Advokáti.DigitalKAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava27. 9. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/335/2011 z 27. 9. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2012, sp. zn. 11Co/335/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2111210271.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/335/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210271
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111210271.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova č. 10, Bratislava,
IČO: 36 049 581, zastúpený: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova č. 10, Bratislava
proti odporkyni: H. Z., nar. XX.X.XXXX, B. XX, O., zast. JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné
predmestie 216/16, Svätý Jur o zaplatenie 21,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. augusta 2011, č.k. 12C/77/2011-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 146,90 eur titulom
trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Z. E. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie a vec postúpil Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova 5, Bratislava. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo,
že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.5.2011 domáhal zaplatenia sumy
21,28 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,2 % denne zo 21,28 eur od 9.6.1997 do
zaplatenia s tým, že ide o dlžné poistné na zdravotné poistenie za čas 03/1997 - 05/1997 spolu
s poplatkom za omeškanie s platbou tohto poistného, keď uviedol, že nárok uplatnený návrhom
nadobudol ako pohľadávku kúpou od JUDr. I. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva
družstevná poisťovňa zmluvou zo dňa 7.7.2005. Súd prvého stupňa zistil, že 7.7.2005 JUDr. Tomáš
Kozovský ako správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa za
odplatu postúpil pohľadávky úpadcu na poistné na zdravotnom poistení spolu s príslušenstvom v
celkovej výške 1.169.254.201,- Sk navrhovateľovi. Následne listom zo dňa 16.6.2006 postupca oznámil
odporcovi, že navrhovateľ sa stal novým veriteľom pohľadávky na nezaplatenom poistnom na zdravotné
poistenie. Súd zo svojej činnosti zistil, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR 3215/1999-A došlo
k zrušeniu Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne s tým, že jej poistenci dňom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozhodnutia prechádzajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zároveň na
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prechádzajú pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Bez
toho, aby to v konečnom dôsledku bolo podstatné pre rozhodnutie súdu v danej veci, súd zastáva
názor, že pohľadávky na dlžnom poistnom vrátane poplatkov z omeškania neboli súčasťou konkurznej
podstaty, ale dňom zrušenia zdravotnej poisťovne Perspektíva priamo prešli na Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu a v prípade, že išlo o dlžné poistné a poplatok z omeškania, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté
platobným výmerom, právo na jeho vydanie pri prejdených poistencoch mala VšZP. Pre rozhodnutie
v danej veci je rozhodujúce aký charakter má navrhovateľom uplatnená pohľadávka, nakoľko podľa §
7 ods.1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p.
iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného



na zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods.1, 3 O.s.p. Súd
prvého stupňa ďalej vec právne posúdil podľa ustanovení zákona o zdravotnom poistení, a to § 18
ods. 9, § 19 ods. 3, § 23 ods. 4, § 25a a § 58 ods. 1, § 59. Z týchto ustanovení podľa súdu vyplýva,
že zákon o zdravotnom poistení za pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania považoval až
pohľadávku, ktorá bola určená právoplatným platobným výmerom. Až takáto pohľadávka mohla byť
prípadne predmetom právnych vzťahov. Súd prvého stupňa poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03, publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005, podľa ktorého nedoplatok na
poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a
poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je poisťovňa s platiteľom poistného v súkromnoprávnom
vzťahu. Skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie
ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže
sa zmeniť. Nevznikli tieto pohľadávky z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé
nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného. Uzavieranie dohôd
o nich je možné len vo sfére práva verejného a ich zmluvná zmena na občianskoprávne, prípadne
obchodno-právne záväzky je pojmovo vylúčená. Taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR
33 Odo 907/2002 a 32 Odo 1295/2005, z ktorých vyplýva, že pre konanie vo veciach poistného na
všeobecné zdravotné poistenie platia všeobecné predpisy o správnom konaní a tým, že k rozhodovaniu
o týchto veciach sú v prvom stupni príslušné zdravotné poisťovne a právomoc súdov nie je daná. Súd
prvého stupňa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vec posúdil podľa § 103 O.s.p., v zmysle
ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
vo veci a tiež podľa § 104 ods. 1 O.s.p. mal za to, že nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie,
čo je neodstrániteľnou prekážkou konania, pre ktoré musí byť konanie zastavené. O dlžnom poistnom
a poplatku z omeškania sa rozhoduje v správnom konaní formou platobného výmeru, ktorý O.s.p.
ako procesný predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný platobný výmer môže
byť predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva. S prihliadnutím na § 85h zákona č.
581/2004 o zdravotných poisťovniach má súd za to, že predmetná vec patrí do právomoci Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý si otázku, či návrh je podaný oprávnenou osobou a teda, či
možno vydať platobný výmer rozhodne v rámci príslušného správneho konania. O náhrade trov konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kde z procesného hľadiska zastavenie konania
podaním návrhu nesprávnemu orgánu zavinil navrhovateľ, avšak odporkyňa trovy konania nežiadala a
ani jej žiadne nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Navrhovateľ uviedol, že predmetom súdneho konania je zaplatenie dlžného poistného a poplatku
z omeškania vo výške 0,2 % každý deň omeškania. Právnym základom, na základe ktorého si
uplatňuje nárok je ustanovenie § 23 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. V zmysle § 23
ods. 4 zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania
platobným výmerom. Dlžné poistné ani poplatok z omeškania za predmetné obdobie predpísané
neboli a ani nebolo takéto konanie iniciované správnym orgánom. Zákon o zdravotnom poistení bol
s účinnosťou od 1.1.2005 zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, v dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom v spoločných
prechodných a záverečných ustanoveniach sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo
všeobecne postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe
zrušeného zákona o zdravotnom poistení. Poukázal na ustanovenie § 77a ods. 1, 2, 3 a 4 a na §
2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach s tým, že tieto ustanovenia upravujú konanie, ktorým
zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom
poistného. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer. Ako vyplýva z uvedených
ustanovení na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa, pričom zákon rozlišuje expresis
verbis zdravotnú poisťovňu a doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Zákonodarca nepočíta s možnosťou
predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu
zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú
spoločnosť. Na žalobcu bola pohľadávka postúpená z Perspektívy DZP, ktorá nemohla byť dokonca
považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, nakoľko jej bola odobratá licencia na vykonávanie
činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 1.7.1999 číslo: 3215/1999-A a navrhovateľ
nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred úradom. V zmysle § 77a ods. 5 zákona o zdravotných
poisťovniach úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom, ktorý vydáva na
základe skutočností uvedených v návrhu. Právnu nemožnosť úradu rozhodovať o predmete súdneho



konania potvrdil dokonca aj samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej odpovedi
na žiadosť o sprístupnenie informácie, keď odpovedal, že má za to, že úrad nemá právomoc vydať
platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/102/2001 zo dňa 27.9.2001, v ktorom súd uviedol, že pokiaľ vec nespadá
do kompetencie súdu, ale neexistuje ani žiadny iný príslušný orgán, ktorému by súd mohol vec postúpiť
rozhodne o nej súd. Poukázal na ustanovenie § 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach s
tým, že zákon o zdravotných poisťovniach ustanovil akým spôsobom sa postupuje pri podmienkach
a rozhodovaní o nárokoch vzniknutých a začatých na základe zákona o zdravotnom poistení s tým,
že pripustil jedinú výnimku kedy je oprávnený rozhodovať úrad o nárokoch vyplývajúcich zo zákona o
zdravotnom poistení. Tieto podmienky v danom prípade neboli naplnené, postup úradu podľa uvedeného
ustanovenia nie je v tomto prípade aplikovateľný. Zároveň je vecná pôsobnosť úradu ustanovená pre
rozhodovania o nárokoch na základe zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotných poisťovniach
neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých,
ktoré vznikli na základe zákona o zdravotnom poistení. Navrhovateľ nemôže byť osobou oprávnenou
konať pred úradom, rovnako tak úrad nemôže konať s navrhovateľom v správnom konaní. Zároveň
zákon o zdravotných poisťovniach takýto postup ani nepripúšťa a teda jediným orgánom, ktorý o nároku
žalobcu rozhodnúť môže je súd. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. K odvolaniu doložil žiadosť adresovanú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o
sprístupnenie informácie; odpoveď úradu na žiadosť, v ktorej úrad skonštatoval, že má za to, že úrad
nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa;
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/4/2010 v obdobnej veci, ktorým odvolací súd zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené a vec postúpená Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že záväzok na zaplatenie istiny 21,28 eur zanikol
v auguste 2006, keď navrhovateľka na základe listu navrhovateľa, v ktorom jej bolo oznámené, že
pokiaľ zaplatí istinu do 30 dní od doručenia oznámenia, odpustí navrhovateľ zaplatenie poplatku z
omeškania. Dlžnú istinu vo výške 21,28 eur zaplatila dňa 14.8.2006. Spolu so zánikom záväzku na
zaplatenie istiny prestal narastať aj poplatok z omeškania. Od tohto momentu začala plynúť aj všeobecná
trojročná premlčacia lehota na zaplatenie dlžného poplatku z omeškania. Nároky navrhovateľa boli ku
dňu podania žaloby zaniknuté, pričom navrhovateľovi by nanajvýš ostalo právo na zaplatenie poplatku
z omeškania, však s ohľadom na námietku premlčania je toto právo len naturálnou obligáciou a nemôže
byť po vznesení námietky premlčania súdom priznané. K vyjadreniu odporkyňa doložila kópiu poštovej
poukážky o úhrade sumy 641,- Sk dňa 14.8.2006 a oznámenie o možnosti odpustenia poplatku z
omeškania zo dňa 16.6.2006, ktoré jej bolo doručené navrhovateľom. Zároveň odporkyňa žiadala
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila v sume 146,90 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/77/2011 je určenie povinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 21,28 eur ako dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok
z omeškania 0,2 % denne zo sumy 21,28 eur odo dňa 9.6.1997 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho
konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie
zastavené z dôvodu nedostatku právomoci s tým, že vec bude postúpená po právoplatnosti uznesenia
na ďalšie konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu
a na vyhlásenie uznesenia. Na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci
správne právne posúdil.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď zastavil konanie pre nedostatok právomoci a vec postúpil
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava. Odvolací súd má za to, že pre posúdenie,
či vec patrí do právomoci súdu za primárne treba považovať posúdenie povahy (charakteru) žalobou
uplatňovaného práva. Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 7.
Predmetná pohľadávka predstavuje dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania so
zaplatením dlžného poistného na zdravotné poistenie. Navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje z právneho
vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie a
platiteľom poistného, predmetom ktorého je platenie poistného a poplatku z omeškania z neodvedeného,
resp. oneskorene odvedeného poisteného na zdravotné poistenie odporkyňou vzniknutých ešte podľa
zákona 273/1994 Z.z.. Uvedený právny vzťah sa netýka niektorej z typických súkromných oblastí
života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva. Ide o
verejno-právny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia,
teda cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občiansko-právnych,
pracovných, rodinných, družstevných a obchodných. Uvedený právny vzťah je upravený právnym
predpisom samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného zaplatenia poistného na
zdravotné poistenie osobitným postupom zákonom na to určeného orgánu. Tým, že zmluvou zo 7.6.2005
došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na postupníka,
nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva. Z prechodných ustanovení zákona č. 581/2004
Z.z. (§ 85h ods. 1, ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.) vyplýva, že nárok na dlžné poistné a nárok na
poplatok z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
vznikol nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004 sa uplatňuje na úrade, a že rozhodovanie o
takýchto pohľadávkach patrí do právomoci úradu. Predpokladom vzniku oprávnenia úradu rozhodovať
je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do
31.12.2004. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že vzťah právny medzi navrhovateľom ako postupníkom
pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotného poistenie a odporkyňou ako platiteľom tohto
poistného je vzťahom verejno-právnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané
v § 7 ods. 1 O.s.p.. Uvedenú problematiku riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
6Cdo/102/2011 zo dňa 18. apríla 2012, aj v rozhodnutí pod sp. zn. 6RKS/1/2010, v ktorom skonštatoval,
že pokiaľ zákonodarca určil orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať
o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom
dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán je oprávnený a súčasne povinný
konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný
rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatkoch z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných aj do 31.12.2004. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejno-právny nárok štátu
ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania, teda nejde o občiansko-právne, prípadne
obchodné vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci riešil súd v občianskom súdnom
konaní. Odvolací súd ďalej mal za to, že v danom konaní nemôže prihliadať na skutočnosti uvádzané v
odvolaní, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou môže vydať platobný výmer len na návrh
zdravotnej poisťovne, a že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt v danom
prípade akciová spoločnosť. Táto námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa - žalobcu, ktorá môže
byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi
súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a O.s.p..

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z
dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224
ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní neúspešnému
navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 146,90 eur za trovy



právneho zastúpenia a to v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony pr. služby: prevzatie veci,
nahliadnutie do spisu, písomné vyjadrenie k odvolaniu po 16,60 eur, 3x režijný paušál po 7,41 eur,
náhrada cestovného na trase Svätý Jur - Trnava a späť 25,47 eur a náhrada za stratu času za 4 začaté
polhodiny po 12,35 eur.

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 12C/77/2011

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam