Advokáti.Digital
RozsudokNajvyšší súd SR28. 6. 2016plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/3/2015 z 28. 6. 2016

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 5Sžo/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012200884.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012200884.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Moravu a členov senátu
JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcov: 1) Slovenský rybársky
zväz - Rada Žilina, A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 2) Slovenský rybársky zväz - MO Šamorín, Obilná 4, 931
01 Šamorín, obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Bilkovičom, Strojnícka č. 8, 821 05 Bratislava,
proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Karloveská 2, 842 19 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného sp.zn. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16. marca 2012 v spojení s jeho oznámením
o odvolaní č. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16. apríla 2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 91/2012 zo dňa 24. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 91/2012 zo dňa 24.
októbra 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového súdu“) uviedol,
že neboli účastníkmi správneho konania a z tohto dôvodu neboli ani vecne legitimovaným subjektom
na podanie odvolania.

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.05.2012 sa žalobcovia domáhali preskúmania
oznámenia žalovaného o odvolaní č. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.04.2012 (ďalej len ,,oznámenie“),
ktorým žalobcom oznámil, že nie sú účastníkmi konania, neprináleží im právo podať odvolanie voči
rozhodnutiu žalovaného sp.zn. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.03.2012, ktorým rozhodol, že parcely
registra CKN č. 3351/8 o výmere 26 159 m2 a č. 320/5 o výmere 20 839 m2 v k.ú. H., vedených na LV
č. XXX ako vodná plocha, kód spôsobu využitia pozemku 11 - vodný tok, nie sú vodným tokom. Svoje
oznámenie odôvodnil tým, že žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov, neboli účastníkmi
konania o pochybnostiach, či sa jedná o vodný tok podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách
(ďalej len ,,vodný zákon“) a nebolo rozhodované o výkone rybárskeho práva. Žalobcovia považujú
uvedené rozhodnutie resp. oznámenie za nezákonné a nepreskúmateľné. Podľa názoru žalobcov
žalovaný nesprávne vec posúdil a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu.

Krajský súd v Bratislave vydal dňa 21.06.2013 rozhodnutie, ktorým konanie zastavil, z dôvodu, že
žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania, napadnutým rozhodnutím neboli priamo dotknuté ich
práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti, neboli splnené podmienky konania. Žalobcovia voči
predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR dňa 31.03.2014 tak, že



uznesenie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru napadnuté oznámenie zo
dňa 16.04.2012 spĺňa požiadavky podľa § 244 ods. 3 OSP a je preskúmateľné v súdnom konaní.

Krajský súd preskúmavaným rozhodnutím preskúmal napadnuté rozhodnutie resp. oznámenie
žalovaného zo dňa 16.04.2012 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Z administratívneho spisu zistil, že správne konanie bolo začaté na návrh obchodnej spoločnosti Hotel
Kormorán Slovakia s.r.o. (ďalej len ,,obchodná spoločnosť) zo dňa 10.02.2012. V návrhu obchodná
spoločnosť žiadala o vydanie rozhodnutia v súlade s § 43 ods. 7 vodného zákona a o pridelenie
rybárskeho práva. Návrh v časti pridelenie rybárskeho práva neskôr vzala spať. Žalovaný ako príslušný
správny orgán podľa § 60 ods. 1 písm. a/ vodného zákona (t.č. Krajský úrad životného prostredia
v Bratislave) na podklade ústneho pojednávania zo dňa 08.03.2012 a vyjadrenia Vodohospodárskej
výstavby, štátny podnik Bratislava zo dňa 07.03.2012 ako aj vyjadrenia SVP, š.p., OZ Bratislava závod
Gabčíkovo zo dňa 09.03.2012 vydal rozhodnutie, že parcely registra CKN č. 3351/8 o výmere 26 159
m2 a č. 320/5 o výmere 20839 m2 v k.ú. H., vedené na LV č. XXX ako vodná plocha, kód spôsobu
využitia pozemku 11 - vodný tok, nie sú vodným tokom. V zmysle uvedených stanovísk sa jedná o
štrkovisko ,,Lagúna“, ktoré vzniklo ako pozostatok materiálovej jamy pre ťažbu štrkopieskov pre objekty
vodného diela Gabčíkovo, pre výstavbu stupňa Čunovo. V súčasnej dobe predmetná vodná plocha nemá
odtok ani prítok. Je zrejmé, že sa nejedná o vodný tok ale o odkrytú spodnú vodu. Voči uvedenému
rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, ktorom žiadali odvolací správny orgán o zrušenie vydaného
rozhodnutia zastavenie konania. Žalobcovia v odvolaní namietali procesné pochybenie správneho
orgánu, ktorý žalobcov neoboznámil so začatím konania a nekonal s nimi, hoci s nimi konať mal.
Namietali aj okolnosť, že im neumožnil nazretie do spisu. Listom zo dňa 16.04.2012 (v predošlom texte
a ďalej len ,,oznámenie“) správny orgán oznámil žalobcom, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v súlade so zákonom, žalobcovia neboli účastníkmi konania a právo nazerať do spisu má iba účastník
konania.

Podľa názoru prvostupňového súdu vodný zákon v § 43 ods. 7 neupravuje na základe akej okolnosti
môže správny orgán začať konanie v pochybnostiach. Na základe uvedeného možno teda dospieť k
názoru, že konanie sa môže začať na základe podnetu podaného akoukoľvek fyzickou a právnickou
osobou alebo ex offo.

Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne
konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t/ sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných
stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

Podľa § 73 ods. 3 vodného zákona účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa
vodného toku alebo pobrežných pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania
vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e/ a f/ je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku
alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto
zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva
z osobitného predpisu.

Z predmetných ustanovení vyplýva, že vodný zákon neustanovuje okruh účastníkov konania v
pochybnostiach podľa § 43 ods. 7. Z uvedeného je potrebné určiť okruh účastníkov konania podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní.

Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (ďalej len ,,správny poriadok“)
účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má
konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Keďže žalobcovia v podanej žalobe nešpecifikovali, akým spôsobom predmetné rozhodnutie č. ZPS
2012/277-GGL zo dňa 16.03.2012 zasiahlo do ich práv, Krajský súd dospel k názoru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.



Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu zo dňa 24.10.2014 podali žalobcovia odvolanie a
žiadajú, aby odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4S 91/2012 a rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava sp.zn. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.04.2012 zrušil. Zároveň žiada aby
žalovaný bol povinný nahradiť žalobcom náhradu trov konania.

V uvedenom odvolaní žalobcovia namietajú, že majú k predmetnej vodnej ploche minimálne také isté
oprávnenia ako obchodná spoločnosť. Toto ich presvedčenie vychádza z tvrdenia, že ako oprávnený
subjekt podľa zákona č. 139/2002 Z.z. zákon o rybárstve nepretržite od roku 1992 vykonávajú na
predmetnej vodnej ploche rybárske právo.

Nestotožňujú sa so záverom krajského súdu, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že rozhodnutie,
ktorým sa mení charakter vodnej plochy z vodného toku na ostatnú vodnú plochu má povahu
deklaratórneho rozhodnutia. Podľa názoru žalobcov má toto práve toto rozhodnutie povahu
konštitutívneho rozhodnutia a zakladá právo obchodnej spoločnosti požiadať Ministerstvo životného
prostredia SR o postup podľa § 4 ods. 8 rybárskeho zákona, teda o pridelenie výkonu rybárskeho práva.
Podľa žalobcov je z uvedeného zrejmé, že do ich práv bolo zasiahnuté (momentom podania žiadosti o
pridelenie rybárskeho práva súkromnej spoločnosti) a takisto rozhodnutím správneho orgánu je a bude
zasiahnuté do práv žalobcov daných zákonom, pretože im bude vodná plocha odňatá.

V ďalšom žalobcovia poukazujú na nesprávnosť hodnotenia a vykonania dôkazov zo strany Krajského
súdu, ktorý boli nosné pre rozhodnutie správneho orgánu o zmene charakteru vodnej plochy. Žalobcovia
poukazujú na to, že Krajský súd sa zaoberal len preskúmavaním rozhodnutia resp. oznámenia
žalovaného o odvolaní č. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.03.2012 (pozn. Správne zo dňa 16.04.2012),
avšak zo samotného žalobného návrhu vyplýva, že žalobcovia sa domáhali aj preskúmania súdom
zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Bratislave sp.zn. ZPS 2012/277-GGL
zo dňa 16.03.2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bolo oznámené
verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke
www.nsud.sk <., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 a 3 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a
postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť
prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv
urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,
ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude



nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne
výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:

Rozhodovanie o pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a
o hranicu koryta, patrí orgánu štátnej vodnej správy. O výkone rybárskeho práva sa v rozhodnutiach
žalovaného zo dňa 16.03.2012 ani 16.04.2012 nerozhodovalo. Rozhodovanie o tomto by bolo
predmetom postupu podľa § 4 ods. 8 rybárskeho zákona. Podľa uvedeného Ministerstvo pridelí výkon
rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej žiadosti a) fyzickej osobe alebo
právnickej osobe, ktorá preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza
vodná plocha, b) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo
užívania k pozemkom podľa písmena a/ počas platnosti tejto zmluvy. Po preštudovaní administratívneho
spisu zistil odvolací súd, že obchodná spoločnosť je na základe zmlúv č. 5882/130/2005 a č.
2005/6200/0725 nájomcom pozemkov okolo vodnej plochy. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného,
ktoré mimochodom nie je odvolaním napádané (napádané je len rozhodnutie resp. oznámenie
žalovaného zo dňa 16.04.2012) nie je schopné žalobcom privodiť ujmu na výkone rybárskeho práva.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej,
ako aj právnej stránke a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise