{"guid": "ussr:fa5b2ef5-cbc7-4e95-a7e0-906a18f190e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 321/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/08 z 10. 3. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 321/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2009-03-10", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa5b2ef5-cbc7-4e95-a7e0-906a18f190e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa5b2ef5-cbc7-4e95-a7e0-906a18f190e8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:fa5b2ef5-cbc7-4e95-a7e0-906a18f190e8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:fa5b2ef5-cbc7-4e95-a7e0-906a18f190e8/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 321/08-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika\na zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka na neverejnom zasadnutí 10. marca 2009\nvo veci prijatej sťažnosti JUDr. S. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., Advokátska\nkancelária, K., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva\nna ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007 takto\nrozhodol:\n1. Základné práva JUDr. S. Š. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007\nporušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007\nz r u š u j e a v r a c i a v e c Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n\n3. JUDr. S. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Trnave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. S. Š. trovy právneho\nzastúpenia v sume 223,40 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsať centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára\n2008 doručená sťažnosť JUDr. S. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva\nna ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007.\nÚstavný súd uznesením č. k. III. ÚS 321/08-14 zo 14. októbra 2008 prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom konania\nvedeného na základe ním uplatneného reštitučného nároku podľa ustanovení zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“), ktorým\npožadoval náhradu za zničené trvalé porasty existujúce na pozemkoch „zabratých štátom“.\n\n2\n\nV sťažnosti uviedol, že v konaní boli prijaté viaceré rozhodnutia, ktoré mali rôzne\nvýroky, až napokon nárok sťažovateľa nepovažovali za preukázaný. V priebehu celého\nkonania neboli sporné otázky zúčastnených strán z hľadiska ich práv a povinností, ako aj\naplikácia relevantných právnych noriem, na základe ktorých bol nárok uplatnený. V rámci\nargumentácie sťažovateľ uviedol, že celkový postoj súdov najvýstižnejšie charakterizuje\nvyjadrenie súdu na str. 10 rozsudku Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“), kde\nsa uvádza: „... navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení týkajúcich\nsa množstva a kvality trvalých porastov... v počte 3 000 hláv viniča a 100 ovocných\nstromov, a keďže vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť iné množstvo ... súd návrh\nzamietol.“\nSťažovateľ ďalej citoval str. 14 rozsudku, kde sa uvádza: „... s veľkou\npravdepodobnosťou z predmetnej odňatej nehnuteľnosti navrhovateľa boli v rámci HTÚP\nskutočne odstránené nejaké porasty, avšak ...“\nPodľa sťažovateľa súdy mali k dispozícii hodnoverné doklady o tom, že v globálnom\nzábere, do ktorého spadali aj pozemky sťažovateľa, boli porasty likvidované. Súdy však\ndospeli k záveru, ktorý sťažovateľ považuje za priečiaci sa spravodlivému procesu\nz hľadiska ich povinnosti „objektivizovať sporné údaje“. Podľa jeho názoru si zamenili\núroveň preukázania tvrdenia vo veci občianskoprávnej s vecou trestnoprávnou, v ktorej je\npovinnosťou „napr. pri krádeži preukázať aspoň to minimálne množstvo či hodnotu“.\nSťažovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 26/94), podľa ktorej každé\nkonanie, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením základného práva na súdnu ochranu.\nPodľa sťažovateľa „je za takýto rozpor potrebné považovať aj taký postup súdu, v ktorom\nopomenie aplikovať ustanovenie zákona, umožňujúce, resp. ukladajúce rozhodnúť podľa\njeho dikcie“. Konkrétne ide o ustanovenie § 136 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého „ak možno výšku\nnárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd\npodľa svojej úvahy“. Sťažovateľ uviedol, že ani okresný súd, ani krajský súd sa nepokúsili\nriešiť prerokúvanú vec v intenciách uvedeného ustanovenia.\n\n3\n\nV závere svojej argumentácie sťažovateľ uviedol: „Rozsudok Krajského súdu sa\nchybne vysporiadal aj s otázkou premlčania. Ustanovenia § 13 zák. č. 229/1991 Zb\nnehovorí nič o výške náhrady. Podľa neho uplatnený nárok možno podľa § 95 ods. 1/ O.s.p.\nmeniť, pričom súd má iba obmedzenú možnosť zmenu nepripustiť.“.\nTakisto sťažovateľ poukázal na to, že ide o majetkový spor, a teda krajský súd\nporušením práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces zasiahol aj do jeho vlastníckeho\npráva, pretože mu svojím postupom odmietol ochranu poskytnúť.\nNa základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007 porušil jeho základné práva\nzaručené čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007 a vrátil mu vec\nna ďalšie konanie.\nSťažovateľ zároveň žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 200 000 Sk z dôvodov, že táto suma „zodpovedá zásadám\nspravodlivosti s prihliadnutím na viacero faktorov, z ktorých najmarkantnejší je samotný\ndôvod sporu, vyplynuvší z krivdy v minulosti vzniklej, ale najmä neobjektívny prístup súdu,\nprakticky prenášajúci krivdu minulú do súčasnosti. Frustrácia z týchto faktov je\npochopiteľná“, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\nKrajský súd v zastúpení jeho predsedom vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n11. decembra 2008 uviedol: „Krajský súd v Trnave vychádza pri vyjadrení k sťažnosti\nz toho, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu nebolo porušené. Súd prvého stupňa\ni odvolací súd aplikoval správne príslušné ustanovenia zákona, upravujúce nárok\nsťažovateľa. Vo veci konali obidva súdy plynulo a bez prieťahov.\nSťažovateľ sa dostal do dôkaznej núdze, keď v konaní nepreukázal, že jemu, resp.\njeho právnej predchodkyni, boli odňaté s poľnohospodárskou pôdou i trvalé porasty.\nV konaní bol preukázaný opak svedkami navrhnutými aj navrhovateľom.\nOtázku premlčania posúdil odvolací súd správne s poukazom na skutočnosť, že\nsťažovateľ bol povinný uplatniť si svoj nárok najprv u povinnej osoby. Povinná osoba\n\n4\n\nneposkytla náhradu, sťažovateľ si ju uplatnil na súde. U povinnej osoby aj v návrhu na\nzačatie konania sťažovateľ uplatnil náhradu za trvalé porasty sumou 40.000,-Sk.\nV priebehu konania túto náhradu zvyšoval. Sťažovateľ bol povinný uplatniť u odporcu ako\npovinnej osoby náhradu vo výške zodpovedajúcej odňatým porastom, ktorú po uplynutí\nlehoty podľa § 13 z.č. 229/1991 Zb. v znení noviel už nemal právo meniť. Právo na súdnu\nochranu má odporca tak isto ako navrhovateľ. Išlo o sporové konanie, v ktorom väčšinou\njedna strana nie je celkom spokojná s výsledkom sporu. Súd je povinný prihliadať na\nrovnosť účastníkov konania a uplatňovať platné právne predpisy, čo v tomto konaní bolo\nsplnené.\nZastávam stanovisko, že Krajský súd v Trnave ako súd odvolací pri preskúmavaní\nrozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10/C/263/1992 postupoval správne a práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu boli dodržané.“\nVo svojom vyjadrení predseda krajského súdu tiež uviedol, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\nV podaní doručenom ústavnému súdu 23. decembra 2008 súhlasil s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ. V liste sťažovateľ uviedol, že\nnevyužíva možnosť odpovedať na vyjadrenie krajského súdu, pretože tento neuviedol\nargumenty, ktoré by neboli podchytené v samotnej sťažnosti. Poukázal len na to, že žiadne\nustanovenie zákona č. 229/1991 Zb. nevylučuje použitie niektorej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku pre prípad, že o nároku rozhoduje všeobecný súd.\nÚstavný súd dospel k názoru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, a so súhlasom všetkých účastníkov konania od ústneho pojednávania\nvo veci samej upustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.\nÚstavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh (rozsudky okresného súdu a krajského\nsúdu) prihliadnuc aj na vyjadrenie predsedu krajského súdu zistil tieto skutočnosti:\n\n5\n\nSťažovateľ si návrhom podaným na okresnom súde 29. decembra 1992 ako\noprávnená osoba v zmysle § 4 zákona č. 229/1991 Zb. uplatnil reštitučný nárok, ktorým\npožadoval náhradu za zničené trvalé porasty pôvodne existujúce na jeho pozemkoch, ku\nktorým štát zriadil užívacie právo v prospech právneho predchodcu odporcu a ktoré mu boli\nvydané pred podaním návrhu podľa uvedeného zákona.\nOkresný súd o podanom návrhu rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 263/92 z 29. mája\n2007, ktorým návrh sťažovateľa zamietol a ktorý okrem iného odôvodnil takto: „Súd\nz vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že navrhovateľ v konaní neuniesol\ndôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení týkajúcich sa množstva a kvality\ntrvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach v počte 3 000 hláv viniča\na 100 ovocných stromov a keďže vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť iné\nmnožstvo trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach, súd preto návrh\nnavrhovateľa zamietol.“ a ďalej tiež, že „ navrhovateľ nepreukázal množstvo, druh\na kvalitu trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach, navrhovateľ\nohľadom týchto skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, okrem toho v rôznych\netapách konania tvrdil rôzne množstvá trvalých porastov na týchto pozemkoch. Doplnením\nalebo novým znaleckým dokazovaním by sa nepreukázali nové skutočnosti, znalci pre\nposúdenie veci potrebujú dostatočne presné údaje o množstve, druhu a veku porastov. Z\ndoteraz vykonaného dokazovania nevyplývajú údaje o trvalých porastoch na odňatých\nnehnuteľnostiach v rozhodnom čase.“\nV tom istom odôvodnení citovaného rozsudku okresný súd však aj celkom\njednoznačne konštatoval (str. 14 rozsudku), že „Súd mal v konaní preukázané, že na\npozemku navrhovateľa bola vinica i sad ovocných stromov, tiež je nepochybné, že plocha vo\nvýmere 10.044 m2 bola navrhovateľovi odňatá a daná do užívania JRD v S. ...“.\nProti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom\nkrajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 Co 156/2007 z 27. novembra 2007, ktorým\nprvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd\nuviedol, že okresný súd sa mal po zrušení svojho pôvodného rozhodnutia z 8. septembra\n\n6\n\n2005 v novom konaní vysporiadať len s otázkami týkajúcimi sa množstva, druhu a akosti\ntrvalých porastov nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach odňatých sťažovateľovi, resp. jeho\nprávnemu predchodcovi. Podľa vyjadrenia krajského súdu v odôvodnení citovaného\nrozsudku sa okresný súd s týmito otázkami vysporiadal na základe vyhodnotenia\nvykonaného dokazovania (listinné dôkazy, výpovede svedkov) a podľa neho správne\nvyvodil záver, že sťažovateľ v predmetnom konaní nepreukázal, že na nehnuteľnostiach\nprevzatých odporcom v 1. rade sa nachádzali trvalé porasty v takom množstve, druhu\na akosti, aké uvádzal sťažovateľ v priebehu konania. Tvrdenia sťažovateľa nepotvrdili ani\nvypočutí svedkovia, ani listinné dôkazy.\nKrajský súd tiež uviedol, že sťažovateľ podaným návrhom pôvodne uplatnil náhradu\nza trvalé porasty vo výške 40 000 Sk, v priebehu konania však dvakrát návrh vo vzťahu\nk výške uplatnenej náhrady zmenil tak, že požadovanú sumu zvýšil (návrh na zmenu\nz 22. marca 1996 a z 8. septembra 2005).\nKrajský súd k tomuto ďalej v odôvodnení konštatoval, že „Súd prvého stupňa sa\nnevysporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca v 1. rade vo svojom\nodvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 8. septembra 2005 napriek tomu, že\nodvolací súd mu túto povinnost uložil. Ak účastník konania vznesie námietku zaujatosti, súd\nje povinný sa s touto námietkou vysporiadať a až následne konať vo veci. Opačný postup je\nprocesným pochybením.“.\nTúto otázku uzavrel krajský súd takto: „Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 veta prvá\n(zákona č. 229/1991 Zb., pozn.), právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená\nosoba uplatniť do 31.12.1992.\n\nNeuplatnenie\n\npráva\n\nv lehote\n\nprávo\n\nzanikne - ide\n\no preklúziu práva.\nNavrhovateľ svoje nároky uplatnil podľa z. č. 222/ 91 Zb. v znení noviel (správne má\nbyť č. 229/1991 Zb., pozn.). Podľa tohto zákona svoje práva mal, konkrétne náhradu za\ntrvalé porasty na odňatých nehnuteľnostiach, uplatniť do 31.12.1992. Do tejto lehoty\nmusel vyčísliť i výšku náhrady, ktorú požaduje za trvalé porasty. V tomto termíne\nnavrhovateľ vyčíslil sumu 40.000,- Sk. Neskôr túto sumu upravoval, prvýkrát návrhom\nzo dňa 22.3.1996 a druhýkrát návrhom zo dňa 8.9.2005. V oboch prípadoch treba\n\n7\n\nvychádzať z toho, že jeho nároky nad 40.000,- Sk boli prekludované s poukazom\nna ustanovenie § 13 z. č. 229/1991 Zb. v znení noviel.\nSúd prvého stupňa sa teda v tomto konaní mohol zaoberať len výškou náhrady za\ntrvalé porasty v sume 40.000,- Sk, keď by bol navrhovateľ preukázal odôvodnenosť svojho\nnároku, čo sa v tomto prípade nestalo, vo zvyšku náhrady za trvalé porasty bolo potrebné\nnávrh navrhovateľa zamietnuť ako prekludovaný.\nS poukazom na\nprvého\n\nstupňa\n\nako\n\ntieto\n\nokolnosti\n\nodvolací\n\nsúd napadnutý rozsudok\n\nvecne\n\nsprávny podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.“\n\nsúdu\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodstatou prijatej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv konaním\nkrajského súdu v rozpore so zákonom.\nPredmetom posúdenia ústavného súdu bola teda otázka, či rozhodnutie krajského\nsúdu bolo výsledkom konania, ktoré by rešpektovalo relevantné zákonné normy a ústavu.\n\n8\n\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup\nje dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri prerokúvaní a rozhodovaní veci\npatriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov.\nZákladné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,\nresp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať\na aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd\nnemá príčinu doň zasahovať (II. ÚS 172/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku ktorým\ndospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich rozhodnutie.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách (podobne aj II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 231/04).\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\n\n9\n\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04).\nPrávo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je\nv právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným\npostupom možno domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah\npráva na súdnu a inú právnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatňovaní práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky, keďže konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (III. ÚS 70/01).\nTakýto zákon, ktorý upravuje postup všeobecného súdu v občianskom súdnom\nkonaní je Občiansky súdny poriadok.\n1. V občianskom súdnom konaní sa síce uplatňuje prejednací princíp, v zmysle\nktorého spočíva dôkazné bremeno predovšetkým na účastníkoch konania, avšak\npre prípady, keď účastník konania preukáže základ uplatneného nároku, ale objektívne\nz dôvodov, ktoré nie sú ním zavinené nemôže predložiť dôkazy týkajúce sa výšky\nuplatneného nároku určuje Občiansky súdny poriadok aplikovať ustanovenie § 136 OSP,\npodľa ktorého, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju\nnemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.\nV posudzovanom konaní nebola sporná existencia, ale iba výška uplatneného nároku.\nOkresný súd, s ktorého závermi sa krajský súd stotožnil, vo svojom rozhodnutí dospel\nokrem iného k záveru, že „Doplnením alebo novým znaleckým dokazovaním by sa\nnepreukázali nové skutočnosti, znalci pre posúdenie veci potrebujú dostatočne presné údaje\no množstve, druhu a veku porastov. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplývajú údaje\no trvalých porastoch na odňatých nehnuteľnostiach v rozhodnom čase.“. A ďalej, že „Súd\nmal v konaní preukázané, že na pozemku navrhovateľa bola vinica i sad ovocných\nstromov ...“ .\n\n10\n\nSamotný okresný súd ako súd prvostupňový teda priamo i nepriamo konštatoval\nv uvedenom prípade situáciu predvídanú ustanovením § 136 OSP, a síce nemožnosť zistenia\nvýšky uplatňovaného nároku.\nBolo teda povinnosťou okresného súdu na zistený stav aplikovať relevantné\nustanovenie Občianskeho súdneho poriadku (§ 136) a určiť výšku nároku uplatneného\nsťažovateľom podľa svojej úvahy.\nRámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé\nkonanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy.\nPostup všeobecného súdu, keď tento nekoná v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nkonania, treba považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 26/94).\nV danom prípade krajský súd tým, že svojím rozsudkom potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového súdu bez toho, aby sa vysporiadal s tým, či v tejto veci po vykonanom\ndokazovaní a takom jeho vyhodnotení, ako vyplynulo z rozsudku okresného súdu, nebolo\npotrebné aplikovať normatívne ustanovenie § 136 OSP, porušil svoje zákonné povinnosti\nako odvolacieho súdu vyplývajúce z ustanovení § 219 až § 221 OSP v spojení\ns citovaným ustanovením § 136 OSP, a zároveň tak porušil základné právo sťažovateľa na\nsúdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n2. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že slovné spojenie „právo\n\nna ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu\nminimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 ústavy\na ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).\n\n11\n\nAk nepriaznivé rozhodnutie všeobecného súdu o návrhu sťažovateľa, ktorým sa\ndomáha ochrany svojho vlastníckeho práva je výsledkom konania, v ktorom bol porušený\nzákon, znamená to tiež porušenie jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa\nčl. 20 ods. 1 druhej vety ústavy.\n3. Ústavný súd sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa týkajúcou sa interpretácie\nustanovenia § 13 zákona č. 229/1991 Zb. krajským súdom v posudzovanom konaní.\nÚstavný súd konštatuje, že spôsob, akým všeobecný súd vyložil uvedenú právnu normu, sa\njaví ako arbitrárny a záver, ktorý z tohto výkladu vyplynul, treba považovať za zjavne\nneodôvodnený, odporujúci zmyslu a podstate úpravy reštitučných nárokov v zákone\nč. 229/1991 Zb.\nUstanovenie § 16 ods. 3 prvej vety zákona č. 229/1991 Zb. skutočne časovo limituje\noprávnené osoby, aby svoju výzvu na náhrady (patrí tam aj náhrada za trvalé porasty)\nuplatnili v lehote uvedenej v § 13 zákona č. 229/1991 Zb., t. j. do 31. decembra 1992, a táto\nlehota je podľa toho istého ustanovenia lehotou prekluzívnou.\nV prvom rade treba konštatovať, že krajskému súdu pravdepodobne unikol rozdiel\nmedzi obsahom týchto dvoch noriem, pretože kým § 13 ods. 1 prvá veta zákona č. 229/1991\nZb. spája s uvedenou lehotou „uplatnenie práva na vydanie nehnuteľnosti“, ustanovenie\n§ 16 ods. 3 prvej vety zákona č. 229/1991 Zb. hovorí o „výzve na vydanie náhrady“, ktorú\nspája prostredníctvom odkazu s lehotou „uvedenou v § 13“. Podľa názoru ústavného súdu\nvšak neexistuje žiadny dôvod, ktorý by oprávňoval súd na taký výklad, že súčasťou „výzvy\nna vydanie náhrady“ (z kontextu s ďalšími ustanoveniami zákona je zrejmé, že malo ísť\no výzvu voči povinnej osobe) má byť presné vyčíslenie výšky náhrady. Naopak, už\nz povahy týchto a podobných reštitúcii zjavne vyplýva, že v prvom rade išlo o odškodnenie\noprávnených osôb za krivdy majetkového charakteru z predchádzajúcich rokov so zreteľom\naj na právne istoty niektorých povinných osôb (preto prekluzívne lehoty). Vychádzajúc\nz uvedeného je len ťažko možné predstaviť si, že by oprávnené osoby, ktorých štát na dlhé\nobdobie zbavil možnosti užívať svoje pozemky, a tým aj akéhokoľvek „dozoru“ nad nimi,\nboli schopné v relatívne krátkej lehote nielen vyzvať povinnú osobu na náhradu, ale zároveň\naj zistiť rozsah škôd na trvalých porastoch a tieto škody vyčísliť. Krajský súd napriek tomu\nv odôvodnení napadnutého rozsudku explicitne tvrdil, že časť nároku, ktorý sťažovateľ\n12\n\nuplatnil na súde, zanikla v dôsledku preklúzie práve pre jeho nedostatočnú kvantifikáciu\nv lehote do 31. decembra 1992. Navyše, krajský súd záver o prekludovaní sťažovateľových\nnárokov vyslovil v súvislosti s konštatovaním, že prvostupňový súd sa nevysporiadal\ns námietkou premlčania vznesenou v konaní odporcom, čo sú zjavne odlišné právne\ninštitúty,\n\ntakže\n\ntúto\n\nčasť\n\nodôvodnenia\n\njeho\n\nrozsudku\n\nmožno\n\npovažovať\n\naj\n\nza nepreskúmateľnú.\nRozhodnutie súdu nemôže byť ústavne akceptovateľné, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo a jeho odôvodnením došlo k porušeniu základných práv účastníka konania,\na pokiaľ medzi týmto porušením a rozhodnutím existuje priama príčinná súvislosť.\nÚstavný súd preto vyslovil, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 156/2007 boli\nporušené základné práva sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru (1. bod výrokovej časti nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takéto\nrozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy tento rozsudok\nzrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2. výrokovej časti nálezu),\nv ktorom bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde).\nSťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 200 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že „Táto suma zodpovedá zásadám spravodlivosti\ns prihliadnutím na viacero faktorov, z ktorých najmarkantnejší je samotný dôvod sporu,\nvyplynuvší z krivdy v minulosti vzniklej, ale najmä neobjektívny prístup súdu, prakticky\nprenášajúci krivdu minulú do súčasnosti. Frustrácia z týchto faktov je pochopiteľná.“.\n\n13\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa názoru ústavného súdu výrok rozhodnutia deklarujúci porušenie práv nemožno\nvzhľadom na okolnosti tohto prípadu („znásobenie“ majetkovej krivdy z minulosti)\npovažovať za dostatočnú a účinnú nápravu, preto priznal sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd priznal v tomto prípade finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (3. bod\nvýroku nálezu), ktoré podľa jeho názoru zohľadňujú predmet a charakter posudzovaného\nkonania, ako aj konkrétne okolnosti tohto prípadu a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu\nsťažovateľa, ktorá spočíva aj v neúmernej dĺžke súdneho konania súvisiacej aj s porušením\njeho práv.\nSťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súd\npriznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, pričom ich výšku nešpecifikoval.\nPri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16\nods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania\npred ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade\nnevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením\nalebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom\n(napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 v konaní\npred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu (t. j. zo sumy 19 076 Sk), čo\npredstavuje sumu 105,40 € (3 176 Sk) a hodnota režijného paušálu 6,30 € (190 Sk).\n\n14\n\nSťažovateľ v danom prípade mohol požadovať náhradu trov právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2 x 105,40 € + 2\nx 6,30 €, spolu 223,40 €.\nÚstavný súd preto priznal sťažovateľovi podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnáhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,40 € (4. bod výroku nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2009\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/156/2007", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:5a0551af-ff44-4571-b04d-5bb0b196afa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/05 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a0551af-ff44-4571-b04d-5bb0b196afa4"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:2e45a477-3f10-453a-ac9b-5d7474b3e92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1"}, {"guid": "ussr:942459fe-7f72-4b30-8114-27e157fd0a32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:942459fe-7f72-4b30-8114-27e157fd0a32"}, {"guid": "ussr:70ff7c82-8239-4f33-ba4a-9836c9c419e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 477/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 477/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70ff7c82-8239-4f33-ba4a-9836c9c419e4"}, {"guid": "ussr:beb44f5d-cf25-4208-88a5-b9f1b737a738", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:beb44f5d-cf25-4208-88a5-b9f1b737a738"}, {"guid": "ussr:89fa356e-4ce3-4a84-b049-40b6e8b7e1c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89fa356e-4ce3-4a84-b049-40b6e8b7e1c0"}, {"guid": "ussr:5453687a-14be-4f93-a815-024a54413613", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2012 z 30. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5453687a-14be-4f93-a815-024a54413613"}, {"guid": "ussr:91d93f56-e844-4446-bf2c-8b3096924187", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d93f56-e844-4446-bf2c-8b3096924187"}, {"guid": "122e9218-27ff-47c6-802d-8c2ce12b0560:83397dd3-91ab-40e8-b004-1264befc4118", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123208159.1", "spisova_znacka": "1Co/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/39/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123208159.1"}, {"guid": "073b1f6f-3468-40c7-a5ff-c6f695d2b3e9:f7be3e66-9f2a-4538-ba99-2184f2a06234", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7114216761.2", "spisova_znacka": "5Co/28/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/28/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7114216761.2"}]}