Advokáti.Digital
UznesenieNajvyšší súd SR27. 9. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/47/2016 z 27. 9. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2016, sp. zn. 10Sžo/47/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200766.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/47/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200766.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: maloletej A. Q., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpenej zákonným zástupcom - otcom Ing. F. Q., bytom O., proti odporcovi:
Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu Sp. zn.: 3829/2014-KaBa, RZ: 18256/14 zo dňa 02.04.2014, konajúc o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/2/2014-23 zo dňa 04.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/2/2014-23 zo dňa
4. februára 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením odmietol návrh (opravný prostriedok) zo dňa 08.05.2014 podaný
navrhovateľkou, ktorý bol doručený krajskému súdu dňa 15.05.2014 prostredníctvom odporcu, proti
rozhodnutiu odporcu Sp. zn.: 3829/2014-KaBa, RZ: 18256/14 zo dňa 02.04.2014 s poukazom na
ustanovenie § 250p Občianskeho súdneho poriadku. Uvedeným rozhodnutím odporca navrhovateľke
nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn.: 24C/106/2012. Predmetný návrh bol podaný na poštovú prepravu na Pošte Bratislava 53
dňa 09.05.2014.

V odôvodnení svojho uznesenia citoval znenie ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej
pomoci, § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o súdnych poplatkoch a uviedol, že napadnuté rozhodnutie
odporcu bolo zákonnému zástupcovi navrhovateľky doručované ako doporučená zásielka do vlastných
rúk s opakovaným doručením.

Ako uviedol krajský súd z údajov doručenky, ktorá bola pripojená k administratívnemu spisu bol zrejmé,
že doručenie zásielky obsahujúcej napadnuté rozhodnutie prebehlo nasledovne:
1. Neúspešný pokus o doručenie zásielky: 04.04.2014.
2. Opakované doručenie (druhý neúspešný pokus o doručenie zásielky): 07.04.2014.
3. Deň uloženia zásielky: 07.04.2014.
4. Zásielka bola fyzicky prevzatá adresátom 24.04.2014.

Včas podaným odvolaním toto rozhodnutie napadla navrhovateľka prostredníctvom zákonného
zástupcu. Zákonný zástupca uviedol, že zákonný zástupca v tomto konaní nemôže konať. Podľa jeho
názoru maloleté dieťa má mať v tomto konaní ustanoveného kolízneho opatrovníka, ktorý má zastupovať
v konaní maloleté dieťa. Napadnuté rozhodnutie malo byť doručené kolíznemu opatrovníkovi maloletého
dieťaťa a nie jeho zákonnému zástupcovi.
Ďalej uviedol, že žiada, aby maloletému dieťaťu bola v konaní 3829/2014-KaBa ako aj v konaní
4Sp/2/2014 aj v odvolacom konaní na najvyššom súde poskytnutá bezplatná právna pomoc. Zákonný



zástupca v prípade ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu nemôže v súdnom konaní
preberať poštu pre maloleté dieťa ani vykonávať iné úkony, ktoré môže robiť len kolízny opatrovník
maloletého dieťaťa. Zákonný zástupca maloletého dieťaťa poznamenal, že maloleté dieťa má právo sa
k prejednávanej veci vyjadriť.

Odporca navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že odporca vydal dňa
02.04.2014 rozhodnutie sp. zn. 3829/2014-KaBa, ČRZ: 18256/2014, ktorým navrhovateľke nepriznal
nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky výšky minimálnej hodnoty
sporu, s ktorým sa navrhovateľky obrátila na odporcu, keďže žiadala o poskytnutie právnej pomoci v
právnej veci o zaplatenie 122,22 Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa
10.04.2014 fikciou doručenia, pričom navrhovateľka ho osobne prevzala na pošte dňa 24.04.2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne rozhodol podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň
nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ
neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd
uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250m ods.2 Občianskeho súdneho poriadku návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote
tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný
včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do
šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 10 ods.5, veta tretia zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len “zákon o poskytovaní právnej pomoci“) ak centrum rozhodne, že nárok
na poskytovanie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať
prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v
odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od
uloženia, posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona súd má povinnosť skúmania splnenia tejto
podmienky, aby vo veci mohol konať a zaoberať sa meritom veci.

Z obsahu spisového materiálu odporcu odvolací súd zistil, že rozhodnutie odporcu obsahovalo riadne
poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia napadnuté rozhodnutie bolo zákonnému
zástupcovi navrhovateľky doručované tak, že prvý (neúspešný) pokus o jeho doručenie sa uskutočnil
04.04.2014. Druhý (neúspešný) pokus o doručenie sa uskutočnil 07.04.2014. Následne 07.04.2014 bola
zásielka s napadnutým rozhodnutím uložená na pošte. Jej adresát - zákonný zástupca navrhovateľky
- si predmetnú zásielku prevzal až 24.04.2014. S poukazom na ustanovenie § 24 ods.2 správneho
poriadku tretí deň po uložení zásielky - teda 10.04.2014 nastala fikcia jej doručenia. Tento deň je teda
dňom doručenia napadnutého rozhodnutia. Dňom 11.04.2014 začala plynúť zákonná 15-dňová lehota
na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu odporcu, ktorá sa skončila dňom 25.04.2014.



Odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu odporcu bolo preukázateľne podané na poštovú prepravu dňa
09.05.2014 - teda oneskorene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť uznesenia krajského súdu. Zákonný zástupca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že
navrhovateľke mal byť ustanovený kolízny opatrovník, pričom nijakým spôsobom neuviedol, ako
uvedená skutočnosť spôsobila, že opravný prostriedok bol podaný oneskorene.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu považoval
za vecne správne a zákonné. Preto postupujúc podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

V odvolacom konaní navrhovateľka nemala úspech, odporca zo zákona nemá na ich náhradu nárok,
preto o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam