§ 13 zákona č. 91/2016 Z. z.: Trest prepadnutia majetku

Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť právnickej osobe za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v § 58 ods. 1 Trestného zákona. Súd môže trest prepadnutia majetku podľa tohto odseku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu a pomery právnickej osoby považuje za primerané.

Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery právnickej osoby za neprimerane prísne.

Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.

Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu 3 ) podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.