Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9So/134/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200576 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200576.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevkej v právnej veci navrhovateľa: pplk. P. X., bytom Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. júla 2014, č. k. 19Sd/146/2014-26, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. júla 2014, č. k. 19Sd/146/2014-26, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd rozsudkom z 15. júla 2014, č. k. 19Sd/146/2014-26, potvrdil rozhodnutie číslo XY z 09. apríla 2014, ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z. “) zamietla žiadosť navrhovateľa z 24. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 30. októbra 2010. Zamietnutie žiadosti odôvodnila tým, že navrhovateľovi bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v Bratislave od 01. februára 1993 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom a jeho priznanie vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento súd mal preukázané, že navrhovateľ vykonával službu profesionálneho vojaka viac ako 20 rokov a rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave mu bol od 01.02.1993 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. Námietku navrhovateľa, že jemu pre priznanie starobného dôchodku stačilo 20 rokov a ďalších 16 rokov v civilnom zamestnaní nemal hodnotených pre výpočet starobného dôchodku priznaného od 01.02.1993 nepovažoval za dôvodnú. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 33966/11 zo dňa 14. januára 1994 mal krajský súd preukázané, že navrhovateľovi, ktorý XX.XX.XXXX dovŕšil 55 rokov veku, bola pre výpočet starobného dôchodku zhodnotená celá doba zamestnania v rozsahu 36 rokov, z toho 24 rokov v I. kategórii, 4 roky v II. kategórii a 8 rokov v III. kategórii a starobný dôchodok mu bol vypočítaný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku zisteného z hrubých príjmov za kalendárne roky 1985 - 1976. Starobný dôchodok navrhovateľa sa od 01.05.1998 iba považuje za výsluhový dôchodok (najmä na účely jeho zvyšovania), naďalej však zostáva starobným dôchodkom. Krajský súd ďalej zistil, že navrhovateľ už ako poberateľ starobného dôchodku, bol od 01.01.1995 až do 19.04.2000 samostatne zárobkovo činnou osobou, avšak nevznikla mu povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu poberania výsluhového dôchodku. Keďže navrhovateľ za uvedené obdobie neplatil dôchodkové poistenie, lebo platil len nemocenské poistenie, za uvedené obdobie nemá nárok na zvýšenie starobného dôchodku. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, v zmysle ktorého, podľa jeho názoru, nárok na priznanie jeho starobného dôchodku je preukázaný a dôvodný. Jeho starobný dôchodok sa od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok, dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zároveň získal hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporkyne z 09.04.2014 a vec jej vráti na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 a 2 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho po riadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne z 09. apríla 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa zo dňa 24.01.2014 o starobný dôchodok. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. V zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Vek 55 rokov, potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ dovŕšil XX.XX.XXXX (predo dňom účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z.) a k tomuto dňu splnil aj ostatné podmienky nároku na starobný dôchodok. Žiadosťou zo dňa 24.01.2014 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 30. októbra 2010. Z obsahu administratívneho spisu VÚSZ v Bratislave vyplýva, že navrhovateľ je od 01. februára 1993 poberateľom starobného dôchodku, priznaného mu rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 14. januára 1994, č. 33966/11, podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného rozhodnutia mu bola zhodnotená doba zamestnania od 18. roku veku v rozsahu 36 rokov, 8 mesiacov a 21 dní, z toho 24 rokov v I. kategórii, 4 roky v II. kategórii a 8 rokov v III. kategórii, teda s prihliadnutím tak na dobu trvania služby vojaka z povolania, ako aj dobu trvania tzv. „civilného“ zamestnania (v jeho prípade obdobie od 15.01.1956 do 31.10.1957, od 01.01.1986 do 28.02.1991, od 10.04.1991 do 31.08.1991 a od 01.11.1991 do 31.01.1993). Pre výšku dôchodku mu bola započítaná doba 36 ukončených rokov, z toho 24 rokov v I. kategórii, 4 roky v II. kategórii a 8 rokov v III. kategórii. Ku dňu vzniku nároku (XX.XX.XXXX) výmera starobného dôchodku navrhovateľa činila 3202 Sk mesačne, ktorá bola zvýšená podľa zákona č. 97/1993 Zb. o 290 Sk mesačne na celkových 3492 Sk mesačne a 01.12.1993 zvýšený na 4100 Sk mesačne. Postupne suma jeho starobného dôchodku, ktorý sa od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok, bola upravovaná a zvyšovaná Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi o úprave a zvýšení dôchodkových, resp. výsluhových dávok. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktoré je prechodným ustanovením zákona, starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré je prechodným ustanovením zákona, výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Spornou medzi účastníkmi bola otázka charakteru dôchodku, priznaného navrhovateľovi Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v Bratislave. Navrhovateľovi bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia priznaný dôchodok od 01.02.1993, kedy sociálne zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl upravovala piata časť (§ 129 - § 145) zákona č. 100/1988 Zb., pričom jeho § 132 a § 133 sa týkali nároku na starobný dôchodok vojakov z povolania. Navrhovateľovi teda bol priznaný starobný dôchodok podľa uvedených zákonných ustanovení. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom ani podľa zákona č. 114/1998 Z.z., ani podľa zákona č. 328/2002 Z.z., za taký výsluhový dôchodok sa iba považuje, a to predovšetkým na účely ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a valorizácie tohto dôchodku, ako to vyplýva aj z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9So/48/2014 zo dňa 08.07.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 1So/47/2014 zo dňa 25.08.2015). Starobný dôchodok navrhovateľa, priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. (01.07.2002), vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra je naďalej starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z., resp. podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. Záver, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 114/1998 Z.z., resp. zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva aj z iného spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku, ktorý je podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z.z. a aj podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. odvodený len od doby trvania služobného pomeru, kým starobný dôchodok navrhovateľa bol priznaný podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.) a jeho výška bola odvodená od celej preukázanej doby, t. j. tak doby zamestnania vojaka z povolania, ako aj doby tzv. civilného zamestnania. Nie je preto právne prípustné, aby odporkyňa priznala navrhovateľovi ďalší starobný dôchodok, keďže tento mu už raz bol priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušným orgánom podľa § 114 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Za nedôvodnú preto odvolací súd považoval aj námietku navrhovateľa, že odporkyňa neposúdila jeho vec v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011, V predmetnom rozsudku najvyššieho súdu bola riešená predovšetkým otázka aplikácie ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v prípade, keď poistencovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., t. j. podľa osobitného systému poistenia príslušníkov ozbrojených zborov. Navrhovateľovi bol však starobný dôchodok priznaný podľa všeobecného predpisu - podľa zákona č. 100/1988 Zb. vecne príslušným orgánom. Ďalší starobný dôchodok mu nemožno priznať. Aj o prípadnom nároku na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania (poistenia) po vzniku nároku na tento dôchodok má právomoc rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, nie odporkyňa. Vzhľadom na uvedené dôvody aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. a § 492 ods. 1 S.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal vzhľadom na jeho neúspech v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.