{"guid": "ussr:f0d7e0f8-bf41-4ea6-93ae-e41a0a6ff04b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2011 z 26. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. októbra 2011, sp. zn. III. ÚS 466/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2011-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0d7e0f8-bf41-4ea6-93ae-e41a0a6ff04b", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f0d7e0f8-bf41-4ea6-93ae-e41a0a6ff04b", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:f0d7e0f8-bf41-4ea6-93ae-e41a0a6ff04b", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:f0d7e0f8-bf41-4ea6-93ae-e41a0a6ff04b/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 466/2011-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., N., zastúpenej A., s. r. o., B.,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. B., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na\n\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co/136/2011 z 27. mája\n2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra\n2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co/136/2011 z 27. mája 2011\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je ako žalobkyňa účastníčkou konania\nvedeného na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C/168/2010 „v\nprávnej veci o vypratanie nebytových priestorov“.\nDňa 27. januára 2003 obchodná spoločnosť V., s. r. o., v postavení prenajímateľa\n(právny predchodca sťažovateľky) uzavrela so žalovaným ako nájomcom zmluvu označenú\nako „Zmluva o nájme nebytových priestorov“ .\nDňa 10. mája 2010 sťažovateľka vyúčtovala žalovanému nájomné za mesiac jún\n2010, ale ten nájomné v stanovenej lehote a v požadovanej sume nezaplatil, preto mu\nsťažovateľka doručila výpoveď z nájomnej zmluvy a následne 29. júna 2010 podala proti\nžalovanému na okresnom súde „žalobu o vypratanie nebytových priestorov“.\nDňa 22. decembra 2010 žalovaný podal na okresnom súde „návrh na prerušenie\nkonania“, v ktorom poukázal na neskôr začaté konanie o určenie neplatnosti výpovede\nnájmu vedené pod sp. zn. 12 C/168/2010, v ktorom je žalovaný v právnom postavení\nžalobcu a sťažovateľka v právnom postavení žalovanej.\nŽalovaný svoj návrh oprel o uznesenie okresného súdu sp. zn. 12 C/168/2010\nz 20. júna 2010, ktorým nariadil predbežné opatrenie spočívajúce v zdržaní sa akéhokoľvek\nkonania sťažovateľky brániť žalovanému užívanie nájomných priestorov, ako aj o uznesenie\nkrajského súdu sp. zn. 8 Co/263/2010 z 30. septembra 2010, ktorým krajský súd napadnuté\nuznesenie okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že prerušenie konania o vypratanie\nbývalého nájomcu nie je vhodné, a to z dôvodu, že sa „prejudiciálna otázka nadbytočne\nprenesie na konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, i napriek tomu, že konanie o\n2\n\nvypratanie bývalého nájomcu sa začalo časovo skôr (29. 06. 2010) ako konanie o určenie\nneplatnosti výpovede z nájmu (02. 07. 2010). Súčasne sťažovateľ poukázal na dôvod\nspočívajúci v potrebe pokračovania konania o vypratanie bývalého nájomcu, na ktorý by\nmal okresný súd prihliadnuť. Tento dôvod spočíva v absencii naliehavého právneho záujmu\nžalovaného ako základného kritéria na podanie žaloby podľa § 80 písm. c) zákona č.\n99/1963 Zb..., čo predstavuje osobitný zreteľ nehospodárnosti a časovej náročnosti konania\no určenie neplatnosti výpovede z nájmu“.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 18 C/168/2010 z 20. januára.2011 konanie\no vypratanie bývalého nájomcu prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie\nneplatnosti výpovede z nájmu. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o predbežné opatrenie a\nsúčasne uviedol, že v „konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu sa dodatočne začala\nriešiť otázka, rozhodnutie o ktorej môže mať význam pre rozhodnutie v konaní o vypratanie\nbývalého nájomcu“.\nSťažovateľka sa následne podaním doručeným okresnému súdu 28. februára 2011\ndomáhala prerušenia konania v dôsledku začatia konania „o určenie neplatnosti výpovede z\nnájmu“. Jej návrh však okresný súd uznesením sp. zn. 12 C/168/2010 zo 4. mája 2011\nzamietol a podľa sťažovateľky svoje rozhodnutie „oprel iba o subjektívne pocity\nžalovaného....“.\nSťažovateľka podala 17. marca 2011 proti uzneseniu okresného súdu odvolanie,\nktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil. Krajský súd\nvšak uznesením sp. zn. 5 Co/136/2011 z 27. mája 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že „Všeobecné súdy riadne nekonajú a v\nrozpore s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP rozhodli o prerušení konania o vypratanie\nbývalého nájomcu. Nezákonný postup všeobecných súdov zakladá nielen nepreskúmateľnosť\nprvostupňového a odvolacieho rozhodnutia, ale aj ich protiústavnosť spočívajúcu v\nporušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie...“, a ďalej tvrdí, že „všeobecné súdy v rozpore s ustanovením § 169 ods. 1 OSP\n\n3\n\nnedostatočným spôsobom odôvodnili rozhodnutie o prerušení konania o vypratanie\nbývalého nájomcu“ a nebrali vôbec do úvahy argumenty a námietky sťažovateľky.\nPodľa právneho názoru sťažovateľky „návrh žalovaného na prerušenie konania\no vypratanie bývalého nájomcu až do právoplatného skončenia konania o určenie\nneplatnosti výpovede z nájmu nebol dôvodný“ a v tejto súvislosti odkazuje aj na\n„judikovanú súdnu prax“.\nSťažovateľka tiež tvrdí, že nezákonným rozhodnutím o prerušení konania podľa\n§ 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) všeobecné súdy\nporušili jej „ústavné právo... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov vyplývajúceho z čl.\n48 ods. 2 ústavy“, pretože jej právne postavenie sa v jej veci zhoršilo a zbytočne oddialilo\na tiež preto, že „samotné rozhodnutie v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu\nnijakým spôsobom nezlepší právne postavenie žalovaného...“.\nNa záver sťažovateľka sťažnosti v uviedla, že „platná právna úprava v rámci\nprocesného postupu neukladala okresnému súdu žiadnu povinnosť konanie o vypratanie\nbývalého nájomcu prerušiť. Vzhľadom na fakultatívnu povahu ustanovenia § 109 ods. 2\npísm. c) OSP je možné predpokladať, že pred samotným rozhodnutím o prerušení konania\nokresný súd vzal do úvahy viacero prichádzajúcich alternatív ohľadom procesného postupu\nv konaní o vypratanie bývalého nájomcu.\nSamotné rozhodnutie o prerušení konania má teda byť v absolútnom súlade s\nprávnym posúdením veci, a teda aj so správne zvoleným procesným postupom v konaní o\nvypratanie bývalého nájomcu...\nUstanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP treba uplatňovať a vykladať podobne ako\nvšetky ostatné ustanovenia obsiahnuté vo všetkých právnych predpisov v súlade s čl. 152\nods. 4 Ústavy. Z dikcie tohto článku vyplýva, že súd sa musí pri voľbe procesného postupu\npodľa čl. 109 ods. 2 písm. c) OSP spravovať požiadavkou, ktorá predstavuje prijatie\npríslušných opatrení umožňujúcich prejednať vec bez zbytočných prieťahov, a tým aj\nnásledne vykonať v primeranej lehote samotnú spravodlivosť. Všeobecné súdy sa však touto\npožiadavkou neriadili, z čoho logicky vyplynul predpokladaný následok v podobe zlého\nprocesného postupu v konaní o vypratanie bývalého nájomcu.“.\n4\n\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nasledovný\nnález:\n„1. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27. 05. 2011 č. k. 5 Co/136/2011-73\nporušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušil právo sťažovateľa na\nspravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 05. 2011, č. k. 5 Co/136/2011-73 sa\nzrušuje v celom rozsahu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(III. ÚS 263/03, III. ÚS 218/07).\nPredmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základných práv sťažovateľky na\nspravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1\nlistiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a namietané\nporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co/136/2011 z 27. mája 2011.\nSťažovateľka tiež tvrdí, že uznesenie krajského súdu je arbitrárne a ústavne neudržateľné.\n1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne\n6\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ústavný súd pripomína, že\npodľa svojej ustálenej judikatúry nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že\nústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (napr. I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 13/01).\nV danom prípade je relevantnou aj judikatúra ústavného súdu, v zmysle ktorej na\nskúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania\nzákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať\na rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán,\nktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh\ntýka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre\nkonanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\ntejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 46/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobne platí, aj pokiaľ\nide o skúmanie prípustnosti prerušenia konania, jeho opodstatnenosti a pod. (obdobne\nI. ÚS 91/06). Otázka posúdenia prípustnosti prerušenia konania je iba otázkou zákonnosti\na jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky (mutatis\nmutandis IV. ÚS 35/02, III. ÚS 84/2011).\n7\n\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnym\nnázorom krajského súdu vysloveným v napadnutom uznesení sp. zn. 5 Co/136/2011\nz 27. mája 2011 týkajúcim sa otázky prípustnosti prerušenia konania v danej veci.\nPodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže\nkonanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre\nrozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.\nZ podstaty veci vyplýva, že okresný súd prerušil konanie až „do právoplatného\nskončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C/168/2010.\nRozhodnutie, aplikujúc ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,\nodôvodnil tým, že konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C\n168/2010 o neplatnosť výpovede z nájmu môže ovplyvniť rozhodnutie v tomto konaní, keďže\nv tomto konaní ide o vypratanie nehnuteľnosti práve z dôvodu vypovedania nájomnej\nzmluvy.“.\nProti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že\npodľa jej názoru okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom\nčoho bolo toto konanie prerušené nezákonne.\nÚstavný súd posúdil sťažovateľkou namietané rozhodnutie krajského súdu a zistil, že\nsťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.\nKrajský súd opierajúc sa o citované ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP a § 111\nods. 1 a 2 OSP konštatoval toto:\n«Vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18 C 168/2010 prebieha\nkonanie, v ktorom sa navrhovateľ S. a. s. voči odporcovi R. domáha vypratania nebytových\npriestorov, a to stavby bez súp. č., nachádzajúcej sa v meste N., označenej v katastri\nnehnuteľností ako „mraziarenská kocka“, zapísanej v kat. nehnuteľností vedenom Správou\nkatastra N... a nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v meste N..., ktoré odporca užíva...\nSvoj nárok opiera o výpoveď z nájomnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia nájomného. V\nkonaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C 168/2010 prebieha konanie, v\n8\n\nktorom sa navrhovateľ R. (v tomto konaní odporca) voči odporcovi S. a. s. (v tomto konaní\nnavrhovateľ) domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - výpovede z nájomnej zmluvy\nodporcom, na základe ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní domáha vypratania\nnehnuteľností.\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa prerušil konanie do právoplatného\nskončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 12 C/168/2010, pretože rozhodnutie\no neplatnosti výpovede z nájmu môže ovplyvniť rozhodnutie v tomto konaní, keďže v tomto\nkonaní ide o vypratanie nehnuteľnosti práve z dôvodu vypovedania nájomnej zmluvy. Súd\nprvého stupňa vyhodnotil možný výsledok konania v konaní pod sp. zn. 12 C/168/2010 ako\notázku, ktorá môže mať vplyv na konanie v prejednávanej veci, s čím sa odvolací súd\nstotožňuje. V konaní sp. zn. 12 C/168/2010 sa súd bude zaoberať platnosťou výpovede z\nnájomnej zmluvy, ktorá je základom aj pre toto konanie, pričom právoplatný výrok súdu v\nkonaní sp. zn. 12 C/168/2010 bude záväzný pre súd aj v tomto konaní. Tvrdenie\nnavrhovateľa, že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem\nna takomto určení je irelevantné, pretože túto otázku nie je súd povolaný riešiť v tomto\nkonaní. Súd pri prerušení konania nieje oprávnený, resp. povinný skúmať predpoklady pre\núspešnosť návrhu v konaní, v ktorom sa rieši dôležitá otázka najmä v prípade, ak sa zo\nzmluvného vzťahu povinný domáha určenia jeho neplatnosti, pričom nemožno povedať, že\nby sa mohol domáhať prednostne sám žaloby na plnenie tak, ako vyvodzuje navrhovateľ v\nodvolaní (s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004). Ak prebieha základné\nkonanie (o určenie neplatnosti výpovede), v tomto konaní súd posúdenie neplatnosti\nvýpovede ako predbežnú otázku riešiť nemôže. V prípade, ak by došlo k prerušeniu konania\nsp. zn. 128/168/2010 do právoplatného skončenia tejto veci, toto konanie by pre konanie sp.\nzn. 12 C/168/2010 nebolo základom, pretože v tomto konaní by sa platnosť výpovede\nnájomnej zmluvy posudzovala iba ako otázka predbežná, nebola by určená výrokom súdu,\npreto by nebola -pre rozhodnutie súdu v inej veci záväzná. Z uvedených dôvodov odvolací\nsúd považoval podmienky pre fakultatívne prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/\nOSP za splnené, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako správne potvrdil.»\nVychádzajúc z rekapitulovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sú zrejmé\ndôvody, na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienky na\nprerušenie konania, pričom tieto dôvody nemožno považovať za odporujúce pravidlám\n9\n\nlogiky alebo ich označiť v inom smere za neodôvodnené a nepreskúmateľné, ako to tvrdí\nsťažovateľka.\nÚstavný súd konštatuje, že v každom prípade tento postup krajského súdu pri\nodôvodňovaní svojho právneho záveru nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo\narbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným už\nani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) (mutatis mutandis I. ÚS 2/06). Ingerencia\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade\njeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi\nzákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor\nnajvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda\nústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo\npotrebné v tejto časti sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.\nV súvislosti s prerušením konania je potrebné tiež dodať, že ide o uznesenie vydané v\nsúlade s § 109 ods. 1 OSP, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov\nsporu vo veci samej. Ústavný súd sa nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje\nvýklad jednoduchého práva ani zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu a nie je\nani nadriadeným súdom okresnému súdu ani krajskému súdu.\nÚstavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza z toho, že primárnou úlohou v konaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy nie je podávať výklad právnych predpisov, ktoré\nvšeobecný súd v dotknutom konaní pred ním aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd je na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd.\nVýklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie všeobecným súdom musí byť\n10\n\nv súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) a ústavný súd iba posudzuje, či\npríslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu (v danej\nveci ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP] týkajúci sa prerušenia konania je\nakceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.\nÚstavný súd vychádzajúc z uvedeného nezistil, že by postup krajského súdu v\nokolnostiach danej veci ani jeho uznesenie sp. zn. 5 Co/136/2011 z 27. mája 2011\nsignalizovali príčinnú súvislosť s možným porušením označených práv sťažovateľky (hoci\nsťažovateľka má na to iný názor), a preto rozhodol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti (obdobne napr. I. ÚS 91/06 a III. ÚS 84/2011).\n2. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namietala tiež porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy\niba z dôvodu, že jej právne postavenie sa v jej veci prerušením konania zhoršilo a zbytočne\noddialilo a tiež preto, že „samotné rozhodnutie v konaní o určenie neplatnosti výpovede z\nnájmu nijakým spôsobom nezlepší právne postavenie žalovaného... “.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o tejto časti sťažnosti konštatuje, že citované dôvody,\nktoré uvádza sťažovateľka, nie sú v žiadnej príčinnej súvislosti s obsahom a podstatou\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, a preto ústavný súd i v tejto časti odmietol jej sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (sťažnosť sťažovateľky, zastúpenej\nkvalifikovaným právnym zástupcom, navyše v tejto časti neobsahovala ani zákonom\npredpísané náležitosti a nebola riadne odôvodnená podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. októbra 2011\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}