{"guid": "ussr:df513bbc-8d49-4686-b4e0-4e9e934bf2ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2012 z 19. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. IV. ÚS 28/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2012-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df513bbc-8d49-4686-b4e0-4e9e934bf2ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:df513bbc-8d49-4686-b4e0-4e9e934bf2ba", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:df513bbc-8d49-4686-b4e0-4e9e934bf2ba", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:df513bbc-8d49-4686-b4e0-4e9e934bf2ba/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 28/2012-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť J. Š., H., a H. G., P., vo veci namietaného porušenia ich\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 C/52/2008 a jeho rozsudkom z 13. októbra 2010 v spojení s postupom Krajského súdu\nv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co/1/2011 a jeho rozsudkom z 23. júna 2011\na takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť J. Š. a H. G. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. októbra\n2011 doručené podanie J. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorým namieta porušenie svojho\n\npráva, ako aj práva H. G. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Partizánske (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/52/2008\na jeho rozsudkom z 13. októbra 2010 v spojení s postupom Krajského súdu v Trenčíne\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co/1/2011 a jeho rozsudkom\nz 23. júna 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“). Vychádzajúc z obsahu podania ústavný\nsúd dospel k názoru, že úmyslom sťažovateľky bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\nSťažovateľka uviedla, že namieta aj „porušenie práva H. G.“, avšak menovaná\nsťažnosť nepodpísala a zo sťažnosti taktiež nevyplýva, že by nejakým spôsobom prejavila\nvôľu sa k nej pripojiť.\nSťažovateľka poukázala na to, že „v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ÚS podanie\nsmeruje: Voči konaniu Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozsudkom zo dňa 23. júna 2011\nč. k. 4 Co/1/2011-263 doručeného J. Š. dňa 15. 08. 2011 /H. G. do dnešného dňa\nnedoručený/ v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. 10. 2010 číslo\n5C/52/2008-219, ktoré rozhodli vo veci potvrdenia vlastníctva k parcele č... kat. úz. V.,\nSpráva katastra..., tak že vydržané právo nám nebolo priznané i napriek splneným\npodmienkam, ktoré zákon OZ v § 134 ukladá splniť k nadobudnutiu vlastníctva\nvydržaním.“.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka podrobne opisuje skutkový stav veci,\nod ktorého odvíja namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to osobitne\nvo vzťahu k H. G. a osobitne vo vzťahu k sebe, pričom zároveň podrobne analyzuje priebeh\nkonania pred všeobecnými súdmi.\nV nadväznosti na to sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, „že naše právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\n\n2\n\nsúdu Partizánske vedenom pod sp. zn. 5 C/52/2008 v spojitosti s Krajským súdom Trenčín\nvedenom pod sp. zn. 4 Co/1/2011-263 bolo porušené.\nÚstavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a nariaďuje mu konať\nv zmysle nálezu Ústavného súdu.“.\nSťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, a to\npo 500 € pre ňu a rovnako pre H. G., a taktiež požaduje priznanie úhrady trov konania.\nSťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\nK sťažnosti predovšetkým neboli pripojené kópie právoplatných rozhodnutí\n(§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), proti ktorým smeruje, ako ani splnomocnenie\npre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd výzvou z 9. novembra 2011 (doručenou podľa doručenky 14. novembra\n2011) upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti\nnespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti\nodstránila s poučením, že ak tak v určenej lehote neurobí, môže byť sťažnosť odmietnutá\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNa výzvu ústavného súdu reagovala sťažovateľka podaním z 15. novembra 2011\n(doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2011) označeným ako „Zaslanie požadovaného\nk výzve 9/11“, ku ktorému síce pripojila kópie meritórnych rozhodnutí vydaných\nv predmetnej právnej veci, avšak rozhodnutie krajského súdu č. k. 4 Co/1/2011-263\nz 23. júna 2011, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, mu napriek výslovnej\n\n3\n\npožiadavke obsiahnutej vo výzve ústavného súdu z 9. novembra 2011 nepredložila, aj keď\nvo svojom podaní tvrdí, že tak urobila.\nPokiaľ ide o požadované splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom,\nsťažovateľka uviedla, že „Splnomocnenie zašle právny zástupca J. V. – osobne\nk horeuvedenému číslu Rvp 2723/2011-6.“.\nDo dňa predbežného prerokovania sťažnosti však požadované splnomocnenie\nústavnému súdu nebolo zaslané.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\nÚstavný súd vo výzve z 9. novembra 2011 podrobne poučil sťažovateľku, ako má\nodstrániť nedostatok náležitostí kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným\nsúdom.\nSťažovateľka aj napriek tomuto poučeniu nedoplnila svoju sťažnosť v súlade\ns požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu. Najmä nepredložila splnomocnenie\nna svoje zastupovanie advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a taktiež\nnepredložila ani kópiu namietaného rozsudku.\nAk ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť\nna uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba\nopravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež\nv jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej\nobsiahnuté v celom rozsahu rešpektovať.\nV prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť\npri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).\nÚstavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľka napriek výzve neodstránila\nnedostatky svojej sťažnosti a z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nPokiaľ sťažovateľka označila ako ďalšiu účastníčku konania, v mene ktorej podala\nsťažnosť, aj H. G., ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť,\nv rámci ktorej vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže\nfyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv\n(čl. 127 ods. 1 ústavy). Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca\ntakej osoby (II. ÚS 4/96, IV. ÚS 40/06, a to za splnenia ďalšej podmienky, že sťažnosť nie\n\n5\n\nje v rozpore s účelom zastúpenia. Ústava ani zákon o ústavnom súde neumožňujú, aby\nfyzická osoba alebo právnická osoba podala sťažnosť ústavnému súdu za inú osobu.\nPretože za H. G. sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá je zjavne\nneoprávnenou osobou na jej podanie, ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k menovanej\npo predbežnom prerokovaní z toho dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nÚstavný súd navyše v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vo veci bolo\n19. septembra 2011 podané dovolanie, o ktorom nebolo dosiaľ dovolacím súdom\nrozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že v okolnostiach daného prípadu v dôsledku súbežne\npodaného dovolania a sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vznikla situácia, keď by o veci\nmali súčasne rozhodovať dva orgány súdneho typu [Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd a ústavný súd], čo nie je v podmienkach\nprávneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne aprobovateľné, pretože by tým\nmohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci. Vzhľadom na\nskutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu predchádza uplatneniu právomoci\nústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred\nrozhodnutím dovolacieho súdu o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol\nsťažovateľkou využitý, ako predčasné (porovnaj napr. IV. ÚS 242/2010).\nÚstavný súd môže prijať sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť\naž vtedy, ak príslušné orgány verejnej moci už nemajú možnosť namietaný stav zásahu\ndo základných práv alebo slobôd napraviť.\nSúčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nvyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,\nneznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným\norgánom (IV. ÚS 177/05, IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 180/2010).\n\n6\n\nIba za predpokladu, že sťažovateľ využil všetky jemu dostupné právne prostriedky\nsúdnej a inej ochrany svojho základného práva alebo slobody a nebol s ich uplatnením\núspešný, môže predložiť sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané porušenie\nsvojho základného práva alebo slobody ústavnému súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ\nnemá podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na\nvýber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný\npostupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú\nje kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho\nvnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu\nzákladných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí.\nÚstavný súd už vyslovil názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,\nIV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 145/2010, IV. ÚS 195/2010), že v prípade\npodania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí\no dovolaní.\nÚstavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. m. m. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09, III. ÚS 167/2010, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 195/2010), že\nlehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude v takýchto prípadoch\npovažovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra\n2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).\nAk by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou pred rozhodnutím najvyššieho súdu\no podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov.\nV prípade, ak by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu, mohlo by to navádzať\npotenciálnych sťažovateľov k obdobnému postupu, aký zvolila v okolnostiach daného\n\n7\n\nprípadu sťažovateľka, t. j. k paralelnému podávaniu sťažností ústavnému súdu zároveň\ns podaním dovolania, čo vzhľadom na už uvedené nie je opodstatnené.\nVzhľadom na tieto skutočnosti by sa ústavný súd podanou sťažnosťou aj z toho\ndôvodu nemohol meritórne nezaoberať a podľa zásady ratio temporis ju odmietol aj ako\nneprípustnú pre jej predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2012\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}