{"guid": "ussr:f2ae469b-3dc5-4e10-bc9c-05ceaefb6cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2012 z 13. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 357/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2012-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2ae469b-3dc5-4e10-bc9c-05ceaefb6cd6", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f2ae469b-3dc5-4e10-bc9c-05ceaefb6cd6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:f2ae469b-3dc5-4e10-bc9c-05ceaefb6cd6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:f2ae469b-3dc5-4e10-bc9c-05ceaefb6cd6/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 357/2012-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej\nJUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a\nčl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 1958/02 a jeho\nuznesením z 25. mája 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2\nústavy a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného\nsúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 1958/02 a jeho\nuznesením z 25. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) vydaným vyšším súdnym\núradníkom.\n2. Napadnutým uznesením okresný súd vylúčil vo veci konajúceho súdneho\nexekútora JUDr. R. K. (ďalej len ,,súdny exekútor“) z vykonávania exekúcie v označenom\nkonaní okresného súdu z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora\nzamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania (v danom prípade\noprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:\n«Sťažovateľ je právnická osoba - obchodná spoločnosť... Sťažovateľ pôsobí pri\nvýkone svojej prevažujúcej podnikateľskej činnosti na trhu krátkodobých úverov do 3.500\nEUR s dobou splatnosti 1 mesiac až 12 mesiacov. Sťažovateľ poskytuje úvery fyzickým\nosobám a živnostníkom vo všetkých regiónoch Slovenska prostredníctvom zmluvnej siete\npracovníkov obchodnej služby a siete kontaktných miest. Keďže jedným z legálne uznaných\npredmetov podnikania spoločnosti P., s. r. o. je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, nie\nje prekvapujúce, že sa často krát pri neplnení zmluvných záväzkov svojich klientov\n(príjemcov pôžičiek) dostáva do pozície veriteľa, ktorý je nútený domáhať sa úhrady\npohľadávok prostredníctvom súdneho konania a následne pri nerešpektovaní súdnych\nrozhodnutí dlžníkmi, prostredníctvom exekučného konania. ...\nSťažovateľ v záujme vymoženia jednej zo svojich finančných pohľadávok, ktorá\nvznikla na základe poskytnutej pôžičky fyzickej osobe... (ďalej aj „Povinný“) a ktorej\npravosť čo do dôvodu a výšky bola autoritatívne deklarovaná rozsudkom Stáleho\nrozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s. (rozsudok je detailne špecifikovaný v uznesení\nOkresného súdu... ktorým došlo k nelegitímnym a nelegálnym zásahom do základných práv\nsťažovateľa, pričom tento rozsudok je sťažovateľ pripravený predložiť súdu ak to bude\npodľa súdu potrebné) podala formou zápisnice súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. podľa ust.\n\n2\n\n§ 38 a nasl. Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie (návrh bol nepochybne\npodaný, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia okresného súdu).\nPodľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh\noprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom\nnajneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor viazaný návrhom na vykonanie\nexekúcie... požiadal Okresný súd .., ktorý je vo veci podľa ust. § 45 Exekučného poriadku\nmiestne a vecne príslušným exekučným súdom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd ... poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie...\nOkresný súd ...uznesením... (ďalej aj „Uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) ex\noffo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie\na postup všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho vydaniu, sťažovateľ napáda z hľadiska\nporušenia jeho základných, nižšie definovaných, práv. ...\nSťažovateľ tvrdí, že Okresný súd ... svojím postupom v konaní... a rozhodnutím –\nUznesením... , ktoré bolo logickým následkom tohto konania, porušil jeho základné práva,\nkonkrétne:\nA. právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\naj „Ústava SR“);\nB. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);\nC. právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;\nD. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;\nE. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods. 2 Ústavy;\nF. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru. ...\nSťažovateľ je právnickou osobou, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, ako aj\niným zásahom sa porušili jej základné práva, pričom o ochrane týchto základných práv\nrozhoduje ústavný súd a to pri dodržaní zásady subsidiarity, pretože sťažovateľ nemá\nk dispozícii iné opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré by mu zákon\nna ochranu jeho základných práv účinne poskytoval.\nSťažovateľ tvrdí, že právoplatným uznesením Okresného súdu ... ako aj jeho\npostupom v exekučnom konaní sa porušili jeho základné práva, pričom právny poriadok\n\n3\n\nSlovenskej republiky neponúka sťažovateľovi žiadne ďalšie účinné nástroje ochrany, ktoré\nby vyvolali reparačné, reštitučné alebo satisfakčné účinky.»\nV súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označenom exekučnom\nkonaní sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „Napadnuté uznesenie Okresného súdu ...\nveľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä\nv spojitosti s výkonom exekúcie... Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj\nsamotné rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa,\nnajmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý\nsúdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte\nneprípustné. Je tomu tak preto, že všeobecný súd:\na) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa\n13. 04. 2011, sp. zn.: III. ÚS 322/2010-37;\nb) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo\nobjektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného\nkonania;\nc) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a\nlegitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;\nd) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny\npriebeh exekúcie;\ne) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného\nsúdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010; rozhodol s konečnou\nplatnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného\nsúdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom\npostavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti\na definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky výkonom\nexekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K.“.\nSťažovateľka namieta tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pretože „Všeobecný súd svojím\n4\n\nrozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého\nsúdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je\nnezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa\nexistujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku\nsťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.\nSťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1\nmajetok chránený Dohovorom, o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím\nvšeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.\nSťažovateľka namieta aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru tvrdiac, že\n,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal\nv konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané\nodlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval\no jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto rozhodnutie\nvýrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako povinný.\nZ okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli\nobjektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie\nso sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením oprávneného),\npretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod\nzakázaného odlišného zaobchádzania.“.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že „vzhľadom k skutočnosti, že\nExekučný poriadok nepripúšťa, aby sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu\nOkresného súdu ... odvolanie alebo iný účinný opravný prostriedok, je splnená formálna\npodmienka upravená ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.“.\nV petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou\noznačených práv, napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie\na priznal jej finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n\n5\n\n6. Sťažovateľka napriek uvedeným tvrdeniam a v súlade s poučením v napadnutom\nuznesení o možnosti podať opravný prostriedok podala proti nemu odvolanie, o ktorom\nv čase predbežného prerokovania sťažnosti nebolo podľa zistenia ústavného súdu\nrozhodnuté.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12\nods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom\na rozhodnutím okresného súdu, ktorými vylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie.\n10. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti\nkonať a rozhodnúť.\n\n6\n\n11. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc\nústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,\nteda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n12. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) proti\nrozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.\nOdvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,\nmôže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie\nodvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje\nproti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon\nodvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne\nrozhodne sudca.\n13. S poukazom na to ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala v systéme\nvšeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,\nktoré mali byť napadnutým uznesením okresného súdu a postupom predchádzajúcim jeho\nvydaniu podľa jej názoru porušené, pričom tento opravný prostriedok v danej veci\nv zákonnej lehote využila. Oprávnenie sudcu v odvolacom konaní rozhodnúť o namietanom\npostupe a napadnutom uznesení okresného súdu vylučuje v tejto veci právomoc ústavného\nsúdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy, ak by už sťažovateľka nemala inú ústavnú\na zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.\n14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím\nsudcu o podanom odvolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných\nsúdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti\nnapadnutému uzneseniu, mohlo by to viesť jednak k predĺženiu konania a navádzalo by to\npotenciálnych sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolila v okolnostiach daného prípadu\nsťažovateľka, t. j. na paralelné podávanie sťažností ústavnému súdu zároveň s podaním\nriadneho opravného prostriedku, čo vzhľadom na čl. 142 ods. 2 poslednú vetu ústavy\n\n7\n\na s ním súvisiacu konštantnú judikatúru ústavného súdu, ako aj vzhľadom na dikciu § 374\nods. 4 OSP nie je opodstatnené.\n15. K uvedenému je potrebné dodať, že v prípade rozhodovania o vylúčení súdneho\nexekútora z exekúcie ide o rozhodnutie, proti ktorému by odvolanie nebolo prípustné, ak by\nho vydal sudca, t. j. v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 OSP dochádza bez potreby\nakéhokoľvek rozhodnutia k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Z tohto\npohľadu by bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti pre\nnapadnutie zrušeného (právne neexistujúceho) rozhodnutia.\n20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2012\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}