Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoCsp/34/2022 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203478 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2023 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2320203478.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. marca 2022 č.k. 28Csp/153/2020-150, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o revolvingovom úvere č. 8100000366 zo dňa 25.10.2007 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.273,40 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4, § 37 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 551 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 25.10.2007 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8100000366, zmluvu súd vyhodnotil ako platne uzatvorenú v zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže na jej základe bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý žalobkyňa aj vyčerpala. Jedná sa o formulárovú zmluvu, v rámci ktorej bola v bode 7 obsiahnutá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka na zabezpečenie pohľadávok žalovaného z uvedenej úverovej zmluvy. Jedná sa nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 2 písm. zákona č. 258/2001 Z.z. ako aj § 52 Občianskeho zákonníka, a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom, v § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že neobsahuje žiadne údaje o ročnej úrokovej sadzbe a ani o poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve pod sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5), preto ak v samotnej zmluve absentoval údaj o výške úrokov (aspoň vo forme zmluvnej odmeny) nemožno považovať túto náležitosť za splnenú. Aj v prípade, ak by súd pripustil, že zmluvná odmena predstavuje údaj o výške úrokov, nemožno to hodnotiť inak ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. V predmetnej zmluve zmluvná odmena predstavuje 73.980 Sk (2.455,69 eur), t.j. 117,43% poskytnutej sumy úveru 63.000 Sk (2.091,22 eur). Je nepochybné, že zmluvnú odmenu (úroky) v takto dojednanej výške presahujúcej sumu poskytnutého úveru nemožno hodnotiť inak ako rozporné s dobrými mravmi. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú. Žalovaný ako veriteľ mal teda nárok len na zaplatenie reálne vyplatenej istiny bez úrokov a poplatkov. Zo zoznamu vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne vystaveného zamestnávateľom žalobkyne dňa 23.11.2018 a z 29.7.2020 vyplýva, že zo mzdy žalovanej boli za obdobie od augusta 2015 do podania žaloby vykonané zrážky na úver č. 8100000366 v prospech žalovaného v celkovej výške 6.769,34 eur. 4. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.679,74 eur žalovaný namietal premlčanie pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Súd má za to, že pre plynutie subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, pričom nestačí len možnosť sa uvedené dozvedieť, ale rozhodujúce je, kedy sa tak skutočne stalo. V danom prípade mal súd za preukázané, že dňom 19.6.2020 sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, keď listom zo dňa 19.6.2020 žiadala svojho zamestnávateľa o informáciu k ním vykonávaným zrážkam zo mzdy žalobkyne, ktoré ako uviedla v žiadosti, sú podľa jej názoru neoprávnené a dochádza nimi k obohacovaniu na jej úkor. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 16.9.2020, podala ju v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k časti vykonaným zrážkam zo mzdy. Subjektívna premlčacia doba v danom prípade teda bola zachovaná vo vzťahu k zrážkam vykonaným od 16.9.2018 do podania žaloby 16.9.2020. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu sumu 2.273,40 eur a vo zvyšku súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. 5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1,2 CSP. Po posúdení pomeru úspechu žalobkyne ( ktorá si žalobou uplatnila 6 nárokov) a žalovaného, vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že ani jednej strane právo na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti výroku II tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b!, písm. f) a písm. h) CSP. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani poplatkoch, z ktorého dôvodu podľa záveru súdu by s odkazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. nemal mať žalovaný právo na úroky a poplatky. Odvolateľ poukazuje na to, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval uvádzanie ročnej úrokovej sadzby. Takáto požiadavka formulovaná súdom je svojvoľná a nemá oporu v zákone. Napádaný rozsudok neobsahuje žiadnu bližšie zdôvodnenú a teda preskúmateľnú úvahu súdu o tom, na základe akého výkladu zákona dospel k záveru o nutnosti uvádzania úroku za úver vo forme „ročnej úrokovej sadzby“ ak takáto náležitosť bola do zákona zavedená až od 1.1.2008 a to novelou, zákonom č. 568/2007 Z.z. Zo znenia § 4 ods. 4 uvedeného zákona, ktoré sa nezmenilo ani po prijatí vyššie uvedenej novely vyplývalo, že veriteľ nemá nárok na úroky a poplatky neuvedené v zmluve. Táto zmluva obsahuje ale vymedzenie všetkých poplatkov a úrokov, pričom úrok sa označuje ako zmluvná odmena a uvádza sa v sume 73.980,- Sk. Súd ďalej uviedol, že suma zmluvnej odmeny 73.980,- Sk je neprimeraná, lebo predstavuje 117,43% úveru. Súd ale opomenul podstatné fakty pri tomto svojom opäť bližšie nepreskúmateľnom zdôvodnení a to dobu splácania a skutočnosť, že ide o nezabezpečený úver. Prepočet súdu 117,43% nie je možné odôvodniť žiadnym zákonným, ani matematickým pravidlom. Pri použití bežného štandardného vzorca výpočtu úrokovej sadzby, ktorý presný výpočet odvolateľ v odvolaní aj uvádza, je hodnota úrokovej sadzby 29,55% ročne. Súdom prijatý záver o neplatnosti úrokov je jednak nedôvodný a nemá oporu v dokazovaní, pretože výpočet uvádzaný súdom je vecne neobhájiteľný, ale zároveň popiera iné tvrdenie súdu v rozsudku a to konkrétne, že v rozsudku sa neuvádzajú údaje o úroku. Na jednej strane totiž súd uvádza, že zmluva neobsahuje údaje o úroku a na druhej strane označuje úrok za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej namietal nesprávne posúdenie v otázke uplatnenej námietky premlčania. Súd posudzoval len subjektívnu premlčaciu dobu a objektívnou premlčacou dobou sa nezaoberal, hoci obe lehoty majú samostatný začiatok a plynú nezávisle od seba. Podľa názoru súdu sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení tým, že si mal vyžiadať od svojho zamestnávateľa údaje o zrážkach zo mzdy. Tento záver ale žalovaný považoval za sporný, keďže predsa dané údaje mal a vedel o nich minimálne z dokladu o mzde (výplatnej pásky) a sumy vyplatenej mzdy. Žalovaný navyše vo vyjadrení k žalobe uplatnil námietku premlčania v rozsahu sumy prevyšujúcej čiastku 4.355,24 Eur pre uplynutie objektívnej premlčacej lehoty, s čím sa súd vôbec nevysporiadal. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu v časti sumy 2.273,40 Eur zamietne a rozhodne o pomernej náhrade trov konania. 7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje, odvolanie považuje za účelové a dôvody uvádzané žalovaným za neopodstatnené. Žiadne práva žalovaného porušené neboli, žalovaný riadne mohol predkladať dôkazy a zúčastniť sa na pojednávaní, čo neurobil a súhlasil, aby vec súd prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa teda nevie na aké konkrétne vady, ktoré žalovaný nijako neodôvodňuje sa vlastne odvoláva. Nie je pravdou, že by zákon č. 258/2001 nevyžadoval uvádzanie ročnej úrokovej sadzby. Je úplne nepochopiteľné, že žalovaný úrok označuje ako zmluvnú odmenu v sume 73.980,- Sk a nie ako úrok, je to akoby aj odplata, poplatok za poskytnutie úveru bol úrok. Uvedené je podľa žalobkyne nezrozumiteľné. Zmluva mala jasne uvádzať, že sa jedná o úrok a to buď ročný, mesačný alebo denný. Žalobkyňa ďalej uvádza, že podpisovala iba žiadosť o poskytnutie úveru, avšak už vôbec nie oznámenie o schválení úveru, ktoré si vytvoril svojvoľne sám žalovaný, a ktoré obsahuje niektoré náležitosti, ktoré nezodpovedajú žiadosti podpísanej žalobkyňou. Záver súdu o tom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je správny. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov obsahu zmluvy, keďže išlo o jednostranný právny úkon dodávateľa. Nie je povinnosťou žalobkyne ako spotrebiteľa sama si zložitými postupmi počítať úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty, výšku poistného, RPMN, porovnávať ich správnosť, toto je povinnosťou žalovaného, aby uvedené údaje zrozumiteľne a transparentne uviedol. Inak je to pre spotrebiteľa zavádzajúce, s jasným úmyslom žalovaného znepriehľadniť tieto náležitosti na využitie k jeho prospechu. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej lehoty uviedla, že pri svojom zistení zrážok zo mzdy si na učtárni zamestnávateľa vypýtala údaje o zrážkach zo mzdy, konkrétne „Vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov – žiadosť“ zo dňa 24.11.2014, kde sa dozvedela, že túto žiadosť podala aj pre žalobkyňu neznáma spoločnosť ANACO s.r.o. Žalovaný, ani táto spoločnosť žalobkyňu nikdy neoboznámili o skutočnosti, že by žalovaného zastupovali a preto aj z tohto dôvodu považuje žalobkyňa vykonávanie zrážok zo mzdy za protiprávne. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že dané údaje mala a vedela o nich minimálne z dokladu o mzde, teda výplatných pások, tak sa žalovaný mýli, pretože z výplatných pások sa maximálne dozvedela, že sú jej vykonávané exekúcie v rôznych výškach, ale rozhodne nie pre koho a na akom základe. Preto je názor odvolateľa zavádzajúci a špekulatívny. V ďalšom poukazovala na neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere, citácie zákona o spotrebiteľských úveroch, predpoklady výpočtu RPMN, poukazovala na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru urobil veriteľ v rozpore so znením zmluvy bez toho, aby mal na to oprávnenie v prípade vzniku omeškania. Výšku dlhu si žalovaný ako veriteľ sám diktoval a žalobkyňa sa dostala do pozície subjektu, ktorý stratil právo disponovať svojimi príjmami. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť výroku II rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.273,40 eur, ako aj správnosť závislého výroku IV o trovách konania. 10. Zásadnou odvolacou námietkou bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ďalej to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom i obsahom celej spisovej dokumentácie musel odvolací súd dospieť k záveru, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné, ale iba sčasti. 11. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila okrem iného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.679,74 eur na tom skutkovom základe, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8100000366, ktorú so žalovaným uzatvorila dňa 25.10.2007 je neplatná, resp. úver bezúročný a bez poplatkov a na základe vykonávaných zrážok zo mzdy došlo k neoprávnenému obohacovaniu sa žalovaného na jej úkor. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 2 písm. zákona č. 258/2001 Z.z. ( ďalej len ZoSÚ) ako aj § 52 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) a uzavrel, že zmluva bola uzavretá síce platne, ale neobsahuje žiadne údaje o ročnej úrokovej sadzbe ani o poplatkoch, ktorý nedostatok zákon sankcionuje stratou práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5) a preto patrí žalobkyni vydanie bezdôvodného obohatenia. 12. Žalovaný v odvolaní namietal zmätočnosť odôvodnenia rozsudku v časti posúdenia úverovej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. Poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval uvádzanie ročnej úrokovej sadzby, a takáto požiadavka formulovaná súdom je svojvoľná a nemá oporu v zákone. 13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zo 14. júna 2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 25.10.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 14. Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 15. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2007 je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 OZ, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov. Z textu zmluvy vyplýva nasledovné: poskytnutá čiastka úveru: 63.000 Sk, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 36/19, mesačná splátka vrátane úroku: 3.805 Sk, zmluvná odmena: 73.980 Sk, nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov): 136.980 Sk, RPMN za úver 80,84%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu: 52.966 Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu: 66,45%. Vychádzajúc z jej obsahu, aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluva neobsahuje žiadny údaj o výške dojednaného úroku, rovnako neobsahuje údaj o dojednanej výške poplatkov. 16. Je nesporné, že ustanovenie § 4 ZoSÚ má za účel ochranu spotrebiteľa, tak aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj prípadné sankcie, za neuvedenie niektorých z nich. 17. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve pod sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Je síce pravda, ako uvádza odvolateľ, že ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval explicitne uvádzanie ročnej úrokovej sadzby v zmluve, avšak § 4 ods. 2 písm. a) ukladá dodávateľovi uvádzať v zmluve sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov. Odvolací súd však poukazuje osobitne na ust. § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dohoda o úrokoch je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a zároveň z ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ vyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu písomne. Preto požiadavka, aby v úverovej zmluve boli uvedené úroky, je celkom legitímna, pričom v prípade, ak ich dodávateľ neuvedie v zmluve, potom podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, nemôže od spotrebiteľa požadovať. 18. Údaje uvedené v predmetnej zmluve nezodpovedajú požiadavkám zákona. Keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, údaje v zmluve uvedené majú byť jasné a zrozumiteľné tak, aby spotrebiteľ sa nemusel k základným informáciám dopracovávať na základe dohadov, alebo vlastných výpočtov (v čom spočíva ochrana spotrebiteľa). V predmetnej veci v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený žiadny konkrétny úrok ani žiadne konkrétne poplatky, ale zmluvná odmena. Od žalobkyne ako spotrebiteľa preto nemal žalovaný ako veriteľ právo požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 19. I keď treba dať za pravdu odvolateľovi, že argumentácia prvoinštančného súdu bola v bode 30 jeho odôvodnenia zmätočná vzhľadom na protichodné tvrdenia súdu, keďže tento na jednej strane konštatoval neuvedenie údajov o úroku v zmluve a na druhej strane následne konštatoval neplatnosť úroku pre jeho rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku (navyše bez akéhokoľvek logicky zdôvodneného výpočtu výšky úroku, ku ktorej súd dospel), odvolací súd uvádza, že táto vada nič nemení na závere prvoinštančného súdu o tom, že žalovanému z tohto úveru nepatria žiadne úroky ani poplatky, ktorý záver je aj podľa názoru odvolacieho súdu správny a to práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu vzniklo potom na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré má povinnosť žalobkyni vydať podľa § 451 OZ. 20. V ďalšom však odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu žalovaného za opodstatnenú. Tento namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd sa nielenže nevysporiadal s námietkami žalovaného v otázke premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale pri posudzovaní premlčania sa vôbec objektívnou premlčacou lehotou nezaoberal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v napadnutom výroku nepreskúmateľné. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd sa s predmetnou námietkou vysporiadal v bode 31 odôvodnenia a to tak, že sa zaoberal počiatkom a plynutím subjektívnej premlčacej doby a uzavrel, že „subjektívna premlčacia doba bola zachovaná vo vzťahu k zrážkam vykonaným od 16.09.2018 do podania žaloby 16.9.2020 a z týchto dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu sumu 2.273,40 eur a vo zvyšku súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.“ Z jeho odôvodnenia nevyplýva žiadna zmienka o plynutí objektívnej premlčacej doby, hoci v prípade bezdôvodného obohatenia § 107 ods. 1, 2 OZ ustanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd v tomto prípade ale plynutie objektívnej premlčacej lehoty nijako neposúdil, ani sa o nej nezmienil, hoci ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.02.2021, žalovaný namietal uplynutie tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Keďže súd sa s touto otázkou nijako nevysporiadal, je bez posúdenia jej plynutia rozhodnutie v otázke premlčania nepreskúmateľné, odhliadnuc od toho, že z odôvodnenia nevyplýva žiadny spôsob výpočtu, akým súd dospel k sume priznanej vo výške 2.273,40 eur, keďže v tomto smere úplne absentuje akákoľvek úvaha súdu a rozhodnutie čo do výšky priznanej istiny je tým tiež nepreskúmateľné. 22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV.ÚS 1/2002, II.ÚS 174/2004, III.ÚS 117/2007, III.ÚS 332/2009, I.ÚS 501/11 a pod.). 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument strany, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne). 24. Keďže uvedeným spôsobom súd prvej inštancie nepostupoval, odvolateľovi znemožnil uskutočnenie základných procesných práv, ktoré mu patria. Takýmto nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. S prihliadnutím na vytknuté pochybenia odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté uvedeným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo v danom prípade vylučovalo rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. 26. Povinnosťou okresného súdu vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP bude posúdiť žalobou uplatnené nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti, v ktorej žalobe bolo vyhovené (berúc do úvahy už právoplatný výrok III rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním napadnutý). Súd opätovne vec prejedná a náležitým spôsobom sa vysporiada s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom sa bude zaoberať nielen subjektívnou ale aj objektívnou premlčacou lehotou a opätovne ustáli, či a v akej časti je žaloba dôvodná (v rozsahu sumy 2.273,40 eur). Ak súd prizná nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bude potrebné, aby výška priznanej sumy bola podložená zrozumiteľnými a logickými úvahami súdu týkajúcimi sa spôsobu, akým sa k nej dopracoval, pričom svoje závery oprie o skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania. Nové rozhodnutie súd náležite a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a rozhodne zároveň i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).