Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/48/2023 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121425705 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121425705.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu RAI - INTERNACIONAL s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 629 855, zast. Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti žalovanému Divná pani s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 120/8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 46 793 445, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava., IČO: 47 232 757 o zaplatenie 6 077,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cb/9/2021-196 zo dňa 13. januára 2023 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cb/9/2021-241 zo dňa 9. júna 2023, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cb/9/2021-196 zo dňa 13. januára 2023 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cb/9/2021-241 zo dňa 9. júna 2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.077,55 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu o operatívnom leasingu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky operatívneho leasingu (ďalej aj „VOPOL“). Dňa 18.01.2021 podľa zmluvne dohodnutých podmienok po skončení doby trvania operatívneho leasingu došlo k navráteniu predmetu leasingu do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý predmet leasingu predložil nezávislej spoločnosti na zistenie a kvalifikáciu škôd vzniknutých na motorovom vozidle. Táto nezávislá organizácia vyčíslila škodu na motorovom vozidle vo výške 6.077,55 Eur, pričom podľa žalobcu sa nejedná o bežné opotrebenie motorového vozidla. Na úhradu takto zistenej škody žalobca vyúčtoval na ťarchu žalovaného sumu 6.077,55 Eur faktúrou č. 210269 so splatnosťou 16.02.2021. Žalovaný napriek písomnej výzve dlžnú sumu neuhradil. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietal uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný, pretože zistenia v protokole spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. (ďalej aj „DEKRA“), ku dňu 21.01.2021 sa svojim obsahom a zisteniami nezhodujú s poškodeniami zistenými pracovníkom žalobcu, podľa protokolu spísaného dňa 18.01.2021 pri odovzdaní vozidla žalobcovi. Žalovaný nespochybňoval užívanie motorového vozidla podľa doby trvania operatívneho leasingu motorového vozidla, nespochybňoval ani zistené poškodenia k dátumu 18.01.2021, ktoré boli špecifikované v protokole zo dňa 18.01.2021. Tieto kvalifikoval však ako bežné opotrebenie, teda riziko zaťažujúce samotného vlastníka motorového vozidla nezakladajúce svojim obsahom nárok na náhradu škody. Namietal aj existenciu naplnenia všetkých kogentných ustanovení eventuálneho úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vzhľadom na okolnosť, že sa jednalo len o bežné opotrebenie motorového vozidla, vznik škody v súvislosti s dojednaniami všeobecných obchodných podmienok operatívneho leasingu v nadväznosti na to, že osobné motorové vozidlo nebolo do súčasnej doby uvedené do pôvodného stavu vo forme opravy motorového vozidla, výšku škody na motorovom vozidle podľa ocenenia osobitným protokolom spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. a zároveň i príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. 4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Cb/9/2021-122 zo dňa 21.07.2022, v ktorom žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Po padaní odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43Cob/94/2022-163 zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj „zrušujúce rozhodnutie“) toto pôvodné rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s vyslovením právneho názoru. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 43Cob/94/2022-163 zo dňa 24.11.2022 a po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, keď podľa okresného súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne protiprávneho úkonu žalovaného ako predpokladu zodpovednosti za škodu a zároveň nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu s odkazom článok XI. bod 4 VOPOL. Vzhľadom na nepreukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaným, ako aj nepreukázanie vzniku škody na strane žalobcu okresný súd konštatoval aj nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Konštatoval preto, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou kogentných náležitostí nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu okresný súd po zhodnotení vyjadrenia strán sporu dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo od 18.01.2017 do 18.01.2021. Sporné nebolo ani to, že na základe ponuky žalobcu podľa e-mailovej správy zo dňa 14.01.2021, po skončení zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, odovzdal žalovaný žalobcovi predmet operatívneho leasingu priamo v sídle žalovaného tým spôsobom, že poverený zástupca žalobcu (svedok J.) prevzal predmetné vozidlo, ktoré zároveň ohliadol, pričom dňa 18.01.2021 pri tomto odovzdaní vozidla bol pracovníkmi spísaný protokol zo dňa 18.01.2021 s uvedením zistených poškodení a podpísaný stranami sporu. Sporné nebolo ani to, že predmet leasingu následne poverený zamestnanec žalobcu previezol do Banskej Bystrice na parkovisko hotela LUX a dňa 19.01.2021 bola vykonaná ohliadka zmluvným partnerom žalobcu spoločnosťou DEKRA Slovensko s.r.o., ktorá vyhotovila o zistených poškodeniach protokol ku dňu 21.01.2021. Za spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o. protokol vyhotovil svedok Bór. 7. Okresný súd konštatoval, že spornými otázkami bol rozsah poškodení k dátumu 18.01.2021, ich charakteristika, t. j. ako bežných, resp. nie bežných poškodení, pričom žalovaný namietal, že vozidlo odovzdal ku dňu 18.01.2021 pracovníkovi žalobcu, ktorý konštatoval presne určený rozsah poškodení a druh zistených poškodení a v nadväznosti na túto skutočnosť žalovaný namietal, že po tomto dátume ako operatívny nájomca nezodpovedá za akékoľvek ďalšie poškodenia, ktoré boli následne zistené podľa protokolu zmluvného partnera žalobcu ku dňu 21.01.2021. Žalovaný poukazoval na článok XI. bod 1 a bod 5 VOPOL tvoriaci neoddeliteľnú časť zmluvy o operatívnom leasingu, podľa ktorých mal žalovaný ako nájomca znášať nebezpečenstvo zničenia alebo poškodenia motorového vozidla do okamihu riadneho odovzdania vozidla prenajímateľovi a v zmysle článku XI. bod 5 VOPOL sa vozidlo považuje za riadne vrátené podpísaním protokolu o vrátení vozidla zmluvnými stranami, v ktorom mali byť uvedené všetky zistené vady vozidla, dátum odovzdania vozidla, ako aj počet najazdených km. Žalovaný podľa okresného súdu teda namietal, že ako nájomca zodpovedá len za eventuálne vady zistené ku dňu 18.01.2021 na základe protokolu, kedy nepochybne došlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetného vozidla a zároveň k spísaniu konkrétnych poškodení. Podľa žalovaného k tomuto dňu boli zistené a zaznamenané len poškodenia bežného charakteru, ktoré zaťažujú žalobcu ako prenajímateľa. Spornou podľa okresného súdu zostalo teda aj naplnenie kogentných ustanovení Obchodného zákonníka pre vznik nároku na náhradu škody, keďže žalovaný namietal nenaplnenie týchto predpokladov v súvislosti s neexistenciou protiprávneho konania na jeho strane, nenaplnenie atribútu vzniku škody na strane žalobcu podľa špecificky dojednaných VOPOL a absencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom samotnej škody. Ďalej tvrdil, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vzhľadom na charakter a právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. 8. Okresný súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že všeobecné obchodné podmienky operatívneho leasingu, ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu, tvoria špecifickú úpravu podmienok stanovených v Obchodnom zákonníku pre zmluvný vzťah, ktorý bol uzatvorený medzi stranami sporu. Podľa okresného súdu obsahové náležitosti VOPOL neprotirečia zákonným ustanoveniam Obchodného zákonníka pre právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu podľa zmluvy o operatívnom leasingu. Okresný súd uviedol, že prioritne riešil otázku vzniku a zániku zmluvného vzťahu v nadväznosti na otázku zodpovednosti za prípadnú škodu na predmete leasingu, vzhľadom na trvanie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Odkázal na ustanovenie článku XI. bod 1 a 5 VOPOL. Konštatoval, že pri striktnom výklade zmluvných dojednaní k riadnemu vráteniu predmetu leasingu došlo podľa zmluvných dojednaní podpísaním protokolu o vrátaní vozidla zmluvnými stranami s uvedením zistených vád vozidla a dátumu odovzdania vozidla s počtom najazdených km. Takýmto právnym úkonom bolo podľa okresného súdu odovzdanie predmetu leasingu zo strany leasingového nájomcu leasingovému prenajímateľovi, o čom bol spísaný oprávneným pracovníkom žalobcu protokol dňa 18.01.2021. Podľa okresného súdu teda k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu v zmysle zmluvy o operatívnom leasingu došlo odovzdaním predmetu leasingu dňa 18.01.2021, čím v zmysle článku XI. bod 1 VOPOL došlo podpísaním protokolu k prechodu nebezpečenstva zničenia, resp. vzniku škody na predmete leasingu na samotného žalobcu. Z tohto hľadiska vzhľadom na rozpor zistení poškodenia na motorovom vozidle podľa protokolu spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. zo dňa 21.01.2021 voči protokolu so zistením poškodení na predmete leasingu ku dňu 18.01.2021, okrem poškodenia zadných pravých a ľavých dverí na predmete leasingu, pri uplatnení nároku na náhradu škody, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, keďže žalovaný nemá objektívne možnosť preukázať, či došlo alebo mohlo dôjsť k vzniku poškodení zistených v protokole zo dňa 21.01.2021 po dátume 18.01.2021, t.j. dátume spísania protokolu pri odovzdaní motorového vozidla. 9. Okresný súd poukázal na kogentné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 ObZ, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom protiprávneho úkonu žalovaného ako prenajímateľa (správne malo byť uvedené „nájomcu“) predmetu leasingu. 10. Vo vzťahu k vzniku škody ako ďalšiemu predpokladu úspešného uplatnenia nároku na jej náhradu v zmysle § 373 ObZ uviedol, že škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Škoda sa zmenšením majetku poškodeného prejaví najmä tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter skutočnej škody majú aj náklady, ktoré poškodený márne vynaložil, pričom súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. 11. Okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalobca neodstránil vady na osobnom motorovom vozidle, uvedením do pôvodného stavu, dospel k záveru, že faktúra č. 210269 so splatnosťou ku dňu 16.02.2021, tvorená špecifikáciou poškodení na motorovom vozidle a ich cenou je len hypotetickým dokladom, ktorý v zmysle čl. XI. bod 4 VOPOL neoprávňuje žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Konštatoval teda, že nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu a žaloba na náhradu škody bola podaná predčasne. 12. Okresný súd sa zaoberal aj ďalším predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorým je príčinná súvislosť, ktorá znamená, že medzi porušením povinnosti, tzv. príčinou a vznikom škody, tzv. následkom musí byť vzťah príčiny a následku, teda okolnosť, že bez porušenia povinnosti by škoda nevznikla. Pretože konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, resp. vznikom škody, dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade nie je preukázaná ani príčinná súvislosť. 13. Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu kogentných náležitostí nároku na náhradu škody podľa § 373 ObZ a žalobu zamietol v celom rozsahu vrátane príslušenstva pohľadávky. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v súvislosti s úspechom žalovaného v spore. 14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v čas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. 15. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal porušenie práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za všeobecne popisné, t. j. nepreskúmateľné vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné vygenerovať aké úvahy viedli okresný súd k zamietnutiu žaloby, keď okresný súd len vo všeobecnej rovine v bodoch 26. až 31. poukázal na doktrinálne atribúty náhrady škody podľa § 373 ObZ, ale nevenoval sa plnohodnotne a v plnej šírke zistenému skutkového stavu, či v prejednávanej veci boli všetky uvedené predpoklady žalobcom aj splnené a dôsledkom uvedeného je nesprávne právne posúdenie veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalobca nepovažoval za postačujúce pre potreby preskúmateľného a presvedčivého rozhodnutia. Chýba širšie, zrozumiteľné, preskúmateľné a vykonanému dokazovaniu zodpovedajúce vysvetlenie, prečo podľa okresného súdu nevznikol nárok na náhradu škody. Povrchnosť, nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bodoch 26. až 31. hodnotiacich úsudkov okresného súdu a ním prijatých záverov je založená podľa žalobcu predovšetkým ich všeobecnou popisnosťou, keď k jednotlivým čiastkovým záverom nie je možné priradiť konkrétny dôkaz, z ktorého okresný súd vychádzal a o ktorý oprel svoj názor. Táto vada sa týka všetkých parciálnych skutkových otázok podstatných pre výsledný úsudok o neunesení dôkazného bremena pre úspech žaloby. Okresný súd mal povinnosť podrobnejšie argumentovať najmä v otázke hodnotenia a výkladu vzájomnej dôkaznej povinnosti strán sporu rozlíšenej podľa momentu prechodu zodpovednosti za škodu z nájomcu na prenajímateľa, konkrétne podľa odovzdávacieho protokolu zo dňa 18.01.2021 a v protiváhe podľa protokolu zo dňa 21.01.2021. Odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa podľa žalobcu jedná o zhrňujúce, tzv. skupinové zhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, čo je nepostačujúce hlavne pre nepreskúmateľnosť myšlienkového postupu súdu. Nepreskúmateľnosť je spôsobená primárne tým, že okresný súd z dokazovania nepovažoval za potrebné konkretizovať jednotlivé dôkazy, na základe ktorých prijal hodnotiaci úsudok, že žalobca nepreukázal jednotlivé zákonné atribúty nároku na náhradu škody. Súd vykonal dokazovanie, ktoré vo výsledku nebolo ani podkladom pre jeho rozhodnutie. V hodnotení skutkových zistení podľa žalobcu absentuje podstatná časť skutočností, na ktoré v prospech úspechu žaloby žalobca poukázal v písomnom podaní zo dňa 05.01.2023. Takýto postup považoval žalobca za zakázanú ľubovôľu podľa článku 2 ods. 2 Ústavy s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 a Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2232/2007. Podľa žalobcu sa preto jedná o rozhodnutie arbitrárne, nepreskúmateľné bez opory vo vykonanom dokazovaní a takýmto postupom bolo žalobcovi znemožnené, aby uplatňoval svoje procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Žalobca ďalej vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne skutkové zistenia. Podľa žalobcu z obsahu zisteného skutkového stavu nevyplývajú tvrdenia ako ich súd vyhodnotil v bode 26. až 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd v jadre nevysvetlil, prečo žalobu zamietol. Podľa žalobcu okresný súd nehodnotil skutočný obsah jednotlivých dôkazov a týmto bez bližšieho vysvetlenia, t. j. nepreskúmateľne priradil úplne opačný protichodný význam ako v prvom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom. Vychádzal pritom z domnienok bez opory vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd nepovažoval za potrebné vysvetliť, ako v rámci hodnotenia dôkazov posúdil a vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, t. j. ako posúdil skupinu dôkazov produkovaných žalobcom, vrátane svedeckých výpovedí v konaní vypočutých svedkov a strán sporu. V odvolaní žalobca odkázal na bod 8. až 12. svojho podania doručeného súdu dňa 05.01.2023 v štádiu po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. V ňom poukázal na voľné hodnotenie dôkazov podľa § 191 CSP, ktoré je potrebné vykladať tak, že súd nemôže pripisovať zákonnú silu len jednotlivým dôkazom a ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonať a na základe len jednostranne získaných dôkazov vo veci rozhodnúť. Poukázal na to, že výpovede svedkov J. a W.. Boora sú pri zachovaní požiadavky odvolacieho súdu na precíznejšie spracovanie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia postačujúce pre rozhodnutie vo veci pri správnom rozložení dôkazného bremena. Na základe uvedených svedeckých výpovedí v spojení so skupinou dôkazov (obsah protokolov zo dňa 18.01.2021 a zo dňa 21.01.2021, odborné vyjadrenie spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. zo dňa 21.01.2021, odborné vyjadrenie importéra vozidiel PORSHE) dostatočne preukázal, že zo dňa na deň, t. j. z 18.01.2021 na 19.01.2021 nedošlo k iným poškodeniam ako k tým, ktoré boli kumulatívne zdokumentované v oboch protokoloch. Uviedol, že súd pri prejednávaní veci musí nielen rešpektovať právo, ale výklad a jeho aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Za prepiato formalistickú a nezodpovedajúcu skutkovým okolnostiam považoval žalobca pri posudzovaní otázky dôkazného bremena nezohľadňovanie časového hľadiska užívania vozidla nájomcom v porovnaní s krátkodobým a jednorazovým premiestnením vozidla do sídla spoločnosti prenajímateľa. Pri správnom posúdení dôkazného bremena musí platiť to, čo bolo vytknuté odvolacím súdom pôvodnému rozsudku okresného súdu ohľadne negatívnej dôkaznej teórie, t. j., že od žalobcu nie je možné preukázanie tej negatívnej skutočnosti, že nedošlo k inému rozsahu poškodenia vozidla ako k tomu, ktoré bolo zadokumentované obidvoma protokolmi zo dňa 18.01.2021 a zo dňa 19.01.2021. Žalobca teda môže preukazovať len tie poškodenia, ktoré malo vozidlo v čase jeho odovzdania dňa 18.01.2021 a súčasne aj v čase ohliadky 19.01.2021. Pri správnom posúdení dôkazného bremena, potom ako sa žalovaný odovzdaním vozidla dňa 18.01.2021 zbavil zodpovednosti a žalobca vyššie uvedenou skupinou dôkazov preukázal zdokumentované poškodenie, je na žalovanom dôkazné bremeno účinne spochybniť a vyvrátiť tvrdenia žalobcu, ktoré z poškodení vznikli po odovzdaní počas cesty z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice rešpektujúc, že obidva protokoly sa vzájomne dopĺňajú. Ich obsah sa nevylučuje, ale sa dopĺňa. Žalovanému nepostačuje spochybňovanie, ale vyžaduje sa protidôkaz, resp. dôkaz opaku. Spochybnenie bez zodpovedajúceho dôkazu je len domnienkou bez dôkaznej hodnoty. Žalovaný v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť. V prípade nenaplnenia dôkaznej povinnosti a neunesenia dôkazného bremena vedie táto situácia k procesnej pasivite a strate sporu. Neexistuje racionálny dôvod spochybňovať výpovednú a dôkaznú hodnotu obidvoch uvedených protokolov len s poukazom na ich rozdielny obsah, keď vzhľadom na minimálny časový rozdiel jedného dňa medzi ich vyhotovením a pri zachovaní rozumnej miery uvažovania je pravdivou premisa, že by sa ich obsah mal zhodovať. Rozdielny obsah je pri ich zachovaní pravidiel formálneho uvažovania vysvetliteľný rozdielnou odbornosťou obidvoch prehliadajúcich subjektov. Protokol zo dňa 21.01.2021 z ohliadky vykonanej dňa 19.01.2021 je možné svojim obsahom považovať za odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP, keď spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o., na rozdiel od zamestnanca žalobcu, je možné považovať za odborne spôsobilý subjekt kvalifikovaný na podanie odborného vyjadrenia. Ak žalovaný bez námietok podpísal protokol zo dňa 18.01.2021, tieto poškodenia sú nesporné a spornou je otázka ich bežného, resp. nebežného poškodenia. V prípade protokolu zo dňa 21.01.2021 v prospech verzie o poškodeniach vozidla zistených ohliadkou dňa 19.01.2021 a existujúcich ku dňu 18.01.2021 svedčí vyššie uvedená skupina dôkazov (výsluch svedkov, odborné vyjadrenie spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o., odborné vyjadrenie importéra PORSCHE, protokol zo dňa 18.01.2021). Podporne a v spojení s uvedenou skupinou v prospech pravdivosti a hodnovernosti obsahu protokolu zo dňa 21.01.2021 svedčí pomeriavanie doby užívania žalovaným v rozsahu 4 roky v pomere jeden deň prepravy na vzdialenosť 47 KM. Pri počte najazdených 39 000 km žalovaným počas 4 rokov vzniká potom nepomer medzi nevyváženou jednostrannou a prepiato formalistickou požiadavkou v okolnostiach zisteného skutkového stavu vytýkať žalobcovi neunesenie dôkazného bremena o akýchkoľvek poškodeniach vzniknutých počas jedného dňa v rámci prepravy z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice a medzi možnosťou protokolmi zdokumentovanými poškodeniami ku dňu 18.01.2021 počas 4-ročného obdobia. 17. Vzhľadom na tieto žalobcom uplatnené vyjadrenia odpoveď súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bodov 26. až 31. nie je možné považovať za postačujúco vedúcu k preskúmateľnému, vecne správnemu a presvedčivému posúdeniu veci vzhľadom na zistený skutkový stav. 18. Ďalej žalobca v odvolaní opätovne citoval body 13. až 16. svojho podania zo dňa 05.01.2023, v ktorých poukazoval na neprípustnosť prepiato formalistického hodnotenia dôkazov, resp. na deformovaný dôkaz v otázke poškodenia vozidla v priebehu jedného dňa pri prevoze z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice v pomere k dobe užívania žalovaným v rozsahu 4 rokov a 39 000 najazdených kilometrov. Poukázal na to, že existenciu vzniku poškodení zdokumentovaných obidvoma protokolmi, nie je možné preukazovať inak ako už vykonanými dôkazmi, inak by sa jednalo na strane žalovaného ako aj na strane žalobcu o nesprávnu aplikáciu negatívnej dôkaznej teórie, v rámci ktorej sa negatívne skutočnosti nedokazujú. Poukázal na rozhodovaciu prax ústavného súdu, ktorý opakovane judikoval, že pri aplikácii procesných pravidiel sa súdy musia vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Existencia dvoch samostatných protokolov, jedného laického a jedného v kvalite odborného posudku, je na strane žalobcu prejavom jeho kvalifikovanej starostlivosti, keď žalobca nepovažoval za postačujúci názor a zistenia svojho zamestnanca. Ak žalovaný tvrdí, že poškodenia zaznamenané žalobcom sa nezhodujú s poškodeniami, ktoré vyhodnotila spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o., jedná sa o zavádzajúce tvrdenie, keď pracovník žalobcu dňa 18.01.2021 mal auto iba prebrať a doručiť ho na obhliadku a nie skúmať poškodenia. Na to bola určená podľa VOPOL tretia nestranná spoločnosť, t. j. DEKRA Slovensko s.r.o. Žalovaný preto mohol vrátiť vozidlo spoločnosti DEKRA a jeho obrana, že sa auto poškodilo cestou, je účelová a nepreukázaná. Aj v tejto časti argumentácie žalobcu po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, okresný súd skupinovým hodnotením vykonaného dokazovania znemožnil posúdiť pravdivosť a hodnovernosť jednotlivých dôkazov vzťahujúcich sa ku skutkovému posúdeniu jadra spornej otázky - poškodeniu prenajatého vozidla. 19. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a ním prijaté hodnotiace úsudky sa nemôžu v žiadnom výkladovom variante vzťahovať na tú časť uplatneného nároku, v ktorej žalovaný v protokole zo dňa 18.01.2021 uznal poškodenie vozidla. Okresný súd neodpovedal ani na otázku právneho posúdenia škody „porovnaním ceny obvyklej, ako mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení....“, tak ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.01.2023 v bode 17. až 24. Okresný súd dostatočne nerozlíšil obsah a dôkazný význam obidvoch protokolov zo dňa 18.01.2019 a 21.01.2019, keďže úlohou spoločnosti DEKRA protokolom zo dňa 21.01.2019 bolo zdokumentovať a vyčísliť poškodenie vozidla a protokol zo dňa 18.01.2019 bol len tzv. transportným protokolom, ktorým žalobca vyšiel v ústrety žalovanému, aby tento nemusel auto po skončení zmluvného vzťahu osobne dopraviť do sídla spoločnosti žalobcu. 20. Napadnutý rozsudok preto podľa žalobcu nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a nevychádza z podstatných skutkových a právnych argumentov strán. Okresný súd neprihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom neuviedol dôvody, na základe ktorých rozhodol. Svojvoľnosť a neudržateľnosť hodnotenia zisteného skutkového stavu je deklarovaná tým, že na podklade legálneho príkazu neposúdil všetky okolnosti prípadu, ale koncentroval svoju pozornosť jednostranne a selektívne na nepodstatné, druhoradé skutkové okolnosti bez korelácie ku všetkému ostatnému, čo vyšlo v konaní najavo. 21. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu aj nesprávne právne posúdenie, keď v dôsledku vád vytýkaných v otázke nesprávnych skutkových zistení, súd nesprávne a nevhodne vyložil a aplikoval ustanovenia § 373 a nasl., § 632 ods. 3 ObZ v spojení s § 151 ods. 1, § 191 ods. 1 a § 220 ods. 2 a 3 CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie z nesprávnych skutkových zistení vyvodil v namietaných otázkach nesprávne právne posúdenie veci, t. j. napadnuté rozhodnutie nesmerovalo k spravodlivému výsledku. Princíp spravodlivosti podľa článku 4 ods. 2 CSP je potrebné interpretovať v hmotnoprávnom výklade a nie iba v procesnom význame ako princíp spravodlivého procesu. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Okresný súd napriek vykonaným dôkazom neustálil správne skutkový stav a ani nemohol preto správne aplikovať ustanovenie § 373 a nasl. ObZ. Nevenoval náležitú pozornosť zásadným otázkam a argumentom žalobcu a s týmito sa vôbec nevysporiadal. Hodnotiace úsudky vykonané súdom bližšie nevysvetlil a vec zároveň nesprávne právne posúdil, keď len citoval dotknuté ustanovenie § 373 ObZ a pri posudzovaní splnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti tieto bližšie neskúmal a nevysvetlil v medziach zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie je preto zjavne nepreskúmateľné, keď z neho nie je možné zistiť, prečo súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol. Napadnuté rozhodnutie vynecháva podstatné žalobné argumenty žalobcu a tiež obranu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za zákonné a spravodlivé. Nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v rovine skutkových zistení, bráni akémukoľvek bližšiemu právnemu posúdeniu, t. j. správnosti aplikácie a interpretácie hmotnoprávneho ustanovenia § 373 ObZ o náhrade škody. Okresný súd okrem všeobecných premís v bode 26. až 31. nepristúpil k právnemu posúdeniu veci vo väzbe na zistený skutkový stav. Rezignoval aj na otázku skutočnej škody a v tejto nosnej činnosti vychádzal zo subjektívnych domnienok, mimo rámec zisteného skutkového stavu a mimo rámec dôkaznej teórie, keď nedal konkrétnu odpoveď, ako vyhodnotil obranu žalovaného a nepostupoval podľa § 191 ods. 1 CSP. Koncentroval sa len na vlastné domnienky mimo rámec zisteného skutkového stavu. Svojvoľnosť, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť videl žalobca aj v rovine právneho posúdenia neposkytnutím vyčerpávajúcej argumentácie na dôležité skutkové otázky, ktoré sú zásadné pre správne posúdenie náhrady škody podľa Obchodného zákonníka. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.04.2023. Stotožnil sa v ňom s napadnutým rozhodnutím o zamietnutí žaloby. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so skutkovou aj právnou stránkou a z predložených dôkazov riadne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a odvolanie žalobcu považoval za účelové. 23. Pokiaľ žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, tieto tvrdenia žalovaný považoval za zavádzajúce, pretože okresný súd sa s otázkou vzniku, resp. nevzniknutia nároku na náhradu škody vysporiadal v bodoch 19., 24., 25., 26., 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol aj to, že pri posudzovaní zodpovednosti za škodu vychádzal jednak z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, zo zmluvných dojednaní a VOPOL, v ktorých je striktne uvedené, že nájomca znáša nebezpečenstvo škody na predmete leasingu len do okamihu odovzdania vozidla prenajímateľovi a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že k protokolárnemu odovzdaniu predmetu leasingu a aj k prechodu nebezpečenstva na predmete leasingu došlo dňa 18.01.2021 a v protokole z tohto dňa boli stranami sporu konštatované poškodenia zodpovedajúce bežnému opotrebeniu vozidla, za ktoré žalovaný ako nájomca nezodpovedá. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu okresný súd správne aplikoval dôkazné bremeno, ktoré bolo na strane žalobcu a ktoré tento neuniesol, keď počas celého konania nepreukázal, že rozsah poškodení podľa protokolu zo dňa 21.01.2021 existoval ku dňu 18.01.2021 a ani to, že to bol žalovaný, ktorý užívaním motorového vozidla za poškodenie predmetu leasingu zodpovedá podľa § 632 ods. 3 ObZ. Okresný súd správne v bodoch 29. a 30. uviedol aj to, že žalobca nepreukázal ani vznik konkrétnej škody, keď nepristúpil k odstráneniu poškodení na motorovom vozidle uvedením do pôvodného stavu. Okresný súd preto správne aplikoval článok XI. bod 4 VOPOL, ktoré za jeden z predpokladov na uplatnenie nároku definuje reálne vykonanie opravy, t. j. odstránenie poškodení a súčasne definuje spôsob určenia výšky náhrady škody medzi zmluvnými stranami. Žalobca po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Odvolací súd pritom uviedol, že vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný a nie založený na predpoklade, domnelý. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, t. j. tretí predpoklad zodpovednosti za škodu, čo okresný súd odôvodnil v bode 31. napadnutého rozhodnutia. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005) pritom vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Okresný súd preto nemohol konštatovať iné ako to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam, keď nepreukázal splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa obchodnoprávnych predpisov a všeobecných obchodných podmienok. Okresný súd pritom dal žalobcovi možnosť preukázať jeho nárok, avšak tento tak ani dodatočne neurobil a preto tvrdenia o znemožnení uplatňovania procesných práv a porušení práva na spravodlivý proces sú podľa žalovaného vykonštruované a nekorešpondujú so skutočným stavom. 24. Pokiaľ žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne skutkové zistenia, poukázal žalovaný na to, ako to uviedol aj odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí, že je to žalobca, ktorý je zaťažený dôkaznou povinnosťou, ak si uplatňuje nárok na náhradu škody a chce byť úspešný, nie žalovaný. Žalobca je povinný preukazovať tvrdenie, že škodu spôsobil žalovaný svojím konaním. Žalobca mal teda preukázať, že škoda na vozidle bola spôsobená žalovaným. Ak tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/6/2010. 25. K tvrdeniu žalobcu, ktorý vytýkal napadnutému rozhodnutiu formalistické hodnotenie dôkazov vo vzťahu k rozsahu poškodení zistených v protokole zo dňa 18.01.2021 a zo dňa 21.01.2021, žalovaný uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu vykonať odborný posudok stavu prenajatého vozidla v čase jeho odovzdania. Ak tak neurobil v deň odovzdania, ale následne, je na jeho ťarchu, aby protiprávnosť konania zo strany žalovaného dôkazne preukázal. Žalovaný sa nijako nepodieľal na vypracovaní VOPOL, k týmto pristúpil pri uzatvorení zmluvy o operatívnom leasingu bez toho, aby ich obsah mohol akokoľvek ovplyvniť alebo zmeniť. Ak si žalobca upravil prenesenie nebezpečenstva škody k okamihu odovzdania vozidla z nájomcu na prenajímateľa, mal si zabezpečiť ohliadnutie vozidla k tomuto okamihu odbornou osobou a nie laickým zamestnancom, ako to uvádza v odvolaní. Pokiaľ tak neurobil, je na jeho strane preukazovanie splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu. Žalovaný nie je povinný napomáhať žalobcovi pri uplatnení jeho nároku a ani súd nie je povinný robiť prácu za žalobcu, súd nie je ani len oprávnený skúmať skutočný stav veci v sporom konaní, je povinný vychádzať len zo skutkového stavu, ktorý je výsledkom procesnej aktivity sporových strán. 26. V odvolaní žalobca zámerne opomína splnenie aj ostatných podmienok nároku na náhradu škodu, t. j. jej vznik a príčinnú súvislosť. Žalobca vznik škody preukazoval jeho faktúrou, ktorá však podľa okresného súdu je iba hypotetickým dokladom, ktorý však žalobcu neoprávňuje na uplatnenie nároku na náhradu škody. Vozidlo nebolo počas celého konania opravené. Žalobca nepreukázal teda ani splnenie tretieho predpokladu, a to príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ktorá podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08-31 musí byť bezpečne preukázaná a vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný, nielen domnelý. Žalovaný zopakoval pochybnosti, keď podľa žalobcu jeho zamestnanec vykonal iba laické posúdenie a pri tomto laickom posúdení boli zistené aj také poškodenia, ktoré následne odborne spôsobilý technik firmy DEKRA v ďalšom protokole neuviedol a pripustil, že si to možno nevšimol. Vznikla potom otázka, prečo by mal súd vychádzať práve z odborného posúdenia, ktoré bolo vyhotovené pár dní po odovzdaní vozidla bez prítomnosti žalovaného, keď jeho vierohodnosť bola počas celého konania spochybnená. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí venoval splneniu predpokladu nároku na náhradu škody v súlade s pokynmi odvolacieho súdu a správne vyhodnotil, že tieto zo strany žalobcu preukázané neboli. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie, k tomuto nedošlo, keď okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktoré správne aj vyložil. Nezodpovedá tvrdeniam žalobcu, že okresný súd svoje hodnotiace úsudky nevysvetlil. Okresný súd ich vysvetlil dostatočne s poukazom na príslušné ustanovenia zákona a zmluvných dojednaní (VOPOL). Podľa žalovaného preto okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, na poklade ktorého správne ustálil skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na konečné rozhodnutie a okresný súd rozhodol správne, keď nárok uplatnený žalobcom ako nedôvodný zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o existencii nároku na náhradu škody. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na opakovanú argumentáciu žalovaného nie je potrebné znova reagovať. Vo vyjadrení žalovaný neuviedol žiadne nové hodnotiace úsudky spôsobilé ovplyvniť žalobcom prezentované prostriedky procesného útoku. Reakcia žalovaného k odvolaniu žalobcu je podľa žalobcu nadbytočná a nereaguje na odvolacie námietky žalobcu. Účelovosť a jednostrannosť argumentácie žalovaného je poplatná jeho pozícii úspešnej strany sporu a nereaguje ani na požiadavku preskúmateľnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia. 28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 29. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania okresného súdu vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 09.12.2016 Zmluvu o operatívnom leasingu č. 1 (ďalej „zmluva“), súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie operatívneho leasingu z toho istého dňa podpísané obidvoma zmluvnými stranami („VOPOL“). Na základe takto uzavretej zmluvy následne prevzal žalovaný od žalobcu motorové vozidlo Porsche Cayenne, EČV: BL 816 LY do užívania dňa 18.01.2017 na základe Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 1 z toho istého dňa, a to na dobu 4 rokov do 18.01.2021. Uvedené skutočnosti sporné medzi stranami sporu neboli. Žalobca e-mailom zo dňa 14.01.2021 informoval žalovaného o blížiacom sa termíne skončenia nájmu operatívneho leasingu a o možnosti využitia práva vrátiť motorové vozidlo priamo v Banskej Štiavnici, t.j. v mieste sídla žalovaného prostredníctvom zástupcu žalobcu. Predmetné motorové vozidlo bolo prevzaté v Banskej Štiavnici zamestnancom žalobcu dňa 18.01.202, ktorý ho následne previezol na odstavnú plochu pred Hotelom LUX v Banskej Bystrici. Pri prevzatí vozidla dňa 18.01.2021 bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla podpísaný stranami sporu (čl. 18), kde boli konštatované konkrétne zistené poškodenia. Na základe požiadavky žalobcu podľa dohodnutých podmienok VOPOL bolo následne vozidlo predložené zmluvnému partnerovi žalobcu spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. k vykonaniu odbornej ohliadky za účelom posúdenia technického stavu motorového vozidla. Spoločnosťou DEKRA Slovensko s.r.o. bol vyhotovený ku dňu 21.01.2021 protokol, z ktorého vyplýva dátum vykonania ohliadky 19.01.2021 a dátum jej ukončenia dňa 21.01.2021, v ktorom sú uvedené zistené poškodenia motorového vozidla, vrátane kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla vo výške 6.077,55 Eur, ktorú sumu vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného faktúrou č. 210269 so splatnosťou ku dňu 16.02.2021 a ktorú žalovaný neuhradil. 30. Rozsah zistených poškodení motorového vozidla podľa protokolu zo dňa 18.01.2021 podpísaného stranami sporu a podľa protokolu spoločnosti DEKRA zo dňa 21.01.2021 bol totožný len v rozsahu poškodení - škrabance ľavých zadných a pravých zadných dverí. Ďalšie poškodenia podľa protokolu zo dňa 21.01.2021 protokol zo dňa 18.01.2021 neobsahuje. 31. Podľa článku XI. bod 1 VOPOL nájomca odovzdá prenajímateľovi vozidlo na vopred dojednanom mieste, zvyčajne však na odstavnom mieste prenajímateľa. Nájomca znáša nebezpečenstvo zničenia alebo škody na vozidle, až do okamihu riadneho odovzdania vozidla prenajímateľovi. 32. Podľa článku XI. bod 2 VOPOL nájomca je povinný odovzdať prenajímateľovi vozidlo v stave, v akom bolo vozidlo nájomcovi odovzdané, s prihliadnutím k bežnému opotrebeniu podľa veku vozidla a počtu najazdených kilometrov. 33. Podľa článku XI. bod 4 VOPOL prenajímateľ uskutoční ohodnotenie nadmerného opotrebenia vozidla prostredníctvom nezávislej organizácie. Škody na vozidle, ktoré nájomca pred odovzdaním vozidla neodstránil alebo, ktoré neboli nahlásené ako poistné udalosti a obhliadnuté príslušnou poisťovňou je prenajímateľ oprávnený na náklady nájomcu opraviť. Všetky takto vzniknuté náklady súvisiace s opravou je prenajímateľ nájomcovi oprávnený vyúčtovať v záverečnom finančnom vyúčtovaní. 34. Podľa čl. XI. ods. 5 VOPOL vozidlo sa považuje za riadne vrátené podpísaním protokolu o vrátení vozidla zmluvnými stranami, v ktorom budú uvedené všetky zistené vady vozidla, dátum odovzdania vozidla ako aj počet najazdených km. 35. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 36. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 37. Podľa § 630 ods. 1 ObZ zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). 38. Podľa § 632 ods. 3 ObZ nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.. 39. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 6 077,55 Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje podľa žalobcu náhradu škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle z dôvodu nadmerného opotrebenia a nutnosti opravy, ktoré vozidlo bolo poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného na určenú dobu užívania 4 rokov od 18.01.2017 do 18.01.2021. Výšku škody určil žalobca na základe protokolu od spoločnosti DEKRA zo dňa 21.01.2021, ktorá vyčíslila nevyhnutné náklady súvisiace s nutnosťou opravy zistených poškodení po odovzdaní motorového vozidla. Žalovaný namietal nárok žalobcu ako nedôvodný z dôvodu, že zistenia v protokole spoločnosti DEKRA ku dňu 21.01.2021 sa nezhodujú s poškodeniami zistenými dňa 18.01.2021 pri odovzdaní vozidla žalobcovi. Žalovaný nespochybňoval užívanie motorového vozidla ku dátumu 18.01.2021, nespochybňoval ani zistené poškodenia k tomuto dátumu na základe protokolu zo dňa 18.01.2021, avšak podľa neho sa jedná o bežné opotrebenie, ktoré nezakladá vznik nároku na náhradu škody. Namietal existenciu všetkých predpokladov nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, keďže sa jednalo o bežné opotrebenie, namietal aj vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť ako aj nepreukázanie poškodenia žalovaným v rozsahu protokolu spoločnosti DEKRA zo dňa 21.01.2021. 40. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a vykonaného dokazovania, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Podľa odvolacieho súdu okresný súd dospel k správnemu záveru o nepreukázaní tvrdenia žalobcu o porušení povinnosti žalovaného, t. j. o poškodení prenajatého vozidla žalovaným v rozsahu nad zistené poškodenia uvedené v protokole zo dňa 18.01.2021, t. j. správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne porušenia povinnosti žalovaného ako nájomcu predmetu leasingu. Okresný súd správne konštatoval nepreukázanie dohodnutých predpokladov uplatnenia nároku na náhradu škody odkazom na zmluvné podmienky podľa článku XI. bod 4 VOPOL a na základe týchto záverov správne konštatoval nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. 41. Okresný súd správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny, keď posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky operatívne leasingu (VOPOL), ktoré okresný súd správne posúdil, že nie sú v rozpore s Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu a procesnú obranu žalovaného sa správne zaoberal v napadnutom rozhodnutí preukázaním existencie predpokladov nároku na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. porušením právnej povinnosti, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že žalobca tieto základné atribúty nepreukázal, s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil. 42. Okresný súd v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne vyhodnotil nesporné skutočnosti (užívanie motorového vozidla žalovaným na základe dvojstranného úkonu od 18.01.2017 do 18.01.2021, ponuka žalobcu adresovaná žalovanému e-mailom zo dňa 14.01.2021 o možnosti odovzdania predmetu nájmu v sídle žalovaného, odovzdanie tohto motorového vozidla zástupcovi žalobcu svedkovi Brachovi dňa 18.01.2021, ktorý ho aj ohliadol a obidvoma zmluvnými stranami bol podpísaný protokol dňa 18.01.2021 s uvedením zistených poškodení, prevoz predmetu leasingu zo sídla žalovaného do Banskej Bystrice na parkovisko hotela LUX, vykonanie ohliadky dňa 19.01.2021 partnerom žalobcu spoločnosťou DEKRA, vystavenie protokolu ku dňu 21.01.2021 so zisteným rozsahom poškodení, spôsobov opravy a vyčíslenia nákladov, ktorý bol vyhotovený svedkom Boorom). 43. Okresný súd správne identifikoval aj spornosť skutkových tvrdení, keď bol sporný rozsah poškodení k dátumu 18.01.2021, ich charakteristika ako bežných, resp. nie bežných a tvrdenie žalovaného, že nezodpovedá za akékoľvek ďalšie poškodenia zistené následne podľa protokolu ku dňu 21.01.2021. S prihliadnutím na aplikáciu zmluvných dojednaní podľa článku XI. bod 1 a bod 5 VOPOL (v ktorých bol dohodnutý spôsob odovzdania motorového vozidla po skončení operatívneho leasingu na základe protokolu spísaného zmluvnými stranami, v ktorom sa uvedie rozsah všetkých poškodení, pričom k tomuto okamihu dochádza k prechodu nebezpečenstva škody alebo zničenia predmetu leasingu z nájomcu na prenajímateľa) okresný súd skúmal okamih vzniku a zániku zmluvného vzťahu v súvislosti s otázkou zodpovednosti za prípadnú škodu na predmete leasingu a dospel k záveru, že k riadnemu vráteniu vozidla došlo ku dňu 18.01.2021 podľa zmluvných dojednaní podpísaním protokolu obidvoma zmluvnými stranami o vrátení vozidla s uvedením konkrétnych poškodení. K ukončeniu nájomného vzťahu podľa okresného súdu došlo riadnym odovzdaním predmetu leasingu dňa 18.01.2021, a to podpísaním uvedeného protokolu a podľa čl. XI. bod 1 VOPOL došlo k prechodu nebezpečenstva vzniku škody na žalobcu. Na základe uvedeného preto rozpor v zistených poškodeniach na základe protokolu od spoločnosti DEKRA zo dňa 21.01.2021 oproti protokolu ku dňu 18.01.2021, okrem poškodenia zadných pravých a zadných ľavých dverí totožných v obidvoch protokoloch, pri uplatnení nároku na náhradu škody, zaťažuje na základe dôkazného bremena žalobcu, keď žalovaný nemá možnosť objektívne preukázať, či došlo alebo nedošlo k vzniku poškodení zistených v protokole zo dňa 21.01.2021 po dátume 18.01.2021. Okresný súd preto dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu o protiprávnom konaní žalovaného v súvislosti s rozsahom poškodení uvedených v protokole DEKRY zo dňa 21.01.2021 nad rozsah zistených poškodení ku dňu 18.01.2021. Tiež dospel k záveru, že pri ďalšom predpoklade nároku na náhradu škody, ktorým je vznik škody, si zmluvné strany osobitne dohodli v článku XI. bod 4 VOPOL uplatnenie nároku na náhradu škody s tým, že v priebehu konania žalobca neodstránil zistené vady na motorovom vozidle a potom vystavenie faktúry č. 210269 je len hypotetickým dokladom, ktorý neoprávňuje žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Okresný súd preto nemal preukázaný ani vznik škody a keďže nemal preukázané ani porušenie právnej povinnosti, potom konštatoval aj nepreukázanie príčinnej súvislosti ako ďalšieho atribútu. S takýmito závermi sa odvolací súd stotožnil. 44. Žalobca podal odvolanie na prvom mieste z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, je arbitrárne, porušuje jeho právo na spravodlivý proces, keď chýba v ňom konkrétne skutkové zistenie, na základe ktorého dospel okresný súd k svojim záverom. Namietal v tejto súvislosti nielen porušenie práva na spravodlivý proces, ale z tohto dôvodu aj nesprávne skutkové zistenia a pre absenciu skutkových záverov namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. 45. Pokiaľ žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nedostatočné odôvodnenie, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je síce stručné, avšak reaguje na všetky zásadné otázky, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu škodu, t. j. zaoberá sa zákonnými predpokladmi nevyhnutnými na jej uplatnenie, a to porušením právnej povinnosti, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi. 46. Pokiaľ žalobca vytýkal okresnému súdu nedostatok odôvodnenia, nedostatočné uvedenie skutkového stavu a vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, je potrebné pripomenúť, že vo veci už rozhodol okresný súd pôvodným rozhodnutím sp. zn. 7Cb/9/2021-122 zo dňa 21.07.2022, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu a ktoré bolo na základe odvolania žalovaného odvolacím súdom zrušené rozhodnutím sp. zn. 43Cob/94/2022-163 zo dňa 24.11.2022. Okresný súd konštatuje v bode 3. a 4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že nové, t. j. napadnuté rozhodnutie vydal aj v súlade s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu. Odvolací súd pripomína, že súdne konanie je potrebné posudzovať ako celok, t.j. aj s prihliadnutím na doteraz v ňom vydané rozhodnutia a vykonané dokazovanie. 47. V pôvodnom rozhodnutí, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu, okresný súd uviedol skutkové tvrdenia strán sporu, uviedol obsah výpovedí svedkov J. a Bracha, zaoberal sa rozsahom zistených poškodení v protokole zo dňa 18.01.20121 a zo dňa 21.01.2021 a vyhodnotením dokazovania dospel k záveru o preukázaní predpokladov nároku na náhradu škody. 48. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu v uvedenom zrušujúcom rozhodnutí, ktorými bol okresný súd viazaný v otázke vyhodnotenia priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, nezodpovedá tvrdeniu žalobcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď okrem iného odvolací súd vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí zdôraznil nevyhnutnosť priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody ako aj procesnú zásadu unesenia dôkazného bremena žalobcom pri preukázaní jeho tvrdení o porušení právnej povinnosti žalovaným, t.j. o zodpovednosti žalovaného za poškodenie vozidla v rozsahu zistenom po prechode nebezpečenstva škody na žalobcu v zmysle protokolu DEKRY zo dňa 21.01.2021. 49. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o opätovné rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, keď už predtým odvolací súd zrušil jeho pôvodné rozhodnutie. V takom prípade je povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci samej (§ 390 písm. a) CSP). V prejednávanej veci sa preto uplatní pre odvolací súd záväzná zásada podľa § 390 písm. a) CSP, t. j. tzv. zásada jedenkrát a dosť. Znamená to toľko, že aj v prípade, pokiaľ by odvolací súd konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces, neumožňuje mu táto skutočnosť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, keďže sa už jedná o ďalšie rozhodnutie okresného súdu vo veci, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorá je pre účely odvolacieho konania upravená práve tým spôsobom, že odvolací súd vo veci samej musí rozhodnúť maximálne druhým rozhodnutím podľa § 390 písm. a) CSP. 50. Znamená to, že aj pokiaľ by v konaní bolo zistené porušenie práva na spravodlivý proces, odvolaciemu súdu nie je umožnené z tohto dôvodu zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec späť okresnému súdu na ďalšie konanie. 51. Odvolací súd ďalej pripomína, že pokiaľ by aj napadnuté rozhodnutie neobsahovalo vysporiadanie sa s podstatnými vyjadreniami strán sporu, môže odvolací súd tento prípadný nedostatok napadnutého rozhodnutia okresného súdu odstrániť v zmysle § 378 ods. 3 CSP aj tak, že sa sám vysporiada s podstatnými vyjadreniami strán sporu, ktorým sa okresný súd nevenoval (§ 387 ods. 3 CSP). 52. Podľa odvolacieho súdu sa však okresný súd, hoci stručne, ale jednoznačne vysporiadal so spornými tvrdeniami strán sporu vo vzťahu k rozsahu poškodenia predmetu nájmu k okamihu prechodu nebezpečenstva škody na žalobcu a dospel k záveru o nepreukázaní základných predpokladov nároku na náhradu škody zohľadňujúc závery odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. 53. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16.03.2005). Podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie spĺňa kritériá jeho preskúmateľnosti, keď okresný súd jednoznačne uviedol neunesenie dôkazného bremena žalobcom o porušení povinnosti žalovaného, vzhľadom na dohodnuté zmluvné podmienky prechodu nebezpečenstva škody na predmete nájmu a rozdielnosti zistených poškodení po tomto okamihu na základe protokolu zo dňa 21.01.2021 v súlade s pokynmi a závermi odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. V súlade s § 387 ods. 3 CSP dopĺňa odvolací súd k skutkovým tvrdeniam žalobcu v odvolaní nasledovné. 54. Žalobca v odvolaní vytýkal, že okresný súd sa nevysporiadal a bližšie nezdôvodnil svoj záver v bodoch 26. a 31. napadnutého rozhodnutia. V odvolaní pritom odkázal na body 8. až 12 svojho podania zo dňa 05.01.2023 a namietal v súvislosti s vykonaním celého dokazovania, že okresný súd neuviedol ani ním zistený skutkový stav, pričom otázku dôkazného bremena nie je možné vykladať formalisticky a prepiato. V zásade namietal, že na základe protokolu zo dňa 18.01.2021, ktorý mal fakticky plniť funkciu prevozného protokolu a následného protokolu vykonaného odborne spôsobilou osobou - DEKRA Slovensko dňa 21.01.2021 v súvislosti s výpoveďami svedka J. a J., zohľadňujúc aj dĺžku užívania motorového vozidla žalobcu po dobu 4 rokov a 39 000 najazdených kilometrov a na druhej strane krátkeho úseku prevozu vozidla z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice po prevzatí vozidla dňa 18.01.2021, dostatočne žalobca preukázal svoje tvrdenie o existencii takého rozsahu poškodenia motorového vozidla žalovaným ku dňu 18.01.2021, ktoré obsahuje aj poškodenia uvedené v protokole zo dňa 21.01.2021. 55. Je pravdou, že napadnuté rozhodnutie sa nevenuje bližšie všetkými uvedenými dôkazmi jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. V tejto súvislosti je však potrebné prihliadnuť na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 43Cob/94/2022-163 zo dňa 24.11.2022 , ktoré sa zaoberalo otázkou dôkazného bremena. V pôvodnom rozhodnutí okresný súd založil zodpovednosť žalovaného za vznik škody tým, že ak svedkovia vylúčili možnosť vzniku poškodenia po 18.01.2021 (svedok J. a J.), potom táto škoda musela existovať už k 18.01.2022. Odvolací súd konštatoval, že k tomuto záveru pôvodne okresný súd dospel aj napriek tomu, že je v rozpore s rozsahom zistených poškodení podľa protokolu o odovzdaní vozidla zo dňa dňu 18.01.2021 podpísaného oboma zmluvnými stranami. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že samo o sebe všeobecné tvrdenie svedkov, že vylučujú vznik škody v rozsahu jej zistenia k 21.01.2021 po prevzatí vozidla dňa 18.01.2021 ešte neznamená, že rozsah týchto poškodení existoval ku dňu 18.01.2021 a že to bol žalovaný, ktorý užívaním motorového vozidla za tieto poškodenia zodpovedá podľa § 632 ods. 3 ObZ (bod 42. odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia). Už v tomto rozhodnutí (bod 43.) odvolací súd poukázal na to, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný preukázať svoje tvrdenie o vzniku škody ku dňu 18.01.2021 v rozsahu zistenom podľa protokolu zo dňa 21.01.2021. 56. Odvolací súd teda pripomína, že už v bode 43. zrušujúceho rozhodnutia uviedol: „Žalovaný v odvolaní správne poukazoval na dôkazné bremeno, ktoré v danom prípade zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný preukázať svoje tvrdenie o zodpovednosti žalovaného za vznik škody k okamihu prevzatia vozidla ku dňu 18.01.2021. Je to žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, že ku dňu 18.01.2021 bolo motorové vozidlo poškodené v rozsahu zistenom až následne na základe ohliadky vykonanej dňa 19.01.2021, t. j. potom, ako bolo deň predtým odovzdané žalovaným a potom ako bola s ním vykonaná jazda zamestnancom žalobcu, pričom v deň zistenia tejto vady na základe ohliadky konanej dňa 19.01.2021 žalovaný už neznášal nebezpečenstvo škody na vozidle, keď ho zmluvne dohodnutým spôsobom odovzdal 18.01.2021. Nie je to žalovaný, ktorý má preukazovať, že škoda na motorovom vozidle vznikla alebo mohla vzniknúť po dátume 18.01.2021, resp. že vozidlo nebolo k tomuto dňu poškodené, ale naopak v prípade sporných tvrdení je to žalobca, ktorý musí bez pochybností preukázať, že vozidlo bolo poškodené už v okamihu jeho odovzdania žalovaným dňa 18.01.2021, a to v rozsahu zistenom ku dňu 21.01.2021 na základe protokolu spoločnosti DEKRA. Okresný súd však vychádzal z predpokladu, že pokiaľ svedkovia vylúčili možnosť vzniku poškodenia vozidla po prevzatí dňa 18.01.2021, potom to automaticky znamená vznik zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného.“ 57. Znamená to, ako už bolo uvedené, že žalobca bol povinný preukázať rozsah poškodení existujúcich na motorovom vozidle ku dňu 18.01.2021, keď okamihom podpísania protokolu o prevzatí vozidla podľa čl. XI. ods. 1 a 5 VOPOL, ako správne uviedol okresný súd, došlo k prechodu nebezpečenstva škody na predmete nájmu zo žalovaného na žalobcu. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukazoval (odkazom na svoje vyjadrenie zo dňa 05.01.2023) na teóriu dôkazného bremena, odvolací súd opätovne pripomína, že na žalovanom nie je možné požadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, t. j., že k 18.01.2021 motorové vozidlo nebolo poškodené v rozsahu nad zistené vady k tomuto dňu a v protokole z tohto dňa. Žalovaný preukazoval svoje tvrdenie o rozsahu škody obsahom protokolu podpísaného ním a žalobcom dňa 18.01.2021. Žalovaný nemá ako preukázať, že iné poškodenie na tomto vozidle nebolo. Naopak je to žalobca, ktorý je povinný preukázať, že aj poškodenia v rozsahu nad ich zistenie v protokole zo dňa 18.01.2021 a definované v protokole zo dňa 21.01.2021 sú tie poškodenia, ktoré existovali v čase zániku zodpovednosti žalovaného za škodu, t. j. ku dňu podpísania protokolu a prevzatia vozidla dňa 18.01.2021. Už v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že pokiaľ založil okresný súd pôvodné rozhodnutie na konštatovaní, že svedkovia vylúčili možnosť vzniku poškodenia po dátume 18.01.2021, t. j. po prevzatí vozidla, jedná sa o skutkový predpoklad nezodpovedajúci protokolu podpísaného stranami sporu zo dňa 18.01.2021. Už v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že okresný súd nesprávne aplikoval dôkazné bremeno, ktoré je na strane žalobcu, keď na základe výpovedí svedkov, ktorí mali vylúčiť vznik poškodenia po jeho odovzdaní dňa 18.01.2021, vychádzal zo skutkového predpokladu, že dôsledkom takýchto výpovedí je existencia poškodenia už ku dňu 18.01.2021 v rozsahu zistenom dňa 21.01.2021. Teda na základe skutkového predpokladu a nie výsledku nepochybne preukázaného skutkového stavu, založil pôvodne okresný súd zodpovednosť žalovaného za vznik škody. Ako už bolo uvedené, žalovaného nezaťažuje dôkazné bremeno preukázať vznik škody po 18.01.2021, ani to, že vozidlo nebolo k tomuto dátumu poškodené (negatívna dôkazná teória). Žalobcu však zaťažuje dôkazné bremeno preukázať vznik poškodenia k okamihu odovzdania vozidla dňa 18.01.2021. Musí sa jednať o preukázanú skutočnosť a nie o predpoklad. Odvolací súd vytkol v zrušujúcom rozhodnutí, že okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, čím zaťažil konanie procesnou vadou, v dôsledku ktorej predčasne nesprávne rozhodol. Ďalej odvolací súd vytkol okresnému súdu, že sa nezaoberal obsahom protokolu zo dňa 18.01.2021 v súvislosti s čl. XI. bod 5 VOPOL, ktoré ustanovenia ani nepoužil. 58. Odvolací súd pripomína, že žalobca po zrušení pôvodne napadnutého rozhodnutia okresného súdu nepredložil žiadne nové dôkazy a skutočnosti týkajúce sa zmeny skutkového stavu a dôkazného bremena, a to ani v jeho podaní zo dňa 05.01.2023. Práve vo vzťahu k nesprávnej aplikácii v pôvodnom rozhodnutí okresného súdu o dôkaznom bremene žalobcu poukázal odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí na závery z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08-31, v zmysle ktorého vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Znamená to, že pokiaľ nie je unesené dôkazné bremeno tvrdenia o existencii poškodenia ku dňu 18.01.2021v rozsahu zistenom dňa 21.01.2021, táto skutočnosť má zásadný vplyv na posudzovanie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pretože ak nie je poškodenie v tomto rozsahu jednoznačne preukázané (nielen predpokladané ako do úvahy pripadajúca alternatíva), potom to má priamo vplyv aj na ďalší zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, a to absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. 59. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, odkazom na jeho vyjadrenie zo dňa 05.01.2023, o formalistickom ponímaní dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena nezohľadňujúcom dĺžku trvania nájomného vzťahu a užívania vozidla žalovaným po dobu 4 rokov a najazdení 39 000 km v pomere k jednému prevozu motorového vozidla z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice, je opäť postavené na skutkovom predpoklade pravdepodobnejšej alternatívy vzniku poškodenia dlhodobým užívaním oproti jednorazovému prevozu vozidla. Doba užívania motorového vozidla a rozsah najazdených km žalovaným je v nepomerne väčšom rozsahu, ako bol prevoz tohto vozidla z Banskej Štiavnice do Bystrice Bystrice po ukončení nájomného vzťahu. To však neznamená, že samotná táto skutočnosť, aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti (výpovede svedkov, protokol DEKRY z 21.01.2018), je dôkazom o tom, že poškodenia zistené následne v protokole dňa 21.01.2021 boli tými poškodeniami, ktoré existovali už dňa 18.01.2021 a za ktoré zodpovedá žalovaný, keď je to v rozpore s obsahom protokolu zo dňa 18.01.2021vypracovaného v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok podľa čl. XI. bod 1 a 5 VOPOL, ktorý bol podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. 60. Odvolací súd nepolemizuje ani s tvrdením žalobcu o odbornej spôsobilosti jeho zmluvného partnera DEKRA s.r.o., ktorý konštatoval pri ohliadke 19.01.2021 rozsah poškodení a ich povahu v inom rozsahu ako v protokole pri prevzatí vozidla dňa 18.01.2021. Táto skutočnosť však nie je dôkazom o protiprávnom konaní žalovaného, ale len deklaruje existujúci stav zistený po zániku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného po odovzdaní vozidla dňa 18.01.2021. Žalobca sa snažil preukázať, že vyššie uvedené výpovede svedkov, obidva protokoly, ako aj povaha a rozsah užívania vozidla preukazujú jeho tvrdenie o poškodení vozidla už ku dňu 18.01.2021, a to v rozsahu zistenom následne na základe ohliadky zo dňa 19.01.2021. Odvolací súd musí konštatovať, že síce je daný určitý predpoklad pravdepodobnosti tohto záveru, avšak nejedná sa o preukázanie tvrdení žalobcu, že tomu tak aj skutočne bolo. 61. Pokiaľ vytýkal žalobca súdu prvej inštancie arbitrárny prístup k hodnoteniu dôkazov, keď všetky dôkazy smerujú k jeho tvrdeniu o tom, že vozidlo bolo poškodené už ku dňu 18.01.2021, je to práve záver okresného súdu, ktorý zodpovedá vykonanému dokazovaniu a dohodnutým zmluvným podmienkam, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 62. V danej súvislosti je potrebné hodnotiť vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav na základe dohodnutých zmluvných podmienok. Okresný súd správne definoval zánik zmluvného vzťahu ku dňu 18.01.2021. Správne definoval spôsob ukončenia tohto vzťahu odovzdaním vozidla na základe písomného protokolu s uvedením všetkých vád, správne konštatoval, že týmto okamihom dochádza k prechodu nebezpečenstva škody na predmete leasingu zo žalovaného na žalobcu. 63. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že obvyklou praxou bolo po skončení leasingu prenechať vozidlo na kontrolu, ohodnotenie a zistenie poškodenia spoločnosti DEKRA, pričom žalovanému poskytol nadštandardnú službu pre VIP klienta, že toto vozidlo do priestorov DEKRY nemusí žalovaný odviezť, avšak prevezme ho od žalovaného zástupca žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ sa nechce žalobca vystaviť dôkaznej núdzi, mal tomuto spôsobu ukončenia nájomného vzťahu a úprave prechodu zodpovednosti za škodu prispôsobiť zmluvné podmienky. Žalobca tak však neurobil. Tým, že podpísal zamestnanec žalobcu protokol o prevzatí vozidla dňa 18.01.2021, ktorým dňom došlo k prechodu nebezpečenstva škody na žalobcu, avšak odborné posúdenie rozsahu poškodenia a jeho ohodnotenie bolo posunuté na deň nasledujúci po dni prechodu nebezpečenstva za škodu na predmete leasingu zo žalovaného na žalobcu, je to žalobca, ktorý sa vystavuje riziku dôkaznej núdze, že nebude vedieť preukázať svoje tvrdenie, že v okamihu prechodu nebezpečenstva za škodu zo žalovaného toto vozidlo bolo poškodené práve v rozsahu a podľa povahy poškodenia tak, ako je to definované v protokole zo dňa 21.01.2021. Práve vzniknutá situácia preukazuje dôkaznú núdzu a nedostatočné prispôsobenie zmluvných podmienok zo strany žalobcu, ktorý pri nadštandardnej službe odvozu vozidla po skončení leasingu tomuto spôsobu ukončenia vzťahu neprispôsobil svoje zmluvné podmienky. Táto situácia však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Okresný súd preto postupoval správne, keď dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, a to preukázania rozsahu poškodení motorového vozidla v rozsahu nad zistené vady v protokole zo dňa 18.01.2021 (okrem ľavých zadných dverí a pravých zadných dverí), teda v rozsahu podľa protokolu zo dňa 21.01.2021. Rozsah poškodení z obidvoch protokolov sa kryje len v rozsahu poškodení - škrabance ľavých zadných a pravých zadných dverí. 64. Pokiaľ žalobca v odvolaní (odkazom na svoje vyjadrenie zo dňa 05.01.2023) poukazoval na povahu protokolu zo dňa 18.01.2021, ktorý mal mať povahu tzv. laického posúdenia a fakticky sa malo jednať o transportný doklad, toto tvrdenie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Vyššie uvedený protokol zo dňa 18.01.2021 je jednoznačne protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla, ako to predpokladá článok XI. bod 1 a 5 VOPOL, čomu zodpovedá aj jeho názov a obsah. Zbavenie sa zodpovednosti za škodu v zmysle článku XI. bod 1 VOPOL je viazané na riadne odovzdanie a prevzatie vozidla, ktoré sa považuje za vrátené podpísaním protokolu podľa čl. XI. bod 5 VOPOL. Práve protokol zo dňa 18.01.2021 podpísaný zmluvnými stranami je dokladom o vrátení vozidla s účinkami prechodu nebezpečenstva za škodu. 65. Na základe vyššie uvedeného je preto irelevantné zaoberanie sa tvrdením, či vozidlo mohlo alebo nemohlo byť poškodené prevozom na trase Banská Štiavnica - Banská Bystrica. Relevantné na posúdenie nároku žalobcu je to, či žalobca preukázal, že vozidlo ku dňu 18.01.2021 pri jeho odovzdaní žalovaným pre zamestnanca žalobcu malo ten rozsah poškodení, ktorý bol uvedený v protokole zo dňa 21.01.2021, čo žalobca vzhľadom na nedostatočnú úpravu zmluvných podmienok, nebol schopný preukázať. Konštatovanie, či mohlo alebo nemohlo dôjsť k poškodeniu na trase Banská Štiavnica a Banská Bystrica je len dohadom a skutkovým predpokladom. 66. Na výhrady žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia a hodnotenia dôkazov, odvolací súd preto neprihliadol. 67. V odvolaní ďalej žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že prijaté závery o nepreukázaní porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti sa nemôžu týkať tej časti nároku, v ktorej žalovaný v protokole zo dňa 18.01.2021 uznal poškodenie vozidla. Vytýkal okresnému súdu aj to, že neodpovedal na otázku právneho posúdenia škody „porovnaním ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení...“. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil. 68. Súd prvej inštancie síce stručne, ale jednoznačne v bode 29. a 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia posúdil podľa čl. XI. bod 4 VOPOL osobitne dojednané podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, podľa ktorých škody na vozidle bol žalobca ako prenajímateľ oprávnený na náklady žalovaného opraviť a všetky takto vzniknuté náklady v súvislosti s opravou, bol prenajímateľ nájomcovi oprávnený vyúčtovať v záverečnom finančnom vyúčtovaní. Okresný súd konštatoval, vychádzajúc z takto dojednaného spôsobu uplatnenia nároku na náhradu škody a z nesporného zistenia, že žalobca neopravil motorové vozidlo, že faktúra na základe ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody, je len hypotetickým dokladom, ktorý podľa článku XI. bod 4 VOPOL žalobcu neoprávňuje na uplatnenie takéhoto nároku na náhradu škody. Preto dospel k záveru o nepreukázaní vzniku škody. Odvolací súd musí konštatovať, že žalobca v odvolaní voči takto uvedenému záveru neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody. 69. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že závery okresného súdu o nepreukázaní vzniku škody sa nemôžu uplatniť na tú časť nároku, v ktorej žalovaný uznal poškodenie v rozsahu zo dňa 18.01.2021, nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, pretože aj na túto otázku (hoci stručne, ale jednoznačne) okresný súd odpovedal, keď uviedol, že v žiadnej časti žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody tento nepostupoval podľa článku XI. bod 4 VOPOL, t. j. ani v tej časti (poškodenie ľavých zadných a pravých zadných dverí), ktoré je konštatované ako v protokole zo dňa 18.01.2021, tak aj v protokole zo dňa 21.01.2021. Z vyššie uvedeného záveru okresného súdu v bode 29. a 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ žalobca nepostupoval podľa dohodnutých podmienok pri uplatnení nároku na náhradu škody, t. j. poškodené vozidlo nedal opraviť, pričom len vzniknuté náklady za opravu mohol účtovať na ťarchu žalovaného, potom dal žalobcovi odpoveď, prečo nepriznal nárok v žiadnej uplatnenej časti. Z odvolania žalobcu nevyplýva konkrétny odvolací dôvod a ani namietnutie záverov uvedených v bode 29. a 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých okresný súd uviedol, že v žiadnej časti nemal preukázaný vznik nároku na náhradu škody, keďže neboli splnené dohodnuté podmienky uplatnenia tohto nároku (absencia opravy). 70. Odvolací súd sa môže len domnievať, že žalobca v odvolaní zrejme mienil poukázať na skutočnosť, že v zmysle zaužívanej judikatúry za skutočnú škodu sa považuje aj ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu, spočívajúca v hodnote, ktorú by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu poškodenej veci do predchádzajúceho stavu (R III/1967, R 55/1971, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/586/2001, R 25/1990 a ďalšie). Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval v rozpore so zaužívanou judikatúrou, podľa ktorej za škodu je možné považovať aj náklady nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom okolnosť, či k oprave poškodenej veci došlo alebo nedošlo, je irelevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcom uvedená judikatúra v jeho predchádzajúcich podaniach sa týka nárokov na náhradu škody pri aplikácii § 442 Občianskeho zákonníka (OZ). Jednalo sa o judikatúru v stave, keď právny poriadok nepoznal úpravu Obchodného zákonníka. 71. Nad rámec odvolacích dôvodov, keďže žalobca ich riadne nešpecifikoval, však odvolací súd musí uviesť, že úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku upravená pre obchodnoprávne vzťahy (tak ako je to medzi stranami sporu) komplexne. Aj keď je všeobecná základná úprava náhrady škody upravená v Občianskom zákonníku ako základnom predpise súkromného práva, pre oblasť obchodnozáväzkových vzťahov platí úprava v § 373 a nasl. ObZ, vrátane úpravy rozsahu náhrady škody v zmysle § 379 ObZ. Už v bode 50. zrušujúceho rozhodnutia sp. zn. 43Cob/94/2022-163 odvolací súd poukázal na to, že ustanovenia upravujúce náhradu škody podľa § 373 a nasl. ObZ, okrem § 376, § 389, § 384, § 386 sú dispozitívne, t. j. v obchodnozáväzkových vzťahoch nie je vylúčené, aby rozsah, predpoklady a spôsob určenia výšky škody bol dohodnutý zmluvnými stranami (viď napr. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1371). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd postupoval práve podľa osobitne dohodnutých podmienok upravených medzi stranami sporu pri úprave spôsobu, predpokladov a rozsahu náhrady škody v prípade poškodenia predmetu leasingu po jeho odovzdaní. Ak si zmluvné strany v článku XI. bod 4 VOPOL dohodli, že škody na predmetu leasingu je žalobca ako prenajímateľ oprávnený opraviť na náklady nájomcu a len takto vzniknuté náklady v súvislosti s opravou je oprávnený ich vyúčtovať žalovanému, potom okresný súd postupoval správne, keď konštatoval, že žiadna oprava poškodeného motorového vozidla žalobcom realizovaná nebola a preto nevzniklo oprávnenie za dohodnutých zmluvných podmienok zo strany žalobcu účtovať na ťarchu žalovaného náklady súvisiace s opravou. Uvedenému zodpovedá znenie čl. XI. bod 4 posledná veta VOPOL, v ktorej je jednoznačne uvedené, že všetky vzniknuté náklady súvisiace s opravou je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať v záverečnom vyúčtovaní. Znamená to nie hypotetické náklady určené na základe rozpočtu a predpokladu, ale náklady reálne vzniknuté v súvislosti s opravou. Jedná sa o dohodnutie zmluvných podmienok vo všeobecných obchodných podmienkach operatívneho leasingu vypracovaného žalobcom, a teda zaväzujúce samotného žalobcu. Ak nebolo v konaní sporné, že žalobca motorové vozidlo neopravil, t. j. nepreukázal „vzniknuté náklady súvisiace s opravou“, potom okresný súd postupoval správne, keď nemal preukázaný vznik škody na základe dohodnutého spôsobu jej uplatnenia podľa článku XI. bod 4 VOPOL. Odvolací súd však zdôrazňuje, že voči tomuto záveru žalobca v odvolaní neuviedol žiadne výhrady a námietky. 72. Pokiaľ sa preto okresný súd nezaoberal definíciou skutočnej škody, ako ju uviedol žalobca v podaní zo dňa 05.01.2023, takýto postup mu nie je možné vyčítať, pretože vychádzal zo zmluvne dohodnutého predpokladu a spôsobu uplatnenia škody podľa čl. XI. bod 4 VOPOL. 73. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu aj nesprávne právne posúdenie veci, čo odôvodnil tým, že okresný súd z dôvodu nesprávnych skutkových zistení nesprávne a nevhodne aplikoval ust. § 373 a nasl., § 632 ods. 3 ObZ. Nesprávnosť právneho hodnotenia odôvodnil fakticky nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, s čím sa však odvolací súd nestotožnil a preto ani výhrady o nesprávnom právnom posúdení nepovažoval za dôvodné, keďže okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 373 a nasl. ObZ s prihliadnutím na dohodnuté zmluvné podmienky v súlade s vykonaním dokazovaním. Ak žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd rezignoval na rozhodovaciu prax v právnej otázke skutočnej škody (hoci tu túto argumentáciu v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval), ako už bolo uvedené vyššie, táto námietka je irelevantná. 74. Na základe vyššie uvedeného dospel preto odvolací súd k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania základných atribútov náhrady škody, t. j. porušenie právnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. 75. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj voči výroku o náhrade trov konania. Pretože okresný súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol, je napadnuté rozhodnutie správne aj v druhej výrokovej vete, ktorou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania ako aj trov pôvodného odvolacieho konania, vychádzajúc a zohľadňujúc zásadu úspechu žalovaného v spore podľa § 255 ods. 1 CSP. 76. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP. 77. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi a odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovu v rozsahu 100 %. 78. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).