{"guid": "ussr:e3ce542d-e742-41ad-a2ce-87f6ff1aa87e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2012 z 22. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 377/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e3ce542d-e742-41ad-a2ce-87f6ff1aa87e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e3ce542d-e742-41ad-a2ce-87f6ff1aa87e", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:e3ce542d-e742-41ad-a2ce-87f6ff1aa87e", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:e3ce542d-e742-41ad-a2ce-87f6ff1aa87e/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 377/2012-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť I. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. R. F., Š., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n9 Co 126/2012 z 30. marca 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť I. P. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 13. júla 2012\nfaxom a 16. júla poštou doručená sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 C/155/2011\n\nz 13. februára 2012 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 126/2012 z 30. marca 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci návrhu M. Š. (ďalej\nlen „navrhovateľ“) na zaplatenie peňažnej pohľadávky vydal proti sťažovateľke platobný\nrozkaz č. k. 25 Ro 2068/2010-32 z 12. apríla 2011 (ďalej aj „platobný rozkaz“), ktorým ju\nzaviazal na úhradu žalovanej istiny spolu s príslušenstvom. Sťažovateľka okresným súdom\ndoručovaný platobný rozkaz neprevzala. Okresný súd následne doručil platobný rozkaz jej\nprávnej zástupkyni, a to na základe sťažovateľkou udeleného splnomocnenia z 27. apríla\n2011. Právna zástupkyňa sťažovateľky podala po prevzatí platobného rozkazu 14. júna 2011\nna okresnom súde „... písomné oznámenie o nesprávnom doručovaní platobného rozkazu,\nv ktorom... súd upozornila na jeho nezákonný procesný postup a pre prípad, ak by súd svoj\npostup za nezákonný neuznal, podala... odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko\nv opačnom prípade by nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť bez toho, aby sa o jeho\nobsahu žalovaná vôbec mala možnosť dozvedieť. Na uvedené oznámenie... Okresný súd\nnijakým spôsobom nereagoval a predmetné podanie posúdil ako odpor proti platobnému\nrozkazu...“ S podaním odporu ako opravného prostriedku okresný súd spojil aj poplatkovú\npovinnosť, o ktorej rozhodol uznesením sp. zn. 23 C/155/2011 z 13. februára 2012. Krajský\nsúd na odvolanie sťažovateľky napadnutým rozhodnutím potvrdil uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 23 C/155/2011 z 13. februára 2012 ako vecne správne.\n3. Sťažovateľka v podstatnom argumentovala:\n„Som toho názoru, že platobný rozkaz je špecifickou formou súdneho rozhodnutia\na rovnako špecifický charakter má aj spôsob jeho doručovania, ktorý je osobitne upravený\nv ustanovení § 173 OSP, ktorého dikcia jasne uvádza ako osobu, ktorej sa má písomnosť\ndoručovať, len odporcu, ktorý je pri prevzatí platobného rozkazu osobou nezastupiteľnou.\nJe potrebné mať na zreteli, že v čase vydania a doručovania platobného rozkazu\nprevažná väčšina žalovaných nie je zastúpená právnym zástupcom, a to z logického dôvodu,\nže platobný rozkaz je spravidla prvým úkonom, z ktorého sa žalovaný dozvie, že si žalobca\nvoči nemu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy. Vzhľadom na zriedkavosť\nprávneho zastúpenia žalovaného už v čase doručovania platobného rozkazu sa ani\n\n2\n\njudikatúra nezaoberala spornou otázkou potreby doručovania platobného rozkazu do\nvlastných rúk žalovaného aj v prípade, ak je žalovaný zastúpený právnym zástupcom.\nMám za to, že aj v prípade, ak mal súd za to, že sťažovateľka ako žalovaná bola\nzastúpená právnou zástupkyňou – advokátkou, mal povinnosť doručiť predmetný platobný\nrozkaz do vlastných rúk sťažovateľky.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/155/2011 a Krajský súd...\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co/126/2012 porušil právo I. P..., na základe čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\n2. Ústavný súd SR Uznesenie Krajského súdu..., č. k. 9 Co/126/2012 zo dňa 30. 03.\n2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu...“\n5. Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu z dôvodu, že „... dotknutým uznesením bola\nsťažovateľke uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok..., pričom jej možnosti a schopnosti,\nrovnako ako majetkové pomery nie sú na takej úrovni, aby jej umožnili uhradiť súdny\npoplatok..., v dôsledku čoho by jej vznikla nenapraviteľná a neprimerane väčšia ujma, než\naká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti“.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n3\n\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný\nsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\n8. Sťažovateľka namietala porušenie v petite sťažnosti označených práv napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu v nadväznosti na uznesenie okresného súdu sp. zn.\n23 C/155/2011 z 13. februára 2012. Svoju argumentácia koncentrovala na právne posúdenie\nsplnomocnenia z 27. apríla 2011 udeleného jej právnej zástupkyni, keď „Porušovateľ\nv 1. rade nesprávne právne posúdil predmetné plnomocenstvo ako plnomocenstvo\ngenerálne, na zastupovanie sťažovateľky ako žalovanej v celom súdnom konaní...“.\nII.A\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením okresného súdu\nsp. zn. 23 C/155/2011 z 13. februára 2012\n9. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,\nže ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať\nsťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred\nvšeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nautomaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\n\n4\n\n10. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už\nuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto bolo možné podať odvolanie\n(čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.B\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením krajského súdu\nsp. zn. 9 Co 126/2012 z 30. marca 2012\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia\nsp. zn.\n\nI. ÚS 66/98,\n\nI. ÚS 110/02,\n\nI. ÚS 140/03,\n\nIV. ÚS 166/04,\n\nIV. ÚS 136/05,\n\nIII. ÚS 168/05).\n12. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa možno\ndomáhať\n\nv\n\nmedziach\n\na\n\nza\n\npodmienok\n\nustanovených\n\nvykonávacími\n\nzákonmi\n\n(napr. III. ÚS 124/04). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy a taktiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho\núčelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05).\n\n5\n\n13. Krajský súd v uznesení sp. zn. 9 Co 126/2012 z 30. marca 2012 v podstatnom\nuviedol:\n«Podľa § 25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.\nPlnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.\nV danom prípade je nesporné, že odporkyňa si ako svojho zástupcu v konaní zvolila\nadvokáta. Z obsahu do spisu založenej plnej moci pre advokátku JUDr. R. F. (č. l. 36 spisu)\nvyplýva, že splnomocnenie sa týka zastupovania v právnej veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava IV medzi účastníkmi M. Š. c/a I. P., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\n86.304,19 €. Podstatné, pokiaľ ide o obsah splnomocnenia, je, že odporkyňa advokátku\nsplnomocnila najmä na nahliadnutie do spisového materiálu v predmetnej právnej veci,\navšak rozhodne nie výlučne, iba na nahliadnutie do spisu. Vyplýva to jednak z použitia\nvýrazu „najmä“ v splnomocnení, z ktorého plynie, že advokátka bola splnomocnená aj na\nďalšie úkony, vyplývajúce zo zastupovania odporkyne vo vecí, predovšetkým však\nsplnomocnenie nielen na nahliadnutie do spisu vyplýva zo samotnej povahy splnomocnenia\nudeleného advokátovi, ako je vysvetlené v texte nižšie.\nAko je zrejmé z citovaného ust. § 25 ods. 1 O. s. p., účastník, ktorý splnomocňuje\nadvokáta na zastupovanie, nemôže plnomocenstvo, ktoré udelí advokátovi, obmedziť na\njednotlivé úkony, pretože by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto\nzastupovania. Také plnomocenstvo sa považuje za procesné plnomocenstvo. Odporkyňa\nnemohla svojej právnej zástupkyni, ktorou je advokátka, udeliť splnomocnenie len na\nnahliadnutie do spisového materiálu; súdu predložené plnomocenstvo oprávňuje právnu\nzástupkyňu na zastupovanie jej klientky v celom rozsahu, t. j. okrem iného aj na prijímanie\npísomností. V danom prípade teda bola advokátka, po tom, ako do spisu založila\nplnomocenstvo udelené jej odporkyňou, prevziať zásielku, ktorú jej doručoval súd prvého\nstupňa – platobný rozkaz a rovnako bola oprávnená podať proti nemu odpor, čo aj\nv zákonom stanovenej lehote učinila. Námietky právnej zástupkyne odporkyne, ohľadom jej\nplnomocenstva výlučne na nahliadnutie do spisu, sú teda bez právneho významu.\nS podaním odporu proti platobnému rozkazu zákon spája vznik poplatkovej\npovinnosti.\n\n6\n\nOdporkyňa je navrhovateľom poplatkového úkonu - odporu proti platobnému\nrozkazu, a preto je poplatníkom tohto poplatkového úkonu. Poplatková povinnosť jej vznikla\npodaním odporu proti platobnému rozkazu (v zastúpení jej právnou zástupkyňou,\nadvokátkou), kedy sa tiež poplatok za odpor proti platobnému rozkazu stal splatným (§ 2\nods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov ). Podľa poznámky č. 5 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa položky\n1 písm. a/ sa platí poplatok pri návrhu na vydanie platobného rozkazu, pri návrhu na\nvydanie európskeho platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie zmenkového (šekového)\nplatobného rozkazu. Podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok za námietky v zmenkovom\na šekovom konaní, za odpor proti platobnému rozkazu, za odpor proti európskemu\nplatobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol, alebo odpor neodmietol. V súlade\ns položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, predstavuje poplatková\npovinnosť odporkyne za podaný odpor proti platobnému rozkazu 6 %, najmenej 16,50 €, čo\nv prejednávanej veci predstavuje poplatkovú povinnosť vo výške 5.178 € (t. j. 6 % zo sumy\n86.304,19 € ).\nOdporkyňa požiadala v konaní o priznanie jej oslobodenia od súdnych poplatkov,\nktorej žiadosti však súdy nevyhoveli, keďže nespĺňala predpoklady pre priznanie\noslobodenia v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. ( uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa\n12. 8. 2011 č. k. 23 C 155/2011-65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 31. 10. 2011 č. k. 11 Co 133/2011-11).\nOdvolací súd tak dospel k záveru, že poplatková povinnosť bola odporkyni uložená\nv súlade so zák. č. 71/1992 Zb., tiež Občianskym súdnym poriadkom. Z uvedeného dôvodu\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1\nO. s. p.).»\n14. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124\nústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci\nnie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n\n7\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127\nods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už spomínaným princípom subsidiarity,\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci\nvšeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou\nv príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu\na vyžiadaného splnomocnenia z 27. apríla 2011 zo spisu okresného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\nVzhľadom\n\nna\n\naplikáciu\n\npríslušných\n\nna\n\nvec\n\nsa\n\nvzťahujúcich\n\npredovšetkým\n\nprocesnoprávnych zákonných ustanovení je uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 126/2012\nz 30. marca 2012 náležite odôvodnené.\n16. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\n\n8\n\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do\npostupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 9 Co 126/2012 z 30. marca 2012 a namietaným porušením\noznačených práv (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), a preto bolo potrebné\nsťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať\nopodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu), keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo\nslobody (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2012\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}