{"guid": "ussr:f1fc348e-e51c-4a6d-a5d3-eb4ab55d5e54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 240/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 240/07 z 4. 10. 2007", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. októbra 2007, sp. zn. IV. ÚS 240/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2007-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f1fc348e-e51c-4a6d-a5d3-eb4ab55d5e54", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1fc348e-e51c-4a6d-a5d3-eb4ab55d5e54", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:f1fc348e-e51c-4a6d-a5d3-eb4ab55d5e54", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:f1fc348e-e51c-4a6d-a5d3-eb4ab55d5e54/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 240/07-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2007\npredbežne prerokoval sťažnosť prof. JUDr. K. T., B., zastúpenej advokátkou Mgr. J. P., B.,\nvo veci namietaného porušenia zásad právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n21 C 90/00 z 25. októbra 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n10 Co 143/03 z 3. decembra 2003 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť prof. JUDr. K. T. o d m i e t a ako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2007\ndoručená sťažnosť prof. JUDr. K. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nzásad právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\n\nlen „okresný súd“) sp. zn. 21 C 90/00 z 25. októbra 2002 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 143/03 z 3. decembra 2003.\nV sťažnosti sťažovateľka okrem iného uvádza, že „Po ukončení pôsobenia ako\nčlenka Vlády Slovenskej republiky bola (...) účastníčkou súdneho konania pred súdmi\nSlovenskej republiky. (...)\nV týchto konaniach žalobcom bol úrad vlády Slovenskej republiky.\nSťažovateľka bola v uvedenom konaní stranou, ktorú súdy zaviazali k relutárnemu\nplneniu“.\nV súvislosti s uvedeným sťažovateľka poukazuje na nejednotnú prax v rozhodovacej\nčinnosti súdov Slovenskej republiky, ktorá podľa nej pramení predovšetkým z nesprávne\nsúdmi aplikovanej procesnej legitimácie na strane žalobcu. Dáva do pozornosti právoplatné\nsúdne rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Banská Bystrica\na okresného súdu s tým, že „Uvedené súdy vyslovili právny záver, že žaloby, v ktorých sa\nvyššie uvedení žalobcovia domáhali vrátenia riadne vyplatených odmien členom vlády\nSlovenskej republiky sú právne nedôvodné a žalobné návrhy v celom rozsahu správne\nzamietli“.\nPodľa sťažovateľky iba „... v jej prípade súd v totožnej právnej veci vyniesol\nrozhodnutie, ktorým ako sa uvádza vyššie, bola zaviazaná k peňažnému plneniu, t. j.\nvráteniu vyplatených odmien.\nSťažovateľka dobromyseľne, ctiac si autoritu súdnej moci vrátila riadne priznané\nodmeny.\nSťažovateľka ďalej poukazuje na to, že súdy k uvedenému právnemu záveru dospeli\nna základe riadne zisteného stavu (...), pričom svoju právnu analýzu opreli nielen o platný\nslovenský právny poriadok, ktorý bol účinný v deň vyhlásenia rozsudku, ale rovnaký právny\nnázor neaplikovali aj v jej právnej veci“.\nPodanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka zdôvodňuje jednak nejednotnosťou\nprávneho názoru súdov Slovenskej republiky vo veci zákonnosti vyplatenia odmien členom\n\n2\n\nvlády Slovenskej republiky počas výkonu vládnej moci predsedu V. M., ale predovšetkým\nz dôvodu, že nebol rešpektovaný čl. 6 dohovoru.\nSťažovateľka sa odvoláva aj na ustanovenie čl. 154c ústavy, podľa ktorého\nmedzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V súvislosti\ns tým vyslovuje názor, že v danej veci „... konkrétnym väčším rozsahom ústavných práv\na slobôd je podľa čl. 6 cit. dohovoru je konkrétne právo na spravodlivý proces,\na prostredníctvom tohto práva má byť účastníkovi konania zabezpečený riadny prístup\npre spravodlivé prejednanie veci, v ktorom budú rešpektované všetky procesné pravidlá,\nktorými sa má súd pred vynesením rozsudku riadiť. Konkrétne, že predmetom prejednania\nbudú len tie právne situácie, pre ktoré je daná súdu možnosť vec prejednať (daná súdu\nprávomoc vec prejednať). Sťažovateľka namieta, že v jej konkrétnom prípade súd\npreskúmaval vec, ktorá je z preskúmavania vylúčená, čo konštatoval správne v právne veci\nMV SR c/a Mgr. G. K. V tomto konkrétnom prípade Krajský súd v Bratislave správne\nkonštatoval, že preskúmavať uznesenie vlády SR nie je v právomoci súdu.\nĎalej sťažovateľka poukazuje na to, že v jej prípade súd nesprávne posúdil aktívnu\nlegitimáciu žalobcu, pričom už v tom prípade bol slovenským súdom známy právny názor\nvyslovený a v právoplatnej podobe jestvujúci v právnej veci Úrad vlády SR c/a RSDr. J. K.\nVyslovuje právny názor, že aj v jej prípade mal súd postupovať z hľadiska procesného pri\naplikácii spravodlivého prejednania veci rovnakým spôsobom. Výsledkom je nespravodlivý\nrozsudok priečiaci sa zásade spravodlivosti a najmä aplikácii právnej zásady uvedenej\nv čl. 1...“ ústavy.\nZ dosiaľ uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že nejednotná rozhodovacia prax\nnavodila stav, v ktorom nemala rovnaké postavenie pred zákonom ako iní v sťažnosti\nmenovaní účastníci (bývalí členovia vlády Slovenskej republiky) v obdobných právnych\nveciach. V tom vidí porušenie svojho práva na spravodlivý proces a tiež porušenie čl. 1\nods. 1 ústavy.\n\n3\n\nS poukazom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal\ntento nález:\n1. rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 21 C 90/00 zo dňa 25. 10. 2002\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 10 Co 143/03 zo dňa\n03. 12. 2003 je rozsudkom, ktorý sa prieči zásadám právneho štátu, ktoré sú ako ústavný\nprincíp zakotvené v Ústave SR, a nerešpektovali právo občana Slovenskej republiky\nna spravodlivý proces podľa č1. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 4 Ústavy SR\npodľa úvahy Ústavného súdu SR v lehote 3 dní od nadobudnutia právnej moci ústavného\nnálezu.“\nPodaním doručeným ústavnému súdu 14. septembra 2007 sťažovateľka doplnila\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť o nasledujúcu argumentáciu:\n„... zákon č. 38/1993 Z. z. v § 53 ods. 3 ustanovuje dvojmesačnú lehotu pre podanie\nsťažnosti, ktorá plynie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Dodržanie tejto lehoty v danej\nkauze je úplne nereálne, keďže rozhodnutia vychádzajúce z toho istého merita (rozhodnutie\no nevrátení odmeny exministrami H. a K. a expodpredsedom vlády K. a K.) boli prijaté až\nneskôr ako rozhodnutie mojej mandantky. Predmetom sťažnosti mojej mandantky totiž nie je\nsťažnosť proti tomu, že v obdobnej právnej veci bolo rozhodnuté inak, ale nespravodlivosť\nsúdneho procesu je v tom, že v tej istej veci, t. j. v totožnom merite, pri posúdení totožných\npodkladov rozhodnutia súdov vo všetkých prípadoch rozhodli inak ako v jej prípade. Inak\npovedané, ak poskytnutá odmena tým istým premiérom za tých istých dôvodov za tej istej\nprávnej situácie, v štyroch prípadoch je zákonná, nemôže byť v totožnej veci za totožných\npodmienok protizákonná. Takýto proces je nespravodlivý a ohrozuje aj právnu istotu v\nštáte.\nŠpecifičnosť sťažnosti vo veci mojej mandantky je v tom, že naplnenie presvedčenia\na aj reality o nespravodlivom jej súdnom procese sa stalo zrejmým až ukončením\nposledného súdneho konania, v ktorom sa rozhodlo meritórne o oprávnenosti poskytnutých\nodmien.\nKeďže zastávam názor, že uvedené skutočnosti sú dôvodom pre odpustenie zmeškanej\nlehoty na podanie sťažnosti navrhujem s poukazom na § 31 a zák. č. 38/1993 Z. z, aby sa\n\n4\n\nprimerane použili ustanovenia OSP (§ 58) a 5. 7. 2007 podaná sťažnosť bola ústavným\nsúdom prijatá na konanie a rozhodnutie.“\nĎalšie doplnenie sťažnosti bolo ústavnému súdu doručené 20. septembra 2007.\nK lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v ňom\nsťažovateľka uviedla:\n„Uvedená lehote začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nVzhľadom na to, že v merite veci obdobnej ako je vec sťažovateľky Slovenské súdy\nrozhodli spôsobom, ktorý nereprezentuje jednotný právny názor.\nSťažovateľka za to, že dodržanie tejto lehoty sa stalo nereálnym.\nSťažovateľka poukazuje predovšetkým na časovú skutočnosť, keď slovenské súdy\nrozhodli odlišne napr. v právnej veci exministrov vlády Slovenskej republiky (...) a tieto\nrozsudky boli vyhlásené a následne nadobudli právoplatnosť až po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozsudkov vo vzťahu k sťažovateľke. (...)\nAko konkretizujúci dôvod pre naplnenie dodržania uvedenej lehoty sťažovateľka\nuvádza, že na základe uvedeného odlišného právneho názoru, túto skutočnosť nemohla\nsťažovateľka ako konkretizujúci právny dôvod uviesť, aby tak poukázala na zásady\nspravodlivosti v súdnom procese.\nSťažovateľka v sťažnosti neuvádza ako základný, primárny dôvod len to, že bolo\nvo veci samej rozhodnuté inak, ale aj, a najmä to, že vec nebola rozhodnutá spravodlivo,\nnakoľko totožné meritum, pri posúdení totožných podkladov ako konkrétnych dôkazov\npred vyčerpávajúcim zistením skutkového stavu zo strany uvedených súdov malo\nza následok, že rozhodovacia prax súdov má vykázanú nejednotnosť a nerovnaký prístup\nk predkladaným dôkazom.“\nPodľa sťažovateľky je jej sťažnosť špecifická, a to tým, že „... naplnenie\npresvedčenia a aj reality o nespravodlivom súdnom procese sa stalo zrejmým až ukončením\nposledného súdneho konania, v ktorom sa rozhodlo meritórne o oprávnenosti odmien“.\n\n5\n\nZ týchto dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd opierajúc sa o ustanovenie\n§ 31a zákona o ústavnom súde primerane aplikoval a použil ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku (§ 58 ods. 1) a aby bola jej sťažnosť po predbežnom prijatá na ďalšie\nkonanie.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nTáto ústavná a zákonná úprava konštituuje sťažnosť podľa čl. 127 ústavy ako\nosobitný ústavný prostriedok ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ktorý nemožno zamieňať alebo ním nahrádzať riadne či mimoriadne\nopravné prostriedky v občianskoprávnom konaní.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nsťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo\nsťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n\n6\n\nZákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní\npred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení\nalebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že v sťažnosti namietaný rozsudok okresného\nsúdu sp. zn. 21 C 90/00 z 25. októbra 2002 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n10 Co 143/03 z 3. decembra 2003 nadobudli právoplatnosť 12. februára 2004.\nZ uvedeného je zrejmé, že konanie v právnej veci sťažovateľky bolo právoplatne\nskončené 12. februára 2004, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 18. júla\n2007, teda bez akýchkoľvek pochybností po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej\nv § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nSťažovateľka si bola vedomá toho, že nedodržala dvojmesačnú lehotu na podanie\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a preto požiadala ústavný súd o jej odpustenie argumentujúc\nnajmä tým, že jej sťažnosť je špecifická, pretože „... naplnenie presvedčenia a aj reality\no nespravodlivom súdnom procese sa stalo zrejmým až ukončením posledného súdneho\nkonania (v rovnakej právnej veci, pozn.), v ktorom sa rozhodlo meritórne o oprávnenosti\nodmien“. Preto sa poukazujúc na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde domáha, aby\nústavný súd v konaní o jej sťažnosti primerane aplikoval a použil ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku (§ 58 ods. 1), teda aby jej v danej veci odpustil zmeškanie lehoty\nna podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.\nÚstavný súd však nemá zákonnú možnosť odpustiť zmeškanie lehoty na podanie\nsťažnosti. Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde dovoľuje ústavnému súdu\nodpustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov\n\n7\n\nalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv\nposkytuje, ale nie zmeškanie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd\nv rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že zákon o ústavnom súde\nneumožňuje zmeškanie tejto kogentnej (procesnej) lehoty odpustiť ani ju predĺžiť (pozri\nnapr. m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).\nVzhľadom na to sa ústavný súd nemohol venovať podstate dôvodov, ktorými\nsťažovateľka odôvodňovala nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti,\nresp. žiadala, aby jej ústavný súd zmeškanie tejto lehoty odpustil. Od právoplatnosti\nnamietaných rozhodnutí všeobecných súdov uplynulo tri a pol roka. Preto je sťažnosť\npodaná oneskorene.\nÚstavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá pre oneskorenosť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi\nuplatnenými sťažovateľkou nezaoberal.\nNad rámec odôvodnenia ústavný súd dodáva, že porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno odvodzovať iba od toho, že v iných\nskutkovo totožných veciach rozhodli všeobecné súdy odlišne než vo veci sťažovateľky.\nV prípadoch namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru je sťažovateľ povinný\npredložiť konkrétne relevantné argumenty preukazujúce porušenie základných atribútov\nspravodlivého procesu garantovaných dohovorom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. októbra 2007\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f03771cd-66e8-41f8-993b-6ce9666ffed0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 330/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/06 z 25. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f03771cd-66e8-41f8-993b-6ce9666ffed0"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e3c9ef42-ce54-40ae-a490-73e732164d2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.190.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.190.2018.1"}, {"guid": "ussr:dd5a786e-e4de-4659-a13f-39be88ac73d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.1"}, {"guid": "ussr:3c837ab2-9087-4c18-be6e-e983e5a9871b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c837ab2-9087-4c18-be6e-e983e5a9871b"}, {"guid": "ussr:96cc5a6f-eb38-4cd0-85d0-7fbb1d54676a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 133/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 133/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96cc5a6f-eb38-4cd0-85d0-7fbb1d54676a"}, {"guid": "ussr:03f3afd5-aa8a-4534-8078-6aee0904ddff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 240/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 240/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03f3afd5-aa8a-4534-8078-6aee0904ddff"}, {"guid": "ussr:d303da70-4019-432c-b465-f2c1c8fec283", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/08 z 3. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d303da70-4019-432c-b465-f2c1c8fec283"}]}