Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 10Sžik/3/2019 1017201596 30. 09. 2021 Mgr. Kristína Babiaková ECLI:SK:NSSSR:2021:1017201596.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, právne zastúpenej Mgr. Miroslavom Vaškom, advokátom so sídlom Šándorova 2, 821 03 Bratislava; proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: NBS1-000-013-325 zo dňa 21. júla 2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 153/2017-56 zo dňa 13. decembra 2018 v časti výroku o trovách konania, takto rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Odôvodnenie 1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 25. septembra 2017 doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-013-325 zo dňa 21. júla 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. z. 100-000-046-502 k č.sp. NBS1-000-012-551 zo dňa 17. júna 2017 o nevyhovení žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií a uloženia povinnosti žalovanej, ako povinnej osobe, sprístupniť žalobkyňou požadované informácie. 2. Dňa 13. decembra 2018 vydal správny súd rozsudok č. k. 6 S 153/2017-56, ktorým v prvom výroku zrušil namietané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Druhým výrokom správny súd priznal žalobkyni voči žalovanej právo na čiastočnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti predmetného rozsudku samostatným uznesením. 3. V relevantnej časti odôvodnenia rozsudku, týkajúcej sa druhého výroku, správny súd uviedol, že svoje rozhodnutie založil na § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Správny súd priznal žalobkyni nárok len na čiastočnú náhradu trov konania , keďže tieto nepovažoval za (dôvodne) účelne vynaložené. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20. júna 2014, a na skutočnosť, že žalobkyňa je advokátskou kanceláriou a vtedajší právny zástupca žalobkyne bol podľa údajov z obchodného registra súčasne aj jej spoločníkom a konateľom. 4. Proti druhému výroku rozsudku správneho súdu o náhrade trov konania podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a žiadala o zrušenie tohto výroku a vrátenie veci na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnila dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a f) SSP tak, že:
· správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pokiaľ svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že trovy právneho zastúpenia žalobkyne - advokátskej kancelárie sú z povahy výkonu jej činnosti neúčelnými (nedôvodnými) trovami. Žalobkyňa poukázala najmä na jej právo dať sa zastúpiť iným právnym zástupcom (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a odkázala na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 30/2012 zo dňa 17. októbra 2013, mutatis mutandis aj sp. zn. 4 MCdo 16/2014 zo dňa 29. septembra 2015, od ktorých sa mal správny súd odchýliť, · správny súd nesprávne posúdil aj jednotlivé úkony právnej služby, keď tieto neposudzoval v nadväznosti na ich účelnosť samostatne a v čase ich vykonania (niektoré úkony právnej služby mal vykonať jej právny zástupca predtým, ako sa stal spoločníkom a konateľom žalobkyne), svoj postup v tejto otázke mal tiež správny súd podľa žalobkyne nedostatočne odôvodniť, · správny súd sa nevysporiadal s rozdielnou rozhodovacou činnosťou iných senátov správneho súdu v obdobných veciach žalobkyne. · 5. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá sa stotožnila s názorom správneho súdu. Uviedla, že podľa jej názoru ide v predmetnej veci o zneužitie práva na právne zastúpenie s cieľom zvýšiť náklady konania žalovanej. Poukázala pritom najmä na skutočnosť, že ide o konanie v jednej veci z 39 prakticky identických žalôb. II. 6. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) v kasačnom konaní v medziach sťažnostných bodov uplatnených žalobkyňou - kasačnou sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) preskúmal namietaný výrok o trovách konania (§ 453 ods. 1 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol (§ 461 SSP). 8. V súvislosti s prejednávaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľka v roku 2018, resp. 2019 podala celkovo 14, čo do argumentácie (sťažnostných bodov), rozsahu ako aj predmetu, obdobných kasačných sťažností. Najvyšší súd Slovenskej republiky prevažnú časť týchto kasačných sťažností ako nedôvodné zamietol (rozhodnutia sp. zn. 3 Sžik 6/2019, sp. zn. 3 Sžik 5/2019, sp. zn. 3 Sžik 4/2019 zo dňa 22. júla 2019, sp. zn. 4 Sžik 1/2019, sp. zn. 4 Sžik 2/2019 zo dňa 10. septembra 2019, sp. zn. 5 Sžik 3/2019 zo dňa 5. mája 2020 a aj skrátené rozhodnutia sp. zn. 1 Sžik 4/2019 zo dňa 24. septembra 2019, sp. zn. 8 Sžik 3/2019 zo dňa 26. septembra 2019, sp. zn. 1 Sžik 1/2019 zo dňa 19. novembra 2019, sp. zn. 8 Sžik 4/2019 zo dňa 18. decembra 2019 a sp. zn. 6 Sžik 4/2019 zo dňa 20. mája 2020). Kasačný súd v týchto rozhodnutiach nepoprel právo sťažovateľky na právnu pomoc, resp. právne zastúpenie advokátom, ale poukázal na osobitné okolnosti predmetných prípadov (účel správneho súdneho konania, charakter a zložitosť konania, prípad skutkovo a obsahovo rovnakých žalôb - tzv. hromadných vecí), ktoré bolo potrebné posudzovať v kontexte otázky účelnosti trov právneho zastúpenia. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade existujú dôvody, pre ktoré nie je spravodlivé priznať sťažovateľke právo na úplnú náhradu trov konania pred krajským súdom, pretože ich priznanie by bolo možné vyhodnotiť ako zneužitie práva na právnu pomoc na úkor protistrany. 9. V zmysle § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom kasačného konania na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, možno, v prípade stotožnenia sa, v odôvodnení rozhodnutia už len poukázať na skoršie rozhodnutia.
10. Kasačný súd sa s vyššie uvedenými rozhodnutiami (bod 8) oboznámil, s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie týchto v súlade s § 464 ods. 2 SSP v plnom rozsahu odkazuje. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v súvislosti s otázkou prípustnosti resp. povinnosti zohľadnenia konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní konštatuje, že uvedenú konštantnú prax (bod 8) judikovanú Najvyšším súdom Slovenskej republiky možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 SSP za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 6). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 12. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že o jednej z kasačných sťažností sťažovateľky v obdobnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že rozhodnutie správneho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Akcentoval pritom najmä nesprávne právne posúdenie správneho súdu a nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia (rozhodnutie sp. zn. 10 Sžik 2/2019 zo dňa 26. februára 2020). Toto individuálne rozhodnutie nebolo nasledované ďalšou rozhodovacou činnosťou (bod 8) a s ustálenou rozhodovacou praxou vo veciach sťažovateľky sa bližšie nevysporiadalo. Kasačný súd sa s týmto individuálnym rozhodnutím v posudzovanej veci nestotožnil. 13. Naopak, kasačný súd poukazuje na to, že ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach sťažovateľky (bod 8) bola podrobená prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky (nález č. k. I. ÚS 444/2020-113 zo dňa 5. apríla 2021). Ústavný súd nezistil také pochybenia v rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ktoré by odôvodňovali konštatovanie porušenia základných práv a slobôd sťažovateľky. Kasačný súd sa preto v súlade s uvedeným nálezom ústavného súdu stotožnil s doterajšou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. 14. Pre úplnosť je na mieste dodať, že kasačný súd rozhodol v tejto veci formou uznesenia z dôvodu, že preskúmaval výlučne len kasačnou sťažnosťou napadnutý výrok o náhrade trov konania. Tento výrok sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a na účely kasačného prieskumu sa preto z povahy veci považuje za uznesenie [§ 147 ods. 1 písm. a) v spojení s § 457 ods. 2 SSP]. 15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal nakoľko sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.