{"guid": "ussr:ed0bfbf8-77b5-4e24-9f4b-edec89c3cdcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/08 z 22. 5. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. mája 2008, sp. zn. II. ÚS 222/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2008-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ed0bfbf8-77b5-4e24-9f4b-edec89c3cdcd", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ed0bfbf8-77b5-4e24-9f4b-edec89c3cdcd", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ed0bfbf8-77b5-4e24-9f4b-edec89c3cdcd", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ed0bfbf8-77b5-4e24-9f4b-edec89c3cdcd/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 222/08-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2008 predbežne\nprerokoval sťažnosť M. B., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, na prerokovanie veci v primeranej\nlehote a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 27 C 293/2004\na Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 9 Co 2/2006 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. B. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája\n2007 doručená sťažnosť M. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie, na prerokovanie veci v primeranej lehote a na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 27 C 293/2004 a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský\n\nsúd“) pod sp. zn. 9 Co 2/2006. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. mája\n2007.\nZo sťažnosti a z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 27 C 293/2004 vyplývajú\ntieto relevantné skutočnosti:\nSťažovateľ podal okresnému súdu 4. októbra 2004 žalobu proti Slovenskej republike,\nzastúpenej Obvodným úradom Ž. (ďalej len „žalovaný“), pre jej nesprávny úradný postup\nv správnom konaní. Sťažovateľ totiž podal na polícii oznámenie vo veci priestupku, pričom\no konečnom vybavení tohto oznámenia zo strany žalovaného ako orgánu oprávneného\nkonať o priestupkoch nebol riadne vyrozumený. Podľa názoru sťažovateľa neoznámením\nvýsledku priestupkového konania v zákonnej lehote utrpela jeho dôstojnosť a česť v zmysle\nčl. 19 ods. 1 ústavy a § 11 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to sťažovateľ požadoval\nzaviazať žalovaného uhradiť mu nemajetkovú ujmu ako zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.\nOkresný súd 2. novembra 2004 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku bez toho,\naby ho zároveň poučil o možnosti požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ\nnapriek tomu žiadosťou z 24. novembra 2004 požiadal o úplné poplatkové oslobodenie a\nzároveň sťažnosťou z toho istého dňa upozornil predsedu okresného súdu na neúplné\npoučenie vo veci súdneho poplatku. Okresný súd sa sťažovateľovi 25. novembra 2004\nospravedlnil a zároveň mu zaslal aj úplné poučenie. Uznesením okresného súdu č. k. 27 C\n293/2004-30 zo 17. januára 2005 bol sťažovateľ v celom rozsahu oslobodený od súdnych\npoplatkov. Platobným rozkazom č. k. 27 C 293/2004-32 z 19. januára 2005 okresný súd\nzaviazal žalovaného na zaplatenie požadovanej istiny. Žalovaný podal proti platobnému\nrozkazu odpor, ku ktorému sa sťažovateľ 15. februára 2005 vyjadril. Dňa 31. marca 2005\nokresný súd nariadil prvé pojednávanie na 20. september 2005. Sťažovateľ 6. apríla 2005\npodal sťažnosť na postup zákonného sudcu okresného súdu, lebo stanovením termínu\npojednávania na 20. september 2005 zákonný sudca obchádzal zákonnú lehotu určenú na\nnariadenie prvého pojednávania do deväť mesiacov od podania návrhu v zmysle § 115 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku. Ďalšie pojednávanie sa malo konať 29. novembra 2005,\nale bolo odročené na 17. január 2006. Sťažovateľ, ktorý sa pojednávania 17. januára 2006\nnezúčastnil, podal písomné vyjadrenie vo veci 16. januára 2006. Rozsudok okresného súdu\nč. k. 27 C 293/2004-85 nebol datovaný 17. januára 2006, keď malo byť pojednávanie, ale\n2\n\n20. januára 2006, pričom sťažovateľovi bol doručený 16. mája 2006. Týmto rozsudkom\nokresný súd žalobu sťažovateľa zamietol v celom rozsahu. Sťažovateľ podal proti rozsudku\n30. mája 2006 odvolanie, v ktorom namietal, že bol informovaný iba o termíne\npojednávania konaného 17. januára 2006, nie však o termíne pojednávania konaného\n20. januára 2006. Na sťažnosť podanú 6. apríla 2005, v ktorej namietal porušenie\nustanovenia § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, dostal od predsedu okresného\nsúdu odpoveď až 19. septembra 2006, hoci bolo povinnosťou predsedu okresného súdu\nvybaviť jeho sťažnosť do 30 dní od jej doručenia. Dňa 6. marca 2007 podal sťažovateľ\npredsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy. Dňa 12. marca 2007 sťažovateľ dostal\npredvolanie na odvolacie pojednávanie určené na 28. marec 2007. Sťažovateľ, ktorý\ndovtedy zastupoval ako laik sám seba, podaním zo 14. marca 2007 požiadal o ustanovenie\nadvokáta ako právneho zástupcu v konaní pred krajským súdom. Uznesením krajského súdu\nsp. zn. 9 Co 2/2006 z 15. marca 2007 bol jeho návrh zamietnutý. Toto uznesenie prevzal\n19. marca 2007. Sťažovateľovi bolo znemožnené podať proti uzneseniu odvolanie, lebo\npodľa poučenia uvedeného v uznesení krajského súdu nebolo odvolanie proti uzneseniu\nprípustné. Keďže sťažovateľ sa odvolacieho pojednávania 28. marca 2007 nezúčastnil,\npodaním z tohto dňa sa vo veci písomne vyjadril, pričom namietal aj porušenie práva na\nspravodlivé, nezávislé a nestranné konanie. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 2/2006\nz 28. marca 2007 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Sťažovateľ rozsudok krajského\nsúdu prevzal 30. apríla 2007.\nPodľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv podľa ústavy,\nlistiny a dohovoru, a to týmito skutočnosťami, resp. súvislosťami:\n- Hoci jeho žaloba zo 4. októbra 2004 neobsahovala presný údaj, odkedy má\nžalovaný zaplatiť požadovanú istinu (sťažovateľovo podanie nebolo úplné), okresný súd\nnevyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu žaloby a chýbajúci údaj sám doplnil\nv platobnom rozkaze z 19. januára 2005.\n- Okresný súd nevyzval sťažovateľa na preukázanie, či škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom predbežne prerokoval pred podaním žaloby, neustanovil lehotu na\nodstránenie tohto nedostatku a nepoučil sťažovateľa o tom, ako možno tento nedostatok\nodstrániť.\n\n3\n\n- Došlo k prieťahom v konaní vedenom okresným súdom.\n- Predseda okresného súdu nevybavil sťažnosť zo 6. apríla 2006 v zákonnej 30dňovej lehote.\n- Došlo k prieťahom v odvolacom konaní vedenom krajským súdom.\n- Okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 17. január 2006 na 20. január\n2006 bez upovedomenia sťažovateľa.\n- Sťažovateľ mal právo byť v súdnom konaní zastúpený advokátom.\n- Krajský súd svojím postupom sťažovateľovi znemožnil odvolať sa proti uzneseniu\nz 15. marca 2007, čím mu znemožnil procesne sa brániť. Z tohto dôvodu sa sťažovateľ,\nktorý stratil dôveru v spravodlivé súdne konanie, nemohol či už osobne, alebo\nprostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu zúčastniť odvolacieho pojednávania\nkonaného 28. marca 2007.\n- Za nesprávny úradný postup žalovaného nebolo sťažovateľovi priznané žiadne\nfinančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ napokon požaduje, aby mu ústavný súd ustanovil z úradnej moci\nprávneho zástupcu, keďže sám nemá dostatočné prostriedky na to, aby si právne zastúpenie\nzabezpečil.\n2. Z rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 2/2006-119 z 28. marca 2007 vyplýva, že ním\nbol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 27 C 293/2004-85 z 20. januára 2006. Podľa\nnázoru krajského súdu je rozsudok okresného súdu v celom rozsahu vecne správny.\nOsobitným uznesením krajského súdu z 15. marca 2007 sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti\nsťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V tejto súvislosti a v súvislosti\ns predvolaním na odvolacie pojednávanie sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na\nodvolacom pojednávaní, ktorú odôvodnil stratou dôvery v spravodlivé a nestranné\nrozhodovanie krajského súdu. Podľa neho totiž ústava, listina, ale ani dohovor neobsahujú\nskutočnosť, na základe ktorej by práve sťažovateľ ako laik a občan v hmotnej núdzi nemal\nprávo od začiatku súdneho konania na právneho zástupcu, či spravodlivé konanie. Považuje\nto za diskrimináciu pre sociálny pôvod. Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že\nsťažovateľ vo vzťahu k svojim tvrdeným právam používa maximálne všeobecné formulácie,\nväčšinou zhodné s textom právnych predpisov upravujúcich základné ľudské práva\n4\n\na slobody a vymedzujúce principiálny rámec ich ochrany. Ak výsledok konania o ním\nuplatnenom návrhu nie je zhodný s jeho predstavami, potom je presvedčený, že vo vzťahu\nvoči nemu boli porušené práve tieto všeobecné zásady týkajúce sa ochrany ľudských práv.\nV danej súvislosti však buď neuvádza, v čom konkrétne došlo k porušeniu týchto základných\nprincípov, alebo úplne absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením a postupom,\nresp. rozhodnutím orgánu, ktorému bol návrh adresovaný. Pritom treba zdôrazniť, že\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu nezahrňuje právo na úspech v súdnom\nkonaní a ani právo na to, aby súdy v civilných konaniach rešpektovali a uznávali všetky\nprocesné úkony každého účastníka bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu\nkonania (II. ÚS 37/01). Sťažovateľovi nebolo nijako zabránené v účasti na odvolacom\npojednávaní, a aj keby sa jeho podanie z 28. marca 2007 považovalo za námietku\nzaujatosti, hoci nie je tak označené, išlo by o námietku spočívajúcu len v okolnostiach\npostupu sudcu, na ktorú súd v zmysle § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\nneprihliada. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď pojednávanie nariadené na\n17. január 2006 po ukončení dokazovania a prednesení záverečných návrhov odročil\nv zmysle § 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku za účelom vyhlásenia rozsudku na 20.\njanuár 2006, keď bol rozsudok vyhlásený. Rovnako v konaní vedenom okresným súdom\nnedošlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom tým, že ho okresný súd nevyzval\nuviesť, v akej lehote má žalovaný sťažovateľovi zaplatiť nárokovanú čiastku. Uvedené totiž\nnie je nedostatkom návrhu na začatie konania, ktorý by bránil ďalšiemu postupu v konaní,\npričom určenie lehoty na zaplatenie 15 dní od doručenia platobného rozkazu je\nobligatórnym dôsledkom zákonnej úpravy podľa § 172 ods. 1 druhej vety Občianskeho\nsúdneho poriadku. O odmietnutí možnosti konať pred súdom by bolo možné hovoriť vtedy,\nak by okresný súd o návrhu sťažovateľa nekonal pre absenciu vymedzenia lehoty na\nplnenie. Vo veci samej treba zhodne s okresným súdom konštatovať, že sťažovateľ neuniesol\ndôkazné bremeno o preukázaní neoprávneného zásahu do jeho práv v zmysle § 11\nObčianskeho zákonníka a o objektívnej spôsobilosti takéhoto zásahu vyvolať ujmu na jeho\nprávom chránených záujmoch. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na už rozoberané\nsťažovateľovo ponímanie (v značnej miere tendenčné) práva na súdnu ochranu a ďalších\nzákladných práv. Neoboznámenie sťažovateľa s výsledkom priestupkového konania nie je\nspôsobilé vyvolať ako následok nenávratné zníženie jeho ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,\n\n5\n\ndobrého mena a povesti. To znamená, že aj keby boli pravdivé a preukázané tvrdenia\nsťažovateľa, nešlo by o neoprávnený zásah do práv a údajné nekonanie žalovaného by\nnemohlo vyvolať ujmu na osobnostných právach sťažovateľa. V tejto súvislosti krajský súd\nzdôrazňuje, že nebolo preukázané, že by žalovaný konal v priestupkovom konaní v rozpore\nso zákonom uloženými povinnosťami. Navyše toto občianskoprávne konanie nie je konaním,\nktorého predmetom by bolo posudzovanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v správnom\nkonaní. Žalovaný právom namieta, že v prípade uplatňovania nárokov zo zodpovednosti za\nškodu za nesprávny úradný postup treba tieto nároky uplatňovať v zmysle špeciálneho\nprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nSťažovateľova právna konštrukcia, ktorá považuje postup žalovaného v správnom konaní za\nnesprávny a vyvodzuje z toho právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, je svojím spôsobom obchádzaním označenej špeciálnej právnej\nnormy. Okresný súd správne postupoval aj v otázke subjektu, ktorý koná v mene Slovenskej\nrepubliky. Pre oprávnenie konať za štát v občianskom súdnom konaní v zmysle § 21 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku nie je totiž prioritné, či dotknutý štátny orgán má\nspôsobilosť na práva a povinnosti a z nej priamo vyplývajúcu spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, resp. procesnú spôsobilosť.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n\n6\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\n7\n\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n1. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že predseda okresného súdu, okresný súd, ale\nani krajský súd nekonali v jeho veci v primeranej lehote.\nV súvislosti s predsedom okresného súdu namieta, že o jeho sťažnosti zo 6. apríla\n2005 rozhodol až 14. septembra 2006, pričom jeho prípis sťažovateľ dostal 19. septembra\n2006.\nTúto časť sťažnosti považuje ústavný súd za oneskorene podanú. Keďže sťažovateľ\nprevzal prípis predsedu okresného súdu 19. septembra 2006, najneskôr odvtedy mu plynula\nzákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti. Sťažnosť ústavnému súdu však bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 18. mája 2007, teda dávno po uplynutí zákonnej lehoty.\nZa oneskorene podanú treba považovať aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ\nnamieta nekonanie okresného súdu v primeranej lehote.\nPodľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou\nz podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie\nsťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia\nalebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu\npočíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri\n8\n\nnapr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto\nkogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).\nÚstavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti\n(I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).\nKonanie vedené okresným súdom bolo ukončené rozsudkom vydaným 20. januára\n2006, resp. doručením tohto rozsudku sťažovateľovi, ku ktorému došlo 16. mája 2006.\nNajneskôr v tomto časovom momente sa namietané prieťahy v konaní vedenom okresným\nsúdom skončili, a preto vtedy začala plynúť zákonná lehota na podanie sťažnosti. Preto i tu\ntreba konštatovať, že sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu až 18. mája 2007 bola\npodaná oneskorene.\nV súvislosti s námietkou nekonania krajského súdu v primeranej lehote treba\nsťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty\n(napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení\nnapadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu\nlen vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie\noznačeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď\nbola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu\noznačeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie\n(II. ÚS 139/02).\nVzhľadom na to, že odvolacie konanie sa ukončilo rozsudkom z 28. marca 2007,\nktorý bol sťažovateľovi doručený 30. apríla 2007, v čase podania sťažnosti prieťahy\nv konaní krajského súdu už dané neboli, čo zároveň znamená, že podanou sťažnosťou už\nnemožno dosiahnuť účel a cieľ uplatneného práva na súdne konanie v primeranej lehote.\n9\n\n2. Sťažovateľ ďalej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ústavy a podľa čl. 36 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 6 a 13 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp.\nzn. 27 C 293/2004. Na prerokovanie a rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná\nprávomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,\nak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti rozsudku\nokresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc\nposkytnúť ochranu označeným základným právam mal krajský súd v odvolacom konaní.\nTým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.\n3. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ústavy a podľa čl. 36 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 6 a 13 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod\nsp. zn. 9 Co 2/2006 treba uviesť, že prevažná väčšina námietok sťažovateľa (nedostatky\npodanej žaloby a následná nečinnosť všeobecného súdu, ktorý nevyzval sťažovateľa na ich\nodstránenie, neúplné poučenie o možnosti požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku,\nnevyrozumenie sťažovateľa o termíne vyhlásenia rozsudku 20. januára 2006, odmietnutie\nkrajského\n\nsúdu\n\nustanoviť\n\nsťažovateľovi\n\nzástupcu\n\nz radov\n\nadvokátov\n\nv spojení\n\ns nemožnosťou podať proti tomuto uzneseniu odvolanie) je svojou povahou definovateľná\nako taký postup všeobecného súdu, ktorým bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred\nsúdom. Tieto námietky považuje ústavný súd za neprípustné.\nHoci podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku nie je proti rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, prípustné dovolanie\nokrem presne definovaných výnimiek, podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda\naj proti potvrdzujúcemu rozsudku), ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom. Uvedené námietky sťažovateľa treba považovať za námietky\n\n10\n\nv zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ mohol teda na základe\nuvedených námietok podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie, čo však neurobil.\nZnamená to, že sťažovateľ nevyčerpal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,\nktorý je vo vzťahu k uplatneným námietkam účinným prostriedkom na ochranu označených\npráv podľa ústavy, listiny a dohovoru.\nHoci sťažovateľ netvrdil a nepreukazoval, že možnosť podania dovolania nevyčerpal\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd\nnapriek tomu zvážil, že aj keby sa sťažovateľ domáhal prijatia sťažnosti na ďalšie konanie\nbez splnenia podmienky vyčerpania účinných opravných prostriedkov, nebolo by možné\ntakúto žiadosť akceptovať. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za rozhodujúcu tú\nskutočnosť, že žaloba sťažovateľa bola všeobecnými súdmi právoplatne zamietnutá nie pre\nnedostatky uvádzané sťažovateľom, ale preto, lebo podľa názoru všeobecných súdov\nsťažovateľ existenciu uplatneného nároku nepreukázal.\n4. Napokon sťažovateľ namieta, že krajský súd nesprávne rozhodol, keď mu\nnepriznal finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ teda namieta porušenie práva na súdnu\nochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie tým, že jeho žalobe nebolo vyhovené. Túto\nčasť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nPodľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu presvedčivé a úplné. Krajský\nsúd dostatočným spôsobom zdôvodnil, že označeným postupom žalovaného objektívne\nnemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv sťažovateľa vyplývajúcich z ustanovenia\n§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to tým viac, že postup žalovaného bol v súlade\nso zákonom, keďže zo zákona nevyplývala povinnosť žalovaného informovať sťažovateľa\no výsledku priestupkového konania. Závery krajského súdu nemožno považovať za\narbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené. Ústavný súd preto nemá dôvod do nich\nzasahovať.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n11\n\nV Košiciach 22. mája 2008\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:62c1d8b9-606f-4ca3-8c55-177e53f57d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 142, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:62c1d8b9-606f-4ca3-8c55-177e53f57d79"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:3cc0e7a6-fddb-4d6e-893c-95414b8f9dee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/02 z 30. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-30", "citacie_n": 140, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3cc0e7a6-fddb-4d6e-893c-95414b8f9dee"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:1c9d4f18-73df-4b53-9209-bac6b5dd40b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 37/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/01 z 31. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-31", "citacie_n": 43, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1c9d4f18-73df-4b53-9209-bac6b5dd40b3"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}