{"guid": "ussr:fefbf0c1-da1d-4dd6-8a0e-e6863cfdebc4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/08 z 7. 2. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2008, sp. zn. I. ÚS 47/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2008-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fefbf0c1-da1d-4dd6-8a0e-e6863cfdebc4", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:fefbf0c1-da1d-4dd6-8a0e-e6863cfdebc4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:fefbf0c1-da1d-4dd6-8a0e-e6863cfdebc4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:fefbf0c1-da1d-4dd6-8a0e-e6863cfdebc4/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 47/08-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 150/03 a pod sp. zn. 17 C 161/03 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. decembra 2006 doručená a 5. marca 2007 doplnená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný\nsúd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 150/03 a pod sp. zn. 17 C 161/03.\nZ obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplynulo, že:\n«Sťažovateľ uplatňuje námietku zaujatosti sudcov Ústavného súdu:\n\nJUDr. B.,\n\nJUDr. B., JUDr. M. a žiada o ich vylúčenie v tomto konaní pre bezrozmernú zaujatosť\nv minulosti proti osobe sťažovateľa, keď si dovolili nerešpektovať rozsudok Európskeho\nsúdu č. 46844/99 a č. 57678/00.\nSťažovateľ žiada súd o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred\nÚstavným súdom z dôvodov; je bez príjmov, je plne invalidný bez možnosti zárobku,\nporušovateľ zjavne nekoná. (...)\nSťažovateľ podal žalobu na Okresný súd Bratislava II dňa 18. 11. 2003 pod sp. zn.:\n18 C 150/2003, zákonným sudcom sa stal JUDr. M. S.\nDňa 31. 05. 2004 vykonal sťažovateľ opravu odporcu. (...)\nBez poznania dôvodu vo veci došlo k zmene spisovej značky a zmene zákonného\nsudcu. Nová sp. zn.: 17 C 161/2003 a zákonným sudcom sa stala Mgr. M. P.\nTýmto činom došlo k porušeniu ústavného práva podľa čl. 48 ods. l - nikoho\nnemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. (...)\nNová nezákonná sudkyňa P. sa od počiatku začala správať nepriateľsky a vykonávať\nprotizákonne úkony, inak jalové, bez odstránenia právnej neistoty.\nVýzvou zo dňa 04. 04. 2005 sa nezákonná sudkyňa domáhala zbytočných úkonov ako\nje vyplňovanie a potvrdzovanie tlačív o majetkových pomeroch- čím sťažovateľa iba\nšikanovala, a navyšovala finančnú škodu za poplatky za potvrdenie a kópie.\nNezákonná sudkyňa napokon vydala uznesenie 17 C 161/03-143, ktorým nepriznala\noslobodenie od súdnych poplatkov, pritom úmyselne skresľovala majetkové pomery\nsťažovateľa ich nadhodnocovaním a klamaním, uznesenie je zo dňa 27. 04. 2005.\nSťažovateľ sa odvolal proti protizákonnému uzneseniu dňa 16. 05. 2005. (...)\nPrikladám dôkaz o postúpení súdneho spisu odvolaciemu súdu až dňa 20. 06. 2005,\npo zbytočných prieťahoch, nie do 10 dní.\nSťažovateľ podal námietky voči sudkyni P. dňa 21. 07. 2005. (...)\n\n2\n\nOdvolací súd v konaní 6 Co 216/05-152 zo dňa 27. 07. 2005 uznesenie sudkyne P.\nzrušil ako jalové uznesenie, o ktorom nemal súd vôbec rozhodovať. Oslobodenie od\npoplatkov vyplývalo priamo zo zákona.\nŠlo o chybné rozhodovanie sudkyne P., konané iba za účelom výroby obštrukcií, proti\nosobe sťažovateľa. Osoba sudkyne P. je súčasťou organizovanej skupiny „Komanda\nsudcov“ na Okresnom súde Bratislava II, ktorá si dôsledne plní protizákonne činnosti voči\nosobe sťažovateľa spôsobom porušujúcim zákony, Ústavu SR a medzinárodné dohovory;\nmaria žaloby podané sťažovateľom úskokmi, vymáhaním súdnych poplatkov, vymáhaním\npoplatkov za odvolanie proti protizákonnému rozhodnutiu komanda, robia všetko za účelom\nzmarenia základných ľudských práv s ústavnými právami sťažovateľa. (...)\nSťažovateľ podal opakované sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní, na\nprotiústavnú zmenu sudcu, ale nikdy sa odpovede nedočkal, k odstráneniu prieťahov\nnedošlo. (...)\nSťažovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie veci\no náhrade škody spôsobenej štátom podľa zákona č. 58/1969 Zb. čím naplnil podmienku\nzákona na umožnenie zažalovania štátu Slovenská republika. Žiadosť podaná dňa\n09. 01. 2006. MS SR doteraz neodpovedalo. (...)\nSťažovateľ už využil aj právo na podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské\npráva, kde bola sťažnosť prijatá pod č. 26456/06 zo dňa 26. 06. 2006. (...)\nSťažovateľ navrhuje petit:\nOkresný súd Bratislava II vo veci 18 C 150/03, 17 C 161/03 porušuje základné práva\nMUDr. D. B. podľa čl. 48 ods. 1, ods. 2 a podľa č1. 6 medzinárodného dohovoru v znení\nprotokolu č.11.\nOkresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť MUDr. D. B. primerané zadosťučinenie\nvo výške 200.000.- Sk do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu.\nOkresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť MUDr. D. B. zadosťučinenie podľa\nčl. 46 ods. 3 Ústavy SR, škodu ktorú požaduje podľa žaloby sp. zn. 17 C 161/03 do 15 dní\nod doručenia nálezu Ústavného súdu.\n\n3\n\nOkresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy konania pred Ústavným súdom,\ntrovy advokáta, trovy Ústavného súdu bezodkladne od právoplatnosti rozhodnutia\nÚstavným súdom.\nOkresný súd je povinný vo veci 17 C 161/03 bezodkladne konať.»\n2. Sťažovateľ v danej veci namietal medzi inými aj zaujatosť sudcu ústavného súdu\nL. M., člena I. senátu.\n3. Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 45/07-9 z 5. apríla 2007 bolo rozhodnuté,\nže sudca ústavného súdu L. M. nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n4\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto\nmožné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).\n1. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľa, že postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 150/03 a pod sp. zn.\n17 C 161/03 bolo porušené jeho základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nV situácii, keď podľa presvedčenia sťažovateľa v danej veci došlo k protiprávnej\nzmene zákonného sudcu a súčasne konajúcu sudkyňu nemožno považovať za zákonnú,\nsťažovateľ mohol a aj postupoval v zmysle § 15a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\nteda namietal skutočnosti, pre ktoré považoval ním označenú sudkyňu za vylúčenú. O tejto\n\n5\n\nnámietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), keď\nuznesením č. k. 6 NcC 14/06-160 zo 4. júla 2006 rozhodol, že:\n„Sudkyňa Okresného súdu Bratislava II Mgr. M. P. nie je vylúčená z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 17 C 161/03.“\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia krajského súdu (ktoré inak sťažovateľ\nosobitne ani nenapadol sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy) vyplýva, že: «Odvolací súd\nz obsahu spisu zistil, že na Okresný súd Bratislava II napadla vec navrhovateľa: MUDr.\nD. B., bytom B. proti odporcovi Okresný úrad práce B., o náhradu škody vo výške 25.371,Sk, a nemajetkovú ujmu 5.000.000,- Sk dňa 18. 11. 2003 pod sp. zn. 18 C 150/03, ktorá bola\npridelená sudcovi Okresného súdu Bratislava II JUDr. M. S., ktorý úpravou zo dňa\n16. 12. 2003 nechal spis vyznačiť ako skončený „inak“, keďže zistil, že na súd prvého\nstupňa dňa 14. 11. 2003 napadla vec navrhovateľa: MUDr. D. B., bytom B. proti\nOkresnému úradu B., o náhradu škody vo výške 25.371,- Sk a nemajetkovej ujmy vo výške\n5.000.000,- Sk, ktorá je vedená pod sp. zn. 17 C 161/03 a bola pridelená zákonnej sudkyni\nMgr. M. P.»\nPodľa názoru ústavného súdu - už aj vzhľadom na citované skutočnosti - právny\nnázor krajského súdu o nevylúčení sudkyne M. P. z prerokúvania a rozhodovania veci\nvedenej Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 17 C 161/03 je zdôvodnený dostatočným\nspôsobom. Krajský súd na zásadné námietky sťažovateľa zaujal relevantné stanovisko, ktoré\naj ústavný súd považuje za ústavne konformné. Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré\nby mohli spochybniť právne závery krajského súdu alebo by sa inak javili ako zjavne\nneodôvodnené alebo svojvoľné, v tejto časti sťažnosť odmietol, ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu\nBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 150/03 a pod sp. zn. 17 C 161/03.\n\n6\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\nZ prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu sp. zn.\n17 C 161/03 je zrejmé, že napadnuté konanie sa začalo na okresnom súde 14. novembra\n2003 podaním nekvalifikovaného návrhu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy\nproti Okresnému úradu práce B. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 17 C 161/03 a bola\npridelená sudkyni M. P. Obdobný žalobný návrh podal sťažovateľ okresnému súdu aj\n18. novembra 2003, pričom táto vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 C 150/03 a bola\npridelená sudcovi M. S., «ktorý úpravou zo dňa 16. 12. 2003 nechal spis vyznačiť ako\nskončený „inak“, keďže zistil, že na súd prvého stupňa dňa 14. 11. 2003 napadla» rovnaká\nvec. Vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 150/03 teda nemohlo dôjsť\nk porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože toto konanie bolo skončené\npo jednom mesiaci.\nDňa 31. mája 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie označené ako\n„Oprava vyznačeného odporcu“. V zmysle tohto podania sťažovateľ označil za odporcu\nSlovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Okresný\nsúd uznesením č. k. 17 C 161/03-128 z 8. septembra 2004 pripustil, aby z konania vystúpil\ndoterajší odporca a na jeho miesto vstúpil ostatne označený odporca, a potom zaslal\nsťažovateľovi tlačivo „potvrdenie o osobných a majetkových pomerov“ za účelom\nrozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. V apríli 2005 sťažovateľ vrátil\nsúdu vyplnené tlačivo. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 161/03-143 z 27. apríla 2005\n\n7\n\nnepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podal proti tomuto\nrozhodnutiu neúplné odvolanie, ktoré musel na výzvu súdu dopĺňať. Spis sa potom\nnachádzal na krajskom súde, ktorý svojím uznesením č. k. 6 Co 216/05-152 napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu zrušil. Okresný súd opätovne začal vykonávať procesné úkony,\nkeď 9. januára 2006 sťažovateľ doručil súdu podanie označené ako „Oprava podania“,\nktorým žiadal „postup súdu podľa zákona č. 58/1969 Zb.“ Sťažovateľ zároveň oznámil\nsúdu, že „ruší pôvodného odporcu Okresný úrad práce Bratislava II“, pričom názov\nodporcu má podľa neho znieť: „Slovenská republika v zastúpená Ministerstvom\nspravodlivosti SR“. Dňa 19. júna 2006 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol\no námietke zaujatosti. Krajský súd už citovaným uznesením zo 4. júla 2006 č. k.\n6 NcC 14/06-160 nevylúčil sudkyňu M. P. z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod\nsp. zn. 17 C 161/03. Dňa 22. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. 17 C 161/03-163\npripustil, aby z konania vystúpil doterajší odporca a na jeho miesto vstúpila „Slovenská\nrepublika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR“. Po vyjadrení odporcu sa vo veci\nuskutočnilo pojednávanie, pričom po pojednávaní 29. marca 2007 bolo súdu doručené\npodanie sťažovateľa, v ktorom okrem iného opätovne upresňuje, kto je odporcom v konaní.\nSťažovateľ označil za odporcu štát, Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 161/03-195 zo 7. mája 2007 pripustil, aby do\nkonania ako odporca v druhom rade vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dňa 22. mája 2007 sa uskutočnilo vo\nveci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, s tým, že súd rozhodne o ďalšom\nprocesnom návrhu sťažovateľa. Po zadovážení aktuálnej dokumentácie 12. júla 2007\nokresný súd uznesením č. k. 17 C 161/03-249 ustanovil sťažovateľovi advokáta.\nZ uvedených skutočností prima facie vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania\nprispel predovšetkým samotný sťažovateľ tým, že podal nekvalifikovaný návrh, ktorý\nneustále menil, upresňoval subjekt na strane žalovanej strany, ale aj samotný žalobný návrh.\nOkrem toho neúspešne namietal zaujatosť zákonnej sudkyne, nie vždy reagoval na výzvu\nokresného súdu včas. Rovnako k tomu prispela aj opakovaná potreba dokladovania jeho\nosobných, majetkových a zárobkových pomerov vzhľadom na jeho žiadosť o oslobodenie\n\n8\n\nod súdnych poplatkov a ustanovenia právneho zástupcu v konaní, pričom tieto návrhy\nnepodával naraz, ale s veľkým časovým odstupom.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom\nsám znemožnil okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2\nústavy predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom\nv danom prípade tieto podmienky splnené neboli (mutatis mutandis I. ÚS 128/03,\nI. ÚS 252/06).\nZ judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom\nkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,\nI. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem\nautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na\nkonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle\nčl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov\nsama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu\nv danej veci - napriek jednému opodstatnene namietanému obdobiu v roku 2004 - sa zjavne\nnevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné\nprieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\nS ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu\nv označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať\nako porušenie práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n9\n\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2008\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}