§ 62 zákona č. 48/2002 Z. z.
Znenie ustanovenia podľa aktuálnej časovej verzie predpisu (účinnej od 20. 7. 2011) a 1 rozhodnutí súdov SR, ktoré ho citujú, zoradených podľa súdu (ústavný, najvyšší, krajské…), citovanosti a dátumu.
§ 62
Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel
výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu 23a ) alebo
jeho vrátenia podľa osobitného predpisu, 23b ) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.
Podanie vyhlásenia podľa osobitného zákona 1 ) alebo požiadanie cudzinca o dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca. Konanie podľa osobitného zákona 1 ) nie je zaistením cudzinca dotknuté.
Cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že cudzinec dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu.
Policajný útvar bezodkladne vydá cudzincovi rozhodnutie o zaistení a umiestni cudzinca v zariadení. Ak totožnosť zaisteného cudzinca nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.
Zaistený cudzinec, o ktorého odovzdaní orgánom susedného štátu bolo začaté konanie podľa osobitnej zmluvy, 23b ) môže byť umiestnený na policajnom útvare po dobu najviac sedem dní od zaistenia.
Zaistený cudzinec môže podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia; o opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletého cudzinca, ktorý nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.