§ 2 zákona č. 91/1949 Zb.: Nárok na dovolenú a jej dĺžka.
Znenie ustanovenia podľa aktuálnej časovej verzie predpisu (účinnej od 1. 1. 1949) a 0 rozhodnutí súdov SR, ktoré ho citujú, zoradených podľa súdu (ústavný, najvyšší, krajské…), citovanosti a dátumu.
§ 2. Nárok na dovolenú a jej dĺžka.
Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku trval nepretržite aspoň 9 mesiacov (čakací čas), náleží v roku 1949 (v ďalšom len „kalendárny rok“), ak v tomto roku konal prácu aspoň 75 dní, dovolená v dĺžke 2 kalendárnych týždňov, pokiaľ pre neho neplatí výhodnejšia úprava dĺžky dovolenej podľa odseku 2 alebo 3.
Dovolená sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň zamestnancom
mladším než 18 rokov,
starším než 50 rokov, pokiaľ sa na nich nevzťahuje ustanovenie odseku 3,
ktorých pracovný pomer po dosiahnutí 18. roku trvá u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku, po prípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania dlhšie než 5 rokov.
Dovolená sa predlžuje o dva kalendárne týždne zamestnancom, ktorých pracovný pomer po dosiahnutí 18. roku trvá u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku, po prípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania dlhšie než 15 rokov.
Do času rozhodného pre dĺžku dovolenej podľa odseku 2 alebo 3 sa započítava čas, v ktorom zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože konal vojenskú službu v československej alebo spojeneckej armáde, a čas, za ktorý nemohol byť v čase neslobody zamestnaný z dôvodu národnostného, rasového alebo politického útlaku. Vláda môže po vypočutí jednotnej odborovej organizácie určiť nariadením ďalší čas, ktorý sa započítava do času, rozhodného pre predĺženie dovolenej podľa odseku 2 alebo 3, hoci zamestnanec nebol v pracovnom pomere.
Judikatúra k § 2
0 rozhodnutí- K tomuto ustanoveniu zatiaľ nemáme rozhodnutia. Skúste vyhľadávanie alebo susedné ustanovenia.