplinárnom konaní nezaoberala námietkou premlčania, · v odôvodnení druhostupňového disciplinárneho rozhodnutia sa uvádzajú nové skutočnosti. Žalobca navrhol druhostupňové disciplinárne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Žiline v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 20S/39/2016-48 zo dňa 6. apríla 2016 vylúčil prieskum zákonnosti druhostupňového disciplinárneho rozhodnutia na samostatné konanie. Konanie bolo následne vedené pod sp. zn. 20S/59/2016. 5. Správny súd uznesením č. k. 20S/59/2016-86 zo dňa 23. novembra 2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200375.1, odmietol podanú žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) z dôvodu jej oneskoreného podania. Toto uznesenie však bolo na základe podanej kasačnej sťažnosti zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžk/10/2017 zo dňa 22. augusta 2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200375.1, a vec bola správnemu súdu vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola žaloba podaná včas. 6. Následne správny súd vec meritórne preskúmal. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že žalobca po podaní správnej žaloby adresoval správnemu súdu podanie zo dňa 17. novembra 2018, v ktorom okrem iného uviedol, že sa včas a riadne vyjadril na výzvu žalovanej svojím písomným podaním zo dňa 13. februára 2013, doručeným nasledujúceho dňa (strana 3). Zároveň doručil fotokópiu textu tohto písomného podania. 7. Dňa 2. apríla 2019 vydal správny súd rozsudok č. k. 30S/127/2018-141, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200375.1 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“). Týmto rozsudkom podanú žalobu podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 8. Podľa názoru správneho súdu prezentovaného v jeho rozsudku bolo dostatočným spôsobom preukázané disciplinárne previnenie žalobcu (ods. 12). Správny súd v odôvodnení okrem iného zastal názor, že: · žalobca sa síce vyjadril na výzvu žalovanej podaním datovaným k 13. februáru 2013, avšak na poštovú prepravu bolo dané až 11. septembra 2013, pričom povinnosť vyjadriť sa bezodkladne si nie je možné vyložiť tak, že postačuje sa vyjadriť po ôsmych mesiacoch od výzvy (ods. 12 a 17), · s ohľadom na § 40 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení a prax u žalovaného je potrebné nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami aj v prípade podpisu návrhu na začatie konanie disciplinárneho konania považovať za obvyklé a nevybočujúce z bežnej praxe (ods. 13), rovnako je to aj v prípade podpisu na plnomocenstvách udelených v mene revíznej komisie žalovanej (ods. 21), · predseda disciplinárnej komisie nemôže byť vylúčený pre zaujatosť (ods. 14), · námietku zaujatosti pri viacerých členoch disciplinárneho senátu správny súd nemá oprávnenie skúmať, nakoľko má povinnosť vychádzať z právoplatného rozhodnutia žalovanej o námietke zaujatosti. Rozhodnutie o námietke zaujatosti nie je preskúmateľné ani podľa § 27 ods. 1 SSP, nakoľko z uvedeného rozhodnutia žalovaný nevychádzal pri meritórnom posúdení danej veci (ods. 15), · tvrdenie žalobcu o doručení jeho vyjadrenia dňa 14. februára 2013 je nepravdivé (ods. 18), navyše na toto tvrdenie a dôkazy nie je možné prihliadať, nakoľko správny súd je v súlade s § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, · námietka žalobcu týkajúca sa vytýčenia pojednávania v disciplinárnom konaní len na 30 minút nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (ods. 19), · námietka premlčania nie je dôvodná, · námietka, že v odôvodnení druhostupňového disciplinárneho rozhodnutia sa uvádzajú nové skutočnosti je neurčitá v tom, že nie je zrejmé o aké skutkové okolnosti sa jedná. III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov 9. Voči vydanému rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 10. júna 2019, v ktorej navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť oprel žalobca o dôvody uvedené v § 440 ods. 1 písm. f), g), a h) SSP. Podľa jeho názoru správny súd vo svojom rozsudku:
· nerešpektoval platnú súdnu judikatúru kasačného súdu (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP), nakoľko rozhodoval na základe neúplného a nežurnalizovaného administratívneho spisu. Podľa žalobcu je dôkazom tejto skutočnosti jeho chýbajúce podanie zo dňa 13. februára 2013, ktoré bolo doručené nasledujúci deň (strany 2 - 3), · zaujal nesprávny názor, že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca tvrdí, že sa nemohol dopustiť disciplinárneho previnenia, nakoľko sa vyjadril svojím podaním doručeným dňa 14. februára 2013. Navyše, návrh na začatie disciplinárneho konania nebol nikdy riadne podaný v dôsledku absencie vlastnoručného podpisu predsedu Revíznej komisie žalovanej, v dôsledku čoho prišlo k premlčaniu. Žalobca poukázal na rozsudok Súdu prvého stupňa (odvolacia komora) vo veci T-223/06 P zo dňa 23. mája 2007, ECLI:EU:T:2007:153, na základe ktorého je podľa žalobcu nesporné, že faksimile podpisu sa neuznáva za vlastný podpis (strany 3 - 7), · zaujal nesprávny právny názor, že nie je možné vylúčiť predsedu revíznej komisie žalovanej (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Podľa názoru žalobcu vylúčenie upravuje Trestný poriadok a aj zákon č. 71/1967 Zb. správnom konaní, pričom predseda revíznej komisie bol v disciplinárnom konaní v postavení prokurátora, ktorého je možné vylúčiť podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku (strany 7 - 8). Žalobca tiež napádal, že správny súd nerovnako pristupoval k jednotlivým účastníkom konania (strany 8 - 9). 10. K podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaná nevyjadrila. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“). 12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť sa v súlade s poznámkou k položke 10 prílohy k zákonu číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení neplatí, nakoľko žalobca už raz súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti zaplatil (pozri ods. 5). 14. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a kasačnú sťažnosť. V súlade s uvedeným v ods. 9 kasačný súd v kasačnej sťažnosti identifikoval štyri nosné námietky voči rozsudku správneho súdu. Kasačný súd uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. IV.I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal Podľa § 28 ods. 4 zákona o advokácii advokát je povinný na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť sa o obsahu sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom a predpismi komory vedie komora na podnet iného, a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú spisovú dokumentáciu. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii Ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení. Podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do deviatich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. IV.II. Posúdenie námietok týkajúcich sa rozhodovania na základe neúplného spisu a viny za disciplinárne previnenie naviazané na podanie zo dňa 13. februára 2013 15. Žalobca oba tieto dôvody opiera o svoje podanie zo dňa 13. februára 2013, ktoré malo byť doručené žalovanej dňa 14. februára 2013. Podľa názoru žalobcu je spis žalovanej neúplný, nakoľko sa toto podanie v ňom nenachádza. Navyše žalobca tvrdí, že toto podanie preukazuje jeho nevinu. 16. Kasačný súd po posúdení týchto námietok dospel k rovnakému záveru ako správny súd, podľa ktorého sa týmto podaním ako novým dôkazom nemožno zaoberať (ods. 26). Kasačný súd poukazuje
na to, že súdny prieskum správnych rozhodnutí, vrátane vecí správneho trestania, nie je súčasťou správneho konania. Súdny prieskum je externou kontrolou zákonnosti verejnej správy, ktorá v súlade s § 135 ods. 1 SSP kontroluje zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy k času ich právoplatnosti. Navyše správne súdnictvo je viazané na prísnu zásadu časovej koncentrácie vyjadrenú v § 134 SSP, podľa ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 17. Z uvedených dôvodov správny súd v medziach žaloby bol povinný posúdiť, či disciplinárny senát a odvolací disciplinárny senát k dátumu právoplatnosti disciplinárnych rozhodnutí s ohľadom na mieru ich poznania náležite zistili skutkový stav a právne vec posúdili. Disciplinárny senát a odvolací disciplinárny senát pritom nemohli posudzovať podanie zo 13. februára 2013, ktoré malo byť doručené žalovanej 14. februára 2013, nakoľko ku dňu právoplatnosti s ohľadom na informácie z disciplinárneho spisu, nemohli mať o takomto podaní vedomosť. 18. Žalobca prvýkrát toto podanie spomína až vo svojom vyjadrení pred správnym súdom, avšak v tom čase už boli prvostupňové disciplinárne rozhodnutie a aj druhostupňové disciplinárne rozhodnutie právoplatné. Z pohľadu disciplinárneho konania tak námietka zo strany žalobcu o existencii podania uplatnená po právoplatnom skončení disciplinárneho konania predstavuje novú skutočnosť. 19. V prípade takejto skutočnosti sa však žalobca nemôže úspešne domáhať nápravy na správnom súde, ktorý posudzuje zákonnosť rozhodnutí k času ich právoplatnosti. Tvrdenie o existencii podania zo dňa 13. februára 2013, doručeného 14. februára 2013, je nesporne novou skutočnosťou, pričom Disciplinárny poriadok žalovanej umožňuje domáhať sa zrušenia už právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli disciplinárnemu senátu predtým známe a mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už predtým známymi odôvodniť iné rozhodnutie o disciplinárnom previnení. 20. S ohľadom na uvedené kasačný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť spis neúplný. Podanie žalobcu, ktoré predložil až v konaní pred správnym súdom, sa v disciplinárnom spise nenachádza. S ohľadom na vykonané dokazovanie a vyjadrenia všetkých subjektov v disciplinárnom konaní je zrejmé, že disciplinárny senát a ani odvolací disciplinárny senát o takomto podaní nemali vedomosť. 21. Nad rámec preskúmavaného kasačný súd dodáva, že mu neprináleží zisťovať, prečo žalobca v celom konaní prvýkrát poukázal v rámci svojej obrany na svoje údajné podanie z 13. februára 2013, ktoré malo byť doručené 14. februára 2013, až vo svojom vyjadrení zo dňa 17. novembra 2018 po podaní správnej žaloby. Napriek tomu zastáva názor, že je veľmi dôležité, aby účastníci disciplinárnych konaní všetky dôkazy im známe na ich obhajobu uplatňovali v disciplinárnom konaní pred disciplinárnymi orgánmi. Toto sú totiž orgány, ktoré sú jediné oprávnené rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania o vine a treste za disciplinárne previnenia. Účelom správneho súdnictva v žiadnom prípade nie je preberať úlohu disciplinárnych orgánov skúmaním dôkazov, ktoré z neznámych dôvodov zo strany účastníkov konania neboli v disciplinárnych konaniach uplatnené. IV.III. Posúdenie námietky absencie vlastnoručného podpisu predsedu revíznej komisie žalovanej 22. Kasačný súd sa stotožnil s odôvodnením správneho súdu (ods. 13), podľa ktorého ak predpisy Revíznej komisie SAK nevylučujú, aby predseda revíznej komisie podpisoval dokumenty aj technickými prostriedkami, takáto možnosť nie je nezákonná. 23. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že zákon o advokácií neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo podpisovať dokumenty s pečiatkou faksimile podpisu. Kasačný súd však dáva do pozornosti skutočnosť, že neexistuje ani ustanovenie, ktoré by uvedený spôsob zakazovalo. 24. Táto skutočnosť je významná vo vzťahu k postaveniu žalovanej, ktorá je podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o advokácii samosprávna stavovská organizácia s vlastnou právnou subjektivitou. Žalovaná je teda subjektom záujmovej samosprávy a nespadá pod definíciu štátneho orgánu. Z uvedeného dôvodu sa na ňu nevzťahuje čl. 2 ods. 2 právneho predpisu č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v účinnom znení. S ohľadom na svoje postavenie si jednotlivé postupy môže upravovať v súlade s čl. 2 ods. 3 tohto právneho aktu. 25. Kasačný súd dáva do pozornosti § 5 ods. 3 disciplinárneho poriadku účinného od 15. júna 2013 upravujúceho návrh na disciplinárne konania, ktorý medzi obligatórne náležitosti návrhu na začatie disciplinárneho konania nezaraďuje podpis predsedu Revíznej komisie žalovanej. V súčasnosti účinné znenie pritom pripúšťa vlastnoručný podpis alebo faksimile. 26. S ohľadom na uvedené je treba sledovať účel, ktorý má predmetný podpis zabezpečiť. V tomto smere je dôležité, že zo strany predsedu Revíznej komisie nikdy nebola spochybnená skutočnosť, že by nemal vôľu takýto akt podať, alebo že by takýto akt nepodal. 27. Vo vzťahu k rozsudku Súdu prvého stupňa (odvolacia komora) vo veci T-223/06 P zo dňa 23. mája 2007, ECLI:EU:T:2007:153, na ktorý žalobca poukazoval s argumentáciou neprípustnosti faksimile
namiesto vlastnoručného podpisu, kasačný súd uvádza, že predmet sporu v ňom riešený sa týka orgánu Európskej únie a jedného jeho zamestnanca. Právna úprava vzťahujúca sa na tento spor je úplne rozdielna od právnej úpravy vyvodzovania zodpovednosti za disciplinárne previnenia podľa zákona o advokácií. Preto závery tohto rozsudku nie sú pre disciplinárne konanie advokátov použiteľné. 28. So zreteľom na uvedené je kasačný súd toho názoru, že predseda Revíznej komisie žalovanej mohol svoj návrh podpísať aj faksimile a takto podpísaný návrh spôsoboval právne účinky. Preto nemohlo prísť ani k premlčaniu v dôsledku nepodania návrhu v lehote ustanovenej § 58 ods. 2 zákona o advokácii. 29. Kasačný súd pripomína, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný 8. augusta 2013, pričom výzva na vyjadrenie sa bola žalobcovi doručená dňa 21. januára 2013. Podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii návrh na začatie konania je možné podať do deviatich mesiacov, odkedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. S ohľadom na dĺžku týchto lehôt a predmetné dátumy je zrejmé, že od doručenia výzvy do podania návrhu prešlo necelých sedem mesiacov. Nemohlo teda prísť k premlčaniu v dôsledku uplynutia ani jednej z uvedených lehôt. IV.IV. Posúdenie ostatných námietok 30. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania sú správny súd a aj kasačný súd povinní prihliadnuť len také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia o disciplinárnom previnení. Táto skutočnosť vyplýva okrem iného aj z § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 31. Z uvedeného dôvodu kasačný súd konštatuje, že vada prípadnej zaujatosti predsedu Revíznej komisie žalovanej nie je takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia tak disciplinárneho senátu žalovanej ako aj odvolacieho disciplinárneho senátu žalovanej. Pre vydanie zákonného rozhodnutia je potrebné, aby členovia týchto senátov boli nestranní, pričom nestrannosť týchto osôb nebola žalobcom v kasačnej sťažnosti napádaná. 32. Nad rámec uvedeného kasačný súd k námietke žalobcu týkajúcej sa možnosti uplatniť ustanovenia o vylúčení prokurátora aj na predsedu Revíznej komisie žalovanej s ohľadom na subsidiárne použitie zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení na disciplinárne konanie advokátov (§ 57 ods. 7 zákona o advokácii) uvádza, že ustanovenia o vylúčení prokurátora nie je možné primerane použiť na predsedu Revíznej komisie žalovanej. Prokurátor najmä v predsúdnom trestnom konaní disponuje rozsiahlymi rozhodovacími právomocami veľmi ťažko zrovnateľnými s právomocami a postavením predsedu Revíznej komisie žalovanej. 33. Žalobca správne uvádza, že inštitút vylúčenia z dôvodu predpojatosti pozná aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení. Podľa tohto právneho predpisu však je tiež možné vylúčiť len osobu priamo rozhodujúcu vo veci. Navyše v súlade s jeho § 9 ods. 1 vylúčený môže byť len zamestnanec správneho orgánu, pričom predseda Revíznej komisie žalovanej takúto podmienku nespĺňa. 34. K námietke nerovnakého zaobchádzania správneho súdu so žalobcom a žalovanou uvedenej na strane 8 kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že nezistil zo súdneho spisu žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali upieranie procesných práv žalobcovi. Tiež nenašiel také listiny, ktoré by preukazovali namietanie postupu správneho súdu zo strany žalobcu v konaní pred správnym súdom. 35. K námietke žalobcu týkajúcej sa nerovnakého zachádzania na pojednávaní z dôvodu nevypočutia žalovanej kasačný súd uvádza, že v správnom súdnictve súdy s ohľadom na kontrolnú činnosť vychádzajú najmä z písomných podkladov. Preto nie je nevyhnutné, aby sa súdneho pojednávania zúčastnili všetci účastníci konania a boli vypočutí, s výnimkou situácií, v ktorých to správny súd so zreteľom na § 107 SSP považuje za nevyhnutné. Zároveň je však nutné podotknúť, že každý účastník konania, ktorý sa zúčastní pojednávania má právo sa vyjadriť buď osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj § 114 SSP, podľa ktorého sa môže vec na pojednávaní prejednať a rozhodnúť aj v prípade, ak sa na neho nedostavia účastníci konania alebo ich zástupcovia. IV.V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 36. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti zistil, že podaná kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 37. S poukazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP kasačný súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, nakoľko na jeho strane nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania. 38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.