{"guid": "ussr:e6fd7aff-2996-48e6-954a-e6fb7d00fa76", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2012 z 25. 10. 2012", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. októbra 2012, sp. zn. II. ÚS 262/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2012-10-25", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e6fd7aff-2996-48e6-954a-e6fb7d00fa76", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e6fd7aff-2996-48e6-954a-e6fb7d00fa76", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:e6fd7aff-2996-48e6-954a-e6fb7d00fa76", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:e6fd7aff-2996-48e6-954a-e6fb7d00fa76/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 262/2012-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja\nKohuta o sťažnosti Ing. P. Z., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., Ž., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 287/07 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. P. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v\nprimeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07\nporušené bolo.\n\n2. Ing. P. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Ing. P. Z. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 356,40 € (slovom\ntristopäťdesiatšesť eur a štyridsať centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý\nvyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. H., Ž., do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 262/2012-18 z 11. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. Z., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo\nveci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 6 C 287/07 sa sťažovateľ žalobou doručenou okresnému súdu 3. októbra\n2007 domáha proti žalovanej (S., a. s.) zaplatenia sumy 42 647,91 € s príslušenstvom\nz titulu náhrady mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa\ntvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek skutočnosti, že v danej veci ide o vyriešenie jeho\nexistenčnej otázky, a aj napriek tomu, že predseda okresného súdu už v minulosti uznal\n\n2\n\nsťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní za dôvodnú, aj naďalej koná vo veci\nso zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav jeho právnej\nneistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n„... Súd od podania žaloby vo veci nekonal, preto som dňa 25. 03. 2009 podal\npredsedovi Okresného súdu v Žiline sťažnosť na prieťahy v konaní. Súd vo vyjadrení k\nmojej sťažnosti vyhodnotil sťažnosť ako čiastočné dôvodnú a podpredseda súdu mi poslal\nodpoveď listom zo dňa 20. 4. 2009. Súd odôvodňoval prieťahy v konaní, ktoré vznikli najmä\nzvýšenou zaťaženosťou konajúceho sudcu, ktorý prevzal veľké množstvo starých vecí kde\nmusel urýchlene konať. Toto obdobie nečinnosti súdu viac ako 20 mesiacov považujem za\nprieťahy v konaní. ...\n... Trvajúci súdny spor veľmi nevhodne pôsobí aj na môj zdravotný stav, a to najmä\npsychicky. Určitý čas som bol nezamestnaný, poberal som iba podporu v nezamestnanosti,\nčím životná úroveň moja i mojej rodiny výrazne klesla. O to zložitejšie sa tento stav prijíma\nmne i mojej rodine, keď je právoplatne rozhodnuté už viac ako 4 roky, že zamestnávateľ\nso mnou neoprávnene skončil pracovný pomer okamžite a finančná satisfakcia za celé\nobdobie niekoľkých rokov mi nebola priznaná tým, že súd nie je spôsobilý rozhodnúť\nv primeranom čase. V súčasnosti mám tiež viaceré zdravotné problémy, som vo veku, keď sa\nveľmi ťažko zamestnáva, je preto pre mňa nesmierne dôležité, aby mi boli čo najskôr\nvyplatené finančné prostriedky, ktoré je bývalý zamestnávateľ povinný mi podľa zákona\nvyplatiť. Aby sa tak stalo, je k tomu potrebné právoplatné rozhodnutie v tejto veci, v ktorej\nsústavne súdne prieťahy pretrvávajú, a to aj opakovane.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí súdom v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu v Žiline v konaní 6 C 287/2007 bolo porušené.\n\n3\n\nOkresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/2007 konať\nbez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 €..., ktoré mu je\nOkresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nv sume 356,40 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. ., do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprS 537/2012 z 27. augusta 2012\na právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom\nz 13. septembra 2012.\n2.1 Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti s odvolaním sa na v prílohe\ndoručené písomné stanovisko konajúceho zákonného sudcu z 23. augusta 2012\nodôvodňujúceho prípadné prieťahy v danej veci svojou neprimeranou pracovnou\nzaťaženosťou a s uvedením celkového počtu v rozhodujúcom období v agende registra „C“\njemu pridelených a súčasne ním vybavených vecí iba bez ďalšieho uviedol, že „... súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.\n2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu\nokrem iného uviedol:\n„... S obsahom vyjadrenia zákonného sudcu, ktorý vec rozhoduje, som sa podrobne\noboznámil. Aj keď všeobecne môžem subjektívne akceptovať jeho preťaženosť z hľadiska\npočtu prípadov, ktoré rieši, je vecou príslušného súdu a štátu, aby vytvorili riadne\npodmienky na výkon práce sudcovi. Činnosť jednotlivých sudcov na Okresnom súde v Žiline\nzastupujúci advokát pozná pomerne podrobne zo svojej praktickej činnosti pri riešení\nv súčasnosti viac ako 50 aktívnych sporov, v žiadnom z týchto konaní zatiaľ nedochádza\nk takým markantným prieťahom v konaní. Prieťahy, ktoré takto vznikajú sú určite vecou aj\norganizácie práce súdu a prístupu súdnej rady k celej problematike prideľovania veci\njednotlivým sudcom. Nesprávna organizácia práce, alebo iné subjektívne faktory, prípadne\n\n4\n\nnerovnomerné vyťaženie jednotlivých sudcov, nemôžu byť na ťarchu občanovi, ktorý sa\ndomáha svojich práv. Pripomíname, že v tomto prípade ide o pracovnoprávnu vec.\nK neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v marci 2004. Dlhé čakanie\nna prvostupňový rozsudok vo veci finančnej náhrady sťažovateľovi, ktorý bol vyhlásený až\nv máji 2012, t. j. po piatich rokoch od podania žaloby, stráca svoj zmysel a účinnosť...“\nZároveň právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu oznámil, že „... sťažovateľ\nsúhlasí s tým, aby ÚS SR upustil od ústneho pojednávania...“ o prijatej sťažnosti.\n3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od\nústneho\n\npojednávania,\n\npretože\n\npo\n\noboznámení\n\nsa\n\ns\n\nvyjadreniami\n\núčastníkov\n\nk opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom\npojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto\npráv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na\nzistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,\nči namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\n(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\nII.\nZo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 6 C 287/07:\n- 3. október 2007 – okresnému súdu bol doručený návrh na začatie konania (ďalej len\n„žaloba“), ktorým sa sťažovateľ, zastúpený advokátom, domáhal proti žalovanej zaplatenia\nsumy 1 224 287 Sk (t. j. 40 638,88 €) s príslušenstvom z titulu náhrady mzdy „z dôvodu\n\n5\n\nneplatného skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 22. 03. 2004“\n(podľa petitu žaloby, pozn.),\n- 8. október 2007 – okresný súd uznesením vyzval žalovanú, aby sa k žalobe vyjadrila,\n- 12. november 2007 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,\n- 9. apríl 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. jún 2009 a súčasne právnemu\nzástupcovi sťažovateľa zaslal vyjadrenie žalovanej,\n- 8. jún 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd na\nnávrh sťažovateľa rozhodol o pripustení zmeny, resp. rozšírení žaloby, čo sa týka\nuplatňovanej sumy, a pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho\ndokazovania, resp. okresný súd uložil žalovanej, aby v stanovenej lehote predložila\nšpecifikáciu spôsobu výpočtu pravdepodobného zárobku na určenie výšky náhrady mzdy,\n- 2. júl 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej,\n- 21. apríl 2010 – právny zástupca sťažovateľa žiadal o nariadenie pojednávania,\n- 11. máj 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. jún 2010,\n- 11. jún 2010 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd\nrozhodol o pripustení zmeny, t. j. rozšírenie žaloby, čo sa týka úrokov z omeškania\nzo žalovanej sumy, a pojednávanie bolo odročené na 17. september 2010 na účely doplnenia\ndokazovania,\n- 21. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalovanej, ktorým oznámila adresu\nbydliska označených svedkov,\n- 6. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalovanej, prílohou ktorého bol\nvýkaz priemerného mesačného zárobku sťažovateľa za 1. štvrťrok 2004,\n- 7. júl 2010 – okresný súd výzvami žiadal S., a. s. (ďalej len „zamestnávateľ“), o zaslanie\npracovnej zmluvy uzavretej so sťažovateľom vrátane jej dodatkov, ako aj opisu jeho\nmzdových listov počnúc od vzniku pracovného pomeru až do konca roka 2007; Úrad práce\nsociálnych vecí a rodiny Ž. (ďalej len „úrad práce“) o zaslanie označených listinných\ndôkazov súvisiacich s vedením sťažovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie a\nDaňový úrad Ž. (ďalej len „daňový úrad“) o zaslanie daňového priznania spoločnosti P.,\nspol. s r. o. (ďalej len „spoločnosť P.“), za roky 2004 až 2007,\n- 26. júl 2010 – okresnému súdu bola doručená správa úradu práce s prílohami,\n\n6\n\n- 27. júl 2010 – daňový úrad doručil okresnému súdu fotokópie daňových priznaní k dani\nz príjmov právnickej osoby (spoločnosť P.),\n- 28. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie zamestnávateľa o tom, že osobu\ns identifikačnými údajmi, resp. dátumom narodenia podľa výzvy zo 7. júla 2010 ako svojho\nzamestnanca neeviduje,\n- 17. september 2010 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli\nokrem iného vypočutí štyria svedkovia; pojednávanie bolo odročené na 2. november 2010\nna účely doplnenia dokazovania, pričom okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa\nuložil povinnosť písomne sa v stanovenej lehote vyjadriť k výške priemerného zárobku\nsťažovateľa na pracovno-právne účely za 2. štvrťrok 2004,\n- 5. október 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa,\nktorým na účely vyjadrenia sa k výške priemerného zárobku sťažovateľa na pracovnoprávne účely za 2. štvrťrok 2004 žiadal, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť\npredložiť čitateľný opis mzdových listov sťažovateľa za rozhodujúce obdobie,\n- 12. október 2010 – okresný súd opätovne žiadal zamestnávateľa o zaslanie listinných\ndôkazov, ako vo výzve zo 7. júla 2010, avšak tentokrát dátum narodenia sťažovateľa už\nuviedol správne, zároveň žalovanej zaslal podanie právneho zástupcu sťažovateľa\nz 5. októbra 2010 na vyjadrenie sa k nemu,\n- 28. október 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej, ako aj oznámenie\nzamestnávateľa o tom, že sťažovateľ bol jeho zamestnancom, pričom žiadané listiny mali\nbyť okresnému súdu zaslané najneskôr do 29. októbra 2010,\n- 2. november 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie zamestnávateľa, ktorého\nprílohou boli okresným súdom žiadané listinné dôkazy, zároveň sa na okresnom súde\nuskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého\ndokazovania,\n- 19. november 2010 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaslanie vyplneného úradného\ntlačiva – potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, resp. na\npreukázanie svojich pomerov pre účely rozhodnutia o zložení preddavku na trovy\nznaleckého dokazovania,\n\n7\n\n- 3. december 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu\nsťažovateľa, v prílohe ktorého predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových\npomeroch sťažovateľa, ako aj ďalšie súvisiace listiny,\n- 26. januára 2011 – okresný súd uznesením ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie\na manažmentu, odvetvia personalistiky, účtovníctva a daňovníctva Ing. D. P. (ďalej len\n„znalkyňa“) na zistenie a výpočet priemerného zárobku sťažovateľa na pracovno-právne\núčely na obdobie 2. štvrťroka 2004, zároveň sťažovateľovi a žalovanej uložil povinnosť\nzložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania,\n- 10. marec 2011 – okresný súd svoje uznesenie č. k. 6 C/287/2007-212 opatril doložkou\no nadobudnutí právoplatnosti, podľa ktorej uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti\nvýroku o nariadení znaleckého dokazovania a o ustanovení znalkyne 4. februára 2011\na v časti výroku o povinnosti zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania 22. februára\n2011, súčasne po zistení, že zálohu na trovy znaleckého dokazovania sťažovateľ a žalovaná\nuž zaplatili, okresný súd zaslal spis znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku,\n- 11. apríl 2011 – znalkyňa žiadala okresný súd o zaslanie kolektívnej zmluvy alebo internej\npracovno-právnej smernice (k odmeňovaniu, pozn.) žalovanej za rozhodujúce obdobie,\n- 14. apríl 2011 – okresný súd znalkyni oznámil, aby sa so svojou žiadosťou z 11. apríla\n2011 obrátila priamo na účastníkov, resp. na žalovanú,\n- 5. máj 2011 – znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký posudok vrátane vyúčtovania\nsvojej odmeny,\n- 6. máj 2011 – okresný súd zaslal znalecký posudok právnemu zástupcovi sťažovateľa\na žalovanej na vyjadrenie,\n- 23. máj 2011 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa\nk znaleckému posudku,\n- 12. október 2011 – okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa\nz 23. mája 2011 znalkyni na zaujatie stanoviska k nemu,\n- 27. október 2011 – okresnému súdu bolo doručené podanie znalkyne, ktorým k vyjadreniu\nprávneho zástupcu sťažovateľa zaujala svoje stanovisko,\n- 28. marec 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2012 a zároveň zaslal\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa podanie znalkyne z 27. októbra 2011 a žalovanej\n\n8\n\nvyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa z 23. mája 2011 a tiež podanie znalkyne\nz 27. októbra 2011,\n- 2. apríl 2012 – okresný súd uznesením priznal znalkyni znalečné,\n- 18. máj 2012 – na pojednávaní okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol, že\nžalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľovi sumu 3 542,89 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia\njeho právoplatnosti, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude\nrozhodnuté do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,\n- 3. august 2012 – sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu z 18. mája 2012\nodvolanie,\n- 28. august 2012 – odvolanie sťažovateľa bolo doručené žalovanej na vyjadrenie,\n- 13. september 2012 – okresný súd vec postúpil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní (sp. zn. 10 Co 158/2012).\nIII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n9\n\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci\nna súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre\nľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).\nPodľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\nÚstavný\n\nsúd\n\npredovšetkým\n\nkonštatuje,\n\nže\n\npredmetom\n\nnapadnutého\n\nobčianskoprávneho konania je finančný nárok z neplatného okamžitého skončenia\npracovného pomeru, t. j. vec, ktorá má priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľa (jeho\npríjem) a ktorej povaha si preto vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť\nvšeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel\n\n10\n\nsúdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať\nsvoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03,\nI. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že na jednej strane\nby bolo možné posudzované konanie považovať za skutkovo náročnejšie, keďže s ohľadom\nna predmet konania, ktorým bol v danom prípade finančný nárok z neplatného skončenia\npracovného pomeru, bola na okresný súd kladená vyššia miera náročnosti, čo sa týka\ndokazovania, najmä pri zadovažovaní potrebných listinných dôkazov, ktoré bolo napokon\nzavŕšené vypracovaním znaleckého posudku, avšak na druhej strane podľa názoru\nústavného súdu aj vzhľadom na celkové trvanie znaleckého dokazovania nemožno túto\nokolnosť považovať za takú, ktorá by prispela ku vzniku zistených zbytočných prieťahov\nv danej veci (pozri ďalej).\n2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd za skúmané\nobdobie nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti na jeho strane, ktoré by mu bolo možné\npričítať ako prekážku pre riadny procesný postup v konaní.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti\nprihliadol aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.\nÚstavný súd zistil, že postup okresného súdu v sťažovateľom namietanej veci nebol\nplynulý a efektívny. Na ťarchu okresného súdu je potrebné pričítať zbytočné prieťahy\nv trvaní viac ako 1 rok a 5 mesiacov v čase od 12. novembra 2007, keď žalovaná reagovala\nna výzvu okresného súdu, do 9. apríla 2009, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie,\npričom počas tohto obdobia okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon. Ďalšie zbytočné\nprieťahy v trvaní viac ako 10 mesiacov spôsobil okresný súd aj v období od 2. júla 2009,\n\n11\n\nkeď mu bolo v nadväznosti na závery posledného pojednávania opäť doručené vyjadrenie\nžalovanej, do 11. mája 2010, keď nariadil termín ďalšieho pojednávania. Obdobne, v čase\nod 23. mája 2011, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu\nsťažovateľa k znaleckému posudku, do 12. októbra 2011, keď okresný súd toto vyjadrenie\nzaslal znalkyni na zaujatie stanoviska, okresný súd nekonal viac ako 4 mesiace.\nNapokon ako zbytočné prieťahy je potrebné na ťarchu okresného súdu pričítať aj\nobdobie od 27. októbra 2011, keď bolo okresnému súdu doručené stanovisko znalkyne,\ndo 28. marca 2012, keď okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania, t. j. viac ako\n5 mesiacov.\nUvedeným postupom okresný súd spôsobil v posudzovanom konaní zbytočné\nprieťahy celkovo v trvaní viac ako 3 roky.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIV.\n4. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci vednej pod sp. zn. 6 C 287/07 okresný súd\nrozhodol rozsudkom z 18. mája 2012, pričom tohto času prebieha v tejto veci odvolacie\nkonanie, ktorého rýchlosť, ako ani výsledok okresný súd nevie objektívne ovplyvniť,\nústavný súd nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu ďalej konať vo veci bez\nzbytočných prieťahov.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n\n12\n\nSťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n3 000 €.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd\npreto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa\ncitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,\ns prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných\nprieťahov považuje za primerané v sume uplatneného nároku, t. j. v sume 3 000 €, tak ako\nto je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.\n6. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov právneho zastúpenia\nv celkovej sume 356,40 € vrátane 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platcu\nDPH).\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 € a za jeden úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.\nS poukazom na výsledok konania sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti\nústavnému súdu) v sume 314,18 € (vrátane režijného paušálu a DPH) a za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2012 (stanovisko z 13. septembra 2012) v sume 161,76 € (vrátane\nrežijného paušálu a DPH), t. j. sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume\n475,94 €.\n\n13\n\nVzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu\ntrov iba v sume 356,40 €, ústavný súd ju sťažovateľovi priznal vo výške uplatneného\nnároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. októbra 2012\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}