{"guid": "ussr:db2b2dcb-c2ff-4d0c-b260-99fbfc9e6e65", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/08 z 17. 1. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2008, sp. zn. IV. ÚS 22/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2008-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db2b2dcb-c2ff-4d0c-b260-99fbfc9e6e65", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db2b2dcb-c2ff-4d0c-b260-99fbfc9e6e65", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:db2b2dcb-c2ff-4d0c-b260-99fbfc9e6e65", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:db2b2dcb-c2ff-4d0c-b260-99fbfc9e6e65/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 22/08-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť R. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 To 103/2006 zo 7. novembra 2006 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť R. S. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2007\ndoručená sťažnosť R. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G.,\nv ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2 a 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listiny“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 103/2006 zo 7. novembra 2006.\nSťažovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 7 T 116/05 zo 6. marca 2006 bol oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej\nprokuratúry Trnava pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona platného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“). Uvedený rozsudok\nokresného súdu bol uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 45/06 z 27. júna 2006 zrušený\na vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 T 116/05 z 21. septembra 2006 (ďalej aj\n„rozsudok z 21. septembra 2006“) bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného\nčinu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona a odsúdený k trestu\nodňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov. Okresný súd zároveň rozhodol o podmienečnom\nodložení výkonu jeho trestu na skušobnú dobu v trvaní dvadsiatich štyroch mesiacov, ktorý\nbol potvrdený uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 103/2007 zo 7. novembra 2006 (ďalej\naj „uznesenie zo 7. novembra 2006“).\nSťažovateľ zastáva názor, že rozsudok okresného súdu z 21. septembra 2006\nvychádza z právneho názoru krajského súdu uvedeného v jeho uznesení sp. zn. 3 To 45/2006\nz 27. júna 2006, podľa ktorého „keďže sťažovateľ nereagoval na prekážku, ktorú mi\npoškodený vytvoril, je jeho vina preukázaná, pretože porušil ustanovenia § 4 ods. 2 a § 15\nods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z.“.\nUvedený právny záver krajského súdu vyslovený v jeho rozhodnutí je podľa\nsťažovateľa porušením princípu prezumpcie neviny zaručeného ústavou, ako aj ustanovení\nTrestného poriadku, pretože v uvedenom rozhodnutí nie je bližšie odôvodnený.\nPrijatím právneho záveru o vine sťažovateľa iba s poukázaním na ustanovenia\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných\nkomunikáciách\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n2\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zákon\n\no pozemných\n\nkomunikáciách“) by podľa neho znamenalo, „že vodič vozidla je vždy vinný, dokazovanie\nnie je potrebné“.\nV predmetnom konaní nebolo podľa sťažovateľa nijako preukázané, že porušil § 4\nods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách.\nV sťažnosti sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej nemožno od vodiča motorového vozidla\nvyžadovať, aby pravidelne predvídal okolnosti, ako je porušenie pravidiel cestnej premávky\niným účastníkom (napr. R 26/64, R 12/89 a iné). Ďalej poukázal na rozhodnutia najvyššieho\nsúdu týkajúce sa uplatnenia princípu obmedzenej dôvery, ktorý znamená, že vodič sa môže\nspoliehať na to, že ostatní účastníci dopravy dodržia dopravné predpisy, pokiaľ z konkrétnej\nsituácie nevyplynie obava, že to tak nebude (napr. sp. zn. R 43/68, R 42/88 a iné); na\nrozhodnutie, podľa ktorého o zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť\na možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom sú\ndané súčasne (sp. zn. R 6/1988); na rozhodnutie podľa ktorého, ak pretrvávajú pochybnosti\naj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o priebehu skutku,\nuplatní sa pravidlo „in dubio pro reo“ (sp. zn. 6 Tz 10/2001); a napokon na rozhodnutie,\npodľa ktorého skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu,\nmôže viesť k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka na použitie vyššej trestnej\nsadzby napriek tomu, že obvinený formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa\nzákona (sp. zn. R 25/87 a iné).\nO priebehu skutkového deja trestného činu sťažovateľ tvrdí, že „kolízii s cyklistom\nnemohol zabrániť, pretože splýval s vozovkou, nebol osvetlený a nemal funkčné ani zadné\nsklíčko a bol to on, kto vyvolal vznik kolíznej situácie.\nTo, že by poškodený takéto odrazové sklíčko mal a že bolo funkčné nebolo\npreukázané žiadnym dôkazom a i v prípade, že by ho mal, neznamená to, že aj skutočne\nbolo funkčné a svetlo odrážalo (napr. v dôsledku znečistenia).\nZnalec sa vo svojom posudku na strane 11 jasne vyjadril, že sťažovateľ nemal\nmožnosť zabrániť zrážke s neosvetleným cyklistom“.\n\n3\n\nUvedená alternatíva priebehu skutkového deja má podľa sťažovateľa oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Krajský súd v uznesení zo 7. novembra 2006 prijal inú alternatívu\nskutkového deja, avšak v odôvodnení neuviedol, prečo túto považuje za jednoznačne\na nepochybne preukázanú vykonaným dokazovaním, a ani ju nešpecifikoval.\nPodľa sťažovateľa je pritom celkom zjavné, že cyklista porušil práve tie povinnosti,\nktorých dodržanie má priamo zabrániť takým situáciám, aká vznikla aj v tomto prípade\n[v tejto súvislosti poukázal sťažovateľ na § 56 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách, §\n89 ods. 1 písm. b), c), e) až g) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií\nSlovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov platnej do 28. februára 2005].\nSťažovateľ porušenie označených práv vidí v tom, že „súd sa nevysporiadal\ns obranou sťažovateľa a pri posudzovaní viny pravdepodobne vychádzal z dôkazných\nprostriedkov nevierohodných (svedok V. N.) a v konečnom dôsledku ničím z pohľadu ich\nobsahu\n\nnepotvrdených,\n\ns dôkazmi\n\nsvedčiacimi\n\nv prospech\n\nsťažovateľa\n\nako\n\nboli\n\nsťažovateľom prednesené v jeho obhajobe sa nevysporiadal a ani sa nimi nezaoberal“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie,\nv ktorom vysloví, že:\n„Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 3 To 103/2006 zo dňa 7. 11. 2006\nv trestnej veci sťažovateľa, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkov 8 ods. 2 a 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé\nsúdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na v ňom vyjadreného princípu prezumpcie neviny a ústavného práva na obhajobu podľa\nčlánku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 3 To 103/2006 zo dňa 7. 11. 2006 sa zrušuje\na vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“\n\n4\n\nII.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o ústavnom súde,\nústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy a podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu zo 7. novembra 2006.\nK porušeniu uvedených práv malo podľa neho dôjsť tým, že krajský súd svoje rozhodnutie\nzaložil na nesprávnych skutkových zisteniach, resp. v predmetnom konaní nesprávne\nvyhodnotil vykonané dôkazy, čím došlo aj k porušeniu zásady in dubio pro reo.\nKrajský súd v rámci odôvodnenia svojho uznesenia zo 7. novembra 2006 uviedol:\n„...krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil\nustanovenie § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z. z. pretože nereagoval na\nprekážku, ktorú mu poškodený vytvoril.\nOkrem otázky osvetlenia či neosvetlenia bicykla poškodeného, nebol produkovaný\nžiadny dôkaz, že by sa poškodený pri jazde bicyklom na uvedenej komunikácii správal tak,\nže by obžalovanému vytvoril náhlu prekážku. Poškodený jazdil s bicyklom riadne po pravej\nstrane vozovky. K otázke predvídavosti zo strany vodiča, ktorú nastolil obhajca\nobžalovaného v písomných dôvodoch odvolania je potrebné uviesť, že všeobecne možno\n\n5\n\nkonštatovať, že hranice okolností, ktoré vodič môže alebo nemôže predvídať je potrebné\nurčiť z existujúcich objektívnych okolností vyplývajúcich z konkrétnej dopravnej situácie,\nktorá je charakterizovaná faktormi ako sú: konkrétne miesto nehody, povaha komunikácie,\nchovanie ďalších účastníkov cestnej premávky, poveternostné podmienky a pod. Práve\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti a miesto dopravnej nehody je nutné konštatovať, že\nobžalovaný na ceste III. triedy za zníženej viditeľnosti mal počítať s pohybom cyklistov na\nvozovke jazdiacich v pravom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy. Obžalovaný bol povinný\njazdiť rýchlosťou prispôsobenou najmä svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam\na práve aj takým okolnostiam ako je pohyb cyklistov na vozovke III. triedy. Povinnosťou\nobžalovaného bolo teda jazdiť takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na\nvzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\nOdvolací súd preto poukazuje v podrobnostiach na jednotlivé časti napadnutého\nrozsudku a jeho odôvodnenie...“\nOkresný súd vo svojom rozsudku sp. zn. 7 T 116/05 z 21. septembra 2006 poukázal na\nzávery znaleckého posudku v predmetnej veci a okrem iného uviedol, že: „Obžalovaný sa\nv čase zrážky pohyboval na vozidle rýchlosťou v rozmedzí 50 až 70 km/hod. Inú rýchlosť nie\nje možné pred dopravnou nehodou analyzovať. Uvedená rýchlosť zodpovedá rozhľadu\nvodiča na 50 metrov a v závislosti na reakčnom čase vodiča, preto rýchlosť pohybu vozidla\nnebola technickou príčinou nehody. Technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej\nnehody bola oneskorená reakcia vodiča vozidla na konkrétnu prekážku tvorenú cyklistom.\nSkutočnosť, že cyklista použil k jazde za zníženej viditeľnosti neosvetlený bicykel\nnespĺňajúci požiadavky k prevádzke na pozemných komunikáciách, nemá v tom prípade\nvplyv na posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody, nakoľko vo všeobecnosti bolo\nmožné spozorovať konkrétnu horepopísanú prekážku na vzdialenosť väčšiu ako je\nvzdialenosť rozhľadu vodiča pred vozidlo.\nVychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že vina\nobžalovaného je preukázaná a po právnej stránke jeho konanie kvalifikoval ako trestný čin\nublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, keďže inému spôsobil\nz nedbanlivosti smrť, pretože porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c) a § 15 ods. 1 zákona NR SR\nč. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. V danom prípade je však\n\n6\n\npotrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že je tu aj spoluzavinenie zo strany cyklistu, keďže\nsa na vozovke pohyboval bez dostatočného osvetlenia.“\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nPo oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu zo 7. novembra 2006, ako aj\ns obsahom rozsudku okresného súdu z 21. septembra 2006 dospel ústavný súd k záveru, že\noba súdy svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.\nZ argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že podľa neho si vo veci konajúce súdy\nvytvorili nesprávny skutkový záver ohľadom osvetlenia bicykla poškodeného cyklistu,\nktorý v konaní nebol jednoznačne preukázaný, a na tomto závere založili svoje rozhodnutia,\nčím vo vzťahu k nemu porušili zásadu in dubio pro reo. Uvedené rozhodnutia krajského\nsúdu aj okresného súdu však svedčia o tom, že predmetný skutkový záver ohľadom\nosvetlenia bicykla nebol pre súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci natoľko právne\nrelevantný, aby na ňom svoje rozhodnutie založili.\n\n7\n\nKrajský súd vo svojom uznesení zo 7. novembra 2006 uviedol, ktoré skutočnosti\npovažoval na základe vykonaného dokazovania za jednoznačne nepreukázané, o ktoré\ndôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval,\na uviedol aj ustanovenia príslušných právnych predpisov, podľa ktorých zistený skutkový\nstav posúdil. Krajský súd taktiež poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nz 21. septembra 2006, s ktorým sa vo svojom rozhodnutí plne stotožnil.\nPostup krajského súdu pri odôvodňovaní uvedeného rozhodnutia vo veci sťažovateľa\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich\núčel a význam.\nSo zreteľom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že z predloženej\nsťažnosti ani z napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva nič, čo by svedčilo\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených označeným všeobecným\nsúdom, a teda o porušení základného práva na súdnu ochranu sťažovateľa podľa čl. 46\nústavy (čl. 36 listiny a čl. 6 dohovoru), ako ani jeho základných práv podľa čl. 50 ods. 2 a 3\nústavy (čl. 8 ods. 2 listiny).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nÚstavný súd v závere poznamenáva, že sťažovateľ v záujme ochrany svojich\nv sťažnosti označených práv využil aj možnosť podať dovolanie, v ktorom uviedol obdobné\n\n8\n\ndôvody, ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. januára 2007. Ako dovolací dôvod\nuviedol § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku účinného po 1. januári 2006.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je\nrozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nKeďže najvyšší súd ako dovolací súd na základe uvedeného ustanovenia nie je\noprávnený preskúmavať skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie\nsúdu (napr. neúplnosť skutkových zistení, nesprávne hodnotenie dôkazov a pod.), možno\nv danom prípade podľa ústavného súdu hovoriť o neprípustnosti dovolania sťažovateľa na\nzáklade dôvodov, ktoré v ňom uviedol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2008\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}