Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/145/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200993 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200993.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: G. X., bytom T. č. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/744 7-0002-Ga zo dňa 19.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/744 7-0002-Ga zo dňa 19.08.2015, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPvHN/SOC/2015/63780 zo dňa 12.06.2015, ktorým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 2, § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. tak, že žalobca nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi. Žalobca v žalobe namieta, že predmetné rozhodnutia oboch správnych orgánov odporujú ust. § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, ďalej aj ust. § 3 ods. 2, § 4 a 5 a § 46 a 47 Správneho poriadku. Rozhodnutím žalovaného došlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalobcovi nebola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Zásadne nemožno súhlasiť s rozhodnutím žalovaného, pretože ust. § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., ktorým sa meritórne rozhodlo, hovorí o uplatnení nárokov, teda taxatívne nekonkretizujú, ktoré nároky treba uplatniť. Zákonodarca v citovaných ustanoveniach dal správnym orgánom istú voľnosť a predpokladal, že logicky vyhodnotia konkrétnu situáciu a zvolia zodpovedajúci postup, k čomu však nedošlo. Ako už bolo vyššie uvedené, citované zákonné ustanovenia hovoria o uplatnení nárokov, avšak za predpokladu, že žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi bude nezamestnaný. To znamená, že ani citované zákonné ustanovenia nikde nestanovujú, že je bezpodmienečne nutné uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti. Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti je povinnosť len vtedy, ak je žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi skutočne - de iure nezamestnaný. Význam slova nezamestnaný je podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka 2004 definovaný ako ten, kto je nedobrovoľne bez zamestnania. Poukázal aj na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá. Avšak žalobcu žalovaný a prvostupňový správny orgán nútia aby konal, čo zákon č. 417/2013 Z.z. neukladá. Tento zákon nestanovuje nikde povinnosť zaevidovať sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak je v pracovnom pomere. Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti nebol prijatý za tým účelom, aby žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi sa musel povinne nahlásiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale z dôvodu toho, aby si mohol uchádzač o zamestnanie privyrobiť do výšky 75 % životného minima v čase, keď je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ust. § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. definuje, kto je uchádzač o zamestnanie. Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalovanému ušlo pozornosti, že žalobca si nehľadá zamestnanie, čo je jedna zo základných požiadaviek, aby mohol vôbec byť zaevidovaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., pretože už je v pracovnom pomere. Aj samotné ust. § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 ustanovuje možnosť nie povinnosť sa zaevidovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca je presvedčený, že si nemusel uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože si nehľadá zamestnanie v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., avšak prvostupňový správny orgán ho riadne nepoučil vo výzvach zo dňa 11.02.2015 a 28.04.2015 na ktorej Sociálnej poisťovni mal nárok uplatniť, uvádza sa iba Sociálna poisťovňa, avšak nie je uvedené, či nárok na dávku v nezamestnanosti treba uplatniť v Bratislave alebo v Žiline. Žalobca doteraz so Sociálnou poisťovňou neprišiel do kontaktu, nebol dôvod. Žalobca nepoznal ustanovenia právneho predpisu, ktorým prešli kompetencie z úradov práce na Sociálnu poisťovňu vo veci dávok v nezamestnanosti. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 11.12.2015. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na dôvodoch rozhodnutia, vo veci bol správne zistený skutkový a právny stav, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1, 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.. Žalobca vyslovil súhlas, aby bola vec prejednaná bez nariadenia pojednávania podaním doručeným súdu dňa 25.11.2015. Žalovaný na výzvu súdu či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s doložkou, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky, sa nevyjadril. Uvedenú výzvu prevzal dňa 09.11.2015. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.06.2015 podľa § 2, § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi vo vzťahu k žalobcovi rozhodol tak, že žalobca nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanú žiadosť žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi. Žalobcovi bola doručená výzva dňa 22.05.2015 na predloženie dokladov k posúdeniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi so špecifikáciou uvedenou vo výzve. Dňa 01.06.2015 žiadateľom bolo doručené potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa za obdobie 12/2014 až 05/2015, zároveň oznámil, že nakoľko je v pracovnom pomere na čiastočný úväzok, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v jeho prípade neprichádza do úvahy. V priloženom dodatku č. 2 k pracovnej zmluve v bode 7.3 je uvedený týždenný pracovný čas žalobcu u zamestnávateľa 2,5 hodiny týždenne. Pracovný pomer u zamestnávateľa trval od 12.11.2001 a potvrdené čisté príjmy od 01.12.2014 sú mesačne vo výške 22,10 €. Pracovný pomer uzatvorený na uvedený čiastočný úväzok a výška čistého príjmu zo závislej činnosti nie sú prekážkou pre uplatnenie zákonného nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti nepredložil, nepreukázal teda uplatnenie zákonných nárokov, a preto nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom odvolaní žalobca uvádzal zhodné dôvody ako v samotnej žalobe. O odvolaní žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 19.08.2015 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zo spisovej dokumentácie mal žalovaný preukázané, že účastník konania vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnej zmluvy v rozsahu 2,5 hod. týždenne a podľa potvrdenia je jeho čistá mzda vo výške 22,10 €. Táto suma nepresiahne 70 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa Zákona o životnom minime. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina účastníkovi konania by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, keby o ňu požiadal spôsobom uvedeným v upozornení Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 03.07.2015. Účastník konania si neuplatnil zákonný nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá je podľa § 6 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nárokom na účely tohto zákona, ktorým si mohol zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem, a preto podľa § 8 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi účastník konania nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, účastník konania nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi. § 8 ods. 1 zákona predpokladá, že žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi uplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, v ktorých by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť si hmotnú núdzu a až v prípade, že toto nebude možné, resp. že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t. j. že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia si nároku, môže si žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumu životného minima ustanovené osobitným predpisom - § 2 zákona č. 401/2003 Z.z. o životnom minime a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť jeho príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Podľa § 6 zákona č. 417/2013 Z.z. nárok na účely tohto zákona je a) výživné podľa osobitného predpisu, b) náhradné výživné podľa osobitného predpisu, c) dávky sociálneho poistenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, d) nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku podľa § 6 písm. c), ak ide o dávku v nezamestnanosti, sa neskúma, ak ide o člena domácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ktorým je § 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné predpisy a riešiť si hmotnú núdzu. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý -plní povinnú školskú dochádzku, do konca školského roku v ktorom dovŕši 16 rokov, sústavne sa pripravuje na povolanie, je dočasne práceneschopný, má nárok na materské, má priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a dovŕšil vek na starobný dôchodok, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. m) a ods. 2, nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok, nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o zamestnanosti, nepredložil doklady pre zaradenie do evidencie v stanovenej lehote. Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 písm. a) nie je stanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ alebo v cudzine. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činnosti nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení sa životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu považuje suma 198,09 €. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 a 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. Žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca namieta, resp. nesúhlasí s rozhodnutiami správnych orgánov s poukazom na § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., keď podľa názoru žalobcu vo vzťahu k uplatneniu nárokov tieto ustanovenia taxatívne nekonkretizujú, ktoré nároky treba uplatniť. Namietal, že vzhľadom k tomu, že on si zamestnanie nehľadá, podľa jeho názoru uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti je povinnosťou len vtedy, ak je žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi skutočne nezamestnaný, čo žalobca nie je. Pri posudzovaní veci bolo potrebné vychádzať z ust. § 2, § 6, § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. tak ako správne vychádzali správne orgány. V § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. je uvedené, že hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Ďalej súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, resp. na samotné znenie ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. Ďalej súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zákonné znenie ust. § 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý treba vykladať v spojení s § 8 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. § 6 zákona definuje nárok na účely tohto zákona, t.j., zákona č. 417/2013 Z.z. S poukazom na § 6 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nároky na účely tohto zákona sú dávky sociálneho poistenia, dávky zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti. Nepochybne je možné konštatovať, že s poukazom na § 8 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi tento predpokladá, že si žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi uplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť si hmotnú núdzu a až v prípade, že toto nebude možné, resp. že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t. j. že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia si nároku, môže si žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi. S poukazom na § 6 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nárokom na účely zákona sú dávky sociálneho poistenia, medzi ktoré nepochybne patrí i dávka v nezamestnanosti. Nesplnenie si povinnosti uplatnenia zákonných nárokov Zákon o pomoci v hmotnej núdzi penalizuje v podstate tak, že žiadateľa nie je možné posudzovať ako fyzickú osobu v hmotnej núdzi napriek skutočnosti, že jeho príjem nedosahuje sumy životného minima stanoveného Zákonom o životnom minime. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca bol výzvou na predloženie dokladov zo dňa 28.4.2015, ktorú prevzal dňa 22.5.2015 vyzvaný, aby v lehote do 8 dní predložil medzi inými aj potvrdenie zo sociálnej poisťovne o podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti ( uplatnenie zákonného nároku ) s upozornením, že ak v požadovanom termíne doklady nepredloží, prvostupňový správny orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti. Dňa 1.6.2015 žalobca prvostupňovému správnemu orgánu doložil potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním a potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, pričom uviedol, že je zamestnaný na čiastočný úväzok, t.j. potvrdenie zo sociálnej poisťovne o uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v jeho prípade neprichádza do úvahy. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.7.2015 bolo preukázané, že žalobca je za posledné 3 roky prihlásený ako zamestnanec aj na účely sociálneho poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa - Mária Sidorová, NOVITA, Žilina. Nebolo sporné, že žalobca vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu 2,5 hodín týždenne a podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho čistá mzda je vo výške 22,10 Eur. Z úradného záznamu zo dňa 15.7.2015 vyplýva, že žalobca nepožiadal o dávku v nezamestnanosti na Sociálnej poisťovni v Žiline, pričom žalobcovi by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, ak by si o ňu požiadal. Tento úradný záznam zapísala Mgr. W., pracovníčka prvostupňového správneho orgánu. Týmto vykonala dopyt na príslušnú Sociálnu poisťovňu v Žiline. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Žilina zo dňa 22.7.2015 bolo zistené, že žalobca nedoručil do Sociálnej poisťovne Oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v prípade, že by oznámenie doručil, Sociálna poisťovňa by začala konanie vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti by žalobcovi vznikol vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu. Žalobca namieta, že v danom prípade v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, a to konkrétne § 6, ktorý definuje, kto je uchádzačom o zamestnanie, sa žalobca nepokladá za uchádzača o zamestnanie, pričom podľa uvedeného ustanovenia je jedna zo základných požiadaviek, aby mohol byť vôbec zaevidovaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie, že si žalobca hľadá zamestnanie, čo žalobcov prípad nie je. Žalobca si nehľadá zamestnanie. Z administratívneho spisu bolo preukázané, z oznámenia zo Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 15.7.2015 resp. 22.7.2015, že žalobcovi by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, aj keď vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnej zmluvy v rozsahu 2,5 hodín týždenne a podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho čistá mzda je vo výške 22,10 €. Táto suma nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa Zákona o životnom minime. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobca môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina by mu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, keby o ňu požiadal spôsobom uvedeným v upozornení Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 03.07.2015. Žalobca do dňa 22.7.2015 nedoručil do Sociálnej poisťovne oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v prípade že by toto doručil, Sociálna poisťovňa by začala konanie vo veci priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. Uvedené vyplýva z oznámenia zo dňa 22.7.2015 zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. Žalobca si však neuplatnil zákonný nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorý je podľa § 6 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nárokom na účely tohto zákona, ktorým by si mohol zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem, a preto podľa § 8 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán, resp. aj prvostupňový správny orgán náležite posúdili všetky predložené doklady, dôsledne sa zaoberali všetkými námietkami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní a správne právne posúdili predmetnú vec. Čo sa týka žalobcových námietok, že prvostupňový správny orgán ho riadne nepoučil vo výzvach zo dňa 11.02.2015 a 28.04.2015, na ktorej Sociálnej poisťovni, či teda v Bratislave alebo v Žiline si má nárok na dávku v nezamestnanosti uplatniť, tak túto námietku súd považuje za bezpredmetnú vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko jednoznačne vyplýva z výzvy zo dňa 28.04.2015 zo strany prvostupňového orgánu, že žalobcu žiadal o predloženie potvrdenia zo Sociálnej poisťovne o podanie žiadosti o dávku v nezamestnanosti, uvedené prevzal dňa 22.05.2015 a rovnako tomu tak bolo aj vo výzve zo dňa 11.02.2015. Nie je povinnosťou predmetných správnych orgánov, aby žalobcu poučoval na ktorej Sociálnej poisťovni, či teda v Bratislave resp. v Žiline si má predmetnú žiadosť podať. Preto aj tieto námietky vyhodnotil súd ako bezpredmetné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nich rozhodol cez ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto mu nepatrí právo na náhradu trov konania a contrario. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..