Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 34Cb/2/1995 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6095899835 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6095899835.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Lesy Českej republiky, š. p., so sídlom Přemyslova 1106, Hradec Králové, IČ: 42 196 451, Česká republika proti odporcovi Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, Slovenská republika, o zaplatenie 3.517.273,- Kč s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 43.334,50 Kč spolu s 3% úrokom z omeškania od 01.01.1995 do zaplatenia.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 3.517.273,- Kč spolu s 3% úrokom z omeškania od 01.01.1995 titulom náhrady škody podľa ust. § 10 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, ktorú odporca spôsobil exhaláciami na lesných porastoch v celej Českej republike. Uviedol, že v období od 01.01.1991 do 31.01.1992 vznikali škody na lesných porastoch navrhovateľa následkom činnosti organizácií, medzi ktoré patril aj odporca. V celej Českej republike v tomto období dosiahli škody 19.386.470,- Kč. V roku 1993 sa navrhovateľ na základe objektívnej rozptylovej štúdie, ktorá podľa úletov SO2 a ďalších meteorologických údajov stanovila podiel jednotlivých exhalujúcich organizácií na škode. V priebehu roku 1994 vyúčtoval odporcovi jeho podiel na vzniknutej škode a predložil mu nasledovné doklady: - prehľad náhrad škôd spôsobených exhaláciami za obdobie od 01.01.1991 do 31.01.1992, - stanovenie podielov zdroja znečisťovania ovzdušia na emisnom zaťažení lesných porastov a pôd vo vyhodnotenom období, vrátane rozpisu uplatnenia náhrad škôd, - metodika spracovania rozptylovej štúdie, ktorá bola jednotná pre územie severnej Moravy a aj pre celú Českú republiku.
Odporca mal teda možnosť overiť si oprávnenosť výpočtov, nahliadnuť a preštudovať si podrobne podkladové materiály, prvotné doklady a uplatniť svoje pripomienky a námietky. Navrhovateľ vykonával vysvetlenia na preukazovanie týchto skutočností jednotlivým exhalujúcim organizáciám v samostatne dohodnutých termínoch. Napriek uvedeným skutočnostiam odporca odmietol uhradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody.
Odporca sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 05.06.1996. Uviedol, že uplatnená škoda za obdobie od 01.01.1991 do 31.01.1992 nie je podložená žiadnym znaleckým dokazovaním na základe skutočného stavu lesných porastov. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva iba na rozptylovú štúdiu emisií a metodiku
výpočtu, nepreukazuje tým výšku škody a zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu. Prevádzka jeho odštepného závodu Elektráreň Nováky je natoľko vzdialená od záujmových území a navyše s takými poveternostnými podmienkami nemôže ovplyvňovať lesné porasty lesov Českej republiky tak, ako to navrhovateľ pripisuje na základe teoretického a matematického modelu. V uvedenom období odštepný závod odporcu vykonával rozsiahle rekonštrukcie svojich zdrojov, v dôsledku čoho bola minimalizovaná spotreba paliva v poklese až o 1.mil. ton uhlia a vykonané modernizácie sledovali zníženie emisií všetkých rozhodujúcich škodlivín. Ďalej uviedol, že viac ako vplyv odštepného závodu pôsobia na lesné porasty miestne zdroje a diaľkový prenos emisií z väčších zdrojov znečisťovania. Z písomných dokladov a z dostupných materiálov nie je možné zo strany odporcu posúdiť lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody. Vzniesol námietku premlčania, poprel právny nárok navrhovateľa a žiadal návrh zamietnuť.
V priebehu konania účastníci navrhli mimosúdne vysporiadanie sporu, ale dohodu o mimosúdnom vysporiadaní neuzavreli.
V konaní predložil znalecký posudok zo dňa 16.12.1993, vypracovaný znalcom P.. Y.. C.. R. U., N.. a konzultantom E.. P. B. za účelom stanovenia podielov zdrojov emisií na znečistení ovzdušia CO2 a tým i na škode vzniknutej v lesnom hospodárstve za obdobie od 01.01.1991 do 31.01.1992. Predložil aj znalecký posudok č. 1/2001, vypracovaný znalcom P.. C.. R. P., Y.., K., ktorý bol vypracovaný v konaní pod sp. zn. 28Cb 178/93-Km a 49Cb 2/95-Km-67.
Súd sa s týmito znaleckými posudkami oboznámil.
Za účelom objasnenia sporných okolností týkajúcich sa jednak výšky škody spôsobenej emisiami na lesných porastoch navrhovateľa, ako aj podielu odporcu na tejto škode, súd uznesením č. k. 34Cb 2/95-Sn-103 zo dňa 16.12.2005 ustanovil za znalca z odboru čistoty ovzdušia a ochrany životného prostredia P.. C.. L. M., P.., L. X, O., zapísaného do zoznamu znalcov na Krajskom súde v Nitre. Súd uložil znalcovi, aby zodpovedal na tieto otázky: 1. Určiť celkovú výšku škody spôsobenú emisiami na lesných porastoch za rok 1991. 2. Určiť príčinu vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a emisiami. 3. Určiť, aká metodika bola použitá pri výpočte škody a aké cenníky dreva boli použité. 4. Určiť podiel zodpovednosti odporcu za škody vzniknuté na lesných porastoch a produkcii dreva za obdobie roku 1991. 5. Aké druhy škôd navrhovateľ vyčíslil. 6. Akým spôsobom je zabezpečené emisné meranie v spornej oblasti. 7. Akými metódami bol stanovený stupeň poškodenia jednotlivých stromov (druhov) emisiami. 8. Ako a kým je zabezpečené emisné meranie v spornej oblasti. 9. Čo sa zaradí do emisnej ťažby. 10. Ako sú zohľadnené klimatické vplyvy na prírastku (resp. na neprípustku) drevín, keď sú všeobecne známe celosvetové klimatické zmeny - zvyšujúce sa primerané teploty, klesajúce zrážky, nevyrovnané množstvá zrážok počas roka, kalamity a pod.
Súdny znalec P.. C.. L. M., P.. predložil znalecký posudok č. 5/2006 zo dňa 07.04.2006. V posudku uviedol, že základom pre vyčíslenie škody je pravdepodobne rozptylová štúdia a ako už viackrát pripomenul, pre tak veľké územie nemôže mať všeobecnú platnosť, a to pri zohľadnení aj tých najprísnejších meteorologických, orografických a ďalších kritérií. Uviedol, že celková metodika postupu výpočtu je neštandartná a pre nezávislý názor podopretý presnou argumentáciou ohľadne vyčíslenia škody je skutočne potrebný iný a presný podkladový materiál. Uviedol, že po podrobnom preskúmaní listinných dokladov predložených v spise nemôže objektívne využiť priložené podklady pre nové výpočty, pretože má vážne pochybnosti o tom, že novovyčíslená škoda vypočítaná na základe nepresnej, nepodloženej, nekontrolovateľnej evidencie nemôže spor vyriešiť. Uviedol konkrétne dôvody, ktoré mu nedovoľujú splniť požiadavku krajského súdu v zmysle ustanovenia o stanovení znalca. Znalecký posudok nepredložil, keďže nemohol byť podopretý nespornými dôkazmi, podľa ktorých by mohol situáciu objektívne zhodnotiť.
Krajský súd uznesením č. k. 26Cb 4/92-Pr-94 zo dňa 20.06.2005 spojil na spoločné konanie vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb 4/92 a vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 34Cb 2/95 za účelom nariadenia spoločného znaleckého dokazovania. Národné lesnícke centrum - znalecký ústav, odbor Lesníctvo, Zvolen zaslal súdu znalecký posudok č. 151/2007 zo dňa 20.12.2007, ktorý vypracoval P.. C.. U. B., N.., ako zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom určenia celkovej výšky škody spôsobenej emisiami na lesných porastoch na území podniku Lesy Českej republiky, š. p. v rokoch 1989 a 1991 a zhodnotenia podielu zdrojov Martinská teplárenská, a.s., Martin a Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava na celkovej výške škody. Znalecký ústav vyčíslil
celkovú škodu 26.105.094,- Kč a určil podiel na škode pre spoločnosť Martinská teplárenská, a.s., Martin v sume 26.063.381,- Kč a pre Slovenské elektrárne, a.s., elektráreň Nováky v sume 6.041.713,- Kč.
Navrhovateľ s obsahom a so záverom znaleckého posudku súhlasil.
Odporca namietal predložený znalecký posudok. Namietal matematický podiel použitý v znaleckom posudku, ktorý je nepoužiteľný pre vyčíslenie škôd na danom území. Ani na jednej z lesných správ neexistujú priame merania znečistenia ovzdušia, tzn. že všetky číselné údaje uvedené v znaleckom posudku vychádzajú výlučne z použitého matematického modelu, a teda neexistuje žiadny priamy dôkaz o uvedených hodnotách znečistenia ovzdušia. Použitý model zabezpečuje vysokú mieru presnosti do vzdialenosti najviac 30 až 40 km a všetky vzdialenosti nad touto hranicou sú už zaťažené chybami výpočtu, ktoré sa môžu pohybovať do 3%, resp. až do 5%. Preto použitý matematický model je pre takéto vzdialenosti prakticky nepoužiteľný. Znalecký posudok odmietol z dôvodu množstva odborných nepresností a nesprávností.
Vzhľadom na stanovisko odporcu k znaleckému posudku č. 151/2007, súd uznesením č. k. 34Cb/2/1995-211 zo dňa 26.08.2010 uložil znaleckému ústavu Národné lesnícke centrum, so sídlom Zvolen doplniť znalecký posudok č. 151/2007. Znalecký ústav mal najmä kvalifikovať škodu spôsobenú odporcom emisiami na lesných porastoch v Českej republike za obdobie od 01.01.1992 do 31.01.1992, spracovať podmienky rozptylu znečisťujúcich látok v období od 01.01.1992 do 31.01.1992 a popísať emisie a emisnú situáciu. Znalecký ústav predložil doplňujúci znalecký posudok č. 26/2011, vypracovaný dňa 11.03.2011.
Podľa záverov znalca v doplňujúcom znaleckom posudku, škoda spôsobená emisiami Stredoslovenských elektrární, a.s., Bratislava na lesných porastoch lesných správ Veľké Karlovice a Vsetín v Českej republike, za obdobie od 01.01.1992 do 31.01.1992 predstavuje 2.086,- Kč.
K doplňujúcemu znaleckému posudku odporca zaslal stanovisko a odkázal na jeho pripomienky k znaleckému posudku č. 151/2007 zo dňa 28.01.2008. Doplnil, že vyčíslenie škody v znaleckom posudku č. 151/2007 obsahuje po matematickej stránke nesprávny výpočet. Poukazuje pritom na prehľad uvedený v tabuľke na strane 22, kde je vyčíslená celková škoda pre rok 1991, ktorá vznikla navrhovateľovi na lesných správach Veľké Karlovice a Vsetín vo výške 995.527,- Kč a percentuálny podiel odporcu na celkovej škode je vyčíslený na sumu 4.124.850,- Kč. Vyjadrenie percentuálneho podielu v sume sa počíta tak, že celková škoda sa vydelí 100 a vynásobí percentuálnym podielom v percentách. Uviedol, akým spôsobom sa na základe percentuálneho podielu určí podiel odporcu na škode. K doplňujúcemu znaleckému posudku namietal, že znalec nemá k dispozícii hodnoverné podklady konkrétnych emisných meraní zo spornej oblasti a môže tak použiť len podklady matematického modelovania rozptylu znečisťujúcich látok, pričom sám znalec vie, že matematický model neodráža a ani nemôže odrážať všetky skutočnosti v danej oblasti a situácie. Namietal stanovisko znalca na strane 5 posudku, kde je vyčíslený podiel znečistenia odporcu pre rok 1992 pre lesné správy Veľké Karlovice a Vsetín. Znovu zdôraznil, že matematický model použitý v znaleckom posudku je nepoužiteľný pre vyčíslenie škôd na danom území. Ani na jednej z lesných správ neexistujú priame merania znečistenia ovzdušia, a to znamená, že všetky vyčíslená údaje uvedené v doplňujúcom znaleckom posudku vychádzajú výlučne z použitého matematického modelu. Zdôraznil, že znalecký posudok č. 151/2007 pre jeho chyby v počítaní a predložený doplňujúci znalecký posudok č. 26/2011 je pre odporcu neakceptovateľný. Je toho názoru, že dožiadaný znalec mal odmietnuť vypracovať znalecký posudok, pretože použitím matematického modelu bez priamej dôkaznej situácie nie je možné bez zaťaženia chybami znalecký posudok vypracovať. Namietal, že nebol dostatočne preukázaný vznik škody, príčinná súvislosť medzi indíciami a vznikom škody, ani rozsah a rovnako prípadná miera zavinenia odporcu. Uviedol, že ak by súd mal za preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi emisiami produkovanými odporcom a vzniknutou škodu, nesúhlasí s nárokom navrhovateľa v uplatnenej výške, pretože po odstránení chyby v počítaní zo znaleckého posudku č. 151/2007 a podľa doplnenia k znaleckému posudku č. 26/2011 je výška škody pripadajúca na odporcu určená v sume 62.503,50 Kč. V takom prípade navrhuje, aby súd návrhu navrhovateľa vyhovel len v tejto nespornej časti bez náhrady trov konania vzniknutých navrhovateľovi v súvislosti s týmto súdnym konaním.
K doplnenému znaleckému posudku č. 26/2011 sa vyjadril navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.04.2012 a namietal model použitý znalcom, keďže znalec vypočítal škodu, ktorá vznikla len do vzdialenosti 60 - 80 km od emisného zdroja a nezohľadňuje škodu, ktorá vznikla na celom území ČR.
Podľa § 763 ods. 1, druhá veta Obchodného zákonníka, právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzatvorených predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Vzhľadom na citované ustanovenie súd pri aplikácii hmotného práva vychádzal z príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka.
Podľa § 145a ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, organizácia zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inej organizácii svojou prevádzkou.
Podľa § 145a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkou organizácie, ak je spôsobená a) hospodárskou činnosťou organizácie, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky organizácie na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác alebo činností, ktorými je spôsobená inej organizácii škoda na nehnuteľnosti alebo sa jej podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Podľa § 145a ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, za škodu spôsobenú prevádzkou sa považuje aj poškodenie zložiek životného prostredia, najmä znečistenie ovzdušia, strata alebo znehodnotenie vody alebo poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, a to vrátane porastov a poškodenie alebo zničenie chránených území a chránených druhov rastlín a živočíchov.
Podľa § 145a ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou sa organizácia zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou alebo náhodou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodenej organizácie.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou organizácie v zmysle § 145a Hospodárskeho zákonníka, spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za výsledok. Takáto zodpovednosť vyplýva z dôsledkov konania, ktorá organizácia uskutočňuje v rámci svojho predmetu činnosti. Pre vznik takejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Jej základným predpokladom je okolnosť, že medzi spôsobením škody prevádzkou organizácie a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, t. j. že je daný priamy vzťah medzi činnosťou a škodou.
Medzi činnosťou odporcu a škodou na lesných porastoch navrhovateľa existuje priamy vzťah predpokladaný v ust. § 145a Hospodárskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd neskúmal otázku zavinenia zo strany odporcu, ale sústredil sa len na otázku výšky škody spôsobenej emisiami na lesných porastoch navrhovateľa na území Českej republiky za obdobie od 01.01.1991 do 31.01.1992 a na otázku podielu odporcu na tejto škode.
Vzhľadom na to, že v konaní odporca namietal výšku škody a aj stanovenie jeho podielu zodpovednosti na tejto škode, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Pri posúdení oprávnenosti výšky navrhovateľovho nároku súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 151/2007, ktorý vypracoval znalecký ústav Národné lesnícke centrum, odbor Lesníctvo, so sídlom vo Zvolene a z doplňujúceho znaleckého posudku č. 26/2011, vypracovaného uvedeným znaleckým ústavom. Pri určení podielu odporcu na vzniknutej škode navrhovateľovi emisiami na lesných porastoch vychádzal aj zo stanoviska odporcu k znaleckému posudku č. 26/2011 zo dňa 12.04.2011. Na základe pripomienok odporcu súd zohľadnil chyby v počítaní v znaleckom posudku č. 151/2007, ktoré sa týkajú výpočtu podielu odporcu na škode podľa stanoveného percentuálneho podielu. Vychádzal aj zo skutočnosti, že navrhovateľ neuplatnil žiadne námietky ohľadne chyby v počítaní pri určení podielu odporcu na škode podľa stanoveného percentuálneho podielu.
Po zhodnotení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je oprávnený len čo do výšky 43.334,50, a preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo zvyšku návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol.
Súd bol toho názoru, že znalecký ústav Národné lesnícke centrum, Zvolen určil výšku škody a podiel odporcu na škode podľa dostupných podkladov, ktoré mu poskytol navrhovateľ, podľa pokynov pre výpočet náhrad za poškodzovanie lesov, Věstník Ministerstva lesného hospodárstva a drevospracujúceho přemyslu ČR, ročník 1990, čiastka 1-2, ročník 1986, čiastka 13, ročník 1989, čiastka 2, podľa rozptylovej štúdie za rok 1992, podľa údajov z monitoringu, vychádzal aj zo znaleckých posudkov č. 1/2001, ktorý vypracoval P.. C.. R. P., Y.., zo znaleckého posudku P.. Y.. C.. E. U., N.. a E.. P. B., preto nepostupoval podľa § 136 O.s.p. a neurčil výšku škody podľa svojej úvahy.
Navrhovateľovi súd priznal aj právo na zaplatenie 3% úroku z omeškania od 01.01.1995 do zaplatenia, vzhľadom na to, že odporca tento uplatnený nárok nepopieral vzhľadom na jeho omeškanie so splnením záväzku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave do 15 dní od doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.