Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 6Sžf/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201680 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201680.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: KT Development s. r. o., so sídlom Grösslingova 17, 811 09 Bratislava, IČO: 35 921 331, zastúpeného advokátskou kanceláriou SCHWEIZER LEGAL s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, v mene a na účet ktorej koná Mgr. Igor Schweizer, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/281209/2013/5085-r z 21. júna 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/221/2013-63 z 19. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/221/2013-63 z 19. septembra 2014 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 88,44 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6S/221/2013-63 z 19. septembra 2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/281209/2013/5085- r z 21. júna 2013 a rozhodnutie Mesta Malacky č. 285952/2013 z 25. februára 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 70,- Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 660,87 Eur a to na účet právneho zástupcu do troch dní od jeho právoplatnosti. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/281209/2013/5085-r z 21. júna 2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Malacky č. 285952/2013 z 25. februára 2013, ktorým podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013 vo výške 11.863,80 Eur. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako vlastníkovi pozemkov vyrubil daň z nehnuteľností nachádzajúcich sa v extraviláne Mesta Malacky v zóne „D“ - Vasková, evidované na LV č. XXXX, ako parcely č. 5630/32, 34, 42, druh pozemku - ostatné plochy so spôsobom využitia - ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko a iné. Z § 2 ods. 3 Stanov klubu - združenia Eurovalley Golf Park Club (nájomca) vyplýva, že hlavnou činnosťou klubu je organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských aktivít so zameraním na golf v jeho širokom spektre činností. Klub sa podieľa na organizácii rôznorodých výchovných a vzdelávacích programov v symbióze s golfom so zameraním sa na prácu s deťmi a mládežou. Za týmto účelom vytvára spoločné programy s inými školskými a výchovnými organizáciami s cieľom koordinácie, materiálno-technickej a metodickej spolupráce. Z listovej korešpondencie medzi Eurovalley a.s. Bratislava a žalobcom mal súd za preukázané, že mesto Malacky ako príslušný stavebný úrad svojim rozhodnutím č. ODST-1906/2009/Re z 19. novembra 2009 povolilo užívanie stavby „Turistické centrum Záhorie - 27 jamkové golfové ihrisko“, vrátane infraštruktúry, ktoré je špecifikované v tomto rozhodnutí. Golfové ihrisko je umiestnené na prenajatých parcelách, medzi ktoré patria aj vymenované parcely vo vlastníctve žalobcu. Ďalej krajský súd poukázal na § 17 ods. 2 písm. e) zákona o miestnych daniach, v zmysle ktorého uvedené pozemky spĺňajú podmienky pre ich zaradenie do skupiny pozemkov verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk. Mesto Malacky ako príslušný správca dane svojim všeobecne záväzným nariadením (§ 16 ods. 1 písm. c) upravilo, že od dane z nehnuteľností sú v roku 2014 oslobodené pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk. Z územnoplánovacej informácie poskytnutej Mestom Malacky z 2. júna 2010 vyplýva, že parcela č. 5630 je určená do zóny s funkčným využitím pre plochy športových i telovýchovných zariadení. Pre skúmanú lokalitu bol spracovaný územný plán zóny „D“ Vasková, ktorý je pre investora záväzný a ktorý na uvedenom pozemku rieši golfový areál s príslušnými zariadeniami. Tento územný plán zóny je spoločný pre Mesto Malacky, ako aj obec Plavecký Štvrtok. Z písomného stanoviska Mesta Malacky z 2. júla 2013 vo veci žiadosti o územnoplánovaciu informáciu vyplýva, že na pozemku č. 5630 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. ODSP-1906/2009/Re z 19. novembra 2009, týkajúce sa 27 jamkového golfového ihriska s dočasným golfovým domom a centrom údržby areálu, ktorý slúži verejnosti ako golfové ihrisko. Z písomného potvrdenia Gymnázia Malacky z 20. júna 2013 vyplýva, že táto škola v spolupráci s golfovým klubom Eurovalley Golf Park Club a spoločnosťou žalobcu od otvorenia ihriska realizuje golfový krúžok pri Gymnáziu Malacky určený pre študentov všetkých ročníkov gymnázia a rozšírené hodiny telesnej výchovy - výučba golfu. Za nespornú považoval krajský súd skutočnosť, že Mesto Malacky v súlade s § 17 ods. 2 písm. e) zákona o miestnych daniach, vo všeobecne záväznom nariadení č. 10/2012 o miestnych daniach (ďalej len „VZN“) ustanovilo v § 16 ods. 1 písm. c) oslobodenie od dane z pozemkov - verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk. Krajský súd sa ďalej zaoberal výkladom pojmu „verejné priestranstvo“ a uviedol, že tento pojem obsahoval v období od 1. januára 1991 zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, pričom verejným priestranstvom podľa tohto zákona boli najmä cesta, miestna komunikácia, námestie, chodník, trhovisko. Za verejné priestranstvo môžu byť určené všetky verejnosti prístupné pozemky v obci, okrem tých, ktoré sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb s výnimkou obcí, alebo ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia. Ďalšie vymedzenie pojmu verejného priestranstva náš právny poriadok nepriniesol. Okrem uvedeného zákona, zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení používa termín verejné priestranstvo v súvislosti s výkonom samosprávnych funkcií jednotlivých obcí v ustanovení § 4 ods. 3 písm. e) a f). Prvostupňový súd uviedol, že súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva, by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení. Na základe týchto skutočností krajský súd skonštatoval, že dotknutý pozemok je svojim charakterom pozemkom, ktorý môže slúžiť verejnosti na jej športovo-rekreačné účely, čo nepochybne z charakteru, ktorý je uvedený v LV vyplýva. O tom, že funkčné golfové ihrisko má charakter športoviska svedčí aj tá skutočnosť, že napr. Medzinárodný olympijský výbor, ktorý zasadal na jeseň tohto roku v Kodani zaradil medzi športové disciplíny na olympijské hry aj golf. Ďalej krajský súd poukázal na zásadu materiálnej pravdy vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku. Postup žalovaného a správcu dane, keď vychádzal len z daňového priznania žalobcu a z katastrálneho záznamu pri určovaní dane z nehnuteľností je v príkrom rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. O to viac, že žalovaný vedel o charaktere a využití predmetných pozemkov, o čom svedčia aj listinné dôkazy ako napr. územný plán zóny, kolaudačné rozhodnutie č. ODST-1906/2009/Re z 19. novembra 2009, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Turistické centrum Záhorie - 27 jamkové golfové ihrisko“. Podľa názoru krajského súdu absurdne vyznieva tvrdenie žalovaného o predpísaných „prísnych“ pravidlách, ktoré platia pre členov golfového klubu vo vzťahu k verejne prístupnému športovisku a oslobodeniu od daňových poplatkov. Záväzné pravidlá pre členov klubu nemajú nič spoločné so skutočnosťou, že predmetné pozemky majú charakter športoviska, ku ktorému majú prístup ako členovia Klubu, tak aj verejnosť a preto sa na ne vzťahuje aj oslobodenie v zmysle uvádzaného všeobecne záväzného nariadenia. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepostupoval v súlade s uvedenými zákonnými predpismi, svoje rozhodnutie nesprávne právne vyhodnotil. Nakoľko námietky žalobcu odôvodnili zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobe bolo vyhovené. Súd priznal úspešnému žalobcovi súdne trovy, a to súdny poplatok v sume 70,-Eur a trovy právneho zastúpenia podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za štyri úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 a § 13a ods. la), c), d) a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) celkom v sume 660,87 Eur. Išlo o prevzatie a prípravu zastúpenia (14. marec 2013), písomné podanie (20. september 2013 a 1. október 2013) plus paušál a 20% DPH (130,17 Eur s DPH 156,20 Eur + 7,81 Eur) a pojednávanie (19. september 2014) plus paušál a 20% DPH (134 Eur s DPH 160,80 Eur + 8,04 Eur). Krajský súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za dva úkony a to odpoveď na výzvu súdu (8. október 2013) a žiadosť o vytýčenie pojednávania (22. máj 2014), pretože sa nejednalo o vyjadrenie vo veci samej. Súd priznal aj trovy súvisiace s daňou z pridanej hodnoty (DPH), pretože právny zástupca predložil Osvedčenie o registrácii pre DPH, ktorého platiteľom je od 1. novembra 2006. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a neprizná žalobcovi náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný uviedol, že jednoznačne trvá na tom, že pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu „Turistické centrum Záhorie - 27 jamkové ihrisko“, nie je možné považovať za verejne prístupne športovisko. Tak ako uvádza krajský súd v rozsudku pojem „verejný priestor“ zákon o miestnych daniach ani iné právne predpisy nevymedzujú. Podľa jeho názoru verejný priestor je prístupný vtedy, ak má voľný vstup nepretržite alebo väčšiu časť dňa. Za verejne prístupný priestor možno považovať aj priestor oplotený, pričom správca ho uzatvára z prevádzkových dôvodov načas určený na nevyhnutnú údržbu alebo v nočných hodinách z bezpečnostných dôvodov. V predmetnom prípade prístup, resp. vstup do areálu golfového ihriska je striktne vymedzený. Ďalej žalovaný dôvodil, že podľa otváracích hodín, ktoré platia v letných mesiacoch, pri vstupe do areálu sa návštevníci musia hlásiť na recepcii. Hráči, ktorí nie sú členmi klubu, majú zákaz hrať golf pred príchodom manažéra. Na stránke www.golf.sk <. sú uvedené zimné otváracie hodiny, kde v texte je jednoznačne uvedené, že areál je verejne neprístupný, hrať môžu iba dlhodobí členovia a majitelia členstiev Gol Plus, Gold Silver, atď. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že areál golfového ihriska je využívaný predovšetkým členmi golfového klubu, ktorý sa riadi prísnymi pravidlami a stanovami. Žalovaný mal k dispozícii Stanovy klubu, kde v § 2 bod 2 sa uvádza „Najvšeobecnejším cieľom klubu je vytvárať širokú škálu možností športového, spoločenského a kultúrneho vyžitia v dôstojnom prostredí predovšetkým pre členov, ich rodinných príslušníkov, ale aj hostí, zúčastňujúcich sa klubových aktivít“. Záverom žalovaný konštatoval, že skutočnosť, že Medzinárodný olympijský výbor zaradil medzi športové disciplíny na olympijské hry aj golf, je irelevantná. Vo svojom rozhodnutí nespochybňoval skutočnosť, že golfové ihrisko má charakter športoviska, ale skutočnosť, že golfové ihrisko nie je verejne prístupným športoviskom, ktoré by spĺňalo podmienky na oslobodenie dane v zmysle § 17 ods. 2 písm. e) zákona o miestnych daniach a VZN. III. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo 16. decembra 2014, v ktorom uviedol, že považuje za správnu analógiu verejného užívania, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení rozsudku, v zmysle ktorého „verejné užívanie verejného priestranstva (je) užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných aj len potenciálnych užívateľov“. Podľa žalobcu je potrebné poukázať na účel užívania golfového ihriska v Malackách, v ktorého dôsledku, ako aj s ohľadom na údržbu golfového ihriska je možné ho užívať a zabezpečovať vstup verejnosti periodicky. Pojem verejný priestor, vrátane jeho vymedzenia žalovaným v odvolaní, nie je pre posúdenie veci, ktorá je predmetom súdneho konania rozhodujúci. Uvedené tvrdenie odôvodnil skutočnosťou, že pre oslobodenie od dane v súlade s VZN je rozhodujúce, že ide o verejne prístupné športovisko podľa § 16 ods. 1 písm. c) VZN. Ďalej žalobca poukázal na základnú zásadu správy daní v zmysle § 3 ods. 9 daňového poriadku, že: „Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“. V tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že pozemky, na ktorých je umiestnené golfové ihrisko v Malackách a ktoré sú v nájme obchodnej spoločnosti Eurovalley, a.s. sú oslobodené od dane z pozemkov. Túto skutočnosť oznámil žalobca súdu na pojednávaní konanom dňa 19. septembra 2014 predložením dôkazného prostriedku - listiny zo 16. septembra 2014 vydanej spoločnosťou Eurovalley, a.s., ktorá potvrdila skutočnosť vo veci pozemkov, ktoré sú súčasťou golfového ihriska v Malackách obdobne ako pozemky žalobcu, z ktorých bola vyrubená daň rozhodnutím č. 1100302/1/281209/2013/5058-r z 21. júna 2013 - v ktorom žalovaný uviedol, že: „Po právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii Golfového ihriska spĺňajú tieto pozemky (okrem pozemkov, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov) podmienky pre ich zaradenie do skupiny pozemkov verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk... tieto pozemky boli na základe žiadosti oslobodené od dane z pozemkov“. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť príslušného správcu dane - Mesto Malacky v zmysle § 3 ods. 9 daňového poriadku, nakoľko mu bola za rovnakých podmienok ako v roku 2013 vyrubená na rok 2014 daň z nehnuteľností vo výške 409,93 Eur v porovnaní s rozhodnutím o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2013 vo výške 11.863,80 Eur. Správca dane Mesto Malacky vyrubil na rok 2014 daň z nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a sú súčasťou golfového ihriska v Malackách podľa vyššie uvedeného následne po vykonaní právnych úkonov procesnej obrany proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu - správcu dane Mesto Malacky rozhodujúcemu v daňovom konaní na prvom stupni, ako aj rozhodnutiu a postupu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky konajúcemu ako odvolací správny orgán v daňovom konaní. Žalobca sa vyjadril aj ku kópii internetových stránok s tým, že poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku „Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní“. Z priložených kópií internetových stránok k odvolaniu žalovaného je zrejmé, že uvedené žalovaný nezohľadňoval pri rozhodovaní v daňovom konaní a vydávaní rozhodnutia, nakoľko predložená kópia internetových stránok bola zrejme vyhotovená v čase údržby internetovej stránky www.golf <..sk, pričom súčasná úprava internetových stránok zodpovedá skutočnému stavu prevádzkovania golfového ihriska v Malackách a umožňuje jeho využívanie všetkým záujemcom po splnení obchodných podmienok. Žalobca uviedol, že napriek skutočnosti, že žalovaný opakovane namieta obmedzenie prístupu odôvodňujúc tento postoj Stanovami Eurovalley Golf Park Club je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že jednotlivé ustanovenia týchto stanov nie je možné posudzovať samostatne, nakoľko v zmysle § 2 ods. 1 týchto stanov „Poslaním klubu je zabezpečovať jednak pre svojich členov, ako aj ďalších záujemcov, podmienky pre golfovú hru a mnohostranne uspokojovať záujmy golfových hráčov a golfovej verejnosti“. Aj v prípade posudzovania týchto stanov žalovaným je možné vyjadriť záver, že tieto neboli zohľadnené pri vydávaní rozhodnutia. Vo veci skutočného užívania pozemkov a ich prístupnosti zo strany verejnosti, za ktoré bola pre rok 2013 príslušným správcom dane daň z nehnuteľnosti vyrubená a rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnutie príslušného správcu dane vydané v prvom stupni potvrdené, žalobca predložil rozhodnutie stavebného úradu Mesto Malacky č.j. OÚRŽP/3078/14/BS a kópiu katastrálnej mapy, v zmysle ktorých na pozemkoch, za ktoré bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013, budú umiestnené tenisové kurty. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 88,44 Eur. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Mesta Malacky č. 285952/2013 z 25. februára 2013 bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013, konkrétne daň z pozemkov vo výške 11.863,80 Eur, ktorá v predmetnom konaní nie je sporná, za pozemky F - zastavané plochy a nádvoria (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach), a pozemky H - ostatné - plochy podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o miestnych daniach. Po podaní odvolania žalobcom a jeho doplnení, žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/281209/2013/5085 - r z 21. júna 2013 potvrdil rozhodnutie Mesta Malacky. Z podkladov spisu vyplýva, že nájomca pozemkov spoločnosť Eurovalley, a.s. prevádzkovala na dotknutých pozemkoch golfový klub Eurovalley Golf Park Club. Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach, miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, je daň z nehnuteľností. Podľa § 3 zákona o miestnych daniach, zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), b) <., e), f) <. a <., ods. 3 a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 <. je kalendárny rok, ak § 90 ods. 3 až 6 <. neustanovujú inak. Podľa § 4 písm. a) zákona o miestnych daniach, daň z nehnuteľností zahŕňa daň z pozemkov. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach, daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je vlastník pozemku. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach, predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy. Podľa § 65 ods. 3 veta prvá zákona o miestnych daniach, na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Podľa § 17 ods. 2 písm. e) zákona o miestnych daniach, správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov: pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá zákona o miestnych daniach, verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Podľa § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach, daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 16 ods. 1 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Malacky č. 10/2012 o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2013, od dane sú oslobodené pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá stanov Eurovalley Golf Park Club, poslaním klubu je zabezpečovať jednak pre svojich členov, ako aj ďalších záujemcov, podmienky pre golfovú hru a mnohostranne uspokojovať záujmy golfových hráčov a golfovej verejnosti. Podľa § 2 ods. 3 stanov Eurovalley Golf Park Club, hlavnou činnosťou klubu je organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských aktivít so zameraním na golf v jeho širokom spektre činností. Klub sa podieľa na organizácii rôznorodých výchovných a vzdelávacích programov v symbióze s golfom, so zameraním sa na prácu s deťmi a mládežou. Za týmto účelom vytvára spoločné programy s inými školskými a výchovnými organizáciami s cieľom koordinácie, materiálno - technickej a metodickej spolupráce. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil podstatný dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd v zásade stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, pričom duplicitné opakovanie pre účastníkov známych faktov v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu považuje za nadbytočné. Úlohou prvostupňového súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci bolo potrebné prioritne sa zaoberať charakterom pozemkov, ktoré boli v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) VZN oslobodené od dane. Podľa tohto ustanovenia sem patrili verejne prístupné parky, priestory a športoviská. Kolaudačným rozhodnutím Mesta Malacky č. ODSP-1906/2009/Re z 9. novembra 2009 bolo povolené užívanie stavby „Turistické centrum Záhorie - 27 jamkové golfové ihrisko“, z ktorého evidentne vyplýva charakter a účel využitia pozemkov tak ako konštatoval krajský súd. Z obsahu spisu vyplýva, že golfové ihrisko môže využívať neobmedzený okruh užívateľov, teda nielen členovia klubu, ale za poplatok aj široká verejnosť. Rovnako zo stanov klubu Eurovalley Golf Park Club, konkrétne z § 2 ods. 1 vyplýva, že poslaním klubu je zabezpečovať jednak pre svojich členov, ako aj ďalších záujemcov, podmienky pre golfovú hru a mnohostranne uspokojovať záujmy golfových hráčov a golfovej verejnosti, pričom hlavná činnosť klubu vyplýva z § 2 ods. 3. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vnímanie verejného priestranstva je limitované účelom jeho využitia. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že vstup do priestoru športoviska je regulovaný, nemá za následok stratu charakteru verejného športoviska. Neuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný správny orgán predložil prvostupňovému súdu administratívny spis v nekompletnom stave, nakoľko sa v ňom nenachádzalo daňové priznanie žalobcu za rok 2012, ktoré malo byť podkladom pre vyrubenie predmetnej dane na rok 2013, taktiež nebola v ňom pripojená príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona o miestnych daniach, z dôvodu ktorého nie je zrejmé, z akých podkladov správca dane pri rozhodovaní vychádzal. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa internetovej stránky www.golf.sk <., odvolací súd uvádza, že rozhodujúci pre správny orgán je stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu je námietka žalovaného právne irelevantná, nakoľko správny orgán sa v čase vydania rozhodnutia predmetným tvrdením nezaoberal. Na základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ním uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 88,44 Eur, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu zo 16. decembra 2014 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky (tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 67,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.