Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/335/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210271 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111210271.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpený: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova č. 10, Bratislava proti odporkyni: H. Z., nar. XX.X.XXXX, B. XX, O., zast. JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur o zaplatenie 21,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. augusta 2011, č.k. 12C/77/2011-45, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 146,90 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Z. E. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie a vec postúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova 5, Bratislava. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.5.2011 domáhal zaplatenia sumy 21,28 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,2 % denne zo 21,28 eur od 9.6.1997 do zaplatenia s tým, že ide o dlžné poistné na zdravotné poistenie za čas 03/1997 - 05/1997 spolu s poplatkom za omeškanie s platbou tohto poistného, keď uviedol, že nárok uplatnený návrhom nadobudol ako pohľadávku kúpou od JUDr. I. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná poisťovňa zmluvou zo dňa 7.7.2005. Súd prvého stupňa zistil, že 7.7.2005 JUDr. Tomáš Kozovský ako správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa za odplatu postúpil pohľadávky úpadcu na poistné na zdravotnom poistení spolu s príslušenstvom v celkovej výške 1.169.254.201,- Sk navrhovateľovi. Následne listom zo dňa 16.6.2006 postupca oznámil odporcovi, že navrhovateľ sa stal novým veriteľom pohľadávky na nezaplatenom poistnom na zdravotné poistenie. Súd zo svojej činnosti zistil, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR 3215/1999-A došlo k zrušeniu Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne s tým, že jej poistenci dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia prechádzajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zároveň na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prechádzajú pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Bez toho, aby to v konečnom dôsledku bolo podstatné pre rozhodnutie súdu v danej veci, súd zastáva názor, že pohľadávky na dlžnom poistnom vrátane poplatkov z omeškania neboli súčasťou konkurznej podstaty, ale dňom zrušenia zdravotnej poisťovne Perspektíva priamo prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a v prípade, že išlo o dlžné poistné a poplatok z omeškania, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté platobným výmerom, právo na jeho vydanie pri prejdených poistencoch mala VšZP. Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce aký charakter má navrhovateľom uplatnená pohľadávka, nakoľko podľa § 7 ods.1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods.1, 3 O.s.p. Súd prvého stupňa ďalej vec právne posúdil podľa ustanovení zákona o zdravotnom poistení, a to § 18 ods. 9, § 19 ods. 3, § 23 ods. 4, § 25a a § 58 ods. 1, § 59. Z týchto ustanovení podľa súdu vyplýva, že zákon o zdravotnom poistení za pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania považoval až pohľadávku, ktorá bola určená právoplatným platobným výmerom. Až takáto pohľadávka mohla byť prípadne predmetom právnych vzťahov. Súd prvého stupňa poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03, publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005, podľa ktorého nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je poisťovňa s platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu. Skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Nevznikli tieto pohľadávky z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného. Uzavieranie dohôd o nich je možné len vo sfére práva verejného a ich zmluvná zmena na občianskoprávne, prípadne obchodno-právne záväzky je pojmovo vylúčená. Taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR 33 Odo 907/2002 a 32 Odo 1295/2005, z ktorých vyplýva, že pre konanie vo veciach poistného na všeobecné zdravotné poistenie platia všeobecné predpisy o správnom konaní a tým, že k rozhodovaniu o týchto veciach sú v prvom stupni príslušné zdravotné poisťovne a právomoc súdov nie je daná. Súd prvého stupňa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vec posúdil podľa § 103 O.s.p., v zmysle ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci a tiež podľa § 104 ods. 1 O.s.p. mal za to, že nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie, čo je neodstrániteľnou prekážkou konania, pre ktoré musí byť konanie zastavené. O dlžnom poistnom a poplatku z omeškania sa rozhoduje v správnom konaní formou platobného výmeru, ktorý O.s.p. ako procesný predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný platobný výmer môže byť predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva. S prihliadnutím na § 85h zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach má súd za to, že predmetná vec patrí do právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý si otázku, či návrh je podaný oprávnenou osobou a teda, či možno vydať platobný výmer rozhodne v rámci príslušného správneho konania. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kde z procesného hľadiska zastavenie konania podaním návrhu nesprávnemu orgánu zavinil navrhovateľ, avšak odporkyňa trovy konania nežiadala a ani jej žiadne nevznikli, preto jej ich súd nepriznal. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhovateľ uviedol, že predmetom súdneho konania je zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % každý deň omeškania. Právnym základom, na základe ktorého si uplatňuje nárok je ustanovenie § 23 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. V zmysle § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom. Dlžné poistné ani poplatok z omeškania za predmetné obdobie predpísané neboli a ani nebolo takéto konanie iniciované správnym orgánom. Zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 1.1.2005 zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom v spoločných prechodných a záverečných ustanoveniach sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona o zdravotnom poistení. Poukázal na ustanovenie § 77a ods. 1, 2, 3 a 4 a na § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach s tým, že tieto ustanovenia upravujú konanie, ktorým zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom poistného. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer. Ako vyplýva z uvedených ustanovení na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa, pričom zákon rozlišuje expresis verbis zdravotnú poisťovňu a doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť. Na žalobcu bola pohľadávka postúpená z Perspektívy DZP, ktorá nemohla byť dokonca považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, nakoľko jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 1.7.1999 číslo: 3215/1999-A a navrhovateľ nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred úradom. V zmysle § 77a ods. 5 zákona o zdravotných poisťovniach úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom, ktorý vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Právnu nemožnosť úradu rozhodovať o predmete súdneho konania potvrdil dokonca aj samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie, keď odpovedal, že má za to, že úrad nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/102/2001 zo dňa 27.9.2001, v ktorom súd uviedol, že pokiaľ vec nespadá do kompetencie súdu, ale neexistuje ani žiadny iný príslušný orgán, ktorému by súd mohol vec postúpiť rozhodne o nej súd. Poukázal na ustanovenie § 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach s tým, že zákon o zdravotných poisťovniach ustanovil akým spôsobom sa postupuje pri podmienkach a rozhodovaní o nárokoch vzniknutých a začatých na základe zákona o zdravotnom poistení s tým, že pripustil jedinú výnimku kedy je oprávnený rozhodovať úrad o nárokoch vyplývajúcich zo zákona o zdravotnom poistení. Tieto podmienky v danom prípade neboli naplnené, postup úradu podľa uvedeného ustanovenia nie je v tomto prípade aplikovateľný. Zároveň je vecná pôsobnosť úradu ustanovená pre rozhodovania o nárokoch na základe zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotných poisťovniach neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe zákona o zdravotnom poistení. Navrhovateľ nemôže byť osobou oprávnenou konať pred úradom, rovnako tak úrad nemôže konať s navrhovateľom v správnom konaní. Zároveň zákon o zdravotných poisťovniach takýto postup ani nepripúšťa a teda jediným orgánom, ktorý o nároku žalobcu rozhodnúť môže je súd. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu doložil žiadosť adresovanú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o sprístupnenie informácie; odpoveď úradu na žiadosť, v ktorej úrad skonštatoval, že má za to, že úrad nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa; uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/4/2010 v obdobnej veci, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené a vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že záväzok na zaplatenie istiny 21,28 eur zanikol v auguste 2006, keď navrhovateľka na základe listu navrhovateľa, v ktorom jej bolo oznámené, že pokiaľ zaplatí istinu do 30 dní od doručenia oznámenia, odpustí navrhovateľ zaplatenie poplatku z omeškania. Dlžnú istinu vo výške 21,28 eur zaplatila dňa 14.8.2006. Spolu so zánikom záväzku na zaplatenie istiny prestal narastať aj poplatok z omeškania. Od tohto momentu začala plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia lehota na zaplatenie dlžného poplatku z omeškania. Nároky navrhovateľa boli ku dňu podania žaloby zaniknuté, pričom navrhovateľovi by nanajvýš ostalo právo na zaplatenie poplatku z omeškania, však s ohľadom na námietku premlčania je toto právo len naturálnou obligáciou a nemôže byť po vznesení námietky premlčania súdom priznané. K vyjadreniu odporkyňa doložila kópiu poštovej poukážky o úhrade sumy 641,- Sk dňa 14.8.2006 a oznámenie o možnosti odpustenia poplatku z omeškania zo dňa 16.6.2006, ktoré jej bolo doručené navrhovateľom. Zároveň odporkyňa žiadala náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila v sume 146,90 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním je vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/77/2011 je určenie povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 21,28 eur ako dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania 0,2 % denne zo sumy 21,28 eur odo dňa 9.6.1997 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci s tým, že vec bude postúpená po právoplatnosti uznesenia na ďalšie konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu a na vyhlásenie uznesenia. Na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď zastavil konanie pre nedostatok právomoci a vec postúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava. Odvolací súd má za to, že pre posúdenie, či vec patrí do právomoci súdu za primárne treba považovať posúdenie povahy (charakteru) žalobou uplatňovaného práva. Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 7. Predmetná pohľadávka predstavuje dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania so zaplatením dlžného poistného na zdravotné poistenie. Navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie a platiteľom poistného, predmetom ktorého je platenie poistného a poplatku z omeškania z neodvedeného, resp. oneskorene odvedeného poisteného na zdravotné poistenie odporkyňou vzniknutých ešte podľa zákona 273/1994 Z.z.. Uvedený právny vzťah sa netýka niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva. Ide o verejno-právny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občiansko-právnych, pracovných, rodinných, družstevných a obchodných. Uvedený právny vzťah je upravený právnym predpisom samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného zaplatenia poistného na zdravotné poistenie osobitným postupom zákonom na to určeného orgánu. Tým, že zmluvou zo 7.6.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na postupníka, nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva. Z prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. (§ 85h ods. 1, ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.) vyplýva, že nárok na dlžné poistné a nárok na poplatok z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004 sa uplatňuje na úrade, a že rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci úradu. Predpokladom vzniku oprávnenia úradu rozhodovať je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že vzťah právny medzi navrhovateľom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotného poistenie a odporkyňou ako platiteľom tohto poistného je vzťahom verejno-právnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O.s.p.. Uvedenú problematiku riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/102/2011 zo dňa 18. apríla 2012, aj v rozhodnutí pod sp. zn. 6RKS/1/2010, v ktorom skonštatoval, že pokiaľ zákonodarca určil orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatkoch z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných aj do 31.12.2004. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejno-právny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania, teda nejde o občiansko-právne, prípadne obchodné vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci riešil súd v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd ďalej mal za to, že v danom konaní nemôže prihliadať na skutočnosti uvádzané v odvolaní, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt v danom prípade akciová spoločnosť. Táto námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa - žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a O.s.p.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 146,90 eur za trovy právneho zastúpenia a to v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony pr. služby: prevzatie veci, nahliadnutie do spisu, písomné vyjadrenie k odvolaniu po 16,60 eur, 3x režijný paušál po 7,41 eur, náhrada cestovného na trase Svätý Jur - Trnava a späť 25,47 eur a náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny po 12,35 eur. Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.