Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 7So/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201165 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014201165.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľky: U.. M. A., nar. XX.. H. XXXX, bytom v Q., H.. X., právne zastúpenej JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská č. 40, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. apríla 2015, č. k. 23Sd/375/2014-23, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. apríla 2015, č. k. 23Sd/375/2014-23 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 27. apríla 2015, č. k. 23Sd/375/2014-23, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. augusta 2014, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zvýšila navrhovateľke od 24. júna 2014 sumu invalidného dôchodku na 132,90 EUR mesačne. Prílohou rozhodnutia bola lekárska správa zo dňa 22. júla 2014. Podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia tvorila Lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 22. júla 2014, podľa ktorej bola u navrhovateľky zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 45 % na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 24. júna 2014. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch z 22. júla 2014, zo 17. októbra 2014, z 11. decembra 2014, ako aj na základe žiadosti súdu v posudku z 18. marca 2015 zhodne ustálili u navrhovateľky rozhodujúce zdravotné postihnutie - Schizoafektívna porucha, manický typ, t. č. subkompenzovaná, zaradená do kapitoly V., položka 2., písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., za ktoré jej prislúcha 45 %, čo je horná hranica zákonom stanoveného rozpätia. Za ostatné zdravotné postihnutia (artritický syndróm, autoimúnna thyreoditída, hepatopathia poliekovaná) jej uvedenú mieru poklesu navýšili o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky stanovená na 50 %. Posudkový lekár taktiež na žiadosť súdu posúdil novú správu z hospitalizácie navrhovateľky na Psychiatrickej klinike FN v Q., kde bola hospitalizovaná od 12. januára 2015 do 12. februára 2015, pričom dospel k záveru, že výsledky hospitalizácie nemajú zásadný vplyv na stanovenú mieru poklesu. Potvrdilo sa akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré však nebolo podmienené progresiou základného ochorenia, ale výkyvom na podklade vonkajšieho pôsobenia podnetov. Jednalo sa teda o prechodný stav, ktorý sa liečbou zlepšil. Závery plynúce z vyššie uvedených lekárskych posudkov krajský súd preto považoval za správne klasifikované podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a taktiež vychádzajúce z odborných medicínskych nálezov. Rovnako nezistil nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, nakoľko táto v konaní úspech nemala. 2. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Za odvolacie dôvody označila, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku). V odvolaní navrhovateľka predovšetkým namietala nezákonnosť postupu posudkového lekára, ktorý pri hodnotení jej zdravotného stavu, a to najmä v súvislosti s hospitalizáciou v dňoch od 12. januára 2015 do 12. februára 2015 na psychiatrickej klinike, Fakultnej nemocnice Q., na účely určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, neprihliadol na všetky zákonom vyžadované stanoviská (všeobecné posudkové hľadisko), ktorými sú - vývoj osobnosti v afektívnej, vývoj osobnosti v emocionálnej oblasti, schopnosť adaptácie, vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Rovnako namietala závery posudkového lekára, ktorý uviedol, že k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo na základe vonkajšieho pôsobenia podnetov a nie na podklade progresie základného ochorenia. V tomto súvise poukázala na to, že z príslušnej prepúšťacej správy z 12. februára 2015 vyplýva, že bola prijatá pre hroziacu dekompenzáciu (zhoršenie) schizoafektívnej poruchy, teda pre podozrenie zo zhoršenia primárnej diagnózy, pre ktorú je liečená. Rovnako poukázala na popis epikrízy v rámci prepúšťacej správy, v ktorom bolo lekármi, ktorými bola uvedená správa vyhotovená (J.. H. X. a J.. U.P., R..) uvedené, že efekt ambulantnej liečby nebol dostatočný a jej vtedajší stav bol pravdepodobne podmienený rozvodom a sviatkami bez bývalého partnera. Obaja lekári sa taktiež zhodli na tom, že pracovný potenciál navrhovateľky je významne znížený, a to aj napriek tomu, že na konci hospitalizácie bol zdravotný stav navrhovateľky, resp. stav jej základného ochorenia ustálený. Z uvedených záverov plynúcich z príslušnej prepúšťacej správy vyplynuli viaceré pochybenia pri stanovení miery poklesu vykonávania zárobkovej činnosti, ktoré boli spôsobené nesprávnym postupom posudkového lekára, ktorý mal uvedenú prepúšťaciu správu k dispozícií a aj napriek tomu prijal taký záver, aký je konštatovaný v odôvodnení rozsudku. So záverom posudkového lekára, že nešlo o progresiu základného ochorenia, ale iba o pôsobenie vonkajších vplyvov, navrhovateľka vyjadrila nesúhlas, nakoľko s poukazom na všeobecné posudkové hľadisko je potrebné zohľadniť aj vývoj osobnosti v emocionálnej oblasti a zároveň aj vplyvy prostredia, pričom práve už lekármi spomínaný rozvod, sviatky bez partnera je potrebné zaradiť medzi determinanty ovplyvňujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to konkrétne pod vývoj osobnosti v emocionálnej oblasti a vplyv prostredia. Preto bolo potrebné sa týmito faktormi náležite zaoberať vo vzťahu k posúdeniu poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Postup posudkového lekára, ktorý len jednoducho uviedol, že nešlo o progres v základnom ochorení, ale iba o výkyv pod vplyvom vonkajšieho prostredia považovala navrhovateľka za hrubé porušenie povinností zo strany posudkového lekára. Práve pôsobenie týchto vonkajších vplyvov malo vplyv na základné ochorenie, čo potvrdzuje aj samotné všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého je potrebné zaoberať sa jednak emocionálnym vývojom osobnosti, ktorý môže byť práve spomínanými vplyvmi značne poznamenaný, ale aj vplyvmi vonkajšieho prostredia, za ktoré je potrebné nevyvrátiteľne považovať aj zmenu partnera a životného prostredia. Ďalej navrhovateľka uviedla, že základné ochorenie postupne napreduje k horšiemu, čoho znakom sú aj opakované hospitalizácie, ktoré by v prípade ustálenia zdravotného stavu neboli potrebné. Nakoľko sa krajský súd v rozsudku týmito nedostatkami nezaoberal, je potrebné považovať jeho rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné. Rovnako navrhovateľka namietala aj tú skutočnosť, že posudkový lekár sociálneho poistenia v súvislosti s hodnotením prepúšťacej správy nespolupracoval s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom ani s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne; tiež nedošlo k posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore. Dodala, že v príslušnej prepúšťacej správe bolo okrem iného aj konštatované významné zníženie pracovného potenciálu ako aj navrhované prehodnotenie pracovnej schopnosti na plnú invalidizáciu. Z toho dôvodu mal posudkový lekár minimálne prekonzultovať tieto závery prijaté v prepúšťacej správe s lekármi, ktorí prepúšťaciu správu vyhotovili. K takémuto postupu posudkového lekára však nedošlo a navyše sa tento s uvedeným hodnotením nijako nezaoberal. Záverom navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 15. augusta 2014, číslo XXX XXX XXXX X zrušil a vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň si uplatnila a vyčíslila náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 175,04 EUR za dva úkony právnej služby - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ písomné podanie súd, k tomu zodpovedajúce dva režijné paušály po 8,39 EUR + 20 % DPH. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku; ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení sumy invalidného dôchodku od 24. júna 2014 na základe 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z pripojených spisov odporkyne, najvyšší súd zistil, že navrhovateľke bol na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 22. januára 2013 rozhodnutím z 1. februára 2013, číslo XXX XXX XXXX. priznaný od 19. októbra 2012 invalidný dôchodok v sume 114,30 EUR mesačne (od 1. januára 2013 zvýšený na sumu 120,20 EUR mesačne). Rozhodnutie odporkyne vychádzalo z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra z 22. januára 2013, ktorý stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená - Schizoafektívna porucha, manický typ - podľa kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 2, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v roku 2012, 2013 určené nebolo. Žiadosťou z 24. júna 2014 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu požiadala navrhovateľka o prehodnotenie zdravotného stavu a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, vydala odporkyňa dňa 15. augusta 2014, preskúmavané rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X, ktorým navrhovateľke od 24. júna 2014 (ku dňu podania žiadosti) zvýšil sumu invalidného dôchodku na 132,90 EUR mesačne, lebo podľa záverov odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra z 22. júla 2014, je navrhovateľka invalidná s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - Schizoafektívna porucha, manický typ, ktoré je zaradené v kapitole V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 2 - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a/ - stredne ťažké formy prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré postihnutie vymedzuje rozsah miery poklesu od 35 % do 45 %, pričom navrhovateľke prislúcha horná hranica 45 % spolu s 5 % - ným navýšením pre iné zdravotné postihnutia (chronická hepatopathia polieková, autoimúnna thyreoditída, nediferencovaná choroba spojiva so symetrickou polyartritídou PIP kĺbov rúk a pravého ramena) od 24. júna 2014, od podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky ustálená na 50 %. Na základe opravného prostriedku bola navrhovateľka opätovne posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 17. októbra 2014, ako aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre dňa 11. decembra 2014. Dospeli k zhodnému záveru, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie je potrebné zhodne ako od roku 2012, považovať Schizoafektívnu poruchu, manický typ, t. č. subkompenzovanú (Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 2 - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a/ - stredne ťažké formy). Na rozdiel od posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky od vzniku invalidity, t.j. od 19. októbra 2012, navýšili pre ostatné ochorenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % a určili tak od podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, od 24. júna 2014 novú 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, od priznania invalidného dôchodku, zostala nezmenená. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania žiadala posúdiť zdravotný stav a určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie aj na základe Prepúšťacej správy z hospitalizácie (od 12. januára 2015 do 12. februára 2015) na Psychiatrickej klinike, FN Q., T., XXX XX Q.. Na základe následného dožiadania krajského súdu, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre v rámci posúdenia, či výsledok z hospitalizácie má vplyv na posudok z 11. decembra 2014, v Lekárskej správe z 18. marca 2015 konštatoval, že „dôvodom pre prijatie navrhovateľky na ústavnú liečbu bol stav hroziacej dekompenzácie schizoafektívnej poruchy. Súčasný stav pravdepodobne podmienený reaktívne (nedávny rozvod, sviatky bez partnera). Optimalizáciou liečby došlo ku stabilizácii stavu a zabráneniu dekompenzácie.“ Záverom konštatoval, že „Výsledky hospitalizácie nemajú zásadný vplyv na stanovenú mieru poklesu. Potvrdilo sa akútne zhoršenie stavu podmienené nie progresiou základného ochorenia, ale výkyvu na podklade vonkajšieho pôsobenia podnetov (reakcia na nepriaznivé rodinné problémy). Išlo o prechodný stav, ktorý sa liečbou zlepšil.“ „Miera poklesu je aj naďalej 50 %.“ Posudkový lekár preto zotrval na pôvodných záveroch plynúcich z predchádzajúcich lekárskych správ, predovšetkým z Lekárskej správy z 11. decembra 2014 a zotrval tak aj na určenej 50% miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že u navrhovateľky bolo na základe žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie rovnako ako odo dňa priznania invalidného dôchodku, od 19. októbra 2012 - Schizoafektívna porucha, manický typ, podriadené pod Kapitolu V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a/ - stredne ťažké formy s určenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 45 %. Podľa všeobecného posudkového hľadiska pre Kapitolu V, pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Z doteraz vyhotovených lekárskych posudkov (z 11. decembra 2014, zo 17. októbra 2014 a z 22. júla 2014) vyplýva, že posudzovaná navrhovateľka je od roku 1997 psychiatricky sledovaná. Od hospitalizácie, ktorá sa ukončila 19. decembra 2012 bola hospitalizovaná až v priebehu súdneho konania od 12. januára do 12. februára 2015. Tak, ako to vyplýva z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne z 18. marca 2015, dôvodom pre prijatie na ústavnú liečbu bol stav hroziacej dekompenzácie schizoafektívnej poruchy. Výsledky hospitalizácie potvrdili akútne zhoršenie stavu podmienené nie progresiou základného ochorenia, ale výkyvu na podklade vonkajšieho pôsobenia podnetov (reakcia na nepriaznivé rodinné problémy). Išlo o prechodný stav, ktorý sa liečbou zlepšil. Najvyšší súd je preto toho názoru, že posudky posudkových lekárov sú dostatočné a presvedčivé, posudkoví lekári najmä riadne odôvodnili posúdenie závažnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré navrhovateľka v podanom odvolaní namietala s poukazom na prepúšťaciu správu z hospitalizácie z januára/februára 2015. Od posúdenia zdravotného stavu, resp. od priznania invalidného dôchodku bolo preukázané zhoršenie ostatných chorôb (artritický syndróm, autoimúnna thyreoiditída, chronická hepatopatia polieková a taktiež naposledy hyperprolaktinémia polieková), pre ktoré podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení bol dôvodný postup pre zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% od podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Posudkový lekár Sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredia sa taktiež dostatočne vysporiadal s navrhovanou pracovnou rekomandáciou keď uviedol, že pre navrhovateľku navrhuje pracovné zaradenie na trhu práce s možnosťou využitia kvalifikácie bez väčšej psychickej námahy. Takýto posudok je možno považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ako aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. V posudku boli uvedené konkrétne zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona). Z týchto dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP. Účastníkom konania náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľka vo veci úspech nemala a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.