{"guid": "ussr:df303aed-053e-4e45-b709-eaca5698ab7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2010 z 4. 3. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. marca 2010, sp. zn. II. ÚS 89/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2010-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df303aed-053e-4e45-b709-eaca5698ab7a", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:df303aed-053e-4e45-b709-eaca5698ab7a", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:df303aed-053e-4e45-b709-eaca5698ab7a", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:df303aed-053e-4e45-b709-eaca5698ab7a/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 89/2010-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., právne zastúpenej advokátom\nJUDr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa Úradu\njustičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš\nsp. zn. ČVS: ORP–201/JP-LM-2009 z 22. októbra 2009 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára\n2010 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej\na kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš (ďalej\nlen „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: ORP – 201/JP-LM-2009 z 22. októbra 2009.\n\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že k porušeniu jej označeného základného\npráva malo dôjsť v postupe pred začatím trestného stíhania zo strany vyšetrovateľa, pričom\nzo sťažnosti možno ustáliť namietané skutkové okolnosti takto:\nSťažovateľka podala 9. apríla 2009 trestné oznámenie vo veci škody veľkého rozsahu\npre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\na trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona. Zároveň si\nv trestnom konaní ako poškodená uplatnila aj náhradu spôsobenej škody.\nUznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-201/JP-LM-09 z 22. októbra 2009 bolo\ntrestné oznámenie podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietnuté s uvedením, že nie\nje dôvod na začatie trestného stíhania ani na odovzdanie veci, ani na odloženie veci.\nProti uzneseniu vyšetrovateľa podala sťažovateľka v zákonnej lehote sťažnosť. V nej\nžiadala, aby boli vykonané vyšetrovacie úkony navrhnuté v trestnom oznámení, aby bolo\nrozhodnutie vyšetrovateľa zrušené a uložené začať trestné stíhanie.\nUznesením č. k. 1 Pn 433/09-4 z 18. decembra 2009 prokurátor Okresnej prokuratúry\nL. (ďalej len „prokurátor“) sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol ako nedôvodnú.\nPodľa názoru sťažovateľky prokurátor «(...) nenariadil vyšetrovateľovi(...) aby\nvykonal navrhnuté dôkazy, neposúdil dôsledne námietky, resp. nevyvrátil skutočnosti\nuvádzané poškodeným v jeho sťažnosti(...)\nNaopak dozorujúci prokurátor odsúhlasil len všeobecne postup vyšetrovateľa\na stotožnil sa s jeho obsahom, pričom vôbec nevyvrátil argumenty uvádzané poškodeným\nv sťažnosti, t. j. nevyjadril sa k nedostatočne vykonanému dokazovaniu, k jednotlivým\nznakom skutkovej podstaty spojenej s faktami uvádzanými poškodeným o insolvencii,\nveriteľoch, ani k právnym záverom, ktoré sú nesprávne a predčasné pre nepokračovanie\ndokazovania, ktoré sa malo potvrdiť vo vyšetrovaní (insolvencia, množstvo veriteľov),\ndozorujúci prokurátor sa namiesto hodnotenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty\nprečinu zvýhodňovania veriteľa venoval obhajobe vyšetrovateľa ako aj spoločnosti T., a. s.,\n2\n\nže táto nie je insolventná, lebo má majetok (čo je právne irelevantné pre posúdenie\nskutkovej podstaty a to v rozhodnom čase) a nie v súčasnosti.“\nUznesenie prokurátora nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2009.\nNa základe takto ustáleného skutkového stavu má sťažovateľka za to, že uznesením\nvyšetrovateľa bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ústavy, pričom už „(…)\nvyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov(...)».\nSťažovateľka napokon navrhuje, aby ústavný súd jej ústavnú sťažnosť prijal na\nďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:\n„Okresné riaditeľstvo PZ(...) uznesením č. ČVS: ORP-201/JP-LM-09 zo dňa\n22. 10. 2009, ktoré potvrdila Okresná prokuratúra(...) uznesením pod č. 1 Pn 433/09-4 zo\ndňa 18. 12. 2009 porušili základné právo spoločnosti A., s. r. o. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Okresného riaditeľstva PZ(...) a Uznesenie Okresnej prokuratúry(...) sa\nv plnom rozsahu zrušujú a vec sa vracia späť na ďalšie konanie(...)\nSpoločnosti A., s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.660,- Eur a jej\nprávnemu zástupcovi(...) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 303,31 Eur, ktoré je\nOkresné riaditeľstvo PZ(...) povinné zaplatiť tejto spoločnosti a jej právnemu zástupcovi do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n\n3\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný\nsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľka\nnapadla uznesenie vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP–201/JP-LM-2009 z 22. októbra 2009\no odmietnutí jej trestného oznámenia, a tým malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na\nsúdnu ochranu zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nV postupe pred začatím trestného stíhania podľa prvej hlavy druhej časti Trestného\nporiadku dozor nad zachovaním zákonnosti vykonáva prokurátor (§ 230 a nasl. Trestného\nporiadku), ktorý je oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta\n[policajtom treba rozumieť aj vyšetrovateľa podľa § 10 ods. 8 písm. a) Trestného poriadku],\n4\n\nktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami [§ 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku].\nSťažovateľka v danom prípade proti uvedenému rozhodnutiu vyšetrovateľa podala riadne\na včas opravný prostriedok (sťažnosť), o ktorom rozhodol nadriadený orgán, teda okresná\nprokuratúra. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1\nústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie vyšetrovateľa, pretože jeho\npostup a rozhodnutie preskúmala okresná prokuratúra, ktorá rozhodla o sťažnosti\nsťažovateľa proti uvedenému uzneseniu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti\n(teda vo vzťahu k rozhodnutiu vyšetrovateľa) odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu.\n2. Napriek tomu, že sťažovateľka označila ako odporcu len Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru L., v sťažnostnom návrhu na vydanie rozhodnutia (petite sťažnosti) žiada\nzrušiť aj uznesenie prokurátora č. k. 1 Pn 433/09-4 z 18. decembra 2009. Z tohto dôvodu\nbolo potrebné rozhodnúť aj o takto namietanom porušení základného práva na súdnu\nochranu.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nV zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu\na rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov\na súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa\nosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna\nžiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje\nk tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal\nnávrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého\n\n5\n\nkonania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona\noprávnený.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).\nPodnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34\nzákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom\nchránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03). Podnet (opakovaný\npodnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,\nvybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.\nPoužitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou\nkonania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom\n(napr. I. ÚS 256/05). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľka podala podnet podľa § 31\nods. 1 zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri\nvybavovaní jej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľka, ktorá\nje zastúpená\n\nadvokátom,\n\nneuviedla\n\nžiadnu\n\nskutočnosť,\n\nktorá\n\nby\n\nodôvodňovala\n\nospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke\nna ochranu jej práv poskytuje. Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej\nmoci, ktorý jej má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd\npreto konštatuje, že sťažovateľka, ak sa domnieva, že označené orgány činné v trestnom\nkonaní porušili jej (ňou označené) základné práva, nevyužila (hoci mohla a mala využiť) tie\nprávne prostriedky, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu jej práv voči rozhodnutiam\nňou označených orgánov činných v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by mohla\nprípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc\nústavného súdu (princíp subsidiarity). Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového\nstavu ústavný súd aj vo vzťahu k rozhodnutiu prokurátora odmietol sťažnosť pre nedostatok\nsvojej právomoci.\n\n6\n\n3. Okrem uvedeného už ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že\nprávo fyzickej, resp. právnickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na\nzáklade podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa\ndruhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo\nslobôd (II. ÚS 42/00). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na\noznamovateľa v trestnom konaní, ktorý je právnickou osobou.\nAni z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pokiaľ je jeho\naplikovateľnosť založená na „trestnom obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva\nv trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu [mutatis\nmutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers\nv. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A,\nods. 29); v prípade Perezová v. Francúzsko (rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004,\nsťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I)].\nZ týchto dôvodov rozhodnutím a postupom vyšetrovateľa a prokurátora nemohlo\ndôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, preto ústavný súd\nsťažnosť odmietol aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. marca 2010\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}