Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 32CoE/1/2023 z 30. 8. 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32CoE/1/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209081
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2116209081.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členov
senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, pobočka Trnava, so sídlom Halenárska 22, Trnava, proti
povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXX/XX, C. - D. B., t. č. D. E. XXX/XXX, C.,
o vymoženie 1.308,76 € s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
04.08.2020, č. k. 51Er/643/2016-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii
nevyhovuje a v celom rozsahu ich zamieta.

2. Včasným odvolaním povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Považuje
napadnuté uznesenie za nezákonné, protiústavné a trestné, a to v kontexte nezákonného procesného
úkonu „sťažnosti na prieťahy“ z 08.07.2019 v konaní sp. zn. 45Er/35/2016, a tiež nerešpektujúce
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu nepredchádzalo konanie o súlade právnych
predpisov, ktoré patrí do kompetencie Ústavného súdu a z ktorého dôvodu žiadal konanie prerušiť.
Súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom na prerušenie konania z 24.05.2016, ktorý doručil
spolu s námietkami a v ktorom predložil dve prejudiciálne otázky súvisiace s jeho konfliktom so štátom,
katolíckou cirkvou a s porušovaním jeho ústavných práv. Pri rozhodovaní mali byť použité všetky
námietky, ktoré doručoval jednotlivo ku všetkým exekúciám, pretože predložené dokumenty a prílohy
majú spoločný kontext. Odmieta výšku pohľadávky, ktorú musí nezákonnými exekúciami platiť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku; ďalej len „CSP“), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP),
skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie voči napadnutému uzneseniu je
neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho odmietnuť.

4. V prejednávanej veci bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora
15.04.2016, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.03.2017
(porov. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku; ďalej len „EP“).

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktoré sa použije aj v tomto exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti
uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je
odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v § 357 CSP. Právna úprava v Exekučnom poriadku je
koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej
inštancie. Uznesenie, ktorým prvoinštančný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, medzi
uznesenia vymenované v § 357 CSP nepatrí, takže odvolanie proti nemu nie je prípustné. Prípustnosť



odvolania nezakladá ani Exekučný poriadok. Ust. § 50 ods. 4 EP pripúšťa odvolanie len proti rozhodnutiu,
ktorým sa vyhovelo námietkam. O takéto rozhodnutie však v danom prípade zjavne nejde. Niet teda
zákonného ustanovenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť prípustnosť odvolania proti napadnutému
uzneseniu o zamietnutí námietok povinného. Povinný bol pritom v napadnutom uznesení aj správne
poučený, že proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

6. Vzhľadom na to, že odvolanie povinného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní
rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

7. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, po procesnej stránke by mal súd rozhodnúť o
každom návrhu. Pokiaľ však súd nepovažuje za nevyhnutné konanie prerušovať, nemusí rozhodnúť
samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania by potom malo
tvoriť súčasť konečného rozhodnutia (porov. § 162 ods. 3 CSP). Nebolo teda nevyhnutnou podmienkou
ďalšieho postupu, aby súd prvej inštancie v prípade rozhodovania vo vzťahu k námietkam povinného
proti exekúcii, ktoré nepredstavuje konečné rozhodnutie, rozhodol najskôr o procesnom návrhu na
prerušenie konania. Pritom o rovnakom návrhu povinného na prerušenie konania z 24.05.2016 už
rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 23.06.2020, č. k. 45Er/35/2016-177 (výrokom II) v spojení s
uznesením tunajšieho súdu z 13.09.2021, č. k. 20CoE/34/2020-282 tak, že tento návrh zamietol.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude
konanie končiť (§ 262 CSP).

9. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.