Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 10Szak/4/2018 1017201030 01. 02. 2018 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSR:2018:1017201030.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): C., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka T. K. republiky, aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 08.03.2017 voči rozhodnutiu žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA6-24-026/2016-AV zo dňa 30.01.2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/52/2017-46 zo dňa 7. septembra 2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k 7Sa/52/2017-46 zo dňa 7. septembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Žalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-24-026/2016-AV zo dňa 30.01.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") rozhodol o predĺžení zaistenia sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z."). 2. Dňa 20.03.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu doručená žaloba sťažovateľa vo veci zaistenia voči rozhodnutiu žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA6-24-026/2016-AV zo dňa 30.01.2017 o predĺžení jeho zaistenia, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a svojho prepustenia zo zaistenia. 3. Krajský súd uznesením č.k. 7Sa/52/2017-46 zo dňa 7. septembra 2017 konanie zastavil z dôvodu § 99 ods. 1 písm. g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p."), nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. 4. Po predložení súdneho spisu sp. zn. 7Sa/53/2017 súd dopytom adresovaným žalovanému a Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov zisťoval aktuálnu adresu pobytu žalobcu. Žalovaný prípisom zo 16.08.2017 krajskému súdu oznámil, že sťažovateľ 19.07.2017 o 9.30 hod. opustil územie Slovenskej republiky v rámci spoločnej návratovej operácie v zmysle Rozhodnutia Rady č. 2004/573/ES o organizácii spoločných letov pre odsuny z územia dvoch alebo viacerých členských štátov štátnych príslušníkov tretích krajín a bol vrátený na územie T. K. republiky. 5. Za vyššie popísanej situácie, kedy sa sťažovateľ domáhal svojho prepustenia zo zaistenia zjavne postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP. Predpokladom prepustenia zo zaistenia je v tomto konkrétnom prípade zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobcu o predĺžení zaistenia žalobcu súdom,
ktoré musí predchádzať výroku súdu jeho prepustení. Ako to bolo krajským súdom zistené, sťažovateľ bol zo zaistenia prepustený a súčasne 19.07.2017 opustil územie Slovenskej republiky. Nakoľko prepustením sťažovateľa zo zaistenia odpadol dôvod na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu (ako nutného predpokladu prepustenia žalobcu zo zaistenia v zmysle podanej žaloby), odpadol dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní. Preto súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 99 písm. g) SSP konanie zastavil. 6. Proti uzneseniu krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a - § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že krajský súd: - nesprávne interpretoval ustanovenie § 99 písm. g) S.s.p. a nesprávne ho aplikoval na prípad sťažovateľa, nakoľko prepustenie zo zaistenia počas prebiehajúceho súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je bežnou okolnosťou a teda interpretácia krajského súdu by viedla k praktickej nemožnosti domáhať sa vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia; - svojim výkladom znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že dôsledkom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia nie je len jeho prepustenie zo zaistenia ale aj konštatácia, že nezákonnosti s uvedením vád preskúmavaného rozhodnutia, s čím súvisia ďalšie práva cudzinca, ktoré by si bez takejto konštatácie nemohol uplatniť (napr. právo na odškodnenie z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia). 9. Ďalej svoje argumenty podporil poukázaním na súčasnú právnu úpravu súdneho prieskumu rozhodnutí vo veciach zaistenia ako aj na dôvodovú správu k tejto právnej úprave, pričom z uvedeného vyplýva, že zákonodarca rátal s podobnou situáciou, t. j. že dôjde k prepusteniu cudzinca ešte pred rozhodnutím správneho súdu o správnej žalobe a preto zakotvil určenie nezákonnosti rozhodnutia vo veciach zaistenia ako spôsob rozhodnutia v obdobných prípadoch. 10. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa na výzvu krajského súdu nevyjadril. 12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 13. Vzhľadom na podanie žalovaného zo dňa 16.08.2017, v ktorom tento oznámil, že sťažovateľ dňa 19.07.2017 o 9.30 hod. opustil územie Slovenskej republiky v rámci spoločnej návratovej operácie v zmysle Rozhodnutia Rady č. 2004/573/ES o organizácii spoločných letov pre odsuny z územia dvoch alebo viacerých členských štátov štátnych príslušníkov tretích krajín a bol vrátený na územie T. K. republiky (t.j. pred rozhodnutím o kasačnej sťažnosti), kasačný súd, aplikujúc ustanovenie § 458 ods. 2 S.s.p. veta za bodkočiarkou rozhodol bez uplatnenia lehoty vymedzenej v tomto ustanovení, bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.). 14. Sťažovateľ v prvom rade namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 99 písm. g) S.s.p. zo strany krajského súdu, keď tento po zistení, že sťažovateľ počas prebiehajúceho konania o podanej
správnej žalobe nie je zaistený, konanie zastavil. K tomuto sťažnostnému bodu považoval kasačný súd za potrebné poukázať na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta") vyžaduje, aby každý jednotlivec v situácii, ktorú upravuje právo Európskej únie, mal právo na účinný opravný prostriedok a na spravodlivé, verejné prejednanie jeho záležitosti v primeranom čase. Rovnako článok 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor") osobitne vyžaduje, že „každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné". Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 15. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciach zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu (v predmetnom konaní sťažovateľa). 16. Z vyššie citovanej právnej úpravy je nepochybné, že v prípade ak správny súd koná o správnej žalobe podľa § 221 ods. 1 S.s.p. môže podľa povahy veci rozhodnúť štyrmi spôsobmi. Prvým je zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. Druhým spôsobom rozhodnutia je priame nahradenie preskúmavaného rozhodnutia rozhodnutím správneho súdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Tretím spôsobom je zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátanie veci žalovanému na ďalšie konanie bez nariadenia bezodkladného prepustenia. Štvrtým spôsobom je určenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ak žalobca bol po vykonanom zaistení ale ešte pred rozhodnutím správneho súdu zo zaistenia prepustený. 17. Je teda nepochybné, že zákonodarca kládol dôraz na preskúmanie rozhodnutí vo veciach zaistenia a prípadné konštatovanie ich nezákonnosti aj po prepustení žalobcu zo zaistenia. Aj keď je zjavné, že primárnym cieľom žalobcu v takomto konaní je nariadenie prepustenia, v prípade správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. sa tento domáha aj zrušenia rozhodnutia vo veciach zaistenia. Napokon z porovnania ustanovení § 221 ods.1 a ods. 2 S.s.p. podľa ktorého sa žalobca „môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu", vyplýva rozdiel v tom, čoho sa žalobca môže domáhať. 18. Z obsahu správnej žaloby, ktorú je s odkazom na ust. § 206 ods. 3 S.s.p. nutné posudzovať neformálne, vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia a teda podal správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 S.s.p. Správna žaloba bola doručená krajskému súdu dňa 20.03.2017, teda zrejme (vzhľadom na nepredloženie administratívneho spisu ako aj odpoveď žalovaného o vycestovaní sťažovateľa do krajiny pôvodu dňa 19.07.2017) v čase, kedy bol sťažovateľ zaistený. Je teda zjavné, že sťažovateľ sa v danom čase nemohol domáhať určenia nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale navrhol, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a nariadil jeho bezodkladné prepustenie.
19. Nakoľko sa sťažovateľ v čase rozhodovania krajského súdu nenachádzal v zaistení, odpadol dôvod pre nariadenie jeho bezodkladného prepustenia avšak, vzhľadom na vyššie uvedené, zotrváva legitímna požiadavka sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia o zaistení. Prepustením zo zaistenia sa v prípade správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. síce vyčerpal predmet žaloby v časti dožadujúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa preskúmania rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia. 20. V danom prípade nebolo na mieste konštatovanie krajského súdu o odpadnutí dôvodu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a teda aj o odpadnutí dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní. 21. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že v konaní pred krajským súdom neboli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) S.s.p. a preto, kasačný súd napadnuté uznesenie v zmysle § 462 ods. 1 v spojení s § 457 ods. 2 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.