Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200623 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200623.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. X, XXX XX F., zastúpenej spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo: XXXXXXXXXXX-I zo dňa 11.06.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava č. XXXXXXXXXXX-I zo dňa 11.06.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 354 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.06.2015 odporkyňa postupom podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zák.č. 461/2003 Z.z. priznala navrhovateľke od 10.11.2012 invalidný dôchodok v sume 187,10 eur mesačne, čo podľa odôvodnenia rozhodnutia zodpovedalo miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej len MPSVZČ) 60% určenej v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 24.4.2015, ktorý takúto MPSVZČ určil u navrhovateľky od 10.11.2012, pričom v posudku bolo ďalej konštatované, že navrhovateľka je od 11.10.2013 naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s MPSVZČ vo výške 75%, pričom výška dôchodkovej dávky bola stanovená postupom v zmysle § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (ďalej len POMB) 0,7115 x 43,1918 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 x 60% = 181,10 eur mesačne, ktorá bola následne zvýšená od 01.01.2013 o 5,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z.) na 193 eur mesačne, a to postupom podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia ako aj lekárska správa zo dňa 24.04.2015. Zo strany odporkyne bola dodatočne vylúčená doba pracovného pomeru a vymeriavacie základy za obdobie od 01.01.2004 do 30.09.2005 z dôvodu čerpania neplateného voľna, ktoré nie je obdobím dôchodkového poistenia. V závere navrhovateľkou napadnutého rozhodnutia bolo konštatované, že týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/79/2013-83 zo dňa 15.07.2014. 2.Podľa lekárskej správy zo dňa 24.04.2015 (odborný posudok o invalidite) bola menovaná posudzovaná ako 50 ročná žena, vyučená železničiarka - pokladníčka, v profesii nepracovala bola zamestnaná ako sanitárka, masérka, naposledy v Stredisku sociálnej starostlivosti v Trnave ako opatrovateľka, od 01.03.2012 je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce. Dôchodok žiadala priznať od 10.11.2012, pričom nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd predchádzajúce rozhodnutia odporkyne číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013 v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 14.02.2013 a rozhodnutie číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2013 v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Pri opätovnom posúdení bolo zistené, že navrhovateľka má atypické ťažkosti v zmysle bolestí, tŕpnutia, poruchy citlivosti a problémov s močením už v lete 2011, pričom pre neúspech ambulantnej liečby bola v decembri 2011 ako aj v júli 2012 (10.07. - 25.07.2012) hospitalizovaná na Neurologickom oddelení v Trnave. Dátum vzniku invalidity bol v súlade so žiadosťou klientky stanovený na 10.11.2012 (deň ukončenia jednoročného podporného obdobia) pre sklerózu multiplex relaps remitujúcu formu, MPSVZČ bola stanovená na 60% podľa kapitoly VI., A, 7, c) pri predpokladanom EDSS 4-4,5, pričom k zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo na jeseň 2013, EDSS bola pri tom istom ochorení stanovená na 6,5, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola odo dňa 11.10.2013 stanovená na 75% podľa kapitoly VI., A, 7, d). 3.V odvolaní proti rozhodnutiu navrhovateľka namietala nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, pretože z neho ako aj jeho príloh je zrejmé, že zistenie skutkového stavu bolo zo strany odporkyne vykonané nedostatočne, aby bola vec riadne posúdená. Namietala tiež, že samotné rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za tohto stavu nebola suma invalidného dôchodku v napadnutom rozhodnutí určená v súlade so zákonom. Poukázala na to, že ako zamestnanec vopred (ani následne) nepožiadala zamestnávateľa o neplatené voľno ani so zamestnávateľom neuzavrela žiadnu dohodu o poskytnutí neplateného voľna, a preto konštatovanie odporkyne, že u navrhovateľky bola dodatočne vylúčená doba pracovného pomeru a vymeriavacie základy za obdobie od 01.01.2004 do 30.09.2005 z dôvodu čerpania neplateného voľna, ktoré nie je obdobím dôchodkového poistenia považovala za nesprávne. Uviedla, že žiadne hlásenie zamestnávateľa o prerušení dôchodkového poistenia za uvedené obdobie neexistuje, napriek tomu odporkyňa dospela k záveru, že obdobie medzi 01.01.2004 a 30.09.2005 nie je obdobím dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti poukázala aj na vyslovený právny názor Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 38Sd/79/2013 zo dňa 15.07.2014, ktorým boli zrušené rozhodnutia v predmetnej veci, keď odporkyňa tento právny názor neakceptovala a neriadila sa ním, keď nebolo vykonané dokazovanie podľa § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení na objasnenie skutočného stavu veci. Ďalej namietala, že odporkyňa bez akéhokoľvek odôvodnenia ponechala za rok 2003 (minimálny) osobný vymeriavací základ vo výške 78 624,- Sk, a to napriek tomu, že navrhovateľka preukázala, že v tomto období bol jej osobný vymeriavací základ vo výške 138 624,- Sk, pričom odporkyňa ničím nevyvrátila preukázanú výšku vymeriavacieho základu, napriek tomu, že mala podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Za tohto stavu mala navrhovateľka za to, že odporkyňa pre určenie výšky invalidného dôchodku nepoužila správny priemerný osobný mzdový bod, keďže výpočet osobného mzdového bodu nevychádzal zo správnych vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky v rozhodnom období, a preto nebol invalidný dôchodok určený správne. 4.Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2015 po opísaní celého priebehu konania uviedla, že v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Trnave vyjadreného v rozsudku č.k. 38Sd/79/2013-83 zo dňa 15.07.2014 doplnila dokazovanie za účelom preukázania vymeriavacích základov u zamestnávateľa Mediplant s.r.o. Trnava, pričom bývalý štatutárny zástupca tejto spoločnosti MVDr. S. N. do zápisnice uviedol, že osobné a mzdové listy navrhovateľky nevlastní, nakoľko tieto neboli odovzdané na archiváciu. K výške vymeriavacieho základu uviedol, že navrhovateľke bolo od 01.08.2003 poskytnuté neplatené voľno a vyššie uvedené tlačivo obsahuje údaj o výške vymeriavacieho základu k 31.07.2003. Podľa jeho vyjadrenia ďalej bolo zistené, že spoločnosť Mediplant s.r.o. Trnava od 01.08.2003 nevyvíjala žiadnu činnosť, navrhovateľke bolo od 01.08.2003 poskytnuté neplatené voľno z daných dôvodov nemala od 01.08.2003 až do skončenia pracovného pomeru vyplácanú žiadnu mzdu. Mesačné výkazy poistného do pobočky Sociálnej poisťovne neboli odosielané, nakoľko navrhovateľke sa nevyplácala žiadna mzda a zamestnávateľ navrhovateľky spoločnosť Mediplant s.r.o. Trnava nenahlásil prerušenie doby poistenia z dôvodu čerpania neplateného voľna. Odporkyňa teda mala za to, že dôchodkové nároky navrhovateľky boli posúdené správne a plne v súlade s platnou legislatívou a evidenčným materiálom, ktorý mala k dispozícii sociálna poisťovňa. 5.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.03.2017, ktorého sa poverený zástupca odporkyne nezúčastnil z prevádzkových dôvodov, pričom súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Súd v predmetnej veci rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. . 6.V konaní vypočutá právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že žiada rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, keď odporkyňa napriek záväznému právnemu názoru vyslovenému tunajším súdom opätovne nevykonala dokazovanie podľa § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení na objasnenie skutočného stavu veci a nevysporiadala sa vo svojom rozhodnutí námietkami, ktoré navrhovateľka bližšie špecifikovala vo svojom opravnom prostriedku. Za tohto stavu považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné a tiež za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7.Krajský súd preskúmal v konaní vydané rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že ho je potrebné ako nedostatočne odôvodnené ako aj pre nedostatočne zistený skutkový stav opätovne zrušiť. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 60 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. Podľa § 61 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 8.V predmetnej veci bolo zistené, že zostala sporná správnosť použitia údajov o vymeriavacích základoch za roky 2003 a 2004, čo je údaj majúci zásadný vplyv na výšku POMB a následne aj výšku dôchodkovej dávky. Pokiaľ ide o MPSVZČ ako aj dátum vzniku invalidity, tak tieto nezrovnalosti sa v priebehu správneho konania vyriešili. 9.Čo sa týka správnosti údajov o výpočtových základoch za roky 2003 a 2004, súd opätovne konštatuje, že preukázateľne existuje rozpor medzi údajmi, ktoré za to isté obdobie roka 2003 poskytoval vtedajší zamestnávateľ navrhovateľky na účely nároku na dávku v nezamestnanosti (v sume 138 624,- Sk) a v tlačive „údaje na účely vedenia ELDZ malých závodov“, kde bol uvedený vymeriavací základ 78 624,- Sk. Je nepochybné, že odporkyňa je povinná akceptovať údaje obsiahnuté v hláseniach na účely sociálneho zabezpečenia, avšak pokiaľ navrhovateľka namieta, že v inom druhu hlásenia (na účely dávok v nezamestnanosti) boli uvedené pre ňu priaznivejšie údaje, je povinnosťou odporkyne v zmysle § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení doplniť dokazovanie a odstrániť tento rozpor, čo odporkyňa opätovne nevykonala, a teda neakceptovala právny názor vyslovený tunajším súdom v rozsudku č.k. 38Sd/79/2013-83 zo dňa 15.07.2014. Rovnako pokiaľ sa týka údajov za rok 2004, kde odporkyňa neakceptovala pre navrhovateľku priaznivejšie vymeriavacie základy uvedené v potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti vo výške 144 000,- Sk, ale zohľadnila iba minimálnu výšku vymeriavacích základov. Súd má za to, že ust. § 195 a § 196 zákon o sociálnom poistení dávajú odporkyni možnosť a zároveň ukladajú povinnosť doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Pokiaľ odporkyňa takéto dokazovanie vykonáva, tak musí byť realizované v súlade s ust. § 188 zákona o sociálnom poistení, na ktoré musí prizvať aj navrhovateľku, aby táto pri ústnom pojednávaní mohla uplatniť svoje pripomienky. Navrhovateľka o takomto úkone odporkyne nemala vedomosť a ani v napadnutom rozhodnutí odporkyňa neuviedla, že zápisnica z 22.12.2014 (išlo o výsluch býv. štatutárneho zástupcu spoločnosti Mediplant s.r.o. Trnava - zamestnávateľ navrhovateľky) bola podkladom pre jej rozhodnutie a tiež neuviedla akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení tohto dôkazu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte uviesť, že navrhovateľka riadne preukázala vymeriavacie základy za roky 2003, 2004 a 2005 a pokiaľ odporkyňa uvedené vymeriavacie základy neuznáva, tak nesie dôkazné bremeno ohľadom toho, že za vyššie uvedené roky patria navrhovateľke iné vymeriavacie základy. Skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľky si neplnil svoje povinnosti nemôže mať vplyv na nárok žalobkyne a takéto konanie bývalého zamestnávateľa navrhovateľky nemôže nepriaznivo ovplyvniť výšku invalidného dôchodku navrhovateľky. 10.Vzhľadom na to, že vyššie uvedené pochybenia odporkyne majú zásadný význam pri určení výšky dôchodkovej dávky ako aj vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa neakceptovala právny názor súdu uvedený v rozsudku tunajšieho súdu 38Sd/79/2013 zo dňa 15.07.2014 (§ 250r O.s.p.) súd postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. c ) a d) O.s.p. opätovne vec zrušil a vrátil ju odporkyni na ďalšie konanie. 11.O trovách konania súd rozhodol postupom v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zvoleným právnym zástupcom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Priznaná odmena pozostáva z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie zastúpenia a porada s klientom, opravný prostriedok zo dňa 29.7.2015, vyjadrenie k priebehu konania zo dňa 20.10.2015) po 64,53 eur, 3x paušálna náhrada v roku 2015 po 8,39 eur, ďalej tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v roku 2017 (účasť na pojednávaní dňa 20.3.2017) po 68 eur, 1x režijný paušál 8,84 eur, ďalej DPH vo výške 20% z priznanej odmeny vo výške 52,32 eur a tarifnej náhrady vo výške 6,08 eur. Celkom trovy konania navrhovateľky teda predstavovali sumu 354 eur, ktoré bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).