{"guid": "ussr:df63f64f-aa9c-4590-977c-eae796a7f76c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2010 z 9. 9. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. septembra 2010, sp. zn. II. ÚS 356/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2010-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df63f64f-aa9c-4590-977c-eae796a7f76c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:df63f64f-aa9c-4590-977c-eae796a7f76c", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:df63f64f-aa9c-4590-977c-eae796a7f76c", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:df63f64f-aa9c-4590-977c-eae796a7f76c/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 356/2010-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť P. J., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., B., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\nV-2 9 C 100/1994 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť P. J. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára\n2010 doručená sťažnosť P. J., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 100/1994.\nZo sťažnosti vyplýva, že predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.\nV-2 9 C 100/1994 začatého na návrh podaný sťažovateľom 19. apríla 1994 je vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva.\nPodľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na prieťahy v konaní\nadresovanej predsedovi okresného súdu koná v jeho veci neefektívne (neefektívne\nnariaďovanie pojednávaní) a so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále\nprehlbuje jeho právna neistota a odďaľuje sa právoplatné skončenie konania.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n„Z prehľadu priebehu doterajšieho konania vyplýva, že vo veci pôvodne konal\nOkresný súd Bratislava-vidiek, ktorý bol zákonom zrušený k 31. 12. 1996 a jeho nástupcom\nsa stal Okresný súd Bratislava III, ktorý bol od 1. 1. 1997 príslušný vo veci konať\na rozhodnúť. Vec v časti návrhu na náhradu škody a ušlého zisku nie je doposiaľ po\ntrinástich rokoch, počas ktorých vo veci konal Okresný súd Bratislava III, právoplatne\nskončená.\nRýchlosť a účinnosť každého konania je objektívne podmienená charakterom\nprejednávanej veci. Predmetom návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov bolo desať hnuteľných vecí, pričom sporným ohľadom vecí patriacich do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov bola len jedna vec a tiež sporným bola hodnota\nvecí patriacich do BSM, ktorú súd zistil na základe znaleckého dokazovania. Vec preto\nnemožno v žiadnom prípade považovať za skutkovo náročnú ani právne zložitú, a to ani\nvzhľadom k tomu, že súčasťou návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov bol aj nárok navrhovateľa na náhradu škody a ušlého zisku. ...\nPokiaľ ide o správanie sa účastníka konania, t. j. navrhovateľa, jeho správanie\nv priebehu konania bolo aktívne, dostavoval sa na predvolania súdu, neodkladne po výzve\nsúdu zaplatil súdne poplatky, preddavky a preto jeho správanie nemalo žiaden vplyv na\ndĺžku konania. ...\n\n2\n\nZ prehľadu priebehu doterajšieho konania vyplýva, že príčina takého dlhého trvania\nkonania pred Okresným súdom Bratislava III spočíva v prvom rade v nečinnosti súdu. ...\nSťažovateľ po dobu trinástich rokov, počas ktorých trvá konanie, pričom takáto dĺžka\nkonania sa nedá ničím ospravedlniť, má preto dôvodný pocit krivdy, nespravodlivosti,\nmárnosti ako sprievodných znakov porušenia základného práva, teda utrpel nemajetkovú\nujmu, ktorá naďalej trvá a rovnako počas trinástich rokov a aj naďalej trvá sťažovateľov\npocit právnej neistoty, keďže vec nie je doposiaľ právoplatne skončená a vo veci naďalej\nvznikajú zbytočné prieťahy tým, že prvostupňový súd ani po šiestich mesiacoch od podania\nodvolania sťažovateľom vec nepredložil odvolaciemu súdu.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na\nďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Základné právo P. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v\nčlánku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote\nupravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. V-2-9C 100/94 bolo\nporušené.\n2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní sp. zn. V-2-C 100/94 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. P. J. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3 500,- € (slovom tritisícpäťsto\neur), ktorý je mu je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do 2 mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. P. J. priznáva náhradu trov konania vo výške 254,88 €, ktorú je Okresný súd\nBratislava III povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. F. so sídlom... B. a to do 15 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu\nverejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil\nsťažovateľ pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto\norgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,\naby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo\nstav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,\nII. ÚS 298/06).\nV súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,\nII. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom\nsúde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo\nporušenie v tom čase ešte trvalo.\n\n4\n\nZ obsahu ústavným súdom vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod\nsp. zn. V-2 9 C 100/1994 vyplýva, že okresný súd rozhodol v merite veci, t. j. vo veci\nvyporiadania BSM rozsudkom z 1. apríla 2009, ktorým hnuteľné veci patriace do BSM\npriznal do výlučného vlastníctva sťažovateľa (výrok I rozsudku), súčasne zaviazal\nodporkyňu, aby pre účely vyrovnania podielov vyplatila sťažovateľovi sumu 538,24 €\n(výrok II rozsudku), ďalej rozhodol o súdnom poplatku (výrok III rozsudku), ako aj\no povinnosti odporkyne uhradiť sťažovateľovi z titulu spôsobenia škody sumu 331,21 €\n(výrok IV rozsudku) a napokon návrh sťažovateľa v časti, ktorou sa domáhal, aby bola\nsťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť mu 2 680,04 €, zamietol (výrok V rozsudku).\nSúčasne okresný súd v rozsudku konštatoval, že o trovách konania rozhodne po\nprávoplatnosti rozsudku (výrok VI rozsudku).\nPredmetný rozsudok okresného súdu sp. zn. V-2 9 C 100/1994 z 1. apríla 2009\nnadobudol vo výrokoch I až IV a VI právoplatnosť 5. mája 2009, pričom proti\nzamietajúcemu V. výroku rozsudku podal sťažovateľ 4. mája 2009 prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu odvolanie. Následne okresný súd 2. septembra 2009 zaslal odvolanie\nsťažovateľa na vyjadrenie právnej zástupkyni odporkyne a sťažovateľa vyzval na zaplatenie\nsúdneho poplatku za odvolanie, ktorý sťažovateľ zaplatil v kolkových známkach\n11. septembra 2009. Dňa 17. septembra 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie\nprávnej zástupkyne odporkyne, ktorým žiadala o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia\nk odvolaniu sťažovateľa, následne právna zástupkyňa odporkyne zaslala okresnému súdu\nsvoje vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa 9. novembra 2009. Okresný súd 1. decembra 2009\nnariadil informatívny výsluch právneho zástupcu sťažovateľa na 17. december 2009 pre\núčely overenia skutočností, resp. okolností doručenia mu odvolaním napadnutého rozsudku,\npričom právny zástupca sťažovateľa sa pre tento účel dostavil na okresný súd už\n15. decembra 2009 (preukazoval svoj pobyt v zahraniční v čase doručovania rozsudku),\npričom pri tejto príležitosti okresný súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi\nsťažovateľa aj vyjadrenie právnej zástupkyne odporkyne k odvolaniu sťažovateľa. Spis bol\npredložený Krajskému súdu v Bratislave na odvolacie konanie 14. januára 2010, ktorý\nv tejto veci koná pod sp. zn. 7 Co 12/2010.\n\n5\n\nSťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 100/1994\nbola ústavnému súdu doručená 25. januára 2010 (na poštovú prepravu bola sťažovateľom\npodaná 20. januára 2010).\nZ uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd\nv tomto procesnom štádiu nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani\nporušiť označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný\nsúd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej\nneistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už\nokresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať (vec bola predložená odvolaciemu súdu\n14. januára 2010), a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako\nvec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila\nvyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že\nmusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných\npráv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj\nvýznamnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do\nzákladných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej\nnepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nÚstavný súd tiež konštatuje, že v postupe okresného súdu v súvislosti s prípravou\npredloženia veci odvolaciemu súdu nezistil také významné obdobia nečinnosti, ktoré by\nodôvodňovali záver o porušení základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nTento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím\nna zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej\n\n6\n\npredbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nÚstavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak sa v postupe okresného súdu budú,\npo prípadnom vrátení mu veci na nové konanie po odvolacom konaní, opätovne vyskytovať\nprieťahy v konaní, sťažovateľ má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov novou sťažnosťou podanou\nústavnému súdu.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia\npráva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti\nsťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2010\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}