§ 22 zákona č. 236/1948 Zb.: Spoločné ustanovenia o dávkach vojenskej nemocenskej starostlivosti.

Lekárska služba.

Účastníkov, uvedených v § 1, ods. 1, č. 1 a 2 , a účastníkov, umiestených vo vojenských invalidovniach bezplatne ošetruje lekár príslušného vojenského útvaru. Len na jeho odporúčanie alebo v nebezpečí zo zmeškania majú títo účastníci nárok na lekárske ošetrovanie lekárom slobodne zvoleným zo smluvných lekárov vojenskej správy.

Účastníci, uvedení v § 1, ods. 1, č. 3 až 6 , majú nárok na lekárske ošetrovanie lekárom slobodne zvoleným zo smluvných lekárov vojenskej správy.

Vojenský nemocenský poriadok môže slobodnú voľbu lekára podľa predchádzajúcich odsekov obmedziť na voľbu medzi lekármi, vykonávajúcimi prax v určitom obvode alebo viazať zmenu lekára účastníkom vojenskej nemocenskej starostlivosti v tej istej nemoci na súhlas vojenskej správy. Pritom však musí byť účastníkovi zaistená možnosť vyhľadať lekársku pomoc u iného smluvného lekára, než ktorý je príslušný podľa prvej vety, v osobitných prípadoch, určených vojenským nemocenským poriadkom.

Účastníci, ktorí sa nepodrobia ustanoveniam odsekov 1 až 3 alebo ustanoveniam vojenského nemocenského poriadku ich vykonávajúcim, sú povinní zaplatiť zo svojho zvýšené náklady spojené s ich liečením.

Ak nemožno lekársku pomoc zaistiť spôsobom, uvedeným v odsekoch 1 až 3, pre nedostatok osobných alebo vecných predpokladov, urobí vojenská správa vhodné opatrenie pre prechodné poskytovanie lekárskej pomoci, dokiaľ prekážky trvajú. Podrobnosti určí vojenský nemocenský poriadok.

Vojenská správa nehradí náklady, vzniklé liečením účastníka na súkromný účet, alebo u nepríslušného smluvného lekára, iba ak by išlo o prípad prvej pomoci alebo o osobitné prípady, určené vojenským nemocenským poriadkom podľa odseku 3, a účastník požiadal vojenskú správu o náhradu týchto nákladov. V tomto prípade náleží účastníkovi náhrada do výšky sumy, ktorú by vojenská správa sama zaplatila smluvnému lekárovi.

Ustanovenia odsekov 2 až 6 platia i pre rodinných príslušníkov.