Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 7Sžso/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201038 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: H.I., nar. XX. D. XXXX, bytom v X. Q. J., Y.. XXXX/XX/XX, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. októbra 2013, číslo PV 301/00039/2012, 100927/2013/912, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. januára 2015, č. k. 21S/157/2014-35, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. januára 2015, č. k. 21S/157/2014-35 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 28.01.2015, č. k. 21S/157/2014-35 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.10.2013, číslo PV 301/00039/2012, 100927/2013/912. Uvedeným rozhodnutím, označeným ako „Oneskorené odvolanie proti platobnému výmeru č.: PV 301/00039/2012 - oznámenie“, žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu - platobnému výmeru zo dňa 08.06.2012, číslo PV 301/00039/2012, bolo podané oneskorene, pričom v rámci preskúmavacej povinnosti plynúcej mu z § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) žalovaný dospel k záveru, že nie sú zistené podmienky na obnovu konania, alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nakoľko žalobca v podanom oneskorenom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by zakladali splnenie podmienky na obnovu konania podľa § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb., alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca podal odvolanie proti platobnému výmeru zo dňa 08.06.2012, číslo PV 301/00039/2012, 1122717413 (žalobcovi doručený dňa 14.06.2012) nie orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, teda tak, ako to predpokladá § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ale na Okresný súd Bratislava I. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že odvolanie žalobcu bolo postúpené kompetentnému orgánu, ktorý mal rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu až na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline právoplatného dňa 19.06.2013, pričom celý spisový materiál bol doručený žalovanému až na základe referátu zo dňa 01.07.2013, čím teda opravný prostriedok žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu bol doručený žalovanému oneskorene. Konštatoval, že pre zachovanie lehoty stačí, keď sa odvolanie odovzdalo posledný deň lehoty na poštovú prepravu, s poukazom na § 27 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., avšak len vtedy, ak v súlade s § 54 ods. 1 menovaného zákona sa odvolanie adresovalo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalobca teda neadresoval opravný prostriedok orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal tak, ako nepochybne vyplýva z poučenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ale odvolanie bolo adresované Okresnému súdu Bratislava I, čím si žalobca sám zavinil zmeškanie odvolacej lehoty na podanie odvolania. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.1999, sp. zn. 6Sž/111/98, z ktorého vyplýva, že pre zachovanie lehoty na podanie odvolania stačí, ak sa odvolanie odovzdalo na poštovú prepravu posledný deň lehoty, avšak len vtedy, ak sa v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. adresovalo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný procesne pochybil, keď nerozhodol o podanom odvolaní samostatným formalizovaným rozhodnutím v súlade s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb., ale vec vybavil neformálnym spôsobom - oznámením, krajský súd považoval tento postup žalovaného za správny a súladný s § 60 zákona č. 71/1967 Zb. v rozhodnom znení. Záverom krajský súd konštatoval správnosť postupu žalovaného, ktorý potom čo mal za preukázané oneskorene podané odvolanie, postupoval podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. skúmajúc pritom danosť podmienok na obnovu konania, alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Krajský súd stotožniac sa so žalovaným, nevzhliadol dôvody na obnovu konania, alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nakoľko žalobca tvrdené skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 <. OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v celom rozsahu odvolanie. Namietal nesprávne právne a skutkové posúdenie veci. Uviedol, že žalovaný a rovnako aj krajský súd v príkrom rozpore s § 104 ods. 1 a § 159 ods. 2 OSP v spojení s príslušným uznesením o postúpení veci nezákonne neakceptovali odvolanie. Podľa súčasného právneho stavu, podanie odvolania (omylom) aj na súd má rovnaké právne účinky, po postúpení veci uznesením zo súdu na správny orgán, ako podanie odvolania priamo príslušnému správnemu orgánu. Tvrdil, že žalovaný a krajský súd nerešpektovali tak platné znenie zákona (§ 104 ods. 1 OSP) ako aj právoplatné uznesenie súdu o postúpení veci, s ktorým boli zo zákona zachované všetky procesné lehoty. Rovnako žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu, nakoľko tento sa v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu spočívajúcimi predovšetkým v zachovaní lehoty a právnych účinkov postúpením veci zo súdu na správny orgán. Preto tvrdenie o oneskorene podanom odvolaní nie je správne a postup žalovanej ako aj súdu treba považovať za nesprávny, nezákonný a hrubo protiústavný. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, inak rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, konštatujúc pritom správnosť a zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP). Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods. 1 a 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 247 ods. 1 <. OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 <. OSP v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním Najvyšší súd SR stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 25.10.2013, číslo PV 301/00039/2012, 100927/2013/912 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie proti platobnému výmeru zo dňa 08.06.2012, číslo PV 301/00039/2012, 1122717413, bolo podané oneskorene. Podľa § 54 ods. 1 - 3 zákona č. 71/1967 Zb., odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. (2) Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. (3) Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2003), odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne. Podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. (v znení účinnom od 01.01.2004), odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Z obsahu súdneho spisu, ktoré súčasť tvoril aj administratívny spis žalovaného číslo PV 301/00039/2012 [24579/2012/301] Najvyšší súd SR zistil, že Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín rozhodnutím - platobným výmerom zo dňa 08.06.2012, číslo PV 301/00039/2012, 1122717413 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 27.02.2003 do 09.04.2003 a od 28.06.2003 do 31.12.2004 v sume 271,45 eur v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v sume 5,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru. Uvedený platobný výmer bol žalobcovi doručený dňa 14.06.2012, pričom túto skutočnosť sám žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom na príslušnej doručenke preukazujúcej prevzatie predmetného rozhodnutia. V lehote na podanie odvolania podal žalobca odvolanie voči vyššie uvedenému platobnému výmeru, avšak odvolanie adresoval Okresnému súdu Bratislava I, ktorý následne uznesením zo dňa 19.11.2012, č. k. 1S/4/2012-8 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a vec postúpil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.01.2013, č. k. 4Sž/27/2012 vec postúpil Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením zo dňa 30.04.2013, č. k. 20S/34/2013-35 zastavil konanie a postupom podľa § 104 ods. 1 OSP postúpil vec žalovanému. Tento následne rozhodnutím zo dňa 25.10.2013, číslo PV 301/00039/2012, 100927/2013/912 žalobcovi oznámil, že odvolanie voči platobnému výmeru zo dňa 08.06.2012 podal oneskorene, pričom za deň doručenia odvolania považoval deň 17.03.2013, kedy mu bola doručená spisová dokumentácia zo strany Krajského súdu v Žiline. Platobný výmer bol žalobcovi doručený dňa 14.06.2012 do vlastných rúk. Odvolanie podal dňa 15.06.2012 na poštovú prepravu, teda v lehote na podanie odvolania. Žalobca však odvolanie nepodal na správnom orgáne, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie - platobný výmer, ale na Okresnom súde Bratislava I. Žalobca bol v poučení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jasne poučený o možnosti podať odvolanie, o lehote na podanie odvolania a mieste podania odvolania. Taktiež bol poučený o možnosti súdneho prieskumu tohto rozhodnutia po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol zo strany prvostupňového správneho orgánu riadne poučený o uvedenej procesnej možnosti a pokiaľ žalobca i napriek poučeniu podal odvolanie na inom orgáne (okresnom súde) ako na tom, ktorý rozhodnutie vydal, vystavil sa nebezpečenstvu, že nesprávne podané odvolanie nebude tomuto orgánu doručené do konca odvolacej lehoty. V danom prípade bolo odvolanie cestou Krajského súdu v Žiline doručené príslušnému správnemu orgánu po lehote na podanie odvolania, čo malo za následok zmeškanie odvolacej lehoty (§ 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.). V takom prípade sa rozhodnutie stalo právoplatným, a to so všetkými dôsledkami s tým súvisiacimi. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že krajský súd nerešpektoval § 104 ods. 1 OSP, a teda, že i napriek podaniu odvolania na okresnom súde by mali právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostať zachované, Najvyšší súd SR uvádza, že v danom prípade sa nejedná o návrh na začatie konania. Žalobca podal odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - platobnému výmeru. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle ustanovenie § 104 ods. 1 OSP aplikovať aj na iné podania (napr. odvolanie) isto by to v relevantnej a k tomu zodpovedajúcej podobe do zákona začlenil. Pokiaľ však toho času platné a účinné ustanovenie § 104 ods. 1 OSP spája zachovanie právnych účinkov iba v súvislosti s návrhom na začatie konania, neprichádza do úvahy jeho extenzívny výklad, a teda použitie tohto ustanovenia aj pri podaní odvolania. Ak teda žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému správnemu orgánu na súde, tento správne (keďže nemal právomoc na prejednanie veci) zastavil konanie a vec postúpil príslušnému správnemu orgánu. Zároveň však, nakoľko sa nejedná o návrh na začatie konania, ale o odvolanie, nedošlo k zachovaniu právnych účinkov spojených s podaním tohto druhu podania odlišného od návrhu na začatie konania. Zároveň Najvyšší súd SR považuje za potrebné uviesť, že i napriek tomu, že podané odvolanie nebolo (z dôvodu pochybenia žalobcu) prejednané v riadnom odvolacom procese podľa § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb., žalovaný viazaný povinnosťou plynúcou mu z § 60 zákona č. 71/1967 Zb. správne skúmal, či oneskorene podané odvolanie nezakladá aj dôvody na obnovu konania, alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V rámci preskúmavacej povinnosti plynúcej mu z menovaného ustanovenia žalovaný dospel k záveru, že neboli zistené podmienky na obnovu konania, alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, keď žalobca v oneskorene podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by zakladali splnenie podmienky na obnovu konania podľa § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb., alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Uvedenú skutočnosť žalovaný zároveň zákonom aprobovaným spôsobom podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. v znení účinnom od 01.01.2004 riadne žalobcovi bez vydania rozhodnutia oznámil. Žalovaný sa teda nezaoberal iba procesnou otázkou včasnosti podania odvolania, ale sa riadne vyporiadal aj so všetkými odvolacími námietkami smerujúcimi čo do dôvodu uloženej povinnosti zaplatiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a po ich zhodnotení dospel k záveru o ich nedôvodnosti. S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1,2 OSP a § 492 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. januára 2015, č. k. 21S/157/2014-35 potvrdil. 5. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle § 250k ods. 1 OSP, v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.