{"guid": "ussr:ee30b8be-c8c7-4af7-b5b1-e66b0b06a50d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 287/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/07 z 25. 10. 2007", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 287/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2007-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ee30b8be-c8c7-4af7-b5b1-e66b0b06a50d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee30b8be-c8c7-4af7-b5b1-e66b0b06a50d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:ee30b8be-c8c7-4af7-b5b1-e66b0b06a50d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:ee30b8be-c8c7-4af7-b5b1-e66b0b06a50d/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 287/07-18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007\npredbežne prerokoval sťažnosť M. V., P., E. R., P., Ľ. V., B., Ľ. K., B., a J. V., P.,\nzastúpených advokátom JUDr. J. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Lučenci č. L/2005/00385 z 27. januára\n2005, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 Sp 7/2005-17 z 28. apríla 2005\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo KS/94/2005\nz 13. decembra 2006 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. V., E. R., Ľ. V., Ľ. K. a J. V. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2007\ndoručená sťažnosť M. V., P., E. R., P., Ľ. V., B., Ľ. K., B., a J. V., P. (ďalej len\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. K., B., vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu\nv Lučenci (ďalej len „pozemkový úrad“) č. L/2005/00385 z 27. januára 2005, rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Sp 7/2005-17\nz 28. apríla 2005 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Sžo KS/94/2005 z 13. decembra 2006.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli: «... podaním zo 16. decembra 2004\nsi sťažovatelia uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Lučenci právo na navrátenie\nvlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok (...) s poukazom na § 5 ods. 1\nzák. č. 503/2003 Z. z. Ich reštitučnému nároku nebolo vyhovené, lebo uvedený pozemkový\núrad, okrem iného bol toho názoru, že v danom našom prípade sa nejedná o reštitučný titul,\nale o prechod vlastníctva na čsl. štát do správy Š. V. podľa § 4 ods. 3 vl. nar. č. 15/1959 Zb.\na § 9 ods. 1 Vyhl. č. 88/1959 Ú. v.\nSťažovatelia sa odvolaním proti uvedenému rozhodnutiu Obvodného pozemkového\núradu v Lučenci domáhali na Krajskom súde v Banskej Bystrici preskúmania jeho\nzákonnosti. V odvolaní uviedli všetky skutočnosti, ktoré považovali za relevantné\npre navrátenie vlastníckeho práva a vydanie pozemkov.\nPozemkový úrad v citovanom rozhodnutí (ďalej len „rozhodnutie“) rozhodol,\nže sťažovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení\nvlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 503/2003 Z. z.“) z dôvodu, že pozemok neprešiel\nna štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona.\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 23 Sp7/2005-17 z 28. apríla 2005\npotvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu č. L/2005/00385 z 27. 1. 2005 a našou\nargumentáciou sa vôbec nezaoberal, čo sťažovatelia považujú za postup vymykajúci sa\nzákonnosti. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že porušil\nzákonom stanovený postup hodnotenia dôkazov ustanovený § 132 OSP tým, že nevyhodnotil\n\n2\n\ntvrdenia podložené autentickými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že vlastníctvo\nk predmetným pozemkom existuje a aj dôvody jeho vydania. Týmto postupom porušil\naj právo, aby daná vec bola spravodlivo prejednaná podľa článku 6 Dohovoru.\nKrajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nezaoberal, nevyhodnotil\ncharakter rozhodnutia Finančného odboru rady Okresného národného výboru v P.\nz 15. októbra 1959, nevysporiadal sa s tým, či bolo toto rozhodnutie vydané s vtedy\nplatnými právnymi predpismi (písm. „n“ zák. č. 503/2003 Z. z.) prípadne, či nedošlo\nk „vyvlastneniu“ bez vyplatenia náhrady (písm. „m“ zák. č. 503/2003 Z. z.). Krajský súd,\nrovnako ako obvodný pozemkový úrad sa našou argumentáciou sťažovateľov vôbec\nnezaoberal, čo títo považujú za postup vymykajúci sa zákonnosti.»\nSťažovatelia zastávajú názor, že namietané rozhodnutie pozemkového úradu,\nrozsudok krajského súdu a rozsudok najvyššieho súdu porušuje ich základné právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie týchto\npráv vidia v tom, že ich návrhu na navrátenie vlastníctva k pozemkom nebolo vyhovené.\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil:\n„1.) Konaním Obvodného pozemkového úradu v Lučenci, jeho rozhodnutím číslo:\nL/2005/00385 z 27.1.2005, bolo porušené základné právo sťažovateľov na navrátenie\nvlastníckeho práva k predmetným pozemkom, na ich vydanie a na jeho súdnu ochranu\nzákonom ustanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a bolo tiež porušené právo,\naby ich záležitosť bola spravodlivo prejednaná podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Postup\nžalovaného nekorešpondoval, nemal úmysel vrátiť pozemky podľa zákona 503/2003 Z. z.,\nnepomohol, jeho odpovede sú rozporné, zavádzajúce. Hľadal len dôvody, ako pozemky\nnevydať.\n2.) Konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom vyniesol rozsudok pod\nsp. zn. 23 Sp 7/2005-17 zo dňa 28. apríla 2005, bolo porušené základné právo sťažovateľov\nna navrátenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, na ich vydanie a na jeho súdnu\nochranu zákonom ustanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a bolo tiež\nporušené právo, aby ich záležitosť bola spravodlivo prejednaná podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru.\n3\n\n3.) Konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom vyniesol rozsudok pod\nsp. zn. 4 Sž-o-KS/94/2005 z 13. 12. 2006, bolo porušené základné právo sťažovateľov\nna navrátenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, na ich vydanie a na jeho súdnu\nochranu zákonom ustanoveným postupom podľa čl. 46 ústavy SR a bolo tiež porušené\nprávo, aby ich záležitosť bola spravodlivo prejednaná podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto\nsťažovatelia žiadame:\nI.) - zrušiť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec mu vrátiť na nové\nkonanie\nII.) - priznať úhradu trov konania pred Ústavným súdom SR nášmu právnemu\nzástupcovi JUDr. J. K., podľa jeho vyčíslenia do 15 dní od doručenia rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII.) - priznať náhradu trov za prieťahy v konaní pre sťažovateľov.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n4\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie\nsa nemusí odôvodniť.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n1. V časti sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie základných práv podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím\npozemkového úradu č. L/2005/00385 z 27. januára 2005 a rozsudkom krajského súdu\nč. k. 23 Sp 7/2005-17 z 28. apríla 2005.\nZo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že rozhodnutie pozemkového úradu\nbolo vydané 27. januára 2005 a rozhodnutie krajského súdu bolo vydané 28. apríla 2005\nna základe odvolania proti rozhodnutiu pozemkového úradu.\nÚstava v čl. 127 ods. 1 limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným\norgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho ústavný súd rozhoduje\no individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia\nich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nPrávomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu označeným základným\nprávam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta (III. ÚS 181/04).\nRozhodnutie pozemkového úradu bolo možné preskúmať všeobecným súdom,\nčo sa aj v skutočnosti stalo, keď krajský súd rozhodoval o odvolaní. V právomoci ústavného\nsúdu ostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu\nv súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľov sú zlučiteľné s ústavnými limitmi\nvyplývajúcimi zo sťažovateľmi označeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Tie isté skutočnosti platia\naj pre preskúmanie rozhodnutia krajského súdu, keď vo veci rozhodoval najvyšší súd.\nAj v tomto prípade ústavný súd na základe subsidiarity predmetné rozhodnutia\nnepreskúmaval (nedostatok právomoci na prerokovanie tejto časti sťažnosti).\n2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietali rozhodnutie najvyššieho súdu,\nústavný súd odmietol z dôvodu zjavne neopodstatnenosti.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).\nZ odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo KS/94/2005 z 13. decembra\n2006 vyplýva, že „krajský súd ako prvostupňový súd potvrdil rozhodnutie obvodného\npozemkového úradu, ktorým rozhodol tak, že sťažovatelia nespĺňajú podmienky\nna navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky uvedené v § 3\nzákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona\n\n6\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 503/2003 Z. z.“), a to z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu\nniektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Krajský súd sa stotožnil\nso závermi obvodného pozemkového úradu, že ak bolo vlastníctvo k poľnohospodárskym\npozemkom odňaté podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa\nniektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora (ďalej len „nariadenie\nvlády č. 15/1959 Zb.“), mala si oprávnená osoba, resp. jej právni nástupcovia, uplatňovať\nsvoj reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľnosti podľa reštitučného zákona č. 403/1990\nZb. v znení neskorších predpisov. Reštitučný zákon č. 503/2003 Z. z. reštitučný titul podľa\nnariadenia vlády č. 15/1959 Zb. nepozná, pričom reštitučné tituly sú v ňom prísne\nstanovené v § 3 a tieto nemožno ďalej rozširovať. Najvyšší súd v preskúmavanej veci\nz podkladov administratívneho spisu a spisu krajského súdu zhodne zistil, že obvodný\npozemkový úrad dôsledne skúmal, či sú splnené podmienky sťažovateľmi uplatneného\nreštitučného nároku a dospel k zhodnému záveru, že sťažovatelia sa domáhali navrátenia\nvlastníctva k pozemkom, ktoré neprešli na štát v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003\nZ. z. V uvedenom ustanovení zákona sú spôsoby prechodu vlastníctva nehnuteľností na štát\nvymenované taxatívne, čo znamená, že rozšírenie ich rozsahu je neprípustné. Nebolo preto\nmožné prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov, že v prípade uplatneného reštitučného nároku\nprešlo vlastníctvo oprávnenej osoby na štát v dôsledku niektorého zo zákonných ustanovení\n§ 3 zákona č. 503/2003 Z. z. V prípade nehnuteľností, ktoré prešli na štát na základe\nvládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., tento spôsob prechodu vlastníctva na štát bol upravený\nzákonom č. 403/1990 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd v znení neskorších\npredpisov. Z ustanovenia § 1 tohto zákona priamo vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje\nna následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám\nodňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho\nnariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných\norganizáciami socialistického sektora“.\nÚstavný súd je toho názoru, že rozsudkom najvyššieho súdu\n\nsp. zn.\n\n4 Sžo KS/94/2005 z 13. decembra 2006 nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv\n\n7\n\nsťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti. Nie je zrejmé, že najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom porušil základné práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nnemá zjavne neodôvodnený ani arbitrárny charakter.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nV nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol aj tú časť sťažnosti, ktorou\nsťažovatelia namietali porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 116/05) vychádzajúc z toho, že absencia porušenia\nústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných\nsúdov za porušenie základných práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd\ntotiž v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. II. ÚS 78/05) zastáva názor,\nže všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv\nhmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil\nústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný\nsúd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany\nústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým\npostupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov,\nale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod\npríslušné právne normy.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nÚstavný súd je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania, resp.\nrozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu\nústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až 51 ústavy). Táto právomoc ústavného súdu\nvšak nie je spojená so vznikom oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory\nvšeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov,\nak tento výklad a použitie zákonov neporušujú uvedené ústavnoprávne princípy alebo\nzákladné práva a slobody (II. ÚS 54/02).\nJe vecou všeobecného súdu, ktorú normu z právneho poriadku Slovenskej republiky\nv danom prípade aplikuje a ako ju interpretuje. K tomu treba dodať, že všeobecný súd,\na o to viac to platí, ak ide o najvyšší súd, je primárne zodpovedný za výklad a aplikáciu\nzákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy. Výklad legislatívneho\ntextu právnej normy a jeho uplatnenie musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu neobsahuje také skutočnosti, ktoré by svedčili o porušení označeného\nzákladného práva, a pri posúdení namietaného rozhodnutia nemožno dospieť k záveru,\nže je zjavne nedôvodné alebo arbitrárne. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že by postup\nnajvyššieho súdu bol z ústavného hľadiska neospravedlniteľný.\n3. Sťažovatelia v petite sťažnosti navrhli „priznať náhradu trov za prieťahy\nv konaní...“, neuviedli však citáciu konkrétneho článku ústavy, resp. dohovoru, ani názov\nzákladného práva, ktorého vyslovenia porušenia sa v tejto súvislosti domáhajú. Navyše\nv prípade vyslovenia zbytočných prieťahov sa možno domáhať primeraného finančného\nzadosťučinenia, a nie „priznania náhrady trov za prieťahy v konaní“.\nÚstavný súd sa napriek tomu zaoberal aj touto časťou sťažnosti. Z jej obsahu\nvyplýva, že nenapáda prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aj keď sťažovatelia\nžiadali „priznať náhradu trov za prieťahy v konaní.“ V tejto časti je sťažnosť zjavne\nneodôvodnená pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a žiadosťou\nsťažovateľov.\n\n9\n\nNa základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. októbra 2007\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d3eb571-6226-4e86-a99d-dc572461afd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 74/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d3eb571-6226-4e86-a99d-dc572461afd5"}, {"guid": "ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/05 z 27. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-27", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:9da61e72-9bf8-447f-93c9-01f18d8faf2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 181/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 181/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9da61e72-9bf8-447f-93c9-01f18d8faf2f"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e5ba741d-06fb-4b77-af08-3febb710cb0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.558.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 558/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 558/2020 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.558.2020.1"}, {"guid": "000de3a4-e745-4d22-a4a7-9f1172a50a3d:ac2b61ce-9c8c-4ea0-bd52-43eb027fe5f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109238159.1", "spisova_znacka": "6Cdo/64/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/64/2018 z 30. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109238159.1"}, {"guid": "000de3a4-e745-4d22-a4a7-9f1172a50a3d:b30c7520-b98f-4bee-a1af-994cdefc99a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109238159.1", "spisova_znacka": "6Cdo/64/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/64/2018 z 30. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109238159.1"}]}