Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/97/2023 z 11. 9. 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/97/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010386
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6923010386.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného I. G., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa
12. septembra 2023, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/11/2023 zo dňa 03.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/11/2023 zo dňa 03.08.2023 bol obžalovaný
I. G. uznaný za vinného zo zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona a
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

neoprávnene, opakovane a v presne nezistenom množstve zadovažoval látku zvanú pervitín, ktorú
následne u seba neoprávnene prechovával za účelom osobnej spotreby ako aj ďalšieho predaja, pričom
takto si dňa 15.02.2023 od presne nezistenej doby do 17.00 hod neoprávnene zadovážil a následne
neoprávnene na ceste I. triedy v obci U. na križovatke S. J. - U. v osobnom motorovom vozidle zn.
Volkswagen PASSAT VARIANT, ev. č.: S prechovával igelitový sáčok s rozmermi 8 x 4 cm s obsahom
bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 0,622 g a dňa 15.02.2023 do 18.10 hod v kuchyni bytu č. XX vo
vchode č. X bytového domu na F. S. č. XXX, okres S. J. prechovával rozsypanú kryštalickú látku s
hmotnosťou 0,032 g, pričom následným znaleckým skúmaním bolo v oboch prípadoch zistené, že ide
o látku obsahujúcu psychotropnú látku Metamfetamín, ktorá je uvedená v II. skupine psychotropných
látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, pričom toto množstvo
zodpovedá šiestim bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom takto neoprávnene zadováženú drogu
následne opakovane v byte č. 11 vo vchode č. X bytového domu F. S. č. XXX/X, U., poskytoval aj E. U.,
nar. XX.XX.XXXX, prechodným bydliskom F. S. č. X/XX, U. a drogu v mesiaci február 2023 dvakrát v
meste U. predal R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom D. XXX, U. - A., okres S. J., za sumu 20,-
€ za dávku.

Za to okresný súd obžalovaného I. G. odsúdil podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona pri zistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky.



Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné ambulantné
protitoxikomanické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor dňa 4.8.2023 odvolanie proti výroku o treste v
neprospech obžalovaného, ktoré podaním zo dňa 17.8.2023 písomne odôvodnil. Prokurátor v podanom
odvolaní poukázal, že okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku v odôvodnení výroku o uloženom
treste okrem iného uviedol, že vzhľadom na priznanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní toto
súd považoval za spoluprácu a napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní prípadne súdu a z
uvedeného dôvodu obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona,
teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. S uvedenou argumentáciu
súdu sa nestotožňuje a má zato, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna konkrétna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona
obžalovanému. Vyslovil názor, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je
možné uplatniť v takom prípade, ak obžalovaný aktívne spolupracuje pri objasňovaní trestnej činnosti.
Tu sa vyžaduje aktívna účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, napr. uvádzaním listinných
alebo iných dôkazov (alebo výpoveď objasňujúca priebeh spáchania skutku), ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu. Na rozdiel od hodnotenia súdu má zato, že poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je možné priznať len ak páchateľ urobí niečo navyše
okrem priznania, napr. usvedčí spolupáchateľa, uvedie, kde sa nachádzajú odcudzené veci a pod.
Priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti teda nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ by
súd uvedenú poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal, u obžalovaného by nastala prevaha
priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho by v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
mal byť trest ukladaný pri upravenej - zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
1/3. V uvedenom kontexte mal teda súd trest ukladať s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona
v upravenej trestnej sadzbe 5 rokov a 4 mesiace až 13 rokov a 4 mesiace. Má za to, že takto určená
dolná hranica zákonom ustanovenej upravenej trestnej sadzby a v jej rámci ukladaný trest na dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 5 rokov a 4 mesiace by bol vzhľadom na množstvo zaistenej drogy
ako aj vzhľadom na predpokladanú premenu predchádzajúceho podmienečného trestu odňatia slobody
v trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.: 11T62/2021 mimoriadne prísny a z tohto
dôvodu sú v danom prípade splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2
písm. d) Trestného zákona. Súdom pôvodne zníženie uloženého trestu odňatia slobody v trvaní dva
roky však v prípade správne určenej dolnej hranice trestnej sadzby /nepriznania poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona/ by predstavovalo mimoriadne veľkorysé zníženie trestu, pričom
toto nedáva záruku, že uložený trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom, predovšetkým
vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti drogového charakteru. Zo všetkých uvedených
dôvodov sa domnieva, že hoci v danom prípade možno akceptovať mimoriadne zníženie trestu podľa §
39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, obžalovanému je však potrebné pre naplnenie účelu trestu uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní aspoň tri roky. Výrok súdu o zaradení obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody, výrok o uložení ochranného opatrenia - ochranného liečenia odvolaním
nenapáda, nakoľko tieto výroky považuje za zákonné a spravodlivé.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd
tak, ako je to uvedené v odôvodnení odvolania napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám
obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. por., pretože má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov je dostatočný na nápravu obžalovaného.

Obžalovaný I. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že si uvedomil svoje konanie, aj to, že prišiel o dcéru.
Navrhol, aby rozsudok okresného súdu zostal v platnosti a odvolanie prokurátora bolo zamietnuté.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote



ustanovenej podľa § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný I. G. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom
dňa 03.08.2023 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného
poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm.
h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného prijal. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v
postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku
len výrok o uloženom treste.
Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému postupoval
v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, § 38 Trestného zákona a § 41 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona. Odôvodnenie uloženého trestu je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne
správne, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, napriek
uvedenému k veci uvádza.

V súvislosti s ukladaním trestu krajský súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré ustanovuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu,
kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné považovať represívnu
(zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už
vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným
občanom, potenciálnym páchateľom na generálnu prevenciu. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, trest
možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje zákon, v súlade so zásadou
zákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým
spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa.
Nemenej dôležitá je zásada individualizácie trestu, obsiahnutá v rámci § 34 ods. 4 Trestného zákona,
ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne okolnosti
trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa a možnosti
jeho sociálnej reintegrácie.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovanému I. G., správne priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného
zákona, pretože sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval; napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní namietal
priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, tak odvolací súd sa v tomto smere
nestotožnil s námietkami prokurátora, pretože poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, je zohľadnená aj po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku a je v určitom
zmysle kvalifikovanou okolnosťou, majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom
rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je
potrebné potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom
predmetná poľahčujúca okolnosť sa nevzťahuje len na prípravné konanie, ale aj na kontradiktórne súdne
konanie. Taktiež okresný súd správne zohľadnil priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m)
Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.
Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, tak v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa



toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade
obžalovaného I. G. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 172 ods. 4 Trestného
zákona, kde zákon ustanovuje trestnú sadzbu s dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody
vo výmere tri až desať rokov.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd
sa stotožnil so záverom okresného súdu, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu
obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe uvedenej trestnej sadzby, ale
účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, a to vo výmere dvoch
rokov, pritom okresný súd správne prihliadol, že obžalovanému hrozí nariadenie výkonu trestu v trvaní
dvoch rokov na základe trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/62/2021 zo
dňa 31.05.2021. Okresný súd vo veci pri ukladaní trestu správne aplikoval zmierňovacie ustanovenie
§ 39 ods. 2 písm. d) <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523P39'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,
ods. 4 Tr. <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523P4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zák., pričom
táto okolnosť podaným odvolaním ani nebola namietaná. Keďže neboli splnené zákonné podmienky
na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný
sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/62/2021 zo dňa 31.05.2021, právoplatným dňa
29.06.2021, ktorým rozhodnutím mu bol odložený výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov na
skúšobnú dobu do 30.6.2024 a v takom prípade podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je možné podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, okresný súd ho správne zaradil podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel
odvolací súd k záveru, že uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a
§ 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia
generálnej i individuálnej prevencie.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2
písm. d) Trestného zákona uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora a obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods.
1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.