§ 20 zákona č. 266/1949 Zb.: Zistenie a zaprenie otcovstva.

V sporoch o zistenie a zaprenie otcovstva platia ustanovenia § 11, ods. 1, písm. a) až g) primerane. V sporoch o zistenie otcovstva možno uplatniť aj nárok na plnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.

Ak uzná v spore o zistenie otcovstva žalovaný svoje otcovstvo, vypočuje súd matku, ak nežaluje sama, či s uznaním súhlasí; ak súhlasí, súd konanie zastaví a na návrh rozhodne o náhrade trov.

Ak nariadi súd dôkaz krvnou skúškou alebo dedične biologickou, sú povinní ako dieťa, o ktorého pôvod ide, tak jeho matka a muž, ktorého otcovstvo sa zisťuje alebo ktorý otcovstvo zapiera, alebo aj osoby iné podrobiť sa skúške. Ak sa zdráha niektorá z týchto osôb podrobiť sa skúške, rozhodne o odôvodnenosti zdráhania súd. Proti usneseniu súdu prvej stolice, ktorým sa zdráhanie vyhlási za neodôvodnené, môže podať rekurz ten, kto má byť vyšetrený. Proti usneseniu toho istého súdu, ktorým sa uzná zdráhanie za odôvodnené, môže podať rekurz každá strana. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uznané zdráhanie za neodôvodnené, môže súd, ak treba, osobu, o ktorú ide, dať ku znalcovi predviesť a použiť aj iné donucovacie prostriedky prípustné podľa predpisov o exekučnom konaní. Ak nebude možné ani potom dôkaz vykonať, posúdi túto okolnosť súd.