{"guid": "ussr:de9e4918-e1a2-4248-bd3b-dfeaf487b9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 215/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/04 z 12. 11. 2004", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. novembra 2004, sp. zn. I. ÚS 215/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2004-11-12", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de9e4918-e1a2-4248-bd3b-dfeaf487b9bb", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:de9e4918-e1a2-4248-bd3b-dfeaf487b9bb", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:de9e4918-e1a2-4248-bd3b-dfeaf487b9bb", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:de9e4918-e1a2-4248-bd3b-dfeaf487b9bb/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 215/04-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra\n2004 predbežne prerokoval sťažnosť F. J., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M. S.,\nAdvokátska kancelária, Č., ktorou namietal porušenie jeho základného práva zaručeného\nv čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9 ods. 3 Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. Tp 88/2003\nz 27. októbra 2003, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť F. J.\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra\n2003 doručená sťažnosť F. J., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\njeho základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 9 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej\nlen „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. Tp 88/2003\nz 27. októbra 2003 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Uznesením Okresného úradu justičnej\npolície PZ v Čadci z 17. 09. 2002 bolo mi vznesené obvinenie vo veci ČVS: OÚV-448/2002\n(uznesením OÚJP PZ v Čadci z 04. 12. 2002 spojené a ďalej vedené pod sp. zn. ČVS:\n\nOUJP-680/2002) pre trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi\npodľa § 196 ods. 2 Trestného zákona.\nUznesením Okresného úradu justičnej polície PZ v Čadci z 03. 11. 2002 mi bolo\nvznesené obvinenie pre trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu\npráv a slobôd občanov podľa § 260 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, vo veci ČVS:\nOUJP-680/2002 a pre rovnako kvalifikovaný trestný čin mi bolo vznesené i obvinenie\nuznesením Okresného úradu justičnej polície PZ v Čadci z 07. 04. 2003.\nUznesením Okresného súdu v Čadci Tp 38/02 zo 06. 11. 2002 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Žiline, zo dňa 03. 12. 2002 (sp. zn. 1 Tpo 206/02) som bol vzatý do väzby\npodľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\ns tým, že lehota väzby začala plynúť 02. 11. 2002 od 22.00 hod.\nUznesením Okresného súdu v Čadci Tp 38/03 z 16. 04. 2003 mi súd predĺžil dobu\ntrvania väzby do 31. 07. 2003. Dôvodom predĺženie väzby, bola nutnosť vykonať expertízne\nkonanie z odboru informatiky, vykonávané KEU PZ Bratislava a tiež procesné úkony\na dokazovanie v súvislosti so skutkami podľa uznesenia vyšetrovateľa z 07. 04. 2003. Súd\nnerozhodol v súlade s návrhom prokurátora, nakoľko sa domnieval, že v uvedenej lehote je\npredpoklad skončenia prípravného konania.\nUznesením Okresného súdu v Čadci Tp 69/03 z 22. 07. 2003 mi súd opätovne\npredĺžil dobu trvania väzby do 02. 11. 2003, pričom poukázal na potrebu vykonať\nexpertízne konanie, vykonávané KEU PZ Bratislava, a ďalšie procesné úkony\na dokazovanie v súvislosti so skutkami podľa uznesenia vyšetrovateľa z 07. 04. 2003.\nUznesením Okresného súdu v Čadci Tp 88/2003 z 27. 10. 2003 mi bola opätovne\npredĺžená doba trvania väzby do 02. 03. 2003. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuvádza, že zistil, že dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. u obvineného je daný\na tento sa nezmenil. Prípravné konanie doposiaľ nebolo ukončené, vzhľadom na\nnepredloženie expertízneho skúmania, preto súd rozhodol o predĺžení väzby obvineného.\n(...)\nPodľa čl. 17 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky sa osobná sloboda zaručuje a do\nväzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia\nsúdu. Trestný poriadok (z. č. 141/1961) ustanovuje, že väzba v prípravnom konaní\na v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu (§ 71 ods. 1).\n\n2\n\nUznesením Okresného súdu v Čadci Tp 88/2003 z 27. 10. 2003 bola opätovne\npredĺžená doba trvania väzby až do 02. 03. 2003. Okresný súd v Čadci už pri prvom\npredĺžení doby trvania väzby uznesením Tp 38/03 z 16. 04. 2003 nevyhovel návrhu\nprokurátora v požadovanom rozsahu, nakoľko sa domnieval, že v lehote do 31. 07. 2003 je\npredpoklad skončenia prípravného konania. V čase rozhodovania Okresného súdu v Čadci\no predĺžení doby väzby boli už vykonané všetky potrebné vyšetrovacie úkony zo strany\norgánov činných v trestnom konaní, s výnimkou expertízneho konania z odboru informatiky,\nvykonávaného KEÚ PZ Bratislava, ktorého predmetom je skúmanie programového\nvybavenia počítača s príslušenstvom, ktorý som vydal ešte dňa 02. 11. 2002. Nepredloženie\nvýsledkov expertízneho konania je jediným konkrétnym dôvodom trvania prípravného\nkonania a predlžovania doby väzby. Neschopnosť štátnych orgánov zabezpečiť vykonanie\ndôkazu ani v priebehu jedného roka, navyše za okolností, ktoré si vyžadujú osobitnú\nstarostlivosť a urýchlenie príslušných orgánov, nemôže byť na ujmu obmedzovania\nzákladných práv a slobôd. Uvedené je i v rozpore s chápaním inštitútu väzby ako\nprostriedku na dočasné obmedzenie niektorých občianskych práv a slobôd len v\nnevyhnutnej miere. Dĺžka prípravného konania nezodpovedá zložitosti veci a preto sa na ňu\nnemožno účinne odvolávať. Svedčí o tom skutočnosť vykonania už všetkých ostatných\nvyšetrovacích úkonov. So zreteľom najmä na zložitosť veci, konanie príslušných orgánov,\nkonanie\n\nobvineného,\n\norgány\n\nčinné\n\nv trestnom\n\nkonaní\n\nnepostupujú\n\ns osobitnou\n\nstarostlivosťou a urýchlením a väzba nespĺňa požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti.\nPokiaľ ide o požiadavku predĺženia doby trvania väzby spočívajúcu v možnosti\nzmarenia alebo sťaženia dosiahnutia účelu trestného konania, t. j. náležité zistenie\ntrestného činu a spravodlivé potrestanie páchateľov, neopiera sa o žiadne konkrétne\nexistujúce skutočnosti a súd sa ňou podľa okolností konkrétnej rozhodovanej veci\nnezaoberal. Okresný súd v Čadci len umelo a neopodstatnene predĺžil dobu trvania väzby,\nv snahe zakryť neschopnosť príslušných orgánov. Bude tak pokračovať ďalej v prípade, keď\nexpertízne konanie nebude ukončené ani v marci 2004 ?\nPaušálne predlžovanie doby väzby uznesením Okresného súdu v Čadci Tp 88/2003\nz 27. 10. 2003 je rovnako porušením Medzinárodného paktu a občianskych a politických\nprávach v čl. 9 ods. 3, ktorý výslovne hovorí o práve na trestné konanie v primeranom čase\n\n3\n\nalebo na prepustenie a tiež, že nie je všeobecným pravidlom, aby sa osoby čakajúce na\ntrestné konanie držali vo väzbe. (...)\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhujem, aby Ústavný súd v Košiciach\ntakto rozhodol:\nOkresný súd v Čadci uznesením Tp 88/2003 z 27. 10. 2003 porušil základné práva\nním F. J. podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 9 ods. 3 Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach.\nUznesenie Okresného súdu v Čadci Tp 88/2003 z 27. 10. 2003 sa ruší.\nOkresný súd v Čadci je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia 10 555,20 Sk\n(2 úkony po 4 270 Sk – prevzatia príprava, návrh; 2 x režijný paušál po 128 Sk, DPH 20 %\nt. j. 1 759,20 Sk) na č. ú. JUDr. M. S. a to do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia“.\nPodľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ bol uznesením Krajského súdu v Žiline\nz 26. mája 2004 sp. zn. 2 Tpo 93/04 z väzby prepustený na slobodu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 17 ústavy osobná sloboda sa zaručuje (ods. 1). Nikoho nemožno stíhať\nalebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (...)\n(ods. 2). Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe\nrozhodnutia súdu (ods. 5).\nPodľa čl. 9 ods. 3 medzinárodného paktu každý, kto je zatknutý alebo zadržaný na\nzáklade obvinenia z trestného činu, musí sa bez meškania predviesť pred sudcu alebo iného\núradníka, ktorý je zákonom splnomocnený vykonávať sudcovskú právomoc, a má právo na\ntrestné konanie v primeranom čase alebo na prepustenie. Nie je všeobecným pravidlom, aby\n\n4\n\nsa osoby čakajúce na trestné konanie držali vo väzbe; prepustenie sa však môže podmieniť\nzárukami, že sa dostavia na trestné konanie v akomkoľvek inom štádiu súdneho konania a\nna vynesenie rozsudku.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre\njej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná\nďalšia judikatúra).\nPredmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú\nslobodu garantovaného v čl. 17 ods. 5 ústavy a v čl. 9 ods. 3 medzinárodného paktu\nuznesením Okresného súdu Čadca z 27. októbra 2003 sp. zn. Tp 88/2003, ktoré bolo\nústavnému súdu doručené 8. novembra 2004.\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\n\n5\n\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nZ platného Trestného poriadku vyplýva, že vziať niekoho do väzby, resp. ponechať\nniekoho vo väzbe je možné iba za splnenia troch základných podmienok, a to:\n1. musí byť vznesené obvinenie zo spáchania niektorého trestného činu (§ 68 ods. 1\nprvá veta Trestného poriadku),\n2. musí existovať dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal trestný čin uvedený\nv obvinení (§ 68 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku) a\n3. musí existovať niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 alebo\nods. 2 Trestného poriadku.\nPokiaľ má väzba v prípravnom konaní presiahnuť šesť mesiacov, musí byť splnená aj\nštvrtá podmienka, podľa ktorej prepustením obvineného na slobodu by mohlo byť zmarené\nalebo sťažené dosiahnutie účelu trestného konania (§ 71 ods. 1 Trestného poriadku).\nSťažovateľ nijako nespochybňuje splnenie prvých dvoch podmienok, lebo nepopiera\nexistenciu uznesení Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Čadci\nzo 17. septembra 2002, z 3. novembra 2002 a zo 7. apríla 2003 o vznesení obvinenia\na netvrdí ani, že by doterajšie výsledky vyšetrovania nepoukazovali na podozrenie z toho,\nže sa dopustil trestných činov, z ktorých bol obvinený, a vo svojej sťažnosti dokonca\nvýslovne nenamietal ani tretí dôvod, a to dôvod jeho väzby podľa § 67 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, ktorý bol v napadnutom uznesení predovšetkým zdôvodnený tak, že:\n\n6\n\n„z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný je zrejmé, že nejde u neho\no ojedinelé konanie, ale o konanie opakujúce sa. Tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú\nobavu, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu by pokračoval v páchaní najmä\nobdobnej trestnej činnosti, ako je tá, pre ktorú je stíhaný.“\nSťažovateľ dôrazne namieta nesplnenie štvrtej podmienky, keďže okresný súd\nv uznesení sp. zn. Tp 88/2003 z 27. októbra 2003 podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku\npredĺžil trvanie väzby sťažovateľa do 2. marca 2004, pričom podľa sťažovateľa „v čase\nrozhodovania Okresného súdu v Čadci o predĺžení doby väzby boli už vykonané všetky\npotrebné vyšetrovacie úkony zo strany orgánov činných v trestnom konaní, s výnimkou\nexpertízneho konania z odboru informatiky, vykonávaného KEÚ PZ Bratislava, ktorého\npredmetom je skúmanie programového vybavenia počítača s príslušenstvom, ktorý som\nvydal ešte dňa 02. 11. 2002. Nepredloženie výsledkov expertízneho konania je jediným\nkonkrétnym dôvodom trvania prípravného konania a predlžovania doby väzby“.\nPodľa názoru ústavného súdu treba prisvedčiť sťažovateľovi, že nevykonanie\nexpertízy z odboru informatiky nemohlo byť samo osebe dôvodom na predĺženie väzby\npodľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku v danom konaní, pretože počítač, ktorého program\nmal byť predmetom skúmania, sťažovateľ vydal ešte 2. novembra 2002, teda tento program\npočítača bol zaistený na účely tohto trestného konania a prepustením sťažovateľa na\nslobodu by z tohto dôvodu nemohlo byť zmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu trestného\nkonania.\nCitované závery okresného súdu o „nie ojedinelom, ale o opakujúcom sa“\nprotispoločenskom konaní sťažovateľa v napadnutom uznesení však neboli zjavne\nneodôvodnené, vychádzajú z konkrétnych faktov (zo skutkového stavu, ktorý opísal aj\nsťažovateľ vo svojej sťažnosti), sú logické, a preto aj akceptovateľné. Napadnuté uznesenie\nžiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s uvedenými závermi a názorom okresného súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práva podľa čl. 17 ods. 5\n\n7\n\nústavy a čl. 9 ods. 3 medzinárodného paktu, preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú.\nZo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2004\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}