Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307210751 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307210751.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: P.. D. B., bytom O. XX, B., zastúpenej JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Bratislava, Klincova 35, proti odporcovi: Q. F. B., Q.. Q. J..H.., IČO: XX XXX XXX, K. X, B., zastúpeného JUDr. Marekom Horníkom, advokátom, Bratislava, Jesenského 2, o zaplatenie 331,94 euro ( 10.000,- Sk) s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2011, č.k. 21 C/181/2007-198, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX euro, k rukám P.. F. O., advokáta so sídlom v Bratislave, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky doručený konajúcemu súdu dňa 11.6.2007, v ktorom sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu XX.XXX,- Sk s 8,5% úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku odstúpenia od zmluvy v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ Obč. zák.. O trovách konania rozhodol s použitím § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní neúspešnej navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro k rukám právneho zástupcu odporcu P.. F. O., advokáta v B., P. X a náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro k rukám P.. X. P., so sídlom v B., L. XX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods.1,3,4, § 48 ods. 1,2, § 59 ods.1 písm. a/, § 498, § 457, § 451 ods.1, § 37 ods.2, § 517 ods.1, § 575 ods.1,2, § 591, § 580, § 519, § 420 ods.1, § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka a tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 27.11.2006 uzavretá Kúpna zmluva č. M. XXXXX, na základe ktorej navrhovateľka odkúpila od odporcu motorové vozidlo G. X.X XXXPS F. L. Z. C. za kúpnu cenu XXX.XXX,- Sk s dohodnutým predbežným termínom dodania vozidla - 6.12.2006. Navrhovateľka v písomnom vyhotovení Kúpnej zmluvy vystupovala a súčasne bola označená ako fyzická osoba - podnikateľ s tým, že sama poskytla odporcovi údaje IČO, DIČ s označením sídla jej notárskeho úradu. Obsah Kúpnej zmluvy, ako i požadované podstatné vlastnosti predmetu zmluvy si vymienila samotná navrhovateľka, čím teda sama ovplyvnila obsah zmluvy. Navrhovateľka dňa 30.11.2006 uhradila odporcovi zálohu kúpnej ceny XX.XXX,- Sk a následne dňa 6.12.2006 bez uvedenia dôvodu od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila. Dňa 28.12.2006 si u inej obchodnej spoločnosti F. Q.. Q. J..H.. zakúpila iné motorové vozidlo H. T., v ktorom právnom vzťahu vystupovala ako notárka označená IČO, DIČ. Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaného dokazovania ustálil, že predmetné motorové vozidlo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2006 od odporcu zakupovala navrhovateľka ako notárka v postavení fyzická osoba - podnikateľ v zmysle osobitného zákona ( t.zn. ako osoba konajúca v rámci inej podnikateľskej činnosti v zmysle osobitného zákona ) čo znamená, že ju pri tomto právnom úkone nemožno považovať za spotrebiteľa. V súvislosti s odvodzovaním platnosti odstúpenia z 6.12.2006 od predmetnej kúpnej zmluvy ako spotrebiteľa bez uvedenia dôvodu v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/, § 52 a nasl. Obč. zákonníka konštatoval, že § 59 ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka sa vzťahuje výlučne na úpravu vzťahov sprostredkovateľských zmlúv o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, neupravuje však všeobecnú možnosť odstúpenia od sprostredkovateľských zmlúv. Pokiaľ ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26.10.1994, o ktorú navrhovateľka taktiež opierala svoj nárok na bezdôvodné odstúpenie od zmluvy, táto sa podľa názoru súdu prvého stupňa týka výlučne kúpy práva na sezónne užívanie nehnuteľností. Na základe uvedeného potom konštatoval, že navrhovateľka nemala právo na odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu a z tohto dôvodu nedošlo k zániku kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej preukázané, že odporca dňa 31.1.2007 motorové vozidlo tvoriace predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2006 odpredal tretej osobe a následne po vzájomnej korešpondencii medzi účastníkmi konania, po vyzývaní navrhovateľky na prevzatie si vozidla, dňa 16.3.2007 odstúpil od Kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania navrhovateľky s prevzatím vozidla. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky o neplatnosti, resp. zániku platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2007 z dôvodu nemožnosti plnenia vyvodil, že navrhovateľka si pri uzatváraní Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2006 vymienila ako predmet kúpy motorové vozidlo určitej značky, triedy, farby, avšak nie konkrétneho výrobného čísla. Z tohto dôvodu mal preukázané, že odporca bol pripravený kedykoľvek po uzavretí zmluvy, príp. po 6.12.2006 plniť navrhovateľke v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2006 a dohodnutý predmet zmluvy - motorové vozidlo dohodnutým vlastnosťami navrhovateľke odovzdať, na čo ju viackrát vyzýval a čo navrhovateľka odmietala. Skutočnosť, že motorové vozidlo s presne označením VIN v Kúpnej zmluve odporca v januári 2007 odpredal tretej osobe, nespochybňuje pripravenosť a možnosť odporcu plniť v zmysle zmluvy a navrhovateľke odovzdať motorové vozidlo s dohodnutými podstatnými vlastnosťami. Vychádzajúc z uvedeného potom mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľka aj napriek poslednej výzve odporcu zo dňa 2.3.2007 na prevzatie zakúpeného vozidla G. G. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2006, si vozidlo v stanovenej lehote neprevzala, zbytok kúpnej ceny odporcovi nezaplatila, čím sa dostala do omeškania v súlade s § 519 Obč. zák., z dôvodu ktorého odporca v súlade s § 48 ods. 1,2 Obč. zák. listom zo dňa 16.3.2007 odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy. V dôsledku odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy došlo k jej zrušeniu s tým, že v zmysle § 457 Obč. zák. vznikla účastníkom povinnosť vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali. Navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala od odporcu vrátenia sumy XX.XXX,- Sk ako poskytnutej zálohy kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2006. Odporca si však listom zo dňa 9.8.2007 uplatnil voči navrhovateľke a jej nároku na vrátenie sumy XX.XXX,- Sk v súlade s § 580 Obč. zák. započítanie jeho nároku voči nej na zaplatenie sumy XX.XXX,- Sk ako časti ušlého zisku vzniknutého v dôsledku rozdielu kúpnej ceny vozidla dohodnutej s navrhovateľkou v Kúpnej zmluve zo dňa 27.11.2006 a kúpnou cenou, za ktorú odpredal v januári 2007 predmetné motorové vozidlo tretej osobe s tým, že započítanie urobil odporca len do výšky ňou uplatneného nároku. V dôsledku platného započítania vzájomných pohľadávok vykonaného odporcom listom zo dňa 9.8.2007 do výšky nároku navrhovateľky, preto podľa súdu prvého stupňa v súlade s § 580 Obč. zák. zanikli vzájomné pohľadávky oboch účastníkov a nárok navrhovateľky uplatnený v konaní je v zmysle § 580; § 452 ods. 1,2; § 517 Obč. zákonníka nedôvodný. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že s odporcom uzavrela Kúpnu zmluvu zo dňa 27.11.2006 z dôvodu zaobstarania si motorového vozidla za účelom realizovania činností, ktoré nie je možné považovať za obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť a uspokojovanie osobných - súkromných potrieb. Nepoprela, že čiastočne chcela vozidlo využívať aj na dopravu v súvislosti s výkonom činnosti notárky, avšak chcela ho najmä využívať na prepravu z domova do svojho notárskeho úradu. Mala za zrejmé, že rozsah v akom mienila využívať vozidlo na podnikateľské účely je celkom bezvýznamný k miere, v akej chcela využívať vozidlo na uspokojovanie svojich individuálnych osobných potrieb. Úkon odporcu, ktorým realizoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.3.2007, ako aj výzvu zo dňa 2.3.2007 považovala za simulované právne úkony, ktoré sú absolútne neplatné, nakoľko u nich absentuje vážnosť vôle odporcu, keď vyzýva na prevzatie vozidla, ktorá už predal tretej osobe. Zo zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 27.11.2006 je zrejmé a nesporné, že predmetom predaja bolo vozidlo presne definované - G. X,X XXXPS F. L. Z. C., číslo podvozku N. a číslo motora XBXXXXX. Takto určené vozidlo je jedinečné a nezameniteľné s iným vozidlom a je vecou určenou individuálne. Determinantom individuálneho určenia veci - vozidla je VIN ( v zmluve označené ako číslo podvozku ) . Odporca mohol po výzve zo dňa 2. 3. 2007 dodať rovnaký typ vozidla, nemohol však dodať vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy, a teda nemohol dodať plnenie, na ktoré sa zaviazal. Ak mal odporca za to, že neodstúpila od zmluvy platne, nebol bez predchádzajúceho upozornenia oprávnený vozidlo predať čo vylučuje, aby z jeho konania odporujúceho zákonu, mohol vzniknúť voči nej nárok z titulu ušlého zisku, t. j. z titulu náhrady škody. Ak odporca po odstúpení od zmluvy predal vozidlo za cenu nižšiu ako bola dojednaná s ňou, bolo to výlučne jeho rozhodnutia, ktoré ani náznakom nezáviselo od jej vôle, vedomia a konania. Navrhovateľka napokon v odvolaní konštatovala, že s obranou spočívajúcou v jednostrannom započítaní údajnej pohľadávky z titulu ušlého zisku vo výške XX.XXX,- Sk odporca prišiel až po doručení platobného rozkazu. Ide však len o domnelú pohľadávku, účelovo vykonštruovanú odporcom, ktorú do dnešného dňa nepreukázal a nezdôvodnil. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Podľa jeho názoru sú navrhovateľkou uvádzané dôvody zjavne účelové, nemajúce oporu v predložených návrhoch a vo vykonanom dokazovaní. Mal za to, že polemiku o svojom právnom postavení vyvolala navrhovateľka zjavne účelovo s cieľom vynútiť si lepšie postavenie pri uplatnení svojho domnelého nároku, kedy v odvolaní citované rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 20. januára 2005 vo veci P. U. C. B. N. T., Č.. C.-XXX/XX vykladá zjavne tendenčne. I v prípade, ak by bol súd prvého stupňa dospel k opačnému právnemu názoru a navrhovateľka by vystupovala v danom vzťahu ako spotrebiteľ, na jej postavení by to nemalo žiadne faktické následky. Navrhovateľke v tomto prípade nesvedčí žiaden zmluvný a ani zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Neuhradením zvyšku kúpnej ceny a bezdôvodným neprevzatím vozidla sa tak sama dostala do omeškania. Dňa 11. 12. 2006 zakúpila nové motorové vozidlo značky H. z čoho vyplýva, že záujem o prevzatie vozidla nemala. Odporca musel na svoje náklady skladovať motorové vozidlo prispôsobené podľa potrieb navrhovateľky a vyvinúť snahu eliminovať narastanie škody jeho čo najskorším predajom. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odporcu vyplynulo i to, že navrhovateľka si vymienila a kupovala vozidlo, a nie výrobné číslo karosérie. Odpredajom pôvodného vozidla rozhodne nedošlo k zmareniu samotnej kúpnej zmluvy, keďže uvedenie VIN čísla karosérie motorového vozidla nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jedná sa len o údaj pre vedenú štatistiku. Odpredaním pôvodného vozidla potom nepredával majetok cudzieho naopak, výrazne prispel k zníženiu výšky škody spôsobenej nečinnosťou navrhovateľky . Celková výška škody spôsobená zavineným správaním navrhovateľky niekoľkonásobne prekračuje ňou zaplatenú zálohu pri podpise kúpnej zmluvy; táto by nebola vznikla, keby navrhovateľka konala v súlade s dobrými mravmi a so svojou stavovskou cťou. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky nie je ňou podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zaplatenie uplatnenej peňažnej sumy, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov zamietol návrh navrhovateľky, v ktorom sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 10.000,- Sk s 8,5% úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku odstúpenia od zmluvy v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, na ktorých posúdenie nemali vplyv okolnosti uvedené odvolateľkou v odvolaní. Na základe uvedeného, osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa § 52 ods. 1,3,4 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Obč. zák. spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote desiatich dní od uzavretia zmluvy. Podľa § 37 ods. 2 Obč. zák. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 48 ods. 1,2 Obč. zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 498 Obč. zák. na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Podľa § 575 ods. 1,2 Obč. zák. ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Podľa § 591 veta prvá a druhá Obč. zák. ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinný plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí včas kúpnu cenu. Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 519 Obč. zák. právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Reagujúc na námietky odvolateľky uvedené v odvolaní v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa, keď okolnosti namietané navrhovateľkou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke navrhovateľky o tom, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. K vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd po vyhodnotení skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania ( obsahu označenej zmluvy, výsluchov účastníkov ) konštatuje správnosť úvahy súdu prvého stupňa o tom, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 27.11.2006 nevystupovala navrhovateľka v postavení spotrebiteľa, ale v postavení fyzickej osoby - podnikateľa vykonávajúcej činnosť notárky podľa osobitného zákona. Vychádzajúc z obsahu označenej kúpnej zmluvy je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, že v zmluve sa sama navrhovateľka označila údajmi viazanými na jej činnosť notárky ( sídlo kancelárie, DIČ, IČO) a vlastným správaním vyvolala u odporcu dojem , že koná v súvislosti s inou podnikateľskou činnosťou. Pokiaľ ide o v odvolaní citované rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 20. januára 2005 vo veci P. U. C. B. N. T., Č.. C.- XXX/XX je možné prisvedčiť záveru odvolateľky len v tom, že právny vzťah je možné považovať za spotrebiteľský, ak je podnikateľský účel vo vzťahu k celkovému rozsahu zanedbateľný. Táto konštatácia je však bez právneho významu v situácii, ak účastník domáhajúci sa postavenia spotrebiteľa vlastným správaním vyvolal u druhého účastníka zmluvy dojem, že pri uzatváraní zmluvy koná na podnikateľské, resp. iné podnikateľské účely ( viď znenie označeného rozhodnutia ). Za správne považoval odvolací súd i závery súdu prvého stupňa týkajúce sa medzi účastníkmi sporného vymedzenia predmetu Kúpnej zmluvy z 27.11.2006 a jeho podstatných náležitostí ( za ktoré pri kúpe osobného motorového vozidla oprávnene nepovažoval označenie VIN - výrobné číslo ) majúce vplyv na následné správne skutkové a právne posúdenie uplatneného nároku. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, vrátane správneho rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX euro vyčíslených podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1, písm. b/, § 16, vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci: vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou XX,XX euro + režijný paušál X,XX euro; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p. Odvolací súd prihliadajúc na hľadisko účelnosti trov konania vynakladaných účastníkom nepriznal odporcovi právo na náhradu odmeny advokáta za druhý, vo vyjadrení k odvolaniu nešpecifikovaný úkon prihliadajúc k tomu, že odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla iné zásadné skutočnosti než tie, ktoré uplatnila v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ku ktorým sa odporca v priebehu konania pred prvostupňovým súdom prostredníctvom právneho zástupcu už vyjadroval. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.