Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/133/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200766 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200766.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, právne zast. advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdková 9, Bratislava, konateľom a advokátom Mgr. Róbertom Bardačom, proti žalovanému starostovi Miestneho úradu mestskej časti Košice - Juh, so sídlom Smetanova 4, 040 79 Košice, v konaní o žalobe žalobcu, proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu mestskej časti Košice- Juh doručené žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie Miestneho úradu mestskej časti Košice-Juh doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 a vracia vec starostovi Miestneho úradu mestskej časti Košice-Juh na ďalšie konanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29. mája 2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 01.06.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Miestneho úradu mestskej časti Košice - Juh doručeného žalobcovi 08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie: - údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 21.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Odvolaním zo dňa 17.04.2013, podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 20.04.2013, sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou disponuje. Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má Miestny úrad mestskej časti Košice - Juh ako povinná osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013, požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalovaný podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., teda do okruhu informácií, ku ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Takéto rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2013 uviedol, poukazujúc na ustanovenie § 14 ods. 1 zákona, § 2 písm. i/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj na ustanovenie § 3 ods. 6 písm. e/ zákona, že žalobca nesprávne aplikuje ustanovenie § 14 ods. 1 zákona. Taktiež namietal, že žalobca nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Preto tvrdil, že žiadosť žalobcu nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 zákona, lebo nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom a následkom toho je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona. Súčasne tvrdil, že žalovaný nie je tvorcom žalobcom žiadaných informácií a namietal, že obsahom ústavného práva podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky je, podľa ich názoru, sloboda vyhľadávania, prijímania a rozširovania ideí a informácií. Žalobca aplikujúc zákon č. 211/2000 Z.z. interpretoval slobodu vyhľadávania tak, že ako vyhľadávací nástroj použil orgánu miestnej územnej samosprávy. Majú za to, že ani v takýchto situáciách nedochádza k zásahu do slobody vyhľadávania informácií na strane žalobcu ako Ústavou SR chráneného záujmu. Vyjadrujú obavu, že podobnými konaniami môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv. Domnievajú sa, že žalobca zastúpený advokátkou kanceláriou, mohol a mal mať informáciu o existencii právnych predpisoch upravujúcich použitie ZEP v komunikácii s orgánmi verejnej moci ako aj o ich obsahu. Podanie žaloby voči niekoľko sto subjektom s predpokladanými trovami právneho zastúpenia 270 eur, môže navádzať k identifikovaniu možného motívu podania žiadosti technicky nevykonateľným spôsobom. Zdôraznil, že žalobca pritom nemal žiadnu snahu ozrejmiť žalobcovi (správne má byť zrejme žalovanému) čo sa v prílohe jeho emailu nachádza, respektíve zaslať mu túto žiadosť obyčajným spôsobom bez zaručeného elektronického podpisu. Podľa žalovaného uvedené tvrdenie dokazuje skutočnosť, že žalovaný mal skutočnú snahu odpovedať na žiadosť žalobcu a upozornil ho preto emailom zo dňa 25.03.2013 na skutočnosť, že prílohu emailu nevie otvoriť a zároveň ho požiadal o zaslanie žiadosti v inom formáte. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca si nesprávne vysvetľuje a interpretuje obsah článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorého porušenie sa vo svojej žalobe odvoláva, že fiktívne rozhodnutie, na ktoré poukazuje v žalobe žalovanému vôbec nebolo doručené na žiadnu emailovú adresu žalovaného a preto sa domnieva, že žalobca žalobou zo dňa 29.05.2013 zastiera svoj skutočný úmysel, ktorým je podľa žalovaného jedine snaha o vymoženie trov konania, ktoré predstavujú nie zanedbateľnú sumu, keďže rovnaké žaloby boli žalobcom podané voči viacerým subjektom iným žalovaným obciam, respektíve mestách a mestským častiam. Domnievajúc sa, že žalobca svojim konaní nijako nepreukázal snahu získať požadované informácie aj iným dostupnejším aj efektívnejším spôsobom pri všetkých ostatných obciach, čo tak značne spochybnili v jeho žalobe prezentovaný úmysel získať požadované informácie, žalobca zneužil práva a právom chránené záujmy žalovaného na jeho úkor v rozpore s ustanovením § 2 O. s. p.. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd na základe ust. § 244 O.s.p. v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok podľa § 250f ods. 2 O.s.p., po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s prílohami dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: [email protected] dňa 22.03.2013 a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu (predložil dôkaz o hromadnom zaslaní elektronických podaní). Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 zákona). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods. 1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií). O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 2, 3 zákona). Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok). Podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods. 2 až 4 tohto ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia. Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods. 1 zákona o správnom konaní). Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technickým vykonateľným spôsobom. Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods. 1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného označil Miestny úrad mestskej časti Košice - Juh, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu) ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. Miestneho úradu mestskej časti Košice - Juh. S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu Miestneho úradu mestskej časti Košice - Juh. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010 cit.: „Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán, rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém, a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií“. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, pričom jeho doručenie žalobca preukázal a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie (fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo), je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). Žalovaný vo svojom vyjadrení predovšetkým namietal, že forma podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií - podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom nezodpovedá ustanoveniu § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní pokiaľ ide o formy podania. Ustanovenie § 19 zákona o správnom konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia § 22 zákona o správnom konaní alebo formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide o návrh vo veci, je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona je oproti ustanoveniu § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní formulované tak, že nesporne umožňuje využitie väčšieho počtu foriem podaní. Naviac oproti úprave vo všeobecnom predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez potreby zaznamenania obsahu žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti písomným originálom žiadosti) alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa názoru súdu pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy, ktorými možno uskutočniť procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím na to za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič), ale aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní, ako aj ustanovenie § 14 ods. 1 zákona, nepodmieňuje využitie formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne, ani jej evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z.. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou. Z vyššie uvedených dôvodov, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia, preto súd pomerom hlasov 3 : 0 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Úspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe Miestneho úradu mestskej časti Košice - Juh, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese, do ktorého administratívne spadá žalovaná obec. Preto bolo zbytočné žiadať žalovanú obec o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce. Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku pasivity žalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších obdobných veciach). Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec. Záverom súd nemôže nepoznamenať na adresu žalobcu, že spôsob, ktorý zvolil žalobca na získanie požadovaných informácií sa javí súdu ako neetický, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ak je notoricky známe, že v čase súčasnej hospodárskej krízy obce v Slovenskej republike trpia nedostatkom finančných prostriedkov potrebných pre chod obce a preto nie sú ani vybavené žiadanou a teda dostatočnou elektronickou technikou, čo žalobcovi podľa názoru súdu nemohlo byť neznáme, aj keď súd na túto okolnosť prihliadnuť pri rozhodnutí v merite veci nemohol, avšak pri rozhodovaní o trovách žalobcu, vzhľadom na žalobcom zvolený spôsob získania požadovaných informácií, túto okolnosť vzal v zreteľ, keďže to súdu umožňuje ustanovenie § 250k ods. 1 druhá veta O. s. p.. Preto z hore uvedených dôvodov žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, aj keď v konaní bol úspešný, a to na základe ustanovenia § 250k ods. 1 druhá veta O. s. p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.