Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/257/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207234947 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1207234947.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. Q. W. Y. O., W. W. V. K. X, O., H.: XX XXX XXX, proti odporcovi: U. O. D. B..R..W.., W. W. Q. K. XX, O., H.: XX XXX XXX, zastúpenému Law & Trust- Advokátska kancelária, spol. s r.o. so sídlom Mlynské Nivy 43, Bratislava, o zaplatenie XX.XXX,XX €. (XXX.XXX,XX Sk) W. V.., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného W.P. O. H., G. P. XX.Q. XXXX, Č..S.. XXC/XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny a úrokov z omeškania p o t v r d z u j e . V časti zmluvnej pokuty napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX.XXX,XX €. spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne taktiež bližšie špecifikovanú vo výroku rozsudku. Rozhodol tak podľa § 663 a nasl. Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom G. R. K. V. Č.. XX-XX-XXXX-XX-XX podľa ustanovení § 663 a nasl. Obč. zákonníka, predmetom ktorej bol nájom pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, zapísané na J. Č.. XXX U. V..Č.. XXXXX, V..Č.. XXXXX/X U. V..Č.. XXXXX/X, pričom predmetné pozemky boli prenechané do nájmu za účelom zariadenia staveniska počas výstavby polyfunkčného areálu, V. T.. a za účelom rekonštrukcie verejného chodníka. Po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia sa nájomca zaviazal predmet nájmu do troch mesiacov protokolárne a bezodplatne odovzdať navrhovateľovi - R. D. Z.. Nájomné bolo dohodnuté v celkovej sume XXX.XXX,- Sk, ktoré sa nájomca zaviazal uhrádzať v štvrťročných splátkach v sume XX.XXX,- Sk, vždy do 5. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka, na účet navrhovateľa. Podľa čl. III bod 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak nájomca nezaplatí nájomné v dohodnutých splátkach alebo pomernú časť nájomného podľa ods. 2 tohto článku riadne a včas, je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy nájomného, a to za každý aj začatý deň trvania nesplnenia tejto povinnosti; povinnosť nájomcu platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč.zákonníka nie je týmto dotknutá. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka s odôvodnením, že tento právny vzťah nespadá pod ustanovenie § 261 ods. 1 Obchod. zákonníka, keďže navrhovateľ nie je podnikateľom; prichádzalo by do úvahy ustanovenie § 261 ods. 2 Obchod. zákonníka, avšak z obsahu čl. I bod 3 nájomnej zmluvy nemožno jednoznačne konštatovať, že by jej obsahom bolo výlučne uspokojovanie verejných potrieb, keď nájom bol dojednaný na dva účely a to zriadenie staveniska pri výstavbe polyfunkčného areálu U. O. D., v ktorom prípade nemožno hovoriť o uspokojovaní verejných potrieb, pretože nájomca si prenajal pozemky pre svoje podnikateľské zámery a druhým účelom bola rekonštrukcia verejného chodníka a teda možno hovoriť o verejnom záujme, ale obsah účelu nájmu nebol jednoznačne a výlučne zameraný na uspokojovanie verejných potrieb a z obsahu zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá podľa ustanovení Obč. zákonníka, na ktorý právny predpis sa odvolávajú aj ostatné články zmluvy. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že starosta mestskej časti O. - Y. vydal dňa XX.XX.XXXX V. Č..X.. Y.-X/TDA kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého sa povolilo užívanie časti komunikácie: S. V. - I. - Ú.V. S., S. V. - I. - D. W. W., S. V. - I. - A. V. K., Ú. S. Q. K. - B., B. H., W. V. U.. O.T. B. - spevnené plochy a chodníky okolo objektu, nachádzajúcej sa na parc. Č.. XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X U. XXXX/X B. S..Ú.G.. K.. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že do XX.XX.XXXX k protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľnosti nedošlo. Odporca tvrdil, že navrhovateľa viackrát vyzýval na protokolárne prevzatie nehnuteľností už v r. 2006, o čom však žiaden relevantný doklad nepredložil, prvý písomný doklad svedčiaci o tom, že odporca vyzval navrhovateľa na protokolárne prevzatie predmetu nájmu je zo dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o list zo XX.XX.XXXX, ktorým vyzvala obchodná spoločnosť Z. Y. Q. spol. s.r.o. na prevzatie stavebných objektov do správy navrhovateľa, poukázal na to, že neexistoval žiaden právny vzťah medzi navrhovateľom a uvedenou spoločnosťou a ustanovenie čl. V. bod 4 nájomnej zmluvy neumožňovalo dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe a ak odporca uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou Z. Y. Q. spol. s.r.o. nemá táto skutočnosť žiaden právny dopad na vzťah medzi účastníkmi konania. Dospel preto k záveru, že ak odporca prenajaté pozemky využíval a nevyužil ustanovenie čl. IV bod 1.2 nájomnej zmluvy a zmluvu nevypovedal a v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by prenajatá vec bola v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo sa táto neskôr stala nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie resp. sa stala neupotrebiteľnou, bol aj naďalej povinný platiť za predmet nájmu nájomné dohodnuté v zmluve. Uviedol, že svedecké výpovede v tomto smere neobjasnili skutočnosti tvrdené odporcom o tom, že navrhovateľ mu neposkytol potrebnú súčinnosť. Ďalej dospel k záveru, že odporca tým, že neuhradil nájomné v lehote určenej zmluvou, porušil svoju zmluvnú povinnosť a preto je povinný v zmysle § 544 ods. 1,2 Obč. zákonníka zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu vo výške stanovenej dohodou a tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi aj náhradu trov konania v sume X.XXX,XX €.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alternatívne zmeniť a návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa pri citácii ust. § 261 ods. 2 Obchod. Zákonníka neuviedol, ktorú časovú verziu zákona použil, čo neuviedol ani pri ďalšej citácii a to ust. § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka, v ktorej ale uviedol znenie, ktoré bolo účinné iba v čase od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že mu nie je jasné, ako súd dospel k citácii predmetného ustanovenia a to najmä § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka, považuje predmetnú časť rozsudku ako aj ďalšie na ňu nadväzujúce časti za zmätočné, nepreskúmateľné a teda protizákonné a nepodložené, keď do vymedzeného časového úseku účinnosti súdom citovaného znenia § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka nespadá ani moment uzatvorenia zmluvy o nájme (XX.XX.XXXX) ani moment odstúpenia od zmluvy o nájme (XX.XX.XXXX), ani žiadna iná relevantná skutočnosť, ktorá by bola v spore rozhodná alebo inak právne alebo fakticky významná. Uviedol, že pre posúdenie veci samej v predmetnom spore je rozhodujúce výlučne znenie ustanovení Obchod. Zákonníka platné a účinné v čase jeho odstúpenia od zmluvy o nájme, pretože výlučne posúdenie právneho vzťahu v tomto časovom okamihu je rozhodujúce pre určenie predpisu a rozhodného práva, v zmysle ktorého on odstúpil od zmluvy o nájme. Ďalej uviedol, že medzi ním a navrhovateľom nikdy nebolo sporné, že pri uzatvorení zmluvy o nájme sa právne vzťahy z nej vyplývajúce spravovali najmä Obč. zákonníkom, avšak vzhľadom na zmenu právnych predpisov počas trvania účinkov zmluvy o nájme, a to najmä vzhľadom na zásadnú zmenu znenia ust. § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka, sa zároveň vzťah založený zmluvou o nájme zmenil zo vzťahu pôvodne „občiansko-právneho“ na vzťah „obchodno-právny“. Teda v čase jeho odstúpenia od zmluvy o nájme bolo platné a účinné znenie § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Obč. zákonníku a týmto zákonom. Vzhľadom na to legitímne odstúpil od zmluvy o nájme podľa § 536 ods. 1, 2 Obchod. zákonníka, pretože na právny vzťah založený zmluvou o nájme sa vzhľadom na neexistenciu relevantných prechodných ustanovení Obchod. zákonníka vzťahoval po novele 01.02.2004 práve Obchod. zákonník. S týmito skutočnosťami a jeho námietkami sa však súd prvého stupňa nevysporiadal. Taktiež sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku s aplikáciou a využitím ust. § 536 ods. 1,2 Obchod. zákonníka účinného v čase vykonania jeho úkonu - odstúpenia od zmluvy o nájme a nezaoberal sa ani použitím ďalších súvisiacich ustanovení Obchod. zákonníka. Ďalej namietal nesprávny výklad ust. § 261 ods. 2 Obchod. zákonníka súdom prvého stupňa, keď konštatoval, že je podmienkou § 261 ods. 2 Obchod. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o nájme, aby obsahom záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o nájme bolo „výlučne“ uspokojovanie verejných potrieb, keď podľa jeho názoru citované ustanovenie jednoznačne „požaduje“ aby sa záväzkový vzťah „iba“ týkal zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a nie teda aby tento atribút bol jediným a výlučným obsahom takéhoto záväzkového vzťahu, t.j. podľa zákona postačuje len tzv. „súvis“ zmluvne založeného právneho vzťahu so zabezpečovaním verejných potrieb. Nesprávne tiež súd prvého stupňa podľa jeho názoru účel zmluvy o nájme delí na akési dve časti a namietal, že z prvej vety čl. I ods. 3 Zmluvy o nájme je zrejmé, že účelom nájmu je zriadenie staveniska práve aj pre účely rekonštrukcie verejného chodníka. Napadnutý rozsudok teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne v odôvodnení rozsudku uviedol, že možnosť odstúpenia od zmluvy sa odvoláva na príslušné ustanovenia Obč. zákonníka, pretože čl. IV ods. 3 Zmluvy o nájme znie: „možnosť odstúpenia niektorej zo zmluvných strán podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka nie je týmto článkom dotknutá“. Týmto článkom teda zmluvné strany len nevylúčili použitie ustanovení o odstúpení od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Obč. zákonníka, čím však nie je vylúčené použitie ustanovení o odstúpení od zmluvy o nájme v zmysle Obchod. zákonníka. Poukázal aj na čl. 6 ods. 2 Zmluvy o nájme, ktorý výslovne uvádza: „pre právne vzťahy touto zmluvou zvlášť neupravené platia príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov“. Takýmto zákonom je práve Obchodný zákonník. Túto skutočnosť však súd prvého stupňa neakceptoval. Poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť Z. Y. Q. spol. s r.o. bola vo vzťahu k nemu spoločnosťou, ktorá na základe kúpnej zmluvy nadobudla od neho do vlastníctva spevnené plochy nachádzajúce sa na predmete nájmu v zmysle zmluvy o nájme a to z dôvodu, že on prevodom obchodných podielov v spoločnosti previedol spoločnosť na nový subjekt a pre zachovanie majetkovej kontinuity a splnenie si jeho povinností v zmysle zmluvy o nájme si on prostredníctvom tejto spoločnosti zabezpečil možnosť splniť si túto svoju povinnosť v budúcnosti a to najmä z dôvodu, že samotný navrhovateľ bol v omeškaní so splnením si svojej povinnosti na poskytnutie súčinnosti pri predmetnom odovzdávaní. Podľa jeho názoru medzi sporovými stranami je nesporné, že k pokusom o odovzdanie stavieb na prenajatých pozemkoch v zmysle druhej vety čl. I ods. 3 Zmluvy o nájme došlo už aj pred písomnou výzvou zo dňa 07.11.2007. S poukazom na svedecké výpovede svedkov vypočutých v konaní pred súdom prvého stupňa namietal, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to najmä k vade v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/, keď súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nesprávne súd prvého stupňa konštatoval, že svedecké výpovede v tomto smere neobjasnili ním tvrdené skutočnosti o tom, že navrhovateľ mu neposkytol potrebnú súčinnosť, keď túto konštatáciu súdu prvého stupňa považoval za nesprávnu aj vzhľadom na ust. § 153 ods. 1 O.s.p. a neprihliadol na to, že táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s ustanoveniami § 370 a § 365 Obchod.zákonníka. Namietal, že vzhľadom na to, že navrhovateľ mu pri odovzdávaní stavieb na predmete nájmu neposkytol potrebnú súčinnosť, nereagoval na jeho ústne ani písomné výzvy a stavby riadne a včas neprevzal, bol navrhovateľ v omeškaní so splnením si tejto povinnosti, a to po celú dobu, za ktorú žiada zaplatenie nájomného a v omeškaní je doposiaľ, pretože stavebné objekty neprevzal. Keďže právnym titulom na zaplatenie navrhovateľom požadovanej peňažnej sumy a príslušenstva má byť nedoplatok na nájomnom podľa zmluvy o nájme, pričom on platne a účinne odstúpil od zmluvy o nájme, nemá navrhovateľ žiadny právny nárok na zaplatenie požadovanej sumy ani jej príslušenstva. Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa jeho názoru aj po formálnej stránke vydaný v rozpore so zákonom, keď jeho odôvodnenie nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym záverom a k správnemu rozhodnutiu vo veci a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi predstavuje tzv. absolútny neobchod, pretože v čase uzavretia nájomnej zmluvy, t.j. dňa XX.XX.XXXX bol platný § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka v znení, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Obč. zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Obč. zákonníka. Nesúhlasil s názorom odporcu, že od 01.02.2004 je vzťah medzi účastníkmi obchodno-právny, pretože tento právny vzťah vznikol ako občiansko-právny a zostáva ním až do jeho ukončenia. Zmena právneho režimu je výrazným zásahom do právnej istoty účastníkov právneho vzťahu tým, že účastníci založili občiansko-právny vzťah, podriadili ho pod určitý režim a jeho zmena má za následok závažné dôsledky, keď Obč. zákonník a Obchod. zákonník majú niektoré inštitúty upravené podstatne odlišne. Namietal, že v čase podpisu nájomnej zmluvy odporca vedel, že takto od zmluvy odstúpiť nemôže, avšak v roku 2007 to už realizoval. Uviedol, že intertemporálne ustanovenia Obchod. zákonníka neriešia otázku pôsobnosti Obchod. zákonníka na právne vzťahy vzniknuté do zmeny § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka vykonané zákonom č. 530/2003 Z.z., avšak na základe analógie možno dospieť k záveru, že zámerom zákonodarcu bolo ponechať právne vzťahy vzniknuté do 31.01.2004 pod režimom Obč. zákonníka, keď podľa § 763 a Obchod. zákonníka práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv, uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov a podľa § 261 ods. 5 Obchod. zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Namietal, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi nemožno subsumovať pod § 261 ods. 2 Obchod. zákonníka a nesúhlasil ani s výkladom uvedeného ustanovenia odporcom, podľa ktorého postačuje, aby sa právny vzťah týkal iba zabezpečovania verejných potrieb, na základe čoho dochádza k záveru, že účelom nájmu bolo zriadenie staveniska práve (aj) pre účely rekonštrukcie verejného chodníka. Namietal, že z uvedeného by sa dal vyvodiť až taký záver, že v nájomnej zmluve bol hlavným záujmom - záujem navrhovateľa na zrekonštruovaní svojho chodníka bez ohľadu na skutočnosť, že odporca svoj developérsky projekt naplánoval medzi chodníkmi navrhovateľa a nie je zrejmé, ako by ho mohol realizovať bez zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Podľa jeho názoru nestačí, aby sa právny vzťah „iba“ týkal zabezpečovania verejných potrieb, ale je potrebné, aby bol záujmom jediným, prípadne v právnom vzťahu aspoň prevládajúcim. Nesúhlasil s názorom odporcu, že v dôsledku rekonštrukcie chodníka a povinnosti ho bezodplatne odovzdať jemu by išlo výlučne o zmluvu uzavretú vo verejnom záujme. Uviedol, že podnikateľský záujem účastníkov zmluvy, t.j. záujem odporcu ako investora vybudovať polyfunkčný objekt a záujem navrhovateľa získať za to odplatu - nájomné, bol primárnym spúšťačom uzavretia nájomnej zmluvy a bol samotným ekonomickým dôvodom vzniku nájomnej zmluvy a skutočnosť, že jej súčasťou bol záväzok odporcu rekultivovať nehnuteľnosť patriacu navrhovateľovi bol len jej sekundárnou súčasťou. Podnikateľský zámer teda prevláda nad verejným záujmom na rekultivácii predmetu nájmu a z tohto dôvodu ide o občiansko-právny vzťah. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie K. W. W. Č.. XObdo XX/XX, vydané v súvislosti s oslobodzovaním obcí od platenia súdneho poplatku. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní sporu aplikoval na vzniknutý právny vzťah správny právny predpis. Vzhľadom na to, že ide o občiansko-právny vzťah nebolo potrebné zaoberať sa odstúpením odporcu od nájomnej zmluvy podľa Obchod. zákonníka. Ďalšie námietky uvedené v odvolaní odporcu taktiež považoval za nedôvodné a správne podľa jeho názoru súd prvého stupňa vyhodnotil aj výpovede svedkov vypočutých v konaní, z ktorých vyplynulo len to, že došlo k nejakým pokusom o odovzdanie predmetu nájmu, ale nebolo preukázané, že by on súčinnosť odporcovi neposkytol. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 od. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny v časti priznanej istiny a úrokov z omeškania, avšak nie je správny v časti, v ktorej priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne. Navrhovateľ sa v konaní domáhal proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny spolu s dohodnutou zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania na základe Zmluvy o nájme pozemku Č.. XX-XX-XXXX-XX- XX, uzavretej medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX podľa § 663 a nasl. Obč. zákonníka. Podľa § 261 ods. 2 Obchod. zákonníka v znení účinnom k 24.06.2003 touto časťou zákona sa spravujú tak isto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejno-právna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka v znení účinnom k 24.06.2003 zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Obč. zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Obč. zákonníka. Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho. Ustanovenie § 261 Obchod. zákonníka kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v Obchod .zákonníku, pričom podľa odseku 2 vyžaduje pre podriadenie právneho vzťahu režimu Obchod. zákonníka, aby na jednej strane záväzkového vzťahu bol podnikateľ a aby záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou s tým, že na druhej strane záväzku môžu vystupovať subjekty uvedené v odseku 2, pričom aby na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchod. zákonníka, musí byť okrem požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Táto ďalšia požiadavka podľa názoru odvolacieho súdu musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti už pri vzniku záväzkového vzťahu, čo vyplýva aj z ust. § 261 ods. 1 Obchod. zákonníka v znení účinnom k 24.06.2003, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti; keď v nadväznosti na toto ustanovenie upravuje ust. § 261 ods. 2 cit. zákona ďalšie kritériá spočívajúce v povahe subjektov, ktoré sú rozhodujúce pre podriadenosť právneho vzťahu režimu Obchod. zákonníka. Ust. § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka v znení účinnom k 24.06.2003 pripúšťalo v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené ako zmluvné typy v Obchod. zákonníku, ale sú upravené len v Obč. Zákonníku, len aplikáciu Obč. zákonníka a tieto vzťahy upravoval teda ako tzv. absolútne neobchodné záväzkové vzťahy. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny vzťah medzi nimi vznikol ako občiansko-právny. Novelizácia ust. § 261 ods. 6 Obchod. zákonníka s účinnosťou od 01.02.2004 podľa názoru odvolacieho súdu nemá za následok zmenu už existujúcich občiansko-právnych vzťahov na vzťahy obchodno-právne, i keď prechodné ustanovenia Zák.č. 530/2003 Z.z. účinného od 01.02.2004 neupravujú otázku posudzovania právnych vzťahov vzniknutých pred účinnosťou Zákona č. 530/2003 Z.z., pretože takáto zmena právneho vzťahu a právneho režimu vzťahujúceho sa na už existujúci zmluvný vzťah, ku ktorej by malo dôjsť len v dôsledku zmeny právnej úpravy bez prejavu vôle zmluvných strán, by bola v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov právneho vzťahu. Taktiež v zmysle § 261 ods. 1 a ods. 5 pre posúdenie aplikácie právneho režimu Obchod. zákonníka je rozhodujúcim okamihom vznik právneho vzťahu a aj z týchto ustanovení možno analogicky vyvodiť záver, že zmena právneho predpisu nemôže mať za následok zmenu charakteru, resp. povahy právneho vzťahu, ktorý bol zmluvou uzavretou zmluvnými stranami založený ako občiansko-právny vzťah. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odporcu, že právny vzťah účastníkov založený G. R. K. V. G. P. XX.XX.XXXX sa týka zabezpečovania verejných potrieb, keď aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozhodnutí Č.. XObdo XX/XXXX je potrebné rozlišovať použitie majetku obce na verejné účely od jeho ostatného použitia na výkon samosprávy alebo podnikateľskú, príp. inú činnosť a treba teda odlišovať konania, predmetom ktorých sú vzťahy vzniknuté pri plnení takých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo s ním bezprostredne súvisia od vzťahov, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce. Z účelu predmetnej Zmluvy o nájme pozemku uvedenom v čl. I bod 3 zmluvy je zrejmé, že zo strany navrhovateľa nešlo pri uzatváraní zmluvy o plnenie takej úlohy obce, ktorá by bola priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo by s ním bezprostredne súvisela, ale tento vzťah sa týka najmä podnikateľskej činnosti odporcu, ktorý mal záujem realizovať výstavbu na prenajatom pozemku a podľa názoru odvolacieho súdu týka sa aj podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ktorý mal záujem o zisk z nájomného a skutočnosť, že súčasťou tohto zmluvného vzťahu bola aj rekonštrukcia chodníka nezakladá dostatočný súvis tohto právneho vzťahu, týkajúceho sa podnikateľskej činnosti účastníkov, so zabezpečovaním verejných potrieb tak, aby bolo možné tento vzťah považovať za týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb v zmysle § 261 ods. 2 Obchod. zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že právny vzťah medzi účastníkmi je občiansko-právny a tento je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka. Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou (§ 667 ods. 1 Obč. zákonníka v zmení platnom k 24.06.2003). Nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu v jednoročnej lehote a to k 1.októbru bežného roka; pri nájmoch iných nehnuteľností v trojmesačnej lehote, pri nájme hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote (§ 667 ods. 2 cit. zákona). Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 678 cit. zákona). Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy (§ 679 ods. 1 cit. zákona). Ďalej ust. § 680 ods. 1 cit. zákona upravuje zánik nájomnej zmluvy zničením prenajatej veci a v ods. 3 možnosť nájomcu vypovedať nájomnú zmluvu v prípade, ak dôjde k zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci. V prejednávanej veci účastníci uzavreli Zmluvu o nájme pozemku, uvedeného v čl. I zmluvy, na dobu neurčitú R. XX.XX.XXXX. V čl. I bod 3 zmluvy sa účastníci dohodli, že účelom nájmu je užívanie predmetu nájmu počas výstavby: „ V. U. V. ul.“ ako zariadenie staveniska a rekonštrukcia verejného chodníka, zároveň si dohodli, že po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia je nájomca povinný, do troch mesiacov, protokolárne, odovzdať bezodplatne stavbu na prenajatých pozemkoch, na ploche XXXX Q.X Z. Q. W. O. - R. D. Z.. Výpoveď zmluvy si účastníci dohodli v čl. IV bod 1 zmluvy tak, že prenajímateľ môže zmluvu vypovedaťv 3-mesačnej výpovednej lehote aj bez udania dôvodu a nájomca môže zmluvu vypovedať v 2-mesačnej výpovednej lehote a to len v prípade, ak sa predmet nájmu stane nespôsobilým na dohodnuté užívanie bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť. Podľa čl. IV bod 3 Zmluvy možnosť odstúpenia niektorej zo zmluvných strán podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka nie je týmto článkom dotknutá. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie nájomného s príslušenstvom a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by ku dňu vydania rozhodnutia vo veci; ktorý stav je rozhodujúci pre rozsudok v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p.; došlo medzi účastníkmi k skončeniu nájmu založeného zmluvou o nájme pozemku, uzavretou na dobu neurčitú, v zmysle zmluvných dojednaní zmluvných strán obsiahnutých v predmetnej zmluve o nájme alebo v zmysle príslušných citovaných ustanovení Obč. zákonníka upravujúcich skončenie nájmu, pričom pre posúdenie, či došlo k ukončeniu nájomného vzťahu je irelevantné, či k protokolárnemu odovzdaniu stavieb na prenajatých pozemkoch v dohodnutej lehote, do troch mesiacov po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia nedošlo z dôvodu omeškania, resp. neposkytnutia súčinnosti navrhovateľom alebo z dôvodov na strane odporcu napr. z dôvodu nepredloženia preberacieho protokolu, pretože pre posúdenie povinnosti odporcu ako nájomcu platiť nájomné za prenajaté pozemky je rozhodujúcou skutočnosťou trvanie nájomného vzťahu. V konaní však nebolo preukázané a ani účastníci netvrdili, že by došlo k ukončeniu nájmu niektorým zo spôsobov uvedených v predmetnej nájomnej zmluve alebo v zmysle príslušných ustanovení Obč. zákonníka, ku dňu vydania rozhodnutia vo veci, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď odporcu zaviazal na zaplatenie dlžného nájomného spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že ani v prípade prípustnosti aplikácie Obchod. zákonníka na daný právny vzťah, nemalo by odstúpenie od nájomnej zmluvy odporcom, listom zo dňa XX.XX.XXXX, podľa § 356 ods. 1 Obchod. zákonníka za následok zrušenie nájomnej zmluvy, keď toto odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za platné vzhľadom na to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady cit. ustanovenia pre odstúpenie od zmluvy a to zmarenie základného účelu zmluvy, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela; pretože z obsahu spisu nesporne vyplýva, že v danom prípade účel zmluvy nebol zmarený, ale základný účel vyjadrený v čl. I bod 3 zmluvy, a to užívanie predmetu nájmu počas výstavby: „V. U., V. T..“ ako zariadenie staveniska a rekonštrukcia verejného chodníka, bol naplnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny a úrokov z omeškania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1,2 Obč. zákonníka, dohodnutej medzi účastníkmi v čl. III bod 4 Zmluvy o nájme pozemku vo výške 0,1 % z dlžnej sumy nájomného, a to za každý aj začatý deň trvania omeškania - nesplnenia povinnosti platiť nájomné v dohodnutých splátkach alebo pomernú časť nájomného podľa odseku 2 tohto článku riadne a včas s odôvodnením, že odporca neuhradil nájomné v lehote určenej zmluvou, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej dohodou účastníkmi konania. Z ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka však vyplýva, že výkon práv a povinností vplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o zmluvnej pokute súd prvého stupňa vychádzal len z ust. § 544 ods. 1,2 Obč. zákonníka, z dohodnutej výšky zmluvnej pokuty a zo skutočnosti, že odporca porušil zmluvnú povinnosť, ale nezaoberal sa dohodnutou výškou zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje 0,1 % z dlžnej sumy nájomné za každý, i začatý deň trvania nesplnenia povinnosti a neskúmal, či takto dohodnutá výška, resp. výkon práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v takejto výške neodporuje dobrým mravom a to aj vzhľadom na ďalšie okolnosti prejednávanej veci, spočívajúce napr. v snahe odporcu ukončiť nájom i keď predčasne listami G. XX.XX.XXXX U. G. XX.XX.XXXX adresovanými navrhovateľovi a taktiež listom zo XX.XX.XXXX, pričom odporca tvrdil, že k protokolárnemu odovzdaniu stavieb na prenajatých pozemkoch nedošlo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti navrhovateľom. Ust. § 544 Obč. zákonníka umožňuje zmluvným stranám v rámci zmluvnej voľnosti dojednať výšku zmluvnej pokuty alebo spôsoby jej určenia, avšak priznať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške možno len ak neodporuje dobrým mravom a preto je potrebné výšku zmluvnej pokuty posúdiť v každom konkrétnom prípade aj z hľadiska ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, v rámci ktorého je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné v danom prípade vyhodnotiť aj prístup zmluvných strán k protokolárnemu odovzdaniu dohodnutému v čl. I bod 3 Zmluvy o nájme pozemku. V tejto časti uplatneného nároku súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepoužil pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty aj ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka a preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.