{"guid": "ussr:ea760173-06d9-41d8-a7a5-e7cea34abd5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/05 z 6. 4. 2005", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. apríla 2005, sp. zn. III. ÚS 1/05", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Babjak", "sudca_id": 1099, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-babjak-1099", "datum_vydania": "2005-04-06", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea760173-06d9-41d8-a7a5-e7cea34abd5b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea760173-06d9-41d8-a7a5-e7cea34abd5b", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:ea760173-06d9-41d8-a7a5-e7cea34abd5b", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:ea760173-06d9-41d8-a7a5-e7cea34abd5b/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 1/05-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka\na zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti Daniely Kutlíkovej, bytom\nŽ., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. P., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namieta\nporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 13 C 600/96, na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2005 takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 600/96\n\nporušil\n\nzákladné právo Daniely Kutlíkovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 600/96 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Daniele Kutlíkovej\n\npriznáva\n\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý\n\nzaplatiť náhradu trov konania Daniely\n\nKutlíkovej v sume 4 580 Sk (slovom štyritisícpäťstoosemdesiat slovenských korún) jej\nprávnej zástupkyni advokátke JUDr. Z. P., Advokátska kancelária, B. B., do pätnástich dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti Daniely Kutlíkovej vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 1/05-9 z 11. januára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na konanie sťažnosť Daniely Kutlíkovej, bytom Ž. (ďalej len\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. P., Advokátska kancelária, B. B., v ktorej\nnamietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 600/96.\nVo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 13. júna 1996 podala na okresnom súde\nnávrh na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru z 30. apríla 1996\nproti žalovanému VIKA, a. s., so sídlom Žilina, Národná 17 (ďalej len „žalovaný“). V petite\nsvojho návrhu sťažovateľka požiadala okresný súd, aby rozhodol, že okamžité zrušenie jej\npracovného pomeru je neplatné a taktiež že jej pracovný pomer u žalovaného sa skončil\nk 30. aprílu 1996 dohodou podľa § 61 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Sťažovateľka\npodaním z 18. novembra 1996 okresnému súdu navrhla rozšírenie žalobného petitu\n\n2\n\no zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku za obdobie výpovednej lehoty\nv sume 6 465 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1. mája 1996 do\nzaplatenia. Konanie v predmetnej veci je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 13 C 600/96.\nPodaním z 30. januára 2003 požiadala sťažovateľka predsedu senátu JUDr. M. B.\no vyjadrenie, „akým spôsobom sa vo veci koná“. Pretože zákonný sudca JUDr. M. B. na\ntúto jej žiadosť o vyjadrenie nereagoval, listom z 3. marca 2004 podala sťažovateľka\nsťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré adresovala predsedovi okresného súdu.\nPodpredsedníčka okresného súdu JUDr. J. U. odpovedala na sťažnosť sťažovateľky\nlistom zo 7. apríla 2004, v ktorom okrem iného uznala, že v predmetnom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom. Vo svojej odpovedi uviedla, že 16. apríla 2003 prevzala predmetnú\nvec nová zákonná sudkyňa, ktorá podľa jej zistenia od prevzatia veci nevykonala žiadny\núkon. Podpredsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia uviedla, že vyzve\nzákonnú sudkyňu, aby začala vykonávať úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu\nv predmetnej veci. Okresný súd však v predmetnej veci podľa názoru sťažovateľky až do\ndňa spísania ústavnej sťažnosti nevykonal žiadny úkon.\nKonanie v predmetnej veci od jeho začiatku trvá osem a pol roka, pričom podľa\nsťažovateľky táto doba je „neadekvátna náročnosti skutkovej a právnej problematiky\nprejednávanej veci“.\nSťažovateľka požiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 50 000 Sk, pretože sa nachádza neprimerane dlhý čas v stave právnej neistoty\nv danej veci, čo s poukazom na čl. 48 ods. 2 ústavy považuje „v konečnom dôsledku za\nodmietanie\n\nspravodlivosti“.\n\nZároveň\n\nsťažovateľka\n\npoukázala\n\nna\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nv predmetnom konaní ide o pracovnoprávnu vec, pri ktorej majú účastníci konania záujem,\naby bola rozhodnutá v čase, keď k porušovaniu ich práva dochádza.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhla, aby\nústavný súd v predmetnej veci nálezom rozhodol, že:\n\n3\n\n„Postupom Okresného súdu v Žiline, v konaní pod sp. zn. 13 C 600/96 bolo porušené\nzákladné právo Daniely Kutlíkovej, bytom Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Žiline, aby do 3 dní od\ndoručenia nálezu p. Daniele Kutlíkovej, bytom Ž. uhradil primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 50 000 Sk na jej účet.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Žiline, aby do 3 dní od\ndoručenia nálezu nahradil p. Daniele Kutlíkovej, bytom Ž. na účet právneho zástupcu trovy\nkonania.“\nSťažovateľka\n\nústavnému\n\nsúdu\n\npredložila\n\ntaktiež\n\nfotokópiu\n\nodpovede\n\npodpredsedníčky okresného súdu na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní zo 7. apríla\n2004 preukazujúcu využitie účinných právnych prostriedkov nápravy vo vzťahu k\nzákladnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to sťažnosti na\nprieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach\na obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností\na o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky listom zo 7. februára 2005 ústavnému súdu na\nzáklade jeho výzvy oznámila, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania\nv predmetnej veci. V prílohe svojho listu zaslala ústavnému súdu vyčíslenie náhrady trov\npredmetného konania, ktoré žiadala priznať vo výške 4 580,- Sk.\nOkresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril prostredníctvom svojho predsedu\npodaním sp. zn. Spr. 3504/05 z 22. februára 2005, ku ktorému pripojil prehľad procesných\núkonov uskutočnených v predmetnej veci. Vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu\nokrem iného uviedol, že súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania\nv predmetnej veci a taktiež že k sťažnosti nemá čo uviesť, pretože z prehľadu úkonov je\npodľa neho všetko zrejmé.\n\n4\n\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,\nako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh\na stav konania v predmetnej veci.\nOkresnému súdu bola 13. júna 1996 doručená žaloba o neplatnosť okamžitého\nzrušenia pracovného pomeru sťažovateľky a S. D., bytom Ž. (ďalej len „žalobkyňa\nv II. rade“; spolu ďalej len „žalobkyne“), zastúpených Odborovým zväzom pracovníkov\nobchodu a cestovného ruchu Bratislava (ďalej len „odborový zväz“), proti žalovanému.\nOkresný súd na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 8. júla 1996 nechal\nvyzvať žalobkyne na zaplatenie súdneho poplatku a taktiež zaslať opis podanej žaloby\nžalovanému, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril. Súdny poplatok bol sťažovateľkou\nzaplatený 22. júla 1996 a žalobkyňou v II. rade 18. júla 1996.\nPokynom z 8. augusta 1996 okresný súd určil termín pojednávania na 11. september\n1996 a nechal naň predvolať účastníkov konania. Žalovaný predvolanie na pojednávanie\nneprevzal.\nOkresný súd pojednávanie konané 11. septembra 1996 v prítomnosti sťažovateľky\na jej zástupkyne uznesením odročil na 23. september 1996. Žalovaný predvolanie na\npojednávanie 23. septembra 1996 opätovne neprevzal. Pojednávanie konané 23. septembra\n1996 okresný súd pre neprítomnosť účastníkov konania odročil na neurčito.\nPokynom z 28. októbra 1996 vo veci konajúci sudca nariadil termín pojednávania\nv predmetnej veci na 14. november 1996 a nechal naň predvolať účastníkov konania, ako aj\nich zástupcov.\nOkresný súd pojednávanie v predmetnej veci konané 14. novembra 1996 po vypočutí\núčastníkov konania odročil na neurčito s tým, že súčasne zaviazal zástupcov účastníkov\n\n5\n\nkonania predložiť okresnému súdu svoje návrhy na dokazovanie a zástupkyňu žalobkýň\npredložiť písomne svoj návrh na rozšírenie žaloby v lehote 8 dní.\nDňa 22. novembra 1996 bolo okresnému súdu doručené podanie zástupkyne\nžalobkýň z 18. novembra 1996, v ktorom okresnému súdu navrhla v predmetnom konaní\npredvolať a vypočuť svedkov: J. K. a A. P. Ďalším podaním z toho istého dňa (doručeným\n22. novembra 1996) zástupkyňa žalobkýň doručila okresnému súdu návrh na zmenu\nžalobného návrhu, ktorým žalobu žalobkýň rozšírila o nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo\nvýške priemerného zárobku za obdobie plynutia výpovednej lehoty sťažovateľky vo výške\n6 740 Sk a žalobkyne v II. rade vo výške 6 465 Sk.\nVo veci konajúca sudkyňa pokynom z 9. mája 1997 nariadila termín pojednávania na\n5. jún 1997 a nechala naň predvolať účastníkov konania, ako aj ich zástupcov.\nPodaním z 2. júna 1997 zástupkyňa žalobkýň rozšírila žalobu o príslušenstvo\npohľadávok, t. j. úroky z omeškania od 1. mája 1996 až do zaplatenia pohľadávok oboch\nžalobkýň.\nNa pojednávanie 5. júna 1997 sa nedostavil žalovaný, u ktorého bolo doručenie\npredvolania riadne vykázané. Okresný súd následne uznesením č. k. 13 C 600/96-60 uložil\nžalovanému poriadkovú pokutu vo výške 3 000 Sk a pojednávanie v predmetnej veci\nodročil na 25. jún 1997.\nDňa 12. júna 1997 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného podané\nprostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ktoré odôvodnila zrejmou nesprávnosťou\nuznesenia č. k. 13 C 600/96-60 z 5. júna 1997, pretože pojednávanie, pre neúčasť na ktorom\nbola žalovanému uložená poriadková pokuta, je nariadené až na termín po jeho vydaní (na\n25. jún 1997).\n\n6\n\nDňa 25. júna 1997 okresný súd uskutočnil pojednávanie v predmetnej veci, na\nktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov a svedkov, ktoré\nnásledne uznesením odročil na neurčito z dôvodu zisťovania adresy bydliska svedka J. R.\nOkresný súd listom z 26. júna 1997 požiadal Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov\nSlovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej len „CEPO“) o zistenie trvalého\na prechodného pobytu svedka J. R. CEPO odpovedala na list okresného súdu podaním zo\n7. júla 1997 (doručeným 9. júla 1997).\nPodľa úradného záznamu z 1. septembra 1999 bol spis v predmetnej veci na základe\nrozvrhu práce okresného súdu na rok 1999 s účinnosťou od 1. septembra 1999 pridelený na\nďalšie prejednanie a rozhodovanie do senátu JUDr. G. D.\nDňa 11. mája 1999 boli okresnému súdu doručené plnomocenstvá na zastupovanie\nžalobkýň novou právničkou odborového zväzu JUDr. D. Š.\nS účinnosťou od 1. júna 2000 bola predmetná vec pridelená na ďalšie prejednanie\na rozhodnutie JUDr. M. B.\nOkresný súd na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 13. októbra 2000 vyzval\nprávnu zástupkyňu žalovaného, aby mu v lehote 5 dní predložila plnomocenstvo na\nzastupovanie žalovaného v predmetnom konaní. Úpravou z 5. decembra 2000 (list\nokresného súdu z 20. februára 2001) nechal vo veci konajúci sudca urgovať zaslanie\nplnomocenstva. Právna zástupkyňa žalovaného odpovedala na výzvu okresného súdu listom\nz 2. apríla 2001, v prílohe ktorého okresnému súdu zaslala požadované plnomocenstvo na\nzastupovanie žalovaného v predmetnom konaní.\nUznesením č. k. 13 C 600/96-83 z 5. apríla 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n6. septembra 2001, okresný súd opravil druhý odsek odôvodnenia uznesenia z 5. júna 1997.\n\n7\n\nOkresný súd uznesením č. k. 13 C 600/96-85 z 5. apríla 2001 vyzval žalobkyne, aby\nv lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie z 2. júna 1997 opravili\na doplnili, a to pod hrozbou zastavenia konania.\nNa základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 5. apríla 2001 okresný súd vyzval\ntaktiež odborový zväz na predloženie dôkazu o skutočnosti, že žalobkyne v čase udelenia\nsplnomocnenia boli a aj v súčasnosti sú členkami odborovej organizácie.\nPodaním z 2. mája 2001 zástupkyňa žalobkýň ich návrh z 2. júna 1997 doplnila\n(o určenie výšky požadovaných úrokov – 17,6 % z dlžnej sumy od 1. mája 1996 do\nzaplatenia). V prílohe tohto listu bolo odborovým zväzom súčasne okresnému súdu zaslané\naj poverenie pre ich pracovníčku Mgr. Z. P. na zastupovanie žalobkýň v predmetnom spore\na potvrdenie z 25. apríla 2001 o skutočnosti, že žalobkyne sú nepretržite členkami ich\nodborovej organizácie a riadne si plnia svoje povinnosti v nej do dňa podania tejto\ninformácie.\nPrávna zástupkyňa žalovaného podaním zo 7. mája 2001 podala odvolanie proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 13 C 600/96-83 z 5. apríla 2001, pretože sa podľa nej\n„nedopustil takého hrubého sťažovania postupu konania, aby bolo dôvodné uloženie\nporiadkovej pokuty z dôvodu neúčasti na pojednávaní dňa 5. 6. 1997, a preto podáva proti\nuzneseniu o uložení poriadkovej pokuty odvolanie“.\nNa základe pokynu zo 4. júna 2001 okresný súd 12. júna 2001 predložil Krajskému\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) spisový materiál v predmetnej veci na rozhodnutie\no podanom opravnom prostriedku.\nOkresnému súdu bol 22. augusta 2001 doručený spisový materiál v predmetnej veci\nspolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 1541/01 z 10. augusta 2001, ktorým bolo\nuznesenie okresného súdu č. k. 13 C 600/96-83 z 5. júna 1997 v spojení s uznesením\nz 5. apríla 2001 zrušené, pretože okresný súd nepostupoval pri predvolaní účastníkov\n\n8\n\nkonania (a právnej zástupkyne žalovaného) v súlade s procesnými podmienkami\npredvolávania účastníkov podľa Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa úradného záznamu z 9. októbra 2002 bol v tento deň spisový materiál\nv predmetnej veci predložený na preštudovanie právnej zástupkyni žalobkýň.\nPrávna zástupkyňa žalobkýň žiadosťou z 30. januára 2003 okresný súd požiadala\no zaslanie vyjadrenia, „akým spôsobom sa vo veci koná.“\nV spisovom materiáli sa ďalej nachádzal informatívny výpis z obchodného registra\nokresného súdu týkajúci sa žalovaného z 1. augusta 2003.\nOdborový zväz v prílohe svojho listu z 3. marca 2004 zaslal okresnému súdu nové\ndohody o plnomocenstve s poverením novej pracovníčky na zastupovanie žalobkýň\nv predmetnom konaní a odvolanie doterajších plnomocenstiev žalobkýň.\nNa základe zmeny rozvrhu práce na rok 2003 okresného súdu bol s účinnosťou od\n16. apríla 2003 spis sp. zn. 13 C 600/96 pridelený na ďalšie prejednanie do senátu\nJUDr. B. S.\nOkresný súd pokynom z 24. marca 2005 nariadil termín pojednávania v predmetnej\nveci na 24. marec 2005 a súčasne naň nechal predvolať účastníkov konania vrátane ich\nzástupcov.\nIII.\n1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\n\n9\n\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na\nsplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\nOtázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá\nzohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd\npre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\nA) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na určenie\nneplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy. Z hľadiska\npovahy veci ide o pracovnoprávny spor, ktorý má súvis s existenčnou otázkou sťažovateľky,\na preto by v ňom mal okresný súd postupovať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Z obsahu\nsúdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec\nsa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo\nskutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla spôsobiť predĺženie konania v predmetnej veci.\nB) Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd hodnotí ako\nsúčinnostné, sťažovateľka bola v konaní zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou,\nreagovala na výzvy okresného súdu a na ochranu svojich práv využila účinný prostriedok\nnápravy, ktorý jej zákon na ich ochranu poskytuje. V správaní sťažovateľky teda ústavný\nsúd\n\nnezistil\n\nžiadne\n\nokolnosti,\n\nv\n\ndôsledku\n\nktorých\n\nby\n\nmohlo\n\ndôjsť\n\nk závažnejšiemu spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.\nC) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\n\n10\n\nÚstavný súd v preskúmavanom konaní zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe\nokresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé viac ako päť\nmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu trvalo od 22. novembra 1996, keď\nsťažovateľka podala návrh na rozšírenie žaloby o zaplatenie náhrady mzdy, do 9. mája\n1997, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania na 5. jún 1997. Okresný súd bol\nnečinný aj počas ďalšieho tridsaťdeväťmesačného obdobia, ktoré trvalo od 9. júla 1997, keď\nbola okresnému súdu doručená odpoveď CEPO na jeho výzvu, až do 13. októbra 2000, keď\nnechal zákonný sudca pokynom súdnej kancelárii zaslať výzvu zástupkyni žalobkýň.\nTaktiež v ďalšom priebehu konania v období po doručení spisového materiálu v predmetnej\nveci z krajského súdu 22. augusta 2001 až do 9. februára 2005, keď zákonný sudca\nv predmetnej veci nariadil termín pojednávania, t. j. štyridsaťdva mesiacov, okresný súd\nnevykonával žiadne procesné úkony smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia v tejto\nveci. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho\npostupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPodľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie okrem uvedených období\nnečinnosti poznačené aj neefektívnym postupom okresného súdu. O takomto postupe\nokresného\n\nsúdu\n\nv predmetnom\n\nkonaní\n\nsvedčí\n\naj\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 13 C 600/96-60 z 5. júna 1997, ktoré bolo opravené až 5. apríla 2001 uznesením\nč. k. 13 C 600/96-83, t. j. po takmer štyroch rokoch. Krajský súd však musel uznesením\nsp. zn. 23 Co 1541/01 z 10. augusta 2001 toto uznesenie okresného súdu z 5. júna 1997\nzrušiť, pretože okresný súd pri predvolaní účastníkov konania (právnej zástupkyne\nžalovaného) nepostupoval v súlade s procesnými podmienkami predvolávania účastníkov\npodľa Občianskeho súdneho poriadku.\nÚstavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako\nsedem rokov a deväť mesiacov. Z uvedenej doby podstatnú časť (takmer osemdesiatšesť\nmesiacov, teda sedem rokov a dva mesiace) tvoria obdobia, v ktorých dochádzalo\nk zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti\nokresného súdu.\n\n11\n\nS ohľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na\nokresnom súde považovať vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za\nústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky\nbolo porušené.\n2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo\nveci konal.\nPretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa\nrozhodnutia súdu vo svojej veci.\n3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia\nvo výške 50 000 Sk, ktoré odôvodnila tým, že sa nachádza neprimerane dlhý čas v stave\nprávnej neistoty v danej veci, čo s poukazom na čl. 48 ods. 2 ústavy považuje „v konečnom\ndôsledku za odmietanie spravodlivosti“. Zároveň sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že\nv predmetnom konaní ide o pracovnoprávnu vec, pri ktorej majú účastníci konania záujem,\naby bola rozhodnutá v čase, keď k porušovaniu ich práva dochádza.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n\n12\n\nPretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno\nnapraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto\nporušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú\nnápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.\nVzhľadom na predmet konania, ako aj dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (sedem\nrokov a dva mesiace) a s nimi spojenú ujmu sťažovateľky ústavný súd priznal sťažovateľke\npožadované primerané finančné zadosťučinenie vo výške uplatnenej v sťažnosti, t. j. vo\nvýške 50 000 Sk.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky v časti, v ktorej žiadala, aby\nokresný súd zaviazal vyplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v lehote 3 dní od\ndoručenia nálezu, nevyhovel.\n4. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby jej ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 4 580 Sk za dva úkony\nprávnej pomoci (prijatie a prípravu zastupovania, písomnú sťažnosť vo výške 2 x 2 150 Sk\n= 4 300 Sk) vrátane režijného paušálu (2 x 136 Sk = 272 Sk), ktorú je okresný súd povinný\nuhradiť v lehote 3 dní od doručenia nálezu na účet jej právnej zástupkyne. Právna\nzástupkyňa sťažovateľky však vo svojich podaniach číslo účtu, na ktoré má byť náhrada\ntrov konania vyplatená, neuviedla.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z § 20\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1. januára 2005\na z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým,\n\n13\n\nže predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva\na slobody, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od\n1. januára 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného\npaušálu 136 Sk.\nV súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za\ndva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 vrátane režijného paušálu (2 x 4 534 Sk +\n2 x 136 = 9 340 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej\nprávnej úpravy spolu predstavuje 9 340 Sk.\nÚstavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 4 580 Sk\nneodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia\nv celej výške uplatnenej právnou zástupkyňou sťažovateľky. V súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou ústavný súd zaviazal okresný súd vyplatiť náhradu trov konania do 15 dní od\nprávoplatnosti nálezu na adresu právnej zástupkyne sťažovateľky, a teda v časti, v ktorej\nsťažovateľka požiadala o ich výplatu do 3 dní od doručenia nálezu, jej sťažnosti nevyhovel.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. apríla 2005\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "prieťahy v konaní", "podmienky konania", "práca, pracovný pomer-okamžité zrušenie", "zadosťučinenie-priznanie", "trovy konania-náklady konania", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "mzda, plat-náhrada", "zadosťučinenie-primerané finančné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}