{"guid": "ussr:eab4e6e7-9956-4b5f-9b4c-4c19f827bd4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2011 z 18. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. októbra 2011, sp. zn. III. ÚS 448/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2011-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eab4e6e7-9956-4b5f-9b4c-4c19f827bd4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eab4e6e7-9956-4b5f-9b4c-4c19f827bd4d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:eab4e6e7-9956-4b5f-9b4c-4c19f827bd4d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:eab4e6e7-9956-4b5f-9b4c-4c19f827bd4d/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 448/2011-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom\na upovedomením Krajskej prokuratúry v Žiline zo 4. marca 2011 vo veci sp. zn. 1 Kn 10/11\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca\n2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané\nporušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a upovedomením Krajskej prokuratúry\nv Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) zo 4. marca 2011 vo veci sp. zn. 1 Kn 10/11.\n\nSťažovateľ v sťažnosti pomerne obsiahlo popísal okolnosti jeho doktorandského\nštúdia na P. v R. (ďalej len „pedagogická fakulta“), ktoré ho viedli k podaniu trestného\noznámenia 30. septembra 2010 na dekana a prodekana pedagogickej fakulty pre podozrenie\nzo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov.\nTrestné oznámenie sťažovateľa vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v R. (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) uznesením\nČVS: ORP-387/JP-RK-2010 zo 16. novembra 2010 odmietol, keď dospel k záveru, že\nkonanie žiadneho z akademických funkcionárov pedagogickej fakulty „nezakladá trestnú\nzodpovednosť... pre absenciu úmyslu predpokladaného pri spáchaní trestného činu“.\nSťažovateľ podal proti odmietavému uzneseniu sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra\nRužomberok (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 1 Pn 377/10-4\nz 22. decembra 2010 zamietla ako nedôvodnú. Odôvodnenie uznesenia sa zakladalo\npredovšetkým na zistení, že „u osôb, ktoré by mali byť podozrivé z trestnej činnosti, už\nv tomto štádiu trestného konania absentuje jedna zo základných zložiek a znakov skutkovej\npodstaty trestného činu a to subjektívna stránka s dôrazom na zavinenie a úmysel“.\nSťažovateľ 3. januára 2011 adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) trestné oznámenie na prokurátorku okresnej prokuratúry\npre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa mala dopustiť spôsobom\nvybavovania sťažnosti sťažovateľa proti odmietavému uzneseniu vyšetrovateľa PZ.\nGenerálna prokuratúra trestné oznámenie sťažovateľa posúdila ako podnet na preskúmanie\npostupu prokurátorky okresnej prokuratúry, a preto ho postúpila na vybavenie krajskej\nprokuratúre.\nKrajská prokuratúra prípisom č. k. 1 Kn 10/11-6 zo 4. marca 2011 sťažovateľovi\noznámila, že jeho podnet ako nedôvodný odkladá, keďže nebola zistená žiadna nezákonnosť\nv postupe a rozhodovaní prokurátorky okresnej prokuratúry.\n\n2\n\nPorušenie\n\noznačeného\n\nzákladného\n\npráva\n\nsa\n\npodľa\n\nsťažovateľa\n\nzakladá\n\nna skutočnosti, že prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý vybavoval jeho podnet\nna preskúmanie zákonnosti postupu prokurátorky okresnej prokuratúry, bol zaujatý.\nZaujatosť prokurátora krajskej prokuratúry mala vyplývať z toho, že tento v inej veci\nsťažovateľa jeho podnet na preskúmanie zákonnosti postupu inej prokurátorky okresnej\nprokuratúry odložil, o čom sťažovateľa vyrozumel upovedomením č. k. 1 Kn 232/10-7\nzo 14. decembra 2010.\nPreto, keďže prokurátor krajskej prokuratúry „dokázateľne vedel, že som dňa\n03.01.2011 podal na Generálnej prokuratúre SR žiadosť o preskúmanie zákonnosti jeho\nvyrozumenia 1 Kn 232/10-7 zo dňa 14. decembra 2010, a nevylúčil podľa trestného\nporiadku sám seba z dôvodu zaujatosti z konania, hoci tak urobiť mal, a toto konanie\nvyvrcholilo predmetným vyrozumením 1 Kn 10/11-6 zo dňa 04.03.2011, porušil čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, keďže mi znemožnil domáhať sa zákonom ustanoveným postupom môjho práva.\nTakto zároveň porušil článok 13 Dohovoru..., ktorý zaručuje právo na účinný opravný\nprostriedok. Rozhodne nemôže byť účinným opravným prostriedkom, keď o opravnom\nprostriedku rozhodovala osoba, ktorej rozhodnutie ohľadom súvisiacej veci je napadnuté\nmimoriadnym opravným prostriedkom.“.\nPodľa sťažovateľa prokurátor krajskej prokuratúry „vyrozumením 1 Kn 10/11-6\nzo dňa 04.03.2011 znova porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 13 Dohovoru tým,\nže pri konaní\n\no podaní\n\nz 03.01.2011\n\no zákonnosti\n\npostupu\n\nprokurátorky\n\nokresnej\n\nprokuratúry... nebral do úvahy text môjho podania. Okrajovo sa dotkol len nelegálneho\nvyberania školného, avšak znovu tu presadzuje súkromnú zásadu, že predstieranie\nneznalosti zákona vylučuje zlý úmysel. Týmto prokurátor krajskej prokuratúry... porušil\nčl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR, keďže uvedeným postupom vylúčil rovnosť ľudí pred zákonom.\nTakto porušil aj čl. 1 Dohovoru, ktorý zakotvuje záväzok dodržiavať ľudské práva. Takto\nzároveň porušil čl. 14 Dohovoru, ktorý zakotvuje zákaz diskriminácie. Takto zároveň\nporušil čl. 1 Protokolu číslo 12 k Dohovoru zo 04.XI.2000, ktorý zakotvuje všeobecný zákaz\ndiskriminácie.“.\n\n3\n\nSťažovateľ požaduje „zrušenie rozhodnutia krajskej prokuratúry v Žiline 1 Kn\n10/11-6 zo dňa 04.03.2011 a zároveň žiadam o riadne zákonné konanie voči prokurátorke\nokresnej prokuratúry...“, a rovnako aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n120 000 €.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. Ústavný súd považoval v prvom rade potrebné za potrebné ustáliť rozsah svojho\nprieskumu pri predbežnom prerokovaní podanej sťažnosti, keďže v nej sťažovateľ\nexplicitne neuviedol, akým zásahom zo strany krajskej prokuratúry malo dôjsť k porušeniu\njeho základného práva na inú právnu ochranu. Aj napriek tomu, že sťažovateľ v III. časti\n\n4\n\nsťažnosti požaduje „zrušenie rozhodnutia krajskej prokuratúry v Žiline 1 Kn 10/11-6 zo dňa\n04.03.2011“, charakter sťažnostnej námietky založenej na tvrdení o zaujatosti prokurátora\nkrajskej prokuratúry, ktorý vybavoval sťažovateľov podnet, podľa názoru ústavného súdu\ncelkom jednoznačne predznamenáva aj sťažovateľovo presvedčenie o ústavne významnej\nvadnosti postupu krajskej prokuratúry. Ústavný súd tak pri predbežnom prerokovaní\nzameral svoju pozornosť nielen na predmetné upovedomenie krajskej prokuratúry,\nale aj na postup, ktorý mu predchádzal.\nZároveň pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti\nnaznačil aj prípadné porušenie niektorých ďalších ustanovení ústavy (čl. 12 ods. 1 a 2),\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 1, čl. 13 a čl. 14) a Protokolu\nč. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 1). Názor o porušení\nuvedených ustanovení však sťažovateľ bližšie nezdôvodnil. Uviedol iba, že spôsobom\nvybavenia jeho podnetu prokurátorom krajskej prokuratúry tento „porušil čl. 12 ods. 1, 2\nÚstavy SR, keďže uvedeným postupom vylúčil rovnosť ľudí pred zákonom. Takto porušil\naj čl. 1 Dohovoru, ktorý zakotvuje záväzok dodržiavať ľudské práva. Takto zároveň porušil\nčl. 14 Dohovoru, ktorý zakotvuje zákaz diskriminácie. Takto zároveň porušil čl. 1 Protokolu\nčíslo 12 k Dohovoru zo 04.XI.2000, ktorý zakotvuje všeobecný zákaz diskriminácie.“.\nCitované neurčité a nedostatočne konkrétne odôvodnenie neumožňuje podľa názoru\nústavného súdu zahrnúť porušenie uvedených ustanovení ústavy a medzinárodných zmlúv\ndo obsahu pre ústavný súd záväzného sťažnostného petitu, a tak ho možno považovať len\nza súčasť sťažovateľovej právnej argumentácie.\nNavyše, vo vzťahu k sťažovateľovým náznakom o porušení čl. 1 Protokolu č. 12\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ústavný súd dodáva,\nže Slovenská republika uvedený protokol podpísala, avšak zatiaľ ho neratifikovala,\npreto ústavný súd viazaný čl. 127 ods. 1 ústavy („...vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom...“) by ani nemal dostatok právomoci na konanie o takto vymedzenom predmete.\n\n5\n\n2. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,\nktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje\na na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v\ntom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity\nvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade\nzlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky\nna konanie pred ním.\n2.1. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor musí byť vylúčený z konania\na rozhodovania veci a vybavovania podnetu, ak so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej\nveci, účastníkom konania, stranám v konaní alebo k ich zástupcom, alebo k podávateľovi\npodnetu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o prokuratúre postup pri vylúčení prokurátora v trestnom\nkonaní ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o prokuratúre v ostatných prípadoch prokurátor, len čo sa\ndozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to svojmu bezprostredne\n\n6\n\nnadriadenému prokurátorovi (§ 53 ods. 1), ktorý najneskôr do troch dní rozhodne o tom,\nči je prokurátor vylúčený, a urobí potrebné opatrenia. Bezprostredne nadriadený prokurátor\nrozhoduje o vylúčení prokurátora aj na základe námietky uplatnenej dotknutou osobou\nuvedenou v odseku 1.\nZ obsahu sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľ bol využil námietku\nzaujatosti prokurátora krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu na preskúmanie\nzákonnosti postupu prokurátorky okresnej prokuratúry, čo svedčí v prospech posúdenia jeho\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako neprípustnej.\n2.2 Sťažnosť sťažovateľa je však neprípustná predovšetkým z dôvodu, že ústavný\nsúd nepovažoval za preukázané využitie inštitútu opakovaného podnetu podľa § 34 zákona\no prokuratúre.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona\no prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú\nsťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m.\nIV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06,\nI. ÚS 112/06). Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného\nprokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob\nvybavenia oznámiť podnecovateľovi.\nÚstavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie\nnielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci\nsústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti\nv konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov\nprokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ,\n\n7\n\nale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu\nprocesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05,\nIV. ÚS 53/05).\nÚstavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od uvedeného\nprávneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší\nprostriedok nápravy, a to opakovaný podnet (podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorým sa\nmôže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu okresnej\naj krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval,\nresp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc\nnadriadeného prokurátora záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení\nv predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry, ak by na základe\nopakovaného podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej\nprokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti netvrdil, ani v jej prílohách nijako nepreukázal\nvyužitie opakovaného podnetu podľa § 34 zákona o prokuratúre, preto ústavný súd\nvychádzal zo skutkového záveru, že opakovaný podnet podaný nebol. Zároveň žiadne\nokolnosti posudzovaného prípadu nenaznačujú možnosť výskytu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ktoré by ústavnému súdu bránili\nodmietnuť sťažnosť sťažovateľa pre neprípustnosť. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to\nje uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n3. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že odôvodnenie predbežne\nprerokúvanej sťažnosti v komplexnej perspektíve poukazuje na nespokojnosť sťažovateľa\ns vybavením jeho trestného oznámenia na dekana a prodekana pedagogickej fakulty\npre podozrenie zo spáchania zločinu vydierania. To následne sťažovateľa viedlo\nk spochybneniu postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry (pri vybavovaní sťažnosti proti\nodmietavému uzneseniu vyšetrovateľa PZ), ako aj k spochybneniu postupu krajskej\nprokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa, pričom práve postup a spôsob vybavenia\n\n8\n\npodnetu sťažovateľa krajskou prokuratúrou predstavuje predmet tu predbežne prerokúvanej\nsťažnosti.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že z ustanovení Trestného poriadku nemožno vyvodiť\nsubjektívne právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania.\nAj keď podľa § 2 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok je prokurátor zastupujúci\nv trestnom konaní štát povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, posúdenie\notázky, či sú splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania v konkrétnej veci\n(na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností zistených\npreverením trestného oznámenia), je plne v právomoci orgánov činných v trestnom konaní\n(policajných\n\norgánov,\n\nvyšetrovateľov,\n\nprokurátorov).\n\nOsobe,\n\nktorá podala\n\ntrestné\n\noznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Takéto právo nemožno odvodiť\nani z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy ústavy (mutatis\nmutandis II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, II. ÚS 43/03, III. ÚS 45/03, III. ÚS 198/03). Rovnako\nsúčasťou týchto základných práv nie je ani povinnosť orgánu štátu kvalifikovať konanie,\nv ktorom sťažovateľ\n\nvidí\n\nporušenie\n\nsvojich\n\npráv,\n\nako\n\ntrestný\n\nčin.\n\nSťažovateľ\n\nako oznamovateľ trestného činu mal len zákonné právo domáhať sa toho, aby sa jeho\noznámením či sťažnosťou kompetentný orgán zaoberal, čo sa v tomto prípade aj stalo.\nNemá však nárok na to, aby výsledok konania kompetentného štátneho orgánu zodpovedal\njeho predstave (II. ÚS 88/99).\n4. Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu\nzaoberať\n\nsa\n\nďalšími\n\nnávrhmi\n\nsťažovateľa\n\n(finančné\n\nzadosťučinenie)\n\na procesne\n\nneefektívnym by bolo aj odstraňovanie vád jeho podania (nedostatok v povinnom právnom\nzastúpení).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. októbra 2011\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:67d682d4-cd9c-4fc9-bb43-dc999df20000", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 94/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67d682d4-cd9c-4fc9-bb43-dc999df20000"}, {"guid": "ussr:bd7018fd-4c50-4371-beb7-8c86e716990f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd7018fd-4c50-4371-beb7-8c86e716990f"}, {"guid": "ussr:13d7f3af-7239-4fb5-87e2-7078552363ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/05 z 14. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-14", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13d7f3af-7239-4fb5-87e2-7078552363ab"}, {"guid": "ussr:798e4b64-bb60-4164-b176-20b3b7c18728", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:798e4b64-bb60-4164-b176-20b3b7c18728"}, {"guid": "ussr:a0216e16-5996-4af1-98d5-48d09f6498eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0216e16-5996-4af1-98d5-48d09f6498eb"}, {"guid": "ussr:284bd82b-3366-4420-b20d-42b93b3a678d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:284bd82b-3366-4420-b20d-42b93b3a678d"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:ebc9261e-1c50-4e13-9d08-84ee11a1db66", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebc9261e-1c50-4e13-9d08-84ee11a1db66"}, {"guid": "ussr:4d068862-9621-4817-ab0b-c7e7086f66da", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 43/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d068862-9621-4817-ab0b-c7e7086f66da"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "713ab7d5-2a90-41de-b54a-cc0d482401cf:8feda2f7-f366-4eaa-ad3f-295157cb4b1a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1506221929.3", "spisova_znacka": "8Co/287/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/287/2017 z 23. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1506221929.3"}, {"guid": "713ab7d5-2a90-41de-b54a-cc0d482401cf:dc4acd6e-3b58-4df5-9ecd-a7441062b9b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1506221929.3", "spisova_znacka": "8Co/287/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/287/2017 z 23. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1506221929.3"}]}