{"guid": "ussr:ffba7aed-e815-4e23-9b6b-0c3f4a2133c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 392/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 392/2012 z 22. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 392/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ffba7aed-e815-4e23-9b6b-0c3f4a2133c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ffba7aed-e815-4e23-9b6b-0c3f4a2133c2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ffba7aed-e815-4e23-9b6b-0c3f4a2133c2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ffba7aed-e815-4e23-9b6b-0c3f4a2133c2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 392/2012-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť M. K., B., M. K., P., a I. K., P., zastúpených advokátom\nJUDr. V. Š., P., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Ro 290/11 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. K., M. K. a I. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 12. júla 2012\ndoručená sťažnosť M. K., M. K. a I. K. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou namietali\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) postupom Okresného súdu Nové Zámky\n(ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 290/11.\n2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 4. júla 2011 podali na okresnom súde návrh\nna vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť\nim 2 848 € s prísl. Právny základ žalovaného nároku v sťažnosti všeobecne ozrejmili tak, že\nmalo ísť o „nevrátenie požičaných finančných prostriedkov“. Na odôvodnenie sťažnosti\nuviedli, že ,,Prieťahmi v konaní došlo k situácii, že sme sa dostali do nepriaznivej finančnej\nsituácie vzhľadom na nevrátenie požičaných finančných prostriedkov a nemožnosť\nvymáhania dlhu v exekučnom konaní.“.\n3. K sťažnosti sťažovatelia pripojili aj odpoveď predsedu okresného súdu na ich\nsťažnosť na prieťahy v konaní datovanú 14. decembra 2011, z obsahu ktorej vyplýva:\n«Návrh na vydanie platobného rozkazu ste doručili prostredníctvom Vášho právneho\nzástupcu na tunajší súd 4.7.2011. Vychádzajúc z obsahu návrhu ako aj pripojených\ndokladov vyšší súdny úradník vybavujúci vec úpravou zo dňa 11.7.2011 uložil vykonať\nšetrenie ohľadom pobytu odporkyne cez Register obyvateľov, Obecný úrad V. ako aj OO PZ\nP. Táto úprava bola realizovaná 16.11.2011 s tým, že adresáti žiadosť súdu prevzali\n5.12.2011, doposiaľ odpovede súdu doručené neboli. Po prešetrení pobytu odporkyne bude\nv predmetnej veci vydaný platobný rozkaz, prípadne bude vec bez jeho vydania preradená\ndo registra ,,C“, kde konajúci sudca, v prípade ak by odporkyňa bola na neznámom mieste,\npo ustanovení opatrovníka na jej zastupovanie bude môcť konať s týmto opatrovníkom.» V\nďalšom predseda okresného súdu poukázal na množstvo nevybavených a nerozhodnutých\nvecí v oddelení Ro a taktiež na to, že asistentka senátu bola upozornená, aby úpravy\nvyššieho súdneho úradníka v budúcnosti vybavovala skôr.\n4. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že\npostupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené ich základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny, a aby prikázal okresnému súdu vo veci bez prieťahov a urýchlene konať. Požadovali\npriznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 300 € a náhradu trov konania.\n\n2\n\nPožadované primerané finančné zadosťučinenie odôvodnili tým, že ,,Uvedená suma by bola\nlen čiastočnou kompenzáciou nahradzujúcou škody spôsobené nečinnosťou okresného súdu\nv súdnom konaní.“.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov. Rovnako toto právo zaručuje aj čl. 38 ods. 2 listiny.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného\nprerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho\nodmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom\nustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\n\n3\n\nkonanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).\n8. Z prílohy k sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu\nsťažnosť pre prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považuje za vyčerpanie účinného\nprostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorým sťažovatelia\nposkytnú príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení na účely nápravy\na odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.\nV okolnostiach prípadu však nemohla ostať mimo pozornosti ústavného súdu zrejmá\npríčina, pre ktorú okresný súd vo veci nevydal platobný rozkaz a ktorou bola pochybnosť\no mieste pobytu odporkyne. Táto pochybnosť vyplývala podľa vyjadrenia predsedu\nokresného súdu z obsahu návrhu a pripojených príloh a viedla k potrebe súdneho zisťovania\npobytu odporkyne.\n9. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časové\nokolnosti konania pred všeobecným súdom. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že po\npodaní návrhu 4. júla 2011 tento súd úpravou vyššieho súdneho úradníka z 11. júla 2011\n\n4\n\nuložil zisťovať (pravdepodobne neznámy) pobyt odporkyne, čo bolo asistentkou senátu\nrealizované 16. novembra 2011, pričom k 14. decembru 2012 súdu odpovede príslušných\norgánov doručené neboli. Pokiaľ ide o súčasný stav veci, teda či bol, alebo nebol následne\nzistený pobyt odporkyne, či vec je vedená v registri Ro alebo bola preradená do registra C,\nči bol, alebo nebol ustanovený opatrovník, tento sťažovatelia v sťažnosti vôbec neozrejmili,\nv dôsledku čoho sťažnosť možno považovať za neodôvodnenú (§ 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), čo taktiež mohlo byť dôvodom na odmietnutie sťažnosti v dôsledku\nnesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n10. Konanie okresného súdu v právnej veci sťažovateľov a jeho prípadná krátkodobá\nnečinnosť teda nenadobudli ústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mohol\nzaoberať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva,\nže nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu,\naj keď sa sťažovateľom nemusel vždy javiť úplne efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.\n11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska\nposúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie\npráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov\npri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola\nodmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými\nv sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada\ntrov konania). V závere ústavný súd dáva sťažovateľom do pozornosti, že návrh\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno stotožňovať s prípadnou\nškodou, ktorá im mohla vzniknúť nečinnosťou okresného súdu. Z doterajšej rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd\nspravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv (zbytočné prieťahy v konaní) už\n\n5\n\nnemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Primerané finančné\nzadosťučinenie teda nemožno zamieňať s právom na náhradu škody spôsobenej\nnečinnosťou okresného súdu (pozri napr. III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03), ktoré má iný\nústavný základ (čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 4 ústavy) a o ktorom rozhodujú\npríslušné všeobecné súdy v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2012\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}