{"guid": "ussr:fc0acba6-8b0e-450d-82ad-3a56f99e00a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2011 z 10. 5. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 209/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2011-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fc0acba6-8b0e-450d-82ad-3a56f99e00a9", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:fc0acba6-8b0e-450d-82ad-3a56f99e00a9", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:fc0acba6-8b0e-450d-82ad-3a56f99e00a9", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:fc0acba6-8b0e-450d-82ad-3a56f99e00a9/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 209/2011-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť D. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. G., M , vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 To/136/2010 a jeho uznesením z 18. novembra 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť D. M. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011\ndoručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojich\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v\n\nŽiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/136/2010 a jeho\nuznesením z 18. novembra 2010.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Martin sp. zn. 3 T/211/2009 z 26. júla 2010 odsúdený za spáchanie prečinu ublíženia\nna zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších\npredpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný zákon“) k peňažnému trestu v\nsume 500 €. Následne krajský súd uznesením sp. zn. 3 To/136/2010 z 18. novembra 2010\nodvolanie sťažovateľa proti rozsudku ako nedôvodné zamietol. Sťažovateľ namieta, že\ntýmto uznesením krajského súdu došlo k porušeniu „jeho základné práva podľa čl. 17 ods.\n2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy..., ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“ z dôvodu, že\nv konaní bol za vinného uznaný bez toho, „aby bol usvedčovaný, čo i len jediným priamym,\nrelevantným, dôkazom a aby vykonanými dôkazmi boli naplnené zákonné znaky skutkovej\npodstaty posudzovaného deliktu“.\nNa tieto nedostatky poukazoval sťažovateľ počas celého trestného konania, najmä\nv záverečnej reči 26. júla 2010 a tiež v odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nzo 4. augusta 2010 a v jeho doplnení zo 4. októbra 2010 a tiež 18. novembra 2010 „potom,\nako advokát obžalovaného nedostal priestor na nič iné len na vyjadrenie, ako navrhuje\nrozhodnúť...“.\nSťažovateľ tvrdí, že trestné konanie vedené proti nemu nebolo spravodlivé\na „odsudzujúci rozsudok neobsahoval také odôvodnenie, ako predpokladá horeuvedené\nrozhodnutie III. ÚS 209/04...“ a „... odvolací súd nedal jasne a zrozumiteľne odpoveď na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace so spáchaním prečinu ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. - fakticky sa len stotožnil s odôvodnením prvostupňového\nrozhodnutia...“.\nTakisto krajský súd konkrétne neuviedol žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčil\nzo spáchania prečinu ublíženia na zdraví.\n\n2\n\nSťažovateľ je toho názoru, že všeobecné súdy rozhodli na základe záverov, ktoré sú\n„v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, ktoré vybočujú z medzí\nústavnosti, sú prejavom svojvoľnej interpretácie príslušného ustanovenia právneho\npredpisu alebo interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti...“.\nNa základe uvedeného v závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol takto:\n„Postupom a Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3 To/136/2010-189\nz dňa 18. novembra 2010 základné právo D. M. podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a\n\nčl. 49\n\nÚstavy..., ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/136/2010-189 z dňa 18. novembra\n2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi D. M. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia...“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov\nkonania.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\n3\n\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd už konštantne vo svojich rozhodnutiach prezentuje názor, že o zjavnej\nneopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu\nnemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno\npovažovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodstatou sťažnosti sťažovateľa sú námietky, že k porušeniu jeho základných práv\nzaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom malo dôjsť postupom krajského súdu\nv konaní o odvolaní vedenom pod sp. zn. 3 To/136/2010 a jeho uznesením z 18. novembra\n2010, ktorý svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, fakticky sa stotožnil len s rozsudkom\nokresného súdu, ktorý neuviedol žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčil zo spáchania\nskutku. Takisto nedal odpoveď ani na jeho konkrétne argumenty vznesené v trestnom\nkonaní, a to v odvolaniach proti rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ opiera dôvody\nsťažnosti aj o tvrdenie, že skutok nikdy nespáchal, preto sa domáha nápravy spravodlivosti\nv konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ nesúhlasí aj s hodnotením skutkových\na právnych záverov zo strany krajského súdu v jeho trestnej veci.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\nPodľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,\nprípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú o občianskoprávnych a trestných veciach.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je v zásade oprávnený\npreskúmať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej\notázky. Úlohou všeobecných súdov je predovšetkým interpretácia a aplikácia zákonov, kým\núloha ústavného súdu spočíva v kontrole zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s\nústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách.\nPrávomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o\nnamietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných\npráv a slobôd je daná len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v\nprípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so\nsúvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve\n(I. ÚS 225/03).\n1. Vychádzajúc zo sťažnosti sa preto ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti zaoberal najprv otázkou, či obsah napádaného uznesenia krajského súdu\nopodstatňuje možnosť prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a či účinky výkonu právomoci\nkrajského súdu sú zlučiteľné s ústavnými limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\nÚstavný súd zistil, že rozsudkom okresného súdu z 26. júla 2010 bol sťažovateľ\nuznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona, pretože „dňa 27. 06. 2009 asi o 19.45 hod. v mieste trvalého bydliska, v dome v\nobci B..., po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, fyzicky napadol Z. J... tak, že ju\nudrel dlaňou po pravej strane tváre, v dôsledku čoho poškodená spadla na válendu a\nzdvihla pravú nohu v úmysle zabrániť ďalšiemu fyzickému útoku, pričom obžalovaný ju\nchytil za palec na pravej nohe a tento jej vykrútil, čím jej spôsobil zranenie posledného\nčlánku prsta pravej nohy s rozvíjajúcou sa podliatinou s dobou práceneschopnosti v trvaní\n22 dní“.\nZa tento prečin bol sťažovateľovi uložený peňažný trest 500 € a pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest\nodňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Súčasne okresný súd poškodenú s nárokom na\nnáhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.\nProti rozsudku okresného súdu z 26. júla 2010 podal sťažovateľ prostredníctvom\nsvojej obhajkyne odvolanie 4. augusta 2010, ktoré doplnil ďalšími podaniami zo 4. októbra\n2010 a tiež 18. novembra 2010.\nSťažovateľ v odvolaní poukázal najmä na § 2 ods. 4 Trestného poriadku, z ktorého\nvyplýva zásada prezumpcie neviny, ako aj na § 2 ods. 10 Trestného poriadku, v ktorom je\nupravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, a namietal, že skutkový základ,\nna základe ktorého bol uznaný vinným, bol prevzatý iba z výpovede poškodenej, ktorú\nurobila až po dva a pol mesiaci odo dňa udalosti, a nie z jej výpovede urobenej jednu hodinu\npo udalosti, ktorú učinila do zápisnice o podaní oznámenia o spáchaní priestupku.\nDo tejto zápisnice neuviedla nič o tom, že by malo dôjsť k jej fyzickému napadnutiu\nv oblasti nôh a vykrúteniu palca na pravej nohe. Uviedol, že výpoveď poškodenej nie je\nvierohodná, a preto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie okresného súdu. Navrhol, aby\nkrajský súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo\ndokázané, že sa skutok stal.\n\n6\n\nOkrem toho sťažovateľ poprel spáchanie uvedeného úmyselného trestného činu\na tvrdil, že „nikdy nemal úmysel, ktorý by smeroval k ublíženiu na zdraví“, viackrát\nspochybnil odborné vyjadrenia lekárov, ktorí sa vyjadrovali k zraneniam poškodenej v\nprípravnom konaní, a uviedol, že proti nemu neexistoval žiadny priamy dôkaz, ktorý by\nodôvodňoval opodstatnenosť vzneseného obvinenia. Takisto poukázal aj na výpovede\npoškodenej učinené pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré si navzájom\nodporovali, a krajský súd sa s nimi vôbec nevysporiadal. Tieto skutočnosti podľa\nsťažovateľa vyvolávajú pochybnosti o tom, že poškodená si zranenie spôsobila sama (na\npodporu svojich tvrdení uvádza aj výpovede svedkov, ktorí ju videli po udalosti aj\npracovať) a všeobecné súdy sa jeho ďalšími podrobnými námietkami vôbec nezaoberali,\nčím porušili jeho označené práva.\nÚstavný súd preto preskúmal rozhodnutie krajského súdu (aj v spojení s rozsudkom\nokresného súdu) a zistil, že skutkové a právne závery krajského súdu nemožno v tomto\nprípade kvalifikovať ako zjavne nepodložené, arbitrárne alebo nezlučiteľné s relevantnou\nzákonnou a ústavnou právnou úpravou, hoci sťažovateľ tvrdí opak.\nVychádzajúc z rozhodnutia krajského súdu odvolanie sťažovateľa bolo zamietnuté\npodľa § 319 Trestného poriadku, pretože okresný súd „v súlade s výsledkami vykonaného\ndokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol\nv napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za\ndokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri\nhodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade\nvyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych\ndôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako\nbol ustálený prvostupňovým súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj\nkrajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej\npodstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Aj výrok o\ntreste a výrok o náhrade škody zodpovedajú stavu veci a zákonu. Okresný súd svoje\nrozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom rozsudku,\npreto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie.\n\n7\n\nJe potrebné konštatovať, že obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral, že by\nsa dopustil žalovaného trestného činu. Vinu obžalovaného mal krajský súd, podobne ako\nokresný súd, jednoznačne preukázanú predovšetkým výpoveďou poškodenej, výpoveďami\nošetrujúcich lekárov, ako aj listinnými dôkazmi založenými v trestnom spise. Je pravdivé\ntvrdenie obžalovaného vyplývajúce z odvolania, že poškodená pri oznámení priestupku\nneuviedla, že obžalovaný jej vykrútil palec na pravej nohe a takto jej spôsobil zranenie,\nktorého liečenie si. vyžiadalo 22 dní. V tomto oznámení, ktoré poškodená učinila hodinu po\nskutku uviedla iba, že obžalovaný ju udrel dlaňou po pravej strane tváre. Až neskôr, v\npriebehu prejednávania priestupku správnym orgánom poškodená tomuto orgánu doručila\nlekárske potvrdenie o zranení palca na pravej nohe spolu s dokladom o práceneschopnosti\nv trvaní 22 dní. Táto skutočnosť bola podkladom pre postúpenie veci zo strany správneho\norgánu okresnej prokuratúre.\nPoškodená vo svojej výpovedi uviedla, že po vykrútení palca na nohe zo strany\nobžalovaného ju palec síce bolel, ale nebránil jej v chôdzi, a preto túto skutočnosť vo\nsvojom oznámení o priestupku neuviedla. Až na druhý deň, t. j. v nedeľu ju palec bolel čím\nďalej tým viac a ona si dávala na palec obklady. Keďže ju bolesť neprechádzala, v\npondelok navštívila svoju lekárku, ktorá ju odporučila na vyšetrenie chirurgom MUDr. V.\nZ odborného vyjadrenia ako aj výsluchu MUDr. T. H. vyplýva, že pocity poškodenej zo\nzranenia ako aj priebeh liečenia môžu byť také, ako ich poškodená popísala v jej výpovedi.\nS týmto sa stotožnil aj MUDr. M. V. a MUDr. K. V., pričom aj z týchto výpovedí vyplýva, že\npoškodená mohla chodiť, pričom krívala, aj s takým zranením, ktoré utrpela následkom\nútoku zo strany obžalovaného.\nPo vyhodnotení týchto skutočností krajský súd sa stotožnil s názorom okresného\nsúdu, že výpoveď poškodenej je logická, je v súlade aj s inými dôkazmi vykonanými v\ntrestnom konaní, a preto nie je dôvod na spochybnenie jej vierohodnosti. Aj krajský súd\npreto dospel k záveru, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, tento má všetky\nznaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a tento\nspáchal obžalovaný D. M.\nKrajský súd preskúmal aj výrok o treste a dospel k záveru, že trest, tak ako bol\nobžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so stavom veci a zákonom...\nAj podľa názoru krajského súdu uloženie peňažného trestu vo výmere 500,-Eur\nobžalovanému D. M. spolu s určením náhradného trestu odňatia slobody bude dostatočný\n8\n\nna nápravu a prevýchovu obžalovaného, a to s prihliadnutím na všetky kritériá, ktoré\nokresný súd odôvodnil na strane 7 napadnutého rozsudku.“.\nVychádzajúc z uvedeného rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že je\nsíce pravdou, že ku všetkým námietkam sťažovateľa v odvolaní sa krajský súd nevyjadril\ndetailne, resp. nedal mu priamu odpoveď na niektoré z nich, a uznesenie je odôvodnené iba\nstručne, nie je však arbitrárne a opiera sa aj o vykonané dokazovanie a výsluchy poškodenej\na ďalších 8 svedkov, ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd aj krajský súd v neprospech\nsťažovateľa.\nTo, že krajský súd iba odkazuje, resp. sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku\nokresného súdu, ešte neznamená, že jeho rozhodnutie je nesprávne, resp. svojvoľné, a že\nním došlo k porušeniu jeho označených základných práv, ak okresný súd svoje rozhodnutie\npo vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov riadne a vyčerpávajúcim spôsobom\nodôvodnil (s. 2 až 7 rozsudku).\nOkresný súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti\nsvedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a i keď\nsťažovateľ tvrdí, že neexistuje priamy dôkaz, resp. že nikdy nemal úmysel niekomu ublížiť\nna zdraví, ústavný súd nie je súdom skutkovým, ktorý by mohol v tomto smere nahrádzať\norgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, ktoré rozhodovali v tejto trestnej veci.\nSťažovateľ má tiež pravdu v tom, že sa vyskytli v trestnom konaní rozporné\nvýpovede poškodenej, ale v okolnostiach daného prípadu tieto skutočnosti nemohli zmeniť,\nresp. ovplyvniť rozhodnutie všeobecných súdov (i na základe listinných dokladov a\nodborných lekárskych potvrdení a dokladov o ošetrovaní zo zdravotnej karty, aj z vyjadrení\nsvedkov), a preto je ústavný súd toho názoru, že krajský súd skúmal podstatné dôvody,\nktoré uviedol sťažovateľ v odvolaní, a na jeho argumentáciu reagoval primeraným\nspôsobom, vysporiadal sa s okolnosťami, ktoré majú pre vec rozhodujúci význam a ktoré\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a do odôvodnenia svojho\nrozhodnutia uviedol postup, akým dospel k svojmu rozhodnutiu.\n\n9\n\nPodľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo na\nspravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (IV. ÚS 233/04), t. j. právo na spravodlivý proces.\nAvšak obsah tohto práva nedáva účastníkovi záruku, že sa trestné konanie skončí\nprávoplatným rozhodnutím v jeho prospech.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnapokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť\nho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a\nneudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a\nvšeobecné súdy vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npodliehajúcich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd preto na základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti\nsťažovateľa v tejto časti, a to pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde.\n2. Sťažovateľ v časti sťažnosti namietal tiež porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 17 ods. 2 a čl. 49 ústavy uznesením krajského súdu. Keďže sťažovateľ je v konaní\npred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom a vo svojej sťažnosti\nneuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, resp. bližšie neodôvodnil, v čom vidí porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 49 ústavy, ústavný súd jeho\nsťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 193/09)\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2011\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7a0d42d-c644-4bbd-b546-a1ffcc69a94b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 193/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b7a0d42d-c644-4bbd-b546-a1ffcc69a94b"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:63e40e47-0889-4bc7-8a28-da6329cdf46f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/04 z 13. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-13", "citacie_n": 102, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:63e40e47-0889-4bc7-8a28-da6329cdf46f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7bcc7f4b-4ffe-4061-8b77-051a95b497b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7bcc7f4b-4ffe-4061-8b77-051a95b497b8"}]}