{"guid": "ussr:f00844bd-ed39-4af8-8ab4-e0848d4eabec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/09 z 5. 3. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. marca 2009, sp. zn. IV. ÚS 65/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2009-03-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-2", "nazov": "čl. 20 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f00844bd-ed39-4af8-8ab4-e0848d4eabec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00844bd-ed39-4af8-8ab4-e0848d4eabec", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:f00844bd-ed39-4af8-8ab4-e0848d4eabec", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:f00844bd-ed39-4af8-8ab4-e0848d4eabec/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 65/09-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2009\npredbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo\nveci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 1 prvej vety a druhej vety Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 3 CoE 55/2008 z 31. októbra 2008 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2009 doručená faxom a 15. februára 2009 doplnená predložením originálu sťažnosť\nIng. J. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\n\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky [(ďalej len „ústava“); sťažovateľka síce\noznačuje čl. 20 ods. 2, avšak z obsahu sťažnosti, ako aj zo slovného označenia je zrejmé, že\nnamieta porušenie čl. 20 ods. 1, pozn.] a práva podľa čl. 1 prvej vety a druhej vety\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“)\nsp. zn. 3 CoE 55/2008 z 31. októbra 2008 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) .\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n,,Na základe návrhu oprávneného zo dňa 17. 8. 2005 JUDr. M. M. a poverenia\nk vykonaniu exekúcie č. 5803 015392, vydaného Okresným súdom Košice II, dňa\n19. 10. 2005 upovedomila poverená súdna exekútorka Mgr. M. Z. účastníkov konania\no začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 1233/2005-16 zo dňa 24. 10. 2005. V tomto\nexekučnom konaní sú na strane povinných 1. Ing. J. G., manžel sťažovateľky a 2. S. spol.\ns r. o..\nDňa 29. 1. 2008 sťažovateľka predložila Okresnému súdu Košice II právoplatný\nrozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13 C 314/03, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n1. 12. 2003, ktorým tento súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Ing. J. G.\na Ing. J. G.\nUviedla, že na deň 26. 2. 2008 o 10.00 hod. je na Exekútorskom úrade M. Mgr. M. Z.\nstanovená dražba - odpredaj nehnuteľnosti formou verejnej dražby.\nVzhľadom na predložený právoplatný rozsudok sťažovateľka žiadala, aby súd\nexekúciu predajom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. (...) k. ú. K. (...), ktorá\npostihuje aj jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, zamietol a zastavil.\nOkresný súd Košice II uznesením sp. zn. 39 Er 1224/2005, Ex 1233/2005 zo dňa\n15. 4. 2008 návrh manželky povinného v 1. rade Ing. J. G. (...) na zastavenie exekúcie\nzamietol.\nProti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie.\nKrajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3 CoE 55/2008-190 zo dňa 31. 10. 2008,\nktoré bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľky dňa 12. 12. 2008, potvrdil uznesenie\na účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.“\n\n2\n\nSťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej označených práv došlo napadnutým\nuznesením, v ktorom sa krajský súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, ktorým bol\nzamietnutý jej návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený tým, že rozsudkom Okresného\nsúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 C 314/03 zo 14. októbra 2003\n(právoplatným 1. decembra 2003) došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi\nňou a povinným v 1. rade (jej manželom). Vychádzajúc z toho, že do troch rokov\nod zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie,\nprešli podľa sťažovateľky v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nehnuteľné veci\nz bezpodielového spoluvlastníctva do podielového spoluvlastníctva s tým, že sťažovateľka\nje spoluvlastníčkou v jednej polovici uvedenej nehnuteľnosti.\nKrajský súd si v napadnutom rozhodnutí osvojil právny názor okresného súdu, ktorý\nvo svojom uznesení sp. zn. 39 Er 1224/2005 z 15. apríla 2008 argumentoval okrem iného\ntým, že „v zmysle všeobecného pravidla, ktoré súvisí s účelom exekučného konania platí,\nže pre exekúciu predajom nehnuteľností je rozhodujúci stav vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, ktorý existuje ku dňu doručenia návrhu na výkon exekúcie“. Nadväzne\nna to krajský súd skonštatoval, že sťažovateľka nemôže žiadať zastavenie exekúcie, lebo\nuzatvorila ako záložca 17. decembra 2004 zmluvu o zriadení záložného práva, pričom\npredmetom záložného práva je zabezpečenie tej istej pohľadávky, ktorá je predmetom\nexekúcie. Vzhľadom na to by sa mohol záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva\nuspokojiť predajom predmetu zálohu podľa osobitných predpisov tak, ako to je v tomto\nprípade aj podľa ustanovení Exekučného poriadku. Sťažovateľka je presvedčená, že\nuvedené závery prevzaté napadnutým uznesením jej odopierajú práva, ktorých porušenie\nsvojou sťažnosťou namieta.\nSťažovateľka ďalej cituje § 37 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do\n31. augusta 2005, podľa ktorého ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného.\nV súvislosti s tým sťažovateľka vyjadruje názor, že ustanovenia Exekučného poriadku\nneobsahujú žiadnu právnu úpravu, ktorá by vylučovala vznik nevyvrátiteľnej právnej\ndomnienky uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to podľa\n\n3\n\nsťažovateľky „bez zreteľa na existenciu exekučného konania, v ktorom bol povinný manžel\nsťažovateľky a spol. S. spol. s r. o. uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku\no zániku bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľky a jej manžela, nehnuteľné veci v ich\nbezpodielovom spoluvlastníctve prešli do podielového spoluvlastníctva...\nAk teda Exekučný poriadok, ani Občiansky zákonník, neobsahujú ustanovenia, ktoré\nby modifikovali nadobudnutie podielov k bývalému spoluvlastníctvu manželov po uplynutí\ntrojročnej lehoty, nie je možné skutočnosť, že k vzniku podielového spoluvlastníctva došlo,\nobchádzať výkladom obsahujúcim konštrukcie nemajúce oporu v zákonoch.“.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka zdôrazňuje, že k zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva jej a jej manžela došlo 1. decembra 2003, teda pred začatím exekúcie,\na preto neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť účastníčkou exekučného konania.\nPokiaľ ide o krajským súdom zmienenú okolnosť, že sťažovateľka uzatvorila záložnú\nzmluvu ako záložca na zabezpečenie pohľadávky svojho manžela vymáhanej v tomto\nexekučnom konaní, sťažovateľka upriamuje pozornosť na čl. III tejto zmluvy, v zmysle\nktorého v nej vyjadrila súhlas s vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky predajom veci\npriamo na základe záložcom, teda ňou dohodnutej ceny alebo predajom na verejnej dražbe\nalebo s prenajímaním založenej nehnuteľnosti inému do doby vyrovnania celej veriteľovej\npohľadávky zabezpečenej touto zmluvou. Na základe toho sťažovateľka uzavrela, že\nzo spomínanej záložnej zmluvy pre ňu nevyplýva žiaden vzťah k exekučnému konaniu\nvedenému proti jej manželovi.\nVyjadrujúc sklamanie z postupu orgánov súdnej moci požaduje sťažovateľka okrem\nvyslovenia porušenia svojich označených práv aj priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 €.\nSťažovateľka v petite svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po jej prijatí\nna ďalšie konanie vo veci samej rozhodol týmto nálezom:\n„Právo sťažovateľky\n- na ochranu jej vlastníckeho práva zakotvené v článku 20 ods. 2 Ústavy SR,\n\n4\n\n- na pokojné užívanie majetku zakotvené v článku č. 1 vety prvej Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru,\n- a právo nebyť zbavený majetku zakotvené v článku č. 1 druhej vete Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru\nbolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 CoE 55/2008-190 zo dňa\n31. 10. 2008 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať\nv porušovaní namietaných právach sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie\nkonanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nvo výške 5 000 Eur /150 630 Skk.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\nII.\nÚstavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť môže podať fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely – prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii\nsúdnej moci ústavný súd okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden\nod druhého nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich\ns osobitne vymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou (II. ÚS 1/95).\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,\nnie však zákonnosti. Naopak, všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Ako už ústavný súd opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01), ochrana\nústavou, prípadne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len\nústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní\n\n6\n\no sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Ústavno-súdna ingerencia do rozhodovacej činnosti krajského\nsúdu v prípade sťažovateľky by teda bola možná len v tom prípade, ak by jeho konanie\na rozhodnutie priamo zasahovalo do jej ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou garantovaných práv. V prípade uznesenia krajského súdu namietaného\nsťažovateľkou však to tak nie je.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia najskôr popísal procesný stav\nv čase pred jeho rozhodovaním v súvislosti s uznesením okresného súdu sp. zn.\n39 Er 1224/2005 z 15. apríla 2008, ktoré na základe odvolania podaného sťažovateľkou\npreskúmal v rámci ňou iniciovaného odvolacieho konania, uvádzajúc, že sťažovateľka sa\nako manželka povinného podaním z 28. januára 2008 domáhala zastavenia exekúcie\nk nehnuteľnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej bezpodielové spoluvlastníctvo\ns povinným bolo zrušené rozsudkom okresného súdu sp. zn. 13 C 314/2003, ktorý\nnadobudol právoplatnosť 1. decembra 2003 a stal sa vykonateľným. Súd prvého stupňa\npostupoval v exekučnom konaní podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého\nkonania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta\n2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku sa § 34 ods. 1\naž 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4,\na § 145 ods. 1 použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Okresný súd nezistil,\nže by bolo došlo k vyporiadaniu zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľky\na jej manžela súdnym rozhodnutím alebo dohodou. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. augusta 2005 je manžel povinného účastníkom exekúcie, ak sú\nexekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okresný súd taktiež\npripomenul, že „v zmysle všeobecného pravidla, ktoré súvisí s účelom exekučného konania\nplatí, že pre exekúciu predajom nehnuteľnosti je rozhodujúci stav vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, ktorý existuje ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Deň\n\n7\n\ndoručenia návrhu na vykonanie exekúcie je určujúci aj pre ďalší postup exekútora, žalobu\npre vylúčenie nehnuteľnosti z exekúcie a aj pre stret iných exekúcií. Návrh na vykonanie\nexekúcie bol doručený dňa 17. 8. 2005, pričom podľa tvrdení manželky povinného v 1. rade\nk vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, či už dohodou alebo\nv dôsledku súdneho rozhodnutia, v lehote troch rokov od právoplatnosti o zrušení\nbezpodielového spoluvlastníctva, nedošlo. Žiaden z manželov v tejto lehote ani návrh\nna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na súd nepodal.\nPodľa konštantnej judikatúry sa vzťahy medzi manželmi ohľadne vecí, ktoré patria\ndo bezpodielového spoluvlastníctva v období, keď toto spoluvlastníctvo zaniklo, ale nebolo\nešte vyporiadané, riadia zákonnými ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov. V deň, keď bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, sa vzťahy medzi manželmi\nriadili ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a preto exekúcia mohla\npostihnúť\n\nnehnuteľnosť,\n\nktorá\n\nv tom\n\nčase\n\nbola\n\nnepochybne\n\nv bezpodielovom\n\nspoluvlastníctve povinného v 1. rade a jeho manželky. Ako samotná manželka povinného\nv 1. rade uvádza, rozsudok o zrušení o bezpodielového spoluvlastníctva nadobudol\nprávoplatnosť 1. 12. 2003, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti mohlo vzniknúť\n(ide o zrejmú nesprávnosť, správne má byť zaniknúť, pozn.) až uplynutím troch rokov\nod dátumu právoplatnosti, t. j. najskôr 2. 12. 2006. Avšak návrh na vykonanie exekúcie bol\npodaný skôr, ešte dňa 17. 8. 2005. Platí teda, že pre exekúciu je rozhodujúci stav\nvlastníckeho práva v deň 17. 8. 2005, keď bola nehnuteľnosť v bezpodielovom\nspoluvlastníctve, lebo v tom čase lehota troch rokov uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka neuplynula.“.\nV ďalšej časti napadnutého uznesenia sa krajský súd venoval odvolacím dôvodom\nuplatených sťažovateľkou, ktoré sú do značnej miery založené na rovnakej argumentácii,\nako jej sťažnosť podaná ústavnému súdu.\nZhrnúc dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu možno konštatovať,\nže krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh\nsťažovateľky na zastavenie exekúcie stotožniac sa s právnym názorom prvostupňového\nsúdu, že pre exekúciu je rozhodujúci stav vlastníckeho práva v deň začatia exekučného\n\n8\n\nkonania, ktorým je v danom prípade 17. august 2005. K tomuto dátumu bola nehnuteľnosť\nv bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a sťažovateľky, pretože lehota troch rokov\nustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka do dňa začatia exekučného konania\nneuplynula. Z tohto dôvodu je námietka sťažovateľky, že je podielovou spoluvlastníčkou\nnehnuteľnosti od 1. decembra 2006, právne bezvýznamná.\nKrajský súd považuje za správny aj dôvod zamietnutia žaloby okresným súdom\nv súvislosti\n\ns existenciou\n\nzo 17. decembra\n\n2004\n\nzmluvy\n\nuzavretou\n\no zriadení\nmedzi\n\nzáložného\n\noprávneným\n\npráva\nako\n\nk\n\nnehnuteľnosti\n\nzáložným\n\nveriteľom\n\na sťažovateľkou a jej manželom ako záložcami na zabezpečenie pohľadávky, ktorej\nuspokojenia sa oprávnený domáha v tomto exekučnom konaní. Krajský súd však zároveň\npoukázal aj na to, že k dôvodu zamietnutia žaloby v súvislosti so zmluvou o zriadení\nzáložného práva sa sťažovateľka v odvolaní vôbec nevyjadrila.\nTakéto rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu vnútorne logické,\nnie je svojvoľné, nie je ani prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle, a nemožno ho\npreto označiť ani ako arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené. Ústavný súd konštatuje, že\nnamietané uznesenie zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom reaguje na všetky\nrelevantné námietky sťažovateľky v odvolaní a dáva odpoveď na otázku, prečo okresný súd\njej návrh na zastavenie exekúcie zamietol a krajský súd toto rozhodnutie ako vecne správne\npotvrdil. Ústavnému súdu neprislúcha ďalším výkladom príslušných právnych noriem\npodporovať takúto interpretáciu a aplikáciu zákona všeobecným súdom.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú\nsúvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto\nodmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 331/06).\n\n9\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že medzi odôvodnením uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 3 CoE 55/2008 z 31. októbra 2008 a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 1 prvej vety\na druhej vety dodatkového protokolu neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožňovala\nvysloviť záver o ich porušení. Vzhľadom na to pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nÚstavný súd napokon dodáva, že podľa jeho doterajšej konštantnej judikatúry\nvšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom práv hmotného\ncharakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 1 prvej vety a druhej vety dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až\nčl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení uvedených práv hmotného\ncharakteru by preto bolo možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu\nprimárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných\nprincípov vyjadrených v označených článkoch ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nčo však v danej veci ústavný súd nezistil, a navyše sťažovateľka porušenie ústavnoprávnych\nprincípov spravodlivého procesu vo svojej sťažnosti ani nenamietala. Aj z toho dôvodu by\npreto bolo možné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľky smerujúcu proti dôvodom napadnutého\nuznesenia vo vzťahu k nemožnosti požadovať zastavenie exekúcie, pretože sťažovateľka\n„uzatvorila ako záložca dňa 17. 12. 2004 nájomnú zmluvu o zriadení záložného práva,\npričom predmetom záložného práva je zabezpečenie tej istej pohľadávky, ktorá je\npredmetom exekúcie“, ústavný súd považuje túto námietku za neprípustnú (§ 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde). Z pripojeného odvolania sťažovateľky zo 7. mája 2008 proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. Er 1244/2005 z 15. apríla 2008, ako aj z odôvodnenia\nsamotného namietaného uznesenia totiž nevyplýva, že by sťažovateľka túto námietku\nuplatnila v odvolacom konaní. Nevyužitie tejto možnosti v odvolacom konaní pred\n\n10\n\nvšeobecným súdom nemožno naprávať alebo nahrádzať sťažnosťou v konaní pred ústavným\nsúdom (m. m. II. ÚS 193/06).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd\nnemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti\nby bolo vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. marca 2009\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:5acb3068-b5f6-4c8e-b347-0435cc5b8739", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5acb3068-b5f6-4c8e-b347-0435cc5b8739"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1a659c32-a5fc-4d88-a8c0-f43c44fea22c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/03 z 18. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-18", "citacie_n": 336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a659c32-a5fc-4d88-a8c0-f43c44fea22c"}, {"guid": "ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}